Zaslúžene áno, ale zatiaľ čo všetci spomínajú na tento zápas pre hit Nazema Kadriho a pre kvalitný
blowout – 1:5, tak pravdou zostáva, že za tento blowout nesie najväčší podiel viny Mike Babcock a
coaching staff. Každá hokejová kniha, každý tréner na akejkoľvek úrovni, hovorí o tom, že
special teams sú kľúčovým aspektom hry. Napriek tomuto všeobecne známemu klbku cliché bol na úvodný zápas PO pripravený len jeden tím a to vaši Bruins.
Prvý gól Bruins: [5:20-5:26 cca; na časomiere 14:40-14:34],
transition Bostonu,
controlled zone entry a samotný fakt, že
Hyman nemal absolútnu šancu akokoľvek narušiť túto akciu Bruins. Dokonalé prevedenie. Zatiaľ čo Boston bránil každú PP unit Toronta rozdielne, Toronto nebolo schopné napádať hráčov bližšie k modrej čiare počas oslabenia. PP formácie Bruins vďaka tomu akoby zúžili plochu, hráči Leafs boli viac statickí a len sa prizerali prihrávkam súpera.
Počas sezóny sa Matthews/Nylander presadzovali na PP najmä vďaka hre v oblasti
half-wall. Kedykoľvek smeroval puk k jednému z nich, hráči Bruins sa okamžite presúvali a vytvárali tlak na hráča v držaní puku. Naopak, Marnerovi dopriali viac času, ktorý mohol využiť na
shot attempt, ale ako je u Marnera známe – hľadal situáciu, ktorá by viedla k odrazu alebo dorážkam (podobne v minulosti trpela PP Caps, keď všetci správne predpokladali, že Backstrom bude hľadať priestor pre prihrávku a nevystrelí).
Výsledok pri ES: 2:1, special teams: 3:0 pre Boston.
Mike Babcock má zvláštnu filozofiu, čo sa týka možnosti využitia
challange:
„I only like challenging it if it’s real obvious.“ Marchandov úvodný gól bol offside a bolo to
„real obvious“. Nepochopiteľné. Rovnakú vec spravili, resp. nespravili aj v zápase koncom marca v zápase s Floridou. Bez ohľadu na to, aký má The Coach názor na tieto výzvy, je to nástroj, ktorý musí využívať.
Special teams,
challenge,
too-many-men penalty,
4th line na vhadzovanie v
d-zone proti Bergeronovej formácii [Pastrňák 39:22], to je stručný sumár prešľapov jedného z najlepších trénerských tímov.
Tímy hrajú často rovnaký systém (napr.
overload). V čom sa odlišujú jednotlivé systémy je samotná štruktúra (konkrétna filozofia systému, či sú hráči viac fyzickí alebo dominujú rýchlosťou etc.), pričom štruktúru dopĺňa
support jednotlivých hráčov, teda v reči Babcocka
5-man-unit.
Toto neboli Leafs sezóny 2017-18, a vzhľadom na to, že pre hráčov je to druhé PO (minulý rok proti Caps prvý zápas rovnako tak „odkorčuľovali“) je to sklamanie väčšie.
Naz bol do momentu premotivovaného skratu najlepším hráčom Leafs (napr. hit na Kruga). Justin Bourne napísal analýzu s názvom:
“How hockey’s best young forecheckers use stick checks instead of physical play“, avšak svet pozabudol na to, že playoff je tak trocha iný hokej. Tým nevyvraciam tvrdenia ohľadom
stick lifts, ale je rozdiel nebyť fyzický, a nezapájať sa do osobných súbojov. Boston dominoval popri mantineloch, hráči si pokrývali puk telom. V drese Toronta v tomto smere konkuroval len Kadri a Hyman. Pre zaujímavosť: Matthews nemal jedinú
high-end-scoring príležitosť. Bez ohľadu na to, že do súboja išiel Kadri zo správnych dôvodov (Wingles-Marner), v momente, keď bol Wingles dole a zraniteľný, mal sa kontaktu vyhnúť. Paradoxne v tom môžu fans Leafs nájsť aspoň minimálnu útechu a to v podobe toho, že zle hrajúci Plekanec hral najlepší hokej v Toronte spolu s Andreasom Johnssonom (a Kapanenom), ktorý by tak mal pri suspendácii Kadriho naskočiť do zostavy. Marleau tak bude hrať zrejme 2nd line centra s Marnerom a, bohužiaľ, Komarovom (ideálne by ale bolo presunúť Nylandera na pozíciu C).