
Zmenil sa káder tímu, ktorého ste kapitánom, v porovnaní s posledným ročníkom výraznejšie?

„Práveže veľmi nie. Väčšina hráčov zostala, odišli akurát Shane Hnidy, Aaron Ward či Phil Kessel, na ich miesta prišli mladíci, takže až taká veľká obmena kádra nenastala. Zostali sme vlastne pohromade.“

V čom sú momentálne najväčšie slabiny Bostonu. Čo nejde podľa vašich predstáv?

„Ak by som to mal v krátkosti definovať, tak to, že nehráme dobre pravidelne. Raz zahráme uspokojujúco, ale potom príde totálny výbuch a nestačíme sa čudovať. Takéto výkyvy nie sú dobré, nevieme chytiť šnúru, v ktorej by sme zaznamenali stabilnejšie výkony v sérii. Chýba nám konštantnosť.“

To je tá smutnejšia stránka. Určite však existuje aj tá optimistickejšia. Za čo by ste mohli svoj tím pochváliť?

„Predovšetkým za to, že je to tvrdo pracujúce mužstvo, ktoré vie na ľade drieť do úmoru. Niekedy však len to nestačí, treba do toho dať aj rozum. Ak sa tieto dva atribúty skĺbia, potom by to mohlo byť ideálne.“

Aké ciele si dal vlastne Boston v tejto sezóne?

„Také, ako každý lepší tím. Teda byť v šestnástke postupujúcich do play-off. To je základ, od ktorého sa všetko odvíja. Vo vyraďovačke je to už aj o šťastí. V uplynulej sezóne sme podľa mňa urobili veľký pokrok, v druhom kole sme síce vypadli s Carolinou, ale až v siedmom zápase série. A takmer sme postúpili ešte ďalej, lebo sme v tom rozhodujúcom duele podľahli až v predĺžení. Ak sa už prebojujeme do bojov o Stanleyho pohár, aj my by sme ho, pochopiteľne, radi získali.“

Povedzte úprimne, je v silách Bruins, aby ste mohli siahnuť po tej najvyššej méte?

„Reálne to je. Ale na to, aby to vyšlo, treba viacero faktorov. Prvým a najdôležitejším je forma v správny čas. Bez nej to nejde. Potom sa vám musia vyhýbať zranenia, aby vám z ideálnej hráčskej mozaiky nepovypadávali dôležité sklíčka. No a tretím, nemenej dôležitým faktorom je aj povestné šťastie. Ak sa tieto tri spomínané veci spoja v jeden celok, máte vyhraté.“

Je pre vás niekto vo vašej Východnej konferencii prekvapením?

„Veľké prekvapenia som naozaj nezaznamenal. Som však trochu sklamaný z nášho súčasného postavenia v tabuľke. V konferencii sme až siedmi. Pevne verím, že vo zvyšku základnej časti sa to vylepší.“

V Bostone ste uznávaným kapitánom. Ako si možno podľa vás vybudovať ten správny rešpekt?

„Treba najskôr povedať, že nosiť na drese kapitánske céčko je predovšetkým obrovská zodpovednosť. A kým ho získate, vyžaduje si to množstvo tvrdej práce. Určite tento honor nezískate len tak, že niekomu padnete do oka. Mne však povinnosti navyše neprekážajú, som rád, že som kapitán a prirástlo mi to k srdcu. Od útleho veku som mal rád výzvy a toto bola jedna z nich. Svojím spôsobom je to aj odmena za tvrdú robotu.“

Vy síce vzbudujete rešpekt už len svojou postavou, čo všetko však ešte musíte pridať, aby bol v tíme poriadok?

„Určite, postava hrá svoju maličkú rolu, ale nemyslím si, že všetko sa skrýva len vo fyzickej danosti. Spoluhráči vás musia uznávať ako osobnosť, z ktorej na jednej strane srší pozitívna energia, vďaka ktorej viete v tíme zapáliť potrebnú iskru, ale vidieť musia aj pracanta, vodcu. Inak nemôžete od spoluhráčov vyžadovať nič. Nemôžete vyhlasovať jedno a robiť druhé. Sami musíte byť príkladom. Potom je ľahšie urobiť si poriadok. Patria k tomu aj tvrdšie metódy, ak treba, viem ich použiť. Ale nechám si ich pre seba.“

Do vášho mužstva prišiel nedávno aj vaším pričinením útočník Miroslav Šatan. Zdá sa nám, že sa adaptoval až neobyčajne rýchlo. Čo hovoríte na jeho angažovanie?

„Bolo to naozaj dobré rozhodnutie. Je to inteligentný hokejista, ktorý sa prispôsobil veľmi rýchlo. Bez akýchkoľvek problémov medzi nás zapadol.“

V čom vidíte jeho najväčšiu prospešnosť pre Bruins?

„Predovšetkým, má úžasné hokejové myslenie. Aj veľmi šikovné ruky, vie si podržať puk, nie je unáhlený a má prirodzený inštinkt a čuch na góly. Vie, kde má v danom okamihu v okolí bránky stáť a to je veľmi dôležité.“

V jednom z našich rozhovorov sa Miro vyjadril, že za pomoc pri jeho angažovaní vás pozve na večeru. Už sa stalo?

„Áno, už sme na jednej boli. Splnil, čo povedal.“

Zrejme ste aj celkom rád, že máte v mužstve slovenského parťáka, nie?

„Určite áno, veď som ho neprezadzoval náhodou. Preto som sa mu snažil v začiatkoch aj trochu pomôcť. Dosť často chodí aj k nám, lebo je v Bostone bez svojich najbližších. Tí zatiaľ zostali v New Yorku.“
(denniksport)