Ako premýšľa Zdeno Chára: Líder sa musí vedieť podeliť, svoje deti učím štyri základné veci
Zdeno Chára patrí medzi inšpiratívne športové osobnosti. Nielen preto, čo sa mu podarilo ako hokejistovi, ale aj preto, ako sa dokázal rozvíjať mimo športu.
Popri športovej kariére si spravil finančný aj maklérsky kurz a s ďalšími športovými hviezdami študoval na Harvarde. Preukázal aj empatiu, keď sa ako jeden z prvých hráčov NHL zapojil do kampane You Can Play zameranej proti homofóbii a na inklúziu v hokeji.
Po kariére rozbieha vlastný startup, venuje sa pretekom Ironman, pracuje pre Boston Bruins ako poradca a chystá sa na rozlúčku s kariérou.
Tú absolvuje 21. augusta v Trenčíne za účasti mnohých hviezd. Ich mená odhaľuje postupne. Medzi ohlásenými sú zatiaľ Patrice Bergeron, Anže Kopitar či David Pastrňák.
Tento týždeň si vyskúšal aj úlohu motivačného rečníka. Na Orange konferencii v Bratislave rozprával prevažne podnikateľom o tom, ako byť dobrým lídrom, ale aj o tom, ako chodil na diskotéky, ako vychováva deti a aké mal problémy s organizáciou času po kariére.
Prebehlo to formou dlhšieho rozhovoru na pódiu s moderátorom Matejom „Sajfom“ Cifrom, následne odpovedal na otázky médií. Z týchto dvoch udalostí sme vybrali desať zaujímavých myšlienok, rád či historiek, ktoré vám priblížia, ako premýšľa Zdeno Chára.
1. Ako nerozumel finančnému poradcovi
Chára opísal situáciu, v ktorej sa nachádzajú mnohí hokejisti. Zarobia peniaze, majú okolo seba ľudí, ktorí im ich spravujú, no oni sami financiám často nerozumejú. Preto sú do istej miery odkázaní na iných.
„Mal som podpísané zmluvy, ušetrené peniažky a rozprával som sa so svojím finančným poradcom. Pritakával som mu, lebo som sa snažil vyzerať, že tomu rozumiem. Potom som prišiel domov a hovoril som si, že takto to ďalej nemôže ísť.“
Rozdiel medzi Chárom a mnohými ďalšími hráčmi je v tom, že to nechcel nechať tak.
„Hneď som sa prihlásil na finančné kurzy, aby som vôbec pochopil biznisovú literatúru. Chcel som vedieť, čo sa deje vo svete investícií. Dlhoval som to sám sebe.“
Hovorí, že sa rád učí nové veci a nerád plytvá časom. „Keď som mal zranené koleno, vedel som, že osem týždňov nebudem môcť hrať, preto som sa prihlásil na maklérsky kurz o nehnuteľnostiach.“
2. Ako vychováva deti
Chára o sebe hovorí, že je prísny otec. S 10-ročnými synmi sa snaží hovoriť ako s dospelými, podobne pristupoval aj k výchove dnes už 17-ročnej dcéry.
„Vždy im zdôrazňujem štyri základné veci: treba pozdraviť, poprosiť, poďakovať a odzdraviť. Snažím sa ich viesť v prvom rade k tomu, aby boli skromní a dobrí ľudia. Vediem ich aj k športu, no najmä preto, že šport im vie dať do života pekné hodnoty.“
Chára hovorí, že má s deťmi dobrý vzťah, v ktorom sú dôležité otvorené konverzácie.
„Keď s nimi hovorím ako s dospelými, viem, že budú mentálne rásť. Vysvetľujem im, že im dávam rady, ktoré som ja nedostával. Prízvukujem im, že to, čo im hovorím, možno nie je vždy to, čo chcú počuť, no je to potrebné, aby sa zlepšili.“
3. Ako sa má správať líder
Chára bol kapitánom slovenskej reprezentácie aj Bostonu Bruins. Každý, kto s ním hral, ho opisuje ako skvelého lídra. Jeho filozofia pritom bola postavená na tom, že nemá o všetkom rozhodovať sám.
„Vždy som sa snažil o líderstvo podeliť, aby to nebolo len ja, ja, ja. V mnohých tímoch, ale aj firmách pociťujem, že kapitán, manažér či majiteľ chce byť tým, kto urobí rozhodnutie. Často je to chyba. Treba dôverovať aj ďalším dôležitým ľuďom v tíme a vodcovstvo rozdeliť.“
Chára sa takto opieral o asistentov kapitána aj o ďalších skúsenejších hráčov, s ktorými viedol rozhovory v užšom kruhu o stave tímu. Potom sa spoločne rozhodli, ako ďalej.
„Keď dáte silu ľuďom okolo seba, potom vám to aj trikrát vrátia. Buď vám dobre poradia, alebo sa na vec pozrú z iného pohľadu, ktorý ste dovtedy nevideli. Každý máme len jeden pár očí, no keď sa na to pozrú ďalší štyria-piati poradcovia, prídete na veci, ktoré by vám nenapadli.“
Pri finálnom rozhodnutí býva podľa neho zradné, že to, čo je najlepšie pre celý tím, kolektív či firmu, často nemusí byť zároveň najlepšie pre lídra samotného.
„Vždy musíte dať na prvé miesto tím, nikdy nie seba. Spočiatku to možno pre vás nebude komfortné, no z dlhodobého hľadiska sa vám vráti, ak uprednostníte, čo je najlepšie pre väčšinu.“
4. Ako aj on chodil na diskotéky
Chára uznáva, že na rozdiel od väčšiny ľudí má posunutý prah bolesti a je až závislý od extrémnych športových výkonov. Hovorí, že sa necíti dobre, kým sa pri športe poriadne nezničí.
Aj on však zdôrazňuje dôležitosť zábavy a spomína, že ako mladý človek mal takisto obdobie, keď sa chcel jednoducho len baviť.
„Ako každý tínedžer som chcel vyskúšať rôzne veci. Prežil som obdobie, keď sme chodili na diskotéky a vyskúšali sme prvý raz alkohol. Aj to k tomu patrí a učíme sa z toho.“
Aj vtedy sa však prejavovalo, že bol cieľavedomejší než väčšina rovesníkov.
„Ani vtedy som neoklamal tréning. Mohol som prísť o jednej ráno z diskotéky, ale o šiestej som už bol hore a išiel som behať. Vedel som, že ďalší tréning bude bolieť, ale zároveň som chcel byť aj tínedžerom a zažiť momenty, aby som si pamätal, čo je zábava.“
5. Ako sa nezľaknúť očakávaní
Je prirodzené, že keď ide o veľa, človek bojuje s nervozitou a so stresom. Často mu to potom neumožní podať optimálny výkon. V hokeji sú takými situáciami zápasy o Stanleyho pohár či finále majstrovstiev sveta.
Chára sa v týchto situáciách držal formulky „tlak je privilégium“, ktorú používajú mnohí športovci. Tvrdí však, že v jeho prípade nešlo len o frázu.
„Keď som v pozícii, že sa odo mňa niečo očakáva, je to dôkaz, že niečo robím správne. Preto si to treba užiť a nebáť sa toho. Ľudia pracujú celý život na tom, aby sa do takej situácie dostali, a keď v nej sú, tak sa toho zľaknú a už sa nevedia posunúť ďalej.“
Chára odporúča nahradiť strach zo zlyhania radosťou z možného úspechu. „Treba sa na to pozrieť z tej druhej strany – že práve na toto som čakal. Sme tu krátko, a keď už ste blízko toho, kde ste chceli byť, treba sa uvoľniť, užiť si to a ísť si po to.“
6. Akým šokom je život po kariére
Aj športovci, ktorí sa pripravujú na život po kariére, zostanú z novej reality zaskočení. Chára nebol výnimkou.
„Dovtedy vám program plánuje klub. Harmonogram máte nastavený prakticky na každú hodinu. Po kariére to zrazu nie je a vy sa cítite ako na opustenom ostrove. Chcete sa niekde zaradiť, no neviete ani to, kde začať a na koho sa obrátiť.“
Chára to nazval samotárskym obdobím. „Potom chcete doma s niečím pomôcť a manželka vám povie: ,Sme bez teba okej, rob si svoje veci.‘ Vy aj chcete niečo robiť, lenže neviete čo.“
7. Ako mu pomáha stereotyp
Po istom čase pochopil, že jeho najväčším problémom po kariére bola absencia plánovania. Preto si postupne sám začal robiť to, čo mu predtým robil klub.
„Šport z vás urobí trochu stereotypného robota. Ja som bol bez kalendára stratený – ako bez rúk a bez nôh. Tak som si ho vytvoril sám a postupne ho dopĺňal rôznymi aktivitami. Dodnes si program plánujem na celý týždeň a deň predtým si vždy pozriem, čo ma čaká ďalší deň. Potom sa toho držím.“
Čerpá z toho istotu. Má svoj pevný režim – zaspáva o ôsmej večer a vstáva o štvrtej ráno. Ľudia, ktorí jeho aktivity sledujú napríklad na aplikácii Strava, často hneď po zobudení vidia, že Chára už má ťažký tréning za sebou.
„Chcem byť zodpovedný k sebe aj k druhým. Chodím na všetky naplánované mítingy a dávam si pozor, aby som prichádzal načas. Sebadisciplína je pre mňa dôležitá.“
8. Čo by spravil inak
Chára celý život hľadá limity ľudského tela a celý svet udivuje tým, koľko toho zvládne. Preto možno trochu prekvapí jeho odpoveď na otázku, čo z minulosti by spravil inak.
S odstupom času uznáva, že keby mohol vrátiť čas, telo by trápil o trochu menej.
„Prijal by som viac oddychu. Trénoval som až do extrémov, čo som vtedy necítil, no teraz to už cítim. Možno by som si zavolal človeka na masáže a regeneráciu. Keď sa však cítite najsilnejší a najrýchlejší, neuvedomujete si to. Idete si ako golem ďalej za svojím.“
9. Kto inšpiroval jeho
Chárov bývalý spoluhráč Mark Recchi nedávno pre The Athletic vybral štyroch lídrov, ktorí ho ovplyvnili. Bol medzi nimi aj Chára, od ktorého sme teraz chceli, aby takisto vybral štyroch športovcov, ktorí ho inšpirovali.
„Vyrastal som v ére Chicaga Bulls a Michaela Jordana. Videl som, aký bol pripravený a ako ťahal celý tím. Bol to neskutočný líder. Neskôr som sledoval éru cyklistu Lancea Armstronga, ktorý dominoval a mal v sebe ,zabijaka‘ na ceste. V NHL som obdivoval Nicka Lidströma, to bol zas vodca, ktorý bol džentlmenský, no robil neskutočne veľa pre tím. Štvrtým je môj spoluhráč Patrice Bergeron, s ktorým som najdlhšie hral. Je to veľký človek, hráč aj osobnosť na ľade i mimo neho.“
10. Kde sa vidí v budúcnosti
Chára tvrdí, že nemá jednu konkrétnu métu, ktorú by ešte chcel dosiahnuť. Na otázku, kde sa vidí o päť rokov, odpovedal, že nevie, čo bude zajtra.
Momentálne pracuje pre Boston Bruins ako poradca a mentor hráčov. Pri otázke, či by ho nelákala napríklad pozícia generálneho manažéra v tíme NHL, odpovedal:
„Pre mňa to nie je o funkciách, ale o tom, aký mám dosah a ako viem pomôcť. Na to nemusím byť generálny manažér. Táto pozícia navyše vyžaduje veľa času. Ja však naozaj nepotrebujem mať pred menom nič napísané. Môj cieľ je pomôcť klubu, aby bol úspešnejší, a nie snažiť sa dostať do nejakých funkcií.“ (S.Bugan.Nko)
. Chara je extra trieda. Dufam, ze bude kapitanom Bruins az do konca kariery.
, 6x All Stars game.. Haha, to je HHOF lock
Som zvedavy, co bude robit dalej.
