NHL zaujimavosti

[cepi]

Výskumníci skúmali mozgy zomretých hokejistov, závery sú kritické. Liga odmieta zodpovednosť

Keď na začiatku roka 2023 zomrel vo veku 84 rokov bývalý útočník Chicaga, Winnipegu a Hartfordu Bobby Hull, jeho mozog na jeho prianie darovala rodina výskumníkom z Bostonskej univerzity.

Skúmali v ňom znaky chronickej traumatickej encefalopatie (CTE). Ide o neurodegeneratívne ochorenie spojené s opakovaným poranením hlavy, ktoré sa prejavuje zhoršenou pozornosťou, problémami s rečou, stratou schopnosti logicky uvažovať, problémami so spánkom, nevypočítateľným správaním, výpadkami pamäti, demenciou či depresiami.

„Keď Bobby videl bolesť a trápenie rodiny svojho celoživotného priateľa Stana Mikitu, cítil, že žiadna iná rodina by nemala prežívať veci spojené s CTE. Trval na darovaní svojho mozgu, pretože cítil, že je jeho povinnosťou pomôcť pokročiť vo výskume tejto mučivej choroby,“ uviedla vo vyhlásení Deborah Hullová, manželka zosnulého hokejistu.

V stredu 19. februára oznámila, že výskumníci potvrdili prítomnosť choroby v Hullovom mozgu.

Ide o ďalší signál, že ochorenia mozgov hokejistov a ich kariéra v NHL spolu priamo súvisia. Keďže však vedecké štúdie stále nepriniesli dostatočné dôkazy, oficiálne stanovisko vedenia ligy naďalej hovorí o niečom inom.

Profesionálna kariéra – pozvánka k ochoreniam mozgu.

Bostonská univerzita sa korelácii hokejovej kariéry a nadobudnutých porúch mozgu venuje najaktívnejšie. V decembri 2024 priniesla závery z najväčšej štúdie, aká sa kedy tejto téme venovala.

V období od júla 1997 do januára 2023 výskumníci nazbierali dáta od 77 darcov, ktorí zomreli v 33 – 73 rokoch. Od januára 2023 do mája 2024 tieto dáta spracovávali.

Výsledky profesionálnych hokejistov boli obzvlášť kritické. Profesor neurológie Jesse Mez sa vyjadril, že dúfa, že štúdia poslúži „ako inšpirácia na zmeny, aby sa hokej stal bezpečnejším športom a aby sa hokejistom zasiahnutým CTE dostalo starostlivosti, akú potrebujú“.

Z 19 hokejistov, ktorí hrali v NHL a ktorých mozgy boli počas štúdie skúmané, sa ukázala prítomnosť CTE až v 18 prípadoch. Poruchou trpelo 27 z 28 profesionálnych hokejistov zapojených do výskumu a 23 z 24 hráčov, ktorí sa hokeju aktívne venovali dlhšie ako 23 rokov. Celkovo sa prítomnosť CTE potvrdila v 42 zo 77 prípadov, ide teda o viac ako polovicu.

Mez podotkol, že „hokejisti s dlhšími kariérami mali nielenže vyššiu šancu na CTE, ale objavili sa u nich i závažnejšie ochorenia“. Medzi závery štúdie patril i výpočet, že každý ďalší rok aktívnej kariéry zvyšuje šancu na vývin CTE v mozgu o 34 percent.

Kategória hokejistov Prevalencia CTE Percentuálny podiel CTE

Hokejisti z NHL 18 z 19 prípadov 94,7 %
Profesionálni hokejisti 27 z 28 prípadov 96,4 %
Kariéra > 23 rokov 23 z 24 prípadov 95,8 %
Kariéra 13 – 23 rokov 14 z 27 prípadov 51,9 %
Kariéra < 13 rokov 5 z 26 prípadov 19,2 %

Bettman odmieta koreláciu
Mez však doplnil aj dôležitú skutočnosť: „Nevieme posúdiť, aké je absolútne riziko.“

Tím výskumníkov pracuje iba s mozgami zomretých športovcov, ktorí sa navyše musia pre tento krok rozhodnúť sami alebo prostredníctvom svojich rodín. Momentálne nie je možné zistiť prítomnosť poruchy u živého človeka.

Mez v tejto súvislosti priznáva dve prekážky zabraňujúce úplnej objektivite. Jednak je vzoriek stále málo, no zároveň sa pre výskum vo väčšine prípadov rozhodujú tie rodiny, ktoré u bývalých hokejistov vnímajú symptómy CTE.

To je pádny argument pre Garyho Bettmana, hlavného komisára súťaže, aby mohol zaujať nesúhlasné stanovisko pri spojení hokeja a porúch mozgu, čo robí dlhodobo.

„Sledujeme, aké sú medicínske názory na CTE, ale momentálne nemám nijakú vedomosť o tom, že by existovala štúdia opisujúca, ako by sa CTE mohlo vyvinúť vplyvom hrania hokeja. Existujú individuálne prípady hráčov, ktorí hrali hokej a zistilo sa u nich CTE. Ale to neznamená, že to nutne muselo nastať preto, lebo hrali hokej,“ povedal Gary Bettman v apríli 2023 v rozhovore pre National Public Radio.

Nové štúdie však pre vedcov znamenajú zaradenie ľadového hokeja ku kolektívnym športom s najvyšším rizikom vývinu poruchy, teda k americkému futbalu a ragby.

NHL čelila rozsiahlej žalobe
Vedenie NFL (americký futbal) v roku 2016 po rokoch odmietania zmenilo svoj postoj a priznalo súvis medzi fyzickými kontaktmi v zápasoch a vývinom CTE v mozgoch hráčov.

Bettman je však nateraz neústupný. Komisár NHL sa vyjadril, že sa hokej a americký futbal nedá porovnať, keďže v NFL sú nárazy do hlavy častejšie.

Výskumníci vo zverejnenej štúdii priznávajú, že na definitívne závery ešte nemajú dostatok materiálu. Bettmanove vyjadrenia sa však vzhľadom na pribúdajúce odhalenia lekárov a svedectvá hokejistov zdajú nešťastné, možno až prehnane sebavedomé a jednostranné.

„V najlepšom záujme NHL by mala byť snaha o zníženie počtu nárazov do hlavy,“ pokračuje v argumentácii profesor Mez. „Preto si nemyslím, že je rozumné dávať vyhlásenia, z ktorých sa zdá, že nemáme nijaké tušenie o tom, že medzi hokejom a CTE nie je nijaký súvis. Podľa mňa by mala byť prvoradá snaha zlepšiť pomoc a bezpečnosť hráčov.“

Na druhej strane však NHL pracuje na postupnom obmedzení rizika otrasov mozgu. V porovnaní s minulosťou prísnejšie trestá zákroky do oblasti hlavy a krku, má presný protokol, ako spoľahlivejšie diagnostikovať otrasy mozgu, keďže sa v minulosti často stávalo, že tie zostávali neodhalené, a zároveň klesol počet bitiek.

S pribúdajúcim počtom štúdií je však otázka, dokedy zostane postoj NHL striktne proti tvrdeniam, že hranie hokeja a CTE spolu súvisia. Prispieť ku konečnému vyriešeniu problematiky darovaním mozgu na posmrtný výskum chcú aj stále aktívni hráči, napríklad Jonathan Huberdeau.

Lige totiž ďalšie výskumy ani svedectvá hokejistov nepomáhajú. Jedna vec je oficiálne stanovisko, druhá prípady, do ktorých už je zapojená aj súdna moc.

V nedávnej minulosti čelila NHL masívnej žalobe, pod ktorú sa podpísalo viac ako 300 bývalých hokejistov. Tí ligu vinili z toho, že nevenovala dostatok úsilia na prevenciu a pomoc v súvislosti s otrasmi mozgu.

Spor dopadol dohodou z novembra 2018, podľa ktorej liga vyplatila hokejistom 18,9 miliónov dolárov. Avšak vzhľadom na to, že v roku 2015 na základe podobnej dohody vyplatila NFL 1600 bývalým hráčom amerického futbalu až približne 1,2 miliardy dolárov, išlo o zanedbateľnú čiastku, ktorá do istej miery legitimizovala doposiaľ nezmenené stanovisko NHL, ktorej značku svojimi vyjadreniami komisár Bettman v podstate chráni.

Pomáhajú mu v tom aj ďalší členovia vedenia. Jeho zástupca Bill Daly na margo súdnych sporov povedal: „Pokiaľ ide o zameranie sa na otrasy mozgu a snahu pochopiť ich a liečiť ich, sme v tejto oblasti lídrami. A to sa úplne stráca v rétorike súdnych sporov. Robí sa z toho senzácia, vzniká tu akýsi pocit, že náš postoj k bezpečnosti hráčov je v rozpore s vedeckými a medicínskymi poznatkami, a to nie je pravda. Veľmi pozorne to študujeme.“

Počet otrasov mozgu klesá.

Snaha zamedziť nárazom do hlavy, ktoré vedci označujú za vysokorizikový faktor pri vývine neurodegeneratívnych porúch, je v záujme NHL i NHLPA. Tlak lekárov to môže istým spôsobom urýchliť.

Na druhej strane ďalšie štúdie potvrdzujú, že počet otrasov mozgu klesá, a to predovšetkým po zavedení pravidla č. 48 pred sezónou 2010/11, ktoré považuje za faul akýkoľvek útok mierený na súperovu hlavu.

Michael Hutchinson, ktorý sa venuje otrasom mozgu na torontskej David L. MacIntosh Sports Clinic, uverejnil v novembri 2023 štúdiu, ktorá potvrdila hypotézu, že toto pravidlo prinesie zníženie zranení vplyvom úderov mierených na hlavu.

„Naše zistenia ukazujú výrazný pokles otrasov mozgu po zavedení pravidla 48, konkrétne pokles podielu otrasov mozgu spôsobených údermi do bočnej časti hlavy o 18,8 percentného bodu; klesol z 34,6 % pred zavedením pravidla na 13,3 % po jeho zavedení,“ píše Hutchinson a konštatuje, že zavedenie pravidla, protokolu o otrase mozgu či spolupráca s pozorovateľmi významne pomohla pri tejto prevencii.

Na druhej strane je otázka, kde sú hranice, s ktorými budú spokojní pohlavári NHL, hráči aj lekári. Tie sa totiž ešte stále formujú.

Motiváciou vedenia súťaže je, aby už viac nemuselo absolvovať súdne pojednávania a čeliť obžalobám, no zároveň udržalo fyzický charakter hry.

Úzko to súvisí s potrebami hráčov. Otrasy mozgov majú podľa ich samých rôzne ďalšie následky a prejavy. Štatistika vyhotovená Canadian Medical Association Journal na vzorke 559 otrasov mozgov medzi rokmi 1997 – 2004 ukázala, že medzi najčastejšie patria bolesť hlavy, malátnosť a nevoľnosť.

Symptóm otrasu mozgu Súhlasné odpovede (559 prípadov) Počet percent
Bolesť hlavy 378 70,9 %
Malátnosť 181 34 %
Nevoľnosť 126 23,6 %
Bolesť krku 122 22,9 %
Slabosť 119 22,3 %
Zahmlené videnie 117 21,9 %
Strata pamäti 110 20,6 %
Strata vedomia 98 18,2 %
Citlivosť na svetlo 52 9,8 %
Úzkosť 40 7,5 %
Podráždenosť 39 7,3 %
Vracanie 23 4,3 %
Tím odborníkov zo švédskej univerzity v Lunde sa zameral na dlhodobé mentálne následky a na vzorke 648 hokejistov (z ktorých bolo 180 žien) zistil, že už po troch otrasoch mozgu sa zdvojnásobuje riziko vzniku depresií a strojnásobuje predpoklad vyhorenia. Veľa z opýtaných navyše potvrdilo nadmerné užívanie alkoholu. Rodiny hráčov pravidelne potvrdzujú aj iné dlhodobé symptómy – stratu pamäti alebo náladovosť.

Je teda logické, že čím viac bude otrasov mozgu, tým sa zvýši šanca, že NHL alebo iné hokejové organizácie a ligy môžu čeliť ďalším žalobám od hráčov. Špeciálne odstrašujúcim príkladom sú bývalí hráči NHL Todd Ewan a Wade Belak a bývalý hráč AHL Andrew Carroll, ktorí spáchali samovraždu, počas kariéry prekonali niekoľko otrasov mozgu a vedci po preskúmaní ich mozgov zistili u všetkých prítomnosť CTE.

Za odborníkov z oblasti medicíny sa vyjadril napríklad Michael Stuart, hlavný lekár USA Hockey (hokejový zväz USA, pozn. red.), ktorý si myslí, že zmeny v pravidlách naozaj urobili hokej bezpečnejším, no vníma rezervy, pričom konkrétne pomenoval silné narazenia na mantinel a bodyčeky zozadu. Čo sa týka bitiek, dlhodobo sa zasadzuje za ich úplný zákaz, čo sa však pri momentálnom vedení NHL nezdá reálne.

Bývalý profesionálny hokejista Kerry Goulet, zakladateľ neziskovej organizácie Stop Concussions snažiacej sa o znižovanie počtu zranení hlavy v hokeji a ďalších športoch, vníma, že povedomie o danej problematike rastie. „Stále si však nemyslím, že už sme na tom tak dobre, ako by sme potrebovali,“ uviedol.

Záver aktuálnej situácie je, že najnovšia štúdia Bostonskej univerzity, hoci je doposiaľ najväčšou svojho druhu, bezprostredné zmeny v pravidlách či stanovisku NHL pravdepodobne neprinesie, avšak z dlhodobého hľadiska k nim môže prispieť. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Platový strop prudko narastie a hráči budú bohatší. Pre ligu to však paradoxne môže znamenať problém.

Prudké navyšovanie platového stropu môže podľa expertov znamenať väčšie kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými tímami.

NHL začiatkom tohto roku definitívne oznámila, že platový strop v nasledujúcich troch sezónach prudko narastie. Dôvodom sú hlavne narastajúce príjmy, ktoré predčili očakávania analytikov.

Na prvý pohľad sa to môže zdať ako výborná správa a do veľkej miery je to naozaj pozitívne.

Na štadiónoch vidíme po pandémii koronavírusu opäť plné tribúny, televízie nakupujú vysielacie práva za rekordné sumy peňazí a veľmi dobre sa predávajú aj dresy či iné fanúšikovské predmety.

Zámorskí experti však upozorňujú na to, že prudké zvýšenie platového stropu so sebou môže priniesť aj negatívum.

Konkrétne majú na mysli to, že sa teoreticky môže po veľmi dlhom čase do istej miery skončiť vyrovnanosť celej ligy.

V tejto sezóne môžu tímy minúť na výplaty hráčov 88 miliónov amerických dolárov. Od budúceho ročníka však táto suma stúpne na 95,5 milióna dolárov.

Ešte výraznejšie navýšenie sa očakáva v rokoch 2026 a 2027. Pre sezónu 2026/27 by mal byť platový strop na úrovni 104 miliónov a ročník nato by sa mal vyšplhať dokonca na hodnotu 113,5 milióna dolárov.

Zámorskí novinári však upozorňujú, že je možné, že niektoré kluby jednoducho nebudú schopné míňať takéto sumy peňazí na výplaty svojich hráčov.

Špeciálne by v tomto prípade išlo zrejme o tímy z menších miest a menších trhov, ktoré počas sezóny nemajú až také vysoké príjmy.

Naopak, kluby z väčších trhov – ako New York Rangers, Chicago Blackhawks, Boston Bruins či Toronto Maple Leafs – by mohli mať konkurenčnú výhodu. Vďaka tomu by vedeli zaplatiť viac hráčov a tým najlepším ponúknuť aj najväčšie kontrakty.

Basketbalová NBA slúži ako výstraha
„NHL sa čoskoro zmení,“ píše reportér televízie Sportsnet Rory Boylen.

Kanadský novinár tým naráža práve na narastajúci platový strop. Ako upozorňuje aj vo svojom článku, tak suma, ktorú budú môcť jednotlivé tímy minúť na výplaty hráčov, sa za nasledujúce tri roky zvýši o 25,5 milióna dolárov.

Nárast o takúto istú sumu pritom v NHL nastal po zavedení originálneho platového stropu v sezóne 2005/06 až po ôsmich rokoch.

Zároveň si však treba uvedomiť, že ani táto čiastka nemusí byť konečná. Stále je v hre to, že výška platového stropu môže ísť o rok či o dva ešte vyššie.

Čísla, ktoré zverejnila NHL spolu s hráčskou asociáciou NHLPA, totiž sú záväzné zatiaľ iba pre budúci ročník.

V prípade rastúcich tržieb a príjmov sa tým pádom výška platového stropu na sezóny 2026/27 a 2027/28 môže ešte výraznejšie navyšovať.

„Existuje minimálne niekoľko tímov, ktoré majú pocit, že nebudú môcť minúť tak veľa peňazí, pretože by ich to začalo finančne ohrozovať. A pre ligu, ktorá bola v posledných 20 rokoch éry platového stropu založená na mimoriadnej vyrovnanosti jednotlivých klubov, by sa situácia mohla čoskoro rapídne zmeniť,“ upozorňuje reportér portálu Elite Prospects Ryan Lambert.

Známy kanadský novinár Eliotte Friedman z televízie Sportsnet, naopak, pripomenul jednu veľmi zaujímavú analógiu. Basketbalová liga NBA totiž zaznamenala v lete 2016 obrovský skok v platovom strope (konkrétne o 24,1 milióna dolárov).

Friedman však hovorí, že pri spätnom pohľade sa tento krok majiteľom a dokonca ani samotným hráčom nepáčil. Obrovské navýšenie platového stropu so sebou totiž podľa neho prinieslo „príliš veľa chaosu a závisti“.

Významný skok o vyše 24 miliónov dolárov napríklad umožnil tímu Golden State Warriors podpísať zmluvu s Kevinom Durantom, a predĺžiť tak svoju úspešnú dynastiu. To sa logicky nepáčilo ostatným klubom.

A spokojní neboli koniec koncov ani hráči, ktorí závideli tým basketbalistom, ktorí podpisovali nové zmluvy po prudkom navýšení platového stropu. To totiž znamenalo, že si mohli pýtať viac peňazí a aj väčšie kontrakty.

V novej kolektívnej zmluve sa preto napokon obe strany dohodli, že horná hranica platového stropu sa medzi jednotlivými sezónami nemôže zvýšiť o viac ako 10 percent.

„NHL a jej hráči majú dôvod podporovať tento prístup. Niektoré organizácie – aj tie dobre riadené – sú už teraz nervózne zo stropu vo výške 110 miliónov dolárov. V súčasnosti sa až dve tretiny ligy pohybujú do 2 miliónov dolárov od hornej hranice platového stropu. Bude však zaujímavé sledovať, ako veľmi sa to zmení, keď sa strop prudko zvýši,“ dopĺňa vo svojom blogu 32 Thoughts Eliotte Friedman.

Veľa novej reklamy.

V súvislosti s narastajúcim platovým stropom je dôležité spomenúť ešte jednu vec – problémy kanadských tímov. Tie totiž dostávajú väčšinu svojich príjmov v domácej mene.

Kanadský dolár je však podstatne slabší ako ten americký, a preto majú kanadské tímy oproti tým americkým značnú nevýhodu.

Len pre príklad si zoberme aktuálnu výšku platového stropu v hodnote 88 miliónov amerických dolárov. Ak túto hodnotu zadáme do kurzovej kalkulačky, tak dostaneme vyše 127 miliónov kanadských dolárov.

Vzhľadom na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa s uvalením 25-percentného cla na dovoz tovarov z Kanady je otázkou, ako bude vyzerať makroekonomická situácia v nasledujúcich mesiacoch či rokoch.

Nárast platového stropu nad 100 či dokonca 110 miliónov amerických dolárov však bude pre kanadské kluby s určitosťou predstavovať veľký problém.

„Zatiaľ čo väčšina amerických tímov existuje v relatívne stabilnom finančnom prostredí, tak kanadské kluby, naopak, musia pracovať s nepredvídateľnými výmennými kurzmi, ktoré majú priamy vplyv na platy hráčov a aj prevádzkové náklady,“ pripomína stránka Essentially Sports.

Vo všeobecnosti však platí, že platový strop môže prudko rásť iba vďaka narastajúcim príjmom. Faktom je, že NHL dokázala výpadky tržieb počas pandémie koronavírusu rekordne rýchlo vykompenzovať.

Liga za to vďačí najmä novým zmluvám o mediálnych právach, digitálnym reklamám na mantineloch a aj ďalším reklamám na prilbách či dresoch.

Okrem toho NHL dokázala dobre propagovať svoje nové mladé hviezdy. Špeciálne v minulej sezóne bola veľmi populárna jednotka draftu z roku 2023 – Connor Bedard, ktorého chcel vidieť – či už naživo, alebo v televízii – prakticky každý jeden hokejový fanúšik.

Komisár Gary Bettman zasa tvrdí, že sa to všetko začína hrou na ľade, ktorá podľa neho „nikdy nebola vzrušujúcejšia, súťaživejšia, zručnejšia a rýchlejšia“.

Čísla mu aspoň sčasti dávajú za pravdu. V priemere totiž padá v súčasnosti takmer šesť gólov na zápas, čo je viac, ako tomu bolo napríklad na začiatku milénia.

Vďaka všetkým týmto faktorom oznámila zámorská profiliga v minulom roku historicky najvyššie príjmy – približne 6,2 miliardy dolárov ročne.

Vzhľadom na tieto čísla musel nevyhnutne prísť aj nárast platového stropu. Až budúcnosť však ukáže, či je jeho prudké navyšovanie tou najlepšou možnou alternatívou. (Pavel Kliment,Nko)

[cepi]

Mali by bitky zakázať a prečo s nimi hráči nechcú prestať? Komisár ligy ich prirovnal k termostatu

Americký komik a herec Rodney Dangerfield raz vyhlásil: „Stalo sa mi, že som sa išiel pozerať na bitku a vykľul sa z toho hokejový zápas.“

Fanúšikovia NHL takúto situáciu dobre poznajú. Hráč jedného tímu tvrdo zasiahne súperovu hviezdu a okamžite sa obzerá, z ktorej strany k nemu korčuľuje protihráč zhadzujúci rukavice. Nastáva pästný súboj a po ňom päťminútové tresty pre oboch aktérov.

Len v doterajšom priebehu marca sa v NHL uskutočnilo až 36 bitiek. V priebehu sezóny 2024/25 ich bolo už 246. Pobili sa už aj Slováci Martin Pospíšil, Martin Fehérváry, Erik Černák a Juraj Slafkovský.

V iných kolektívnych športoch nemá takéto správanie miesto. Prečo je teda práve hokej výnimkou?

V článku sa dočítate:

- aký je zmysel bitiek v hokeji;
- čo je to bitkársky kódex;
- ako vyzerali bitky v minulosti a prečo v nich zomreli ľudia;
- prečo chceli hokej v Kanade zakázať;
- v ktorej lige testujú zákaz bitiek a ako zatiaľ funguje.

Čo hovorí hokejový „kódex“

„Keď je bitka, nikto neodchádza zo svojho sedadla. Je to najvzrušujúcejších 30 – 60 sekúnd v športe. Sú to dvaja gladiátori.“

Takto opisuje bitky hokejový historik Ross Bernstein. Niekdajší novinár ESPN, Wall Street Journal, New York Times alebo USA Today je autorom knihy The Code, pri ktorej príprave oslovil viac ako 50 hráčov, trénerov a osobností z médií, aby s pomocou ich vyjadrení zmapoval polemiku o tom, prečo vlastne bitky v hokeji existujú.

„Vždy to bola súčasť hokejovej kultúry,“ delí sa o nadobudnuté poznatky pre Business Insider. „Hokej mal vždy povolené robiť sám sebe akúsi políciu. Ak spravíš niečo zlé, zaplatíš za to. Ak udrieš súpera zozadu, stratíš zopár zubov. O tom hovorí kódex.“

The Code – kódex. Bernstein nazval knihu podľa súboru akýchsi nepísaných „bitkárskych pravidiel“.

Ide o neoficiálny a nespísaný zoznam pravidiel, ktorý v určitých prípadoch povoľuje či priam vyžaduje bitky, hoci oficiálne sú zakázané podobne ako iné fauly v zmysle, že za ne hokejisti dostávajú tresty – tie sú však neporovnateľné s konzekvenciami bitiek v iných kolektívnych športoch.

V skratke hovorí o tom, že kto prekročí čiaru alebo zaútočí na hviezdu, ponesie za to následky. Zástancovia bitiek, ku ktorým sa radí aj väčšina hráčov NHL, tvrdia, že ak by bitky vymizli alebo boli zakázané, tak by sa hokej stal omnoho nebezpečnejším športom, pretože by hráčovi, ktorý tvrdým bodyčekom zloží súpera, hrozil v najvážnejšom prípade trest do konca zápasu a prípadná suspendácia, no je možné aj to, že by za to nebol potrestaný vôbec.

Odborníci skúmajúci mozgy hokejistov varovali, že nie bitky, ale údery do hlavy dejúce sa priamo uprostred hry, sú najvážnejšou príčinou vzniku porúch mozgu. Znie to ako paradox, ale nie rozhodcovia ani suspendácia, ale práve bitky ako najodstrašujúcejší dôsledok pre vinníkov týchto stretov pomáhajú tieto nebezpečné zákroky v najväčšej miere regulovať.

V dôsledku zmien v hre a pravidlách sa v posledných pätnástich rokoch znížil počet bodyčekov mieriacich na hlavu a z toho plynúcich otrasov mozgu. Priamo úmerne v tomto období klesol i počet bitiek a bitkárov v tímoch. Tieto štatistické údaje potvrdzujú najpopulárnejšiu teóriu o tom, prečo pästné výmeny v hokeji vlastne existujú.

Hokejka ako zbraň
História hokeja v Severnej Amerike je s bitkami úzko spätá.

Podľa Bernsteinovej knihy sa ich poslanie rokmi nezmenilo – aj v 19. storočí, keď bol hokej mladým športom, mali za cieľ trestať porušovanie pravidiel. Iné teórie však hovoria napríklad o vplyve všeobecne vysokej kriminality vo vtedajších regiónoch Kanady.

Michael McKinley v knihe Hockey: A People’s History, nesúcej rovnomenný názov s niekoľkodielnym seriálom televíznej stanice CBC, píše, že sa násilie v hokeji okolo roku 1900 tak rozmohlo, že sa uvažovalo o zaradení hokeja medzi nelegálne športy, kam patria napríklad kohútie zápasy. V roku 1905 počas násilných súbojov zomrel 24-ročný Alcide Laurin a o dva roky neskôr 22-ročný Owen McCourt.

Ich protihráči obvinení zo zabitia napokon neboli odsúdení, avšak v dôsledku ďalších obvinení a zatknutí pre bitky v hokejových zápasoch nasledovali radikálne zmeny. V tom období nebolo výnimkou používanie hokejok ako zbraní počas bitiek, čo malo za následok úmrtia dvoch spomínaných hráčov. Hokejové organizácie teda vyvinuli kvázi pravidlá, ktoré mali krvavé „šermovačky“ zmeniť na boxerské súboje.

Problematike bitiek sa musela pri svojom vzniku v roku 1917 venovať i NHL. Rušiť ich nechcela, boli marketingovým ťahom pre popularitu boxu. Uvedomoval si to napríklad zakladateľ klubu New York Rangers, ktorý dával rivalitu bitkárov jednotlivých tímov na úroveň rivalite ich najlepších strelcov. V roku 1922 však NHL zaviedla pravidlo č. 56, ktoré znamenalo päťminútový trest pre každého, kto z rúk zhodí rukavice.

Bitky potom prešli určitým vývojom. Hoci zostali pre benevolentné pravidlá viac ako sto rokov súčasťou NHL, liga sa už v začiatkoch nestránila exemplárnych trestov, napríklad keď v roku 1927 dostal útočník Bostonu Billy Coutu doživotný zákaz po tom, čo napadol rozhodcov a vyvolal bitku medzi celými tímami vo finále Stanleyho pohára.

Podobne ako v jednotlivých érach sa aj počet bitiek počas tohto vývoja menil. Päťdesiate a šesťdesiate roky boli porovnateľné so súčasnosťou, keďže v dobe Original Six sa museli biť sami za seba aj hviezdni hráči ako Gordie Howe.

V sedemdesiatych rokoch po náraste počtu tímov vznikol priestor na angažovanie bitkárov, čo malo za následok, že sa bitky najčastejšie objavovali v 80. a 90. rokoch, konkrétne v rekordných rokoch 1986 – 1988, a to častejšie ako raz za zápas.

Momentálny trend je po poklese v roku 2014 stabilný. Údaje portálu hockeyfights.com zaznamenali v sezóne 2023/24 celkovo 315 bitiek, čo bolo o 32 menej ako rok predtým, avšak o 86 viac ako v ročníku 2018/19.

Bitky sú termostat

Podoba bitiek aj ich kadencia sa časom menia. Nemení sa však, že sú v NHL de facto povolené z pohľadu prístupu rozhodcov a nazerá sa na ne miernejšie ako v Európe.

Blízka budúcnosť veľké zmeny pravdepodobne neprinesie. Debata o ich zrušení v NHL je v posledných rokoch v podstate neexistujúca.

Hlavný komisár ligy Gary Bettman sa k téme vyjadruje len sporadicky. V minulosti povedal napríklad: „Spontánne bitky by som prirovnal k termostatu, reagujú na veci, ktoré sa dejú počas zápasov.“

Dan Gallant z portálu HockeyFights.com si myslí, že bitky sú podobne ako počet gólov alebo úspešnosť zákrokov javom, ktorý je raz na vzostupe, inokedy na ústupe, no ten nikdy nebol taký výrazný, aby sa zdalo, že majú úplne zmiznúť. Hokejisti ako Tom Wilson, teda hráči, ktorí prispievajú bodmi, ale i tvrdosťou, vzbudzujú rešpekt a neváhajú sa pobiť, sú aj dnes veľmi žiadaní.

Učebnicová situácia, ktorá vypovedá o poslaní bitkárov a role bitiek v dnešnej NHL, sa odohrala v máji 2021. Práve Wilson v zápase proti New Yorku Rangers krosčekoval na ľade ležiaceho Pavla Bučneviča, no jeho zákernosť nemal vo vtedajšom tíme Newyorčanov kto potrestať. Skúsil to Artemij Panarin, ale skončilo sa to nebezpečne vyzerajúcim pádom v následnej bitke, po ktorej sa Wilson ešte stihol vysmiať súperovi.

V ďalšom stretnutí týchto tímov povolali Rangers z farmy niekoľko hráčov, aby sa mohli pobiť a symbolicky vrátiť Capitals tento moment. Situácia však mala presah aj do ďalšej sezóny, pred ktorou manažment priviedol Ryana Reavesa, jedného z najtvrdších hráčov v NHL. V súčasnosti za Rangers hráva Matt Rempe, ktorý sa za 50 zápasov v NHL stihol pobiť už osemkrát.

Vyplýva z toho, že Rangers považovali za chybu, že nemali hráčov, ktorí by sa dokázali pobiť. Ich filozofia je dnes iná, len za prvú polovicu marca sa v ich zápasoch udiali štyri bitky, do ktorých sa zapojili štyria rôzni hráči ich tímu.

Zákaz, ktorý nefunguje

Experiment, ako by asi fungoval zákaz bitiek, sa aktuálne odohráva v juniorskej Quebec Maritimes Junior Hockey League.

Jedna z troch popredných juniorských kanadských súťaží prijala nové pravidlá o bitkách vo februári 2023 a aplikovala ich od začiatku sezóny 2023/24. Výrazne sprísnila reguly.

Ktokoľvek zapojený do bitky dostane trest do konca zápasu. Hráč, ktorý bitku inicioval, okrem toho dostane jednozápasový trest a hokejista posúdený ako „agresor“ dištanc na dva zápasy. Ak sa hráč pobije v sezóne opakovane, dostáva od druhej bitky automaticky stopku minimálne na jeden zápas.

Ligu momentálne vedie Mario Cecchini, ktorý je zástancom odstránenia bitiek z hokeja. Verí, že pôjde o krok k zmene „hokejovej kultúry“ po tom, čo jeho predchodca Gilles Courteau odstúpil z funkcie, keď sa prevalil škandál, ktorý odhalil rozsiahlu šikanu v juniorských ligách. Na zavedení momentálne platných pravidiel sa podieľali i politici, so súťažou ho konzultovala ministerka športu provincie Quebec Isabelle Charestová.

„Ako sa dá zmeniť táto kultúra? S veľkým odhodlaním, s veľkým presvedčením a s jasnou víziou, ako by malo vyzerať správanie ľudí,“ vyhlásil Cecchini k prísnejším trestom za bitky.

QMJHL si dala cieľ byť v tomto smere priekopníckou ligou. Ostatné súťaže združené pod organizáciou Canadian Hockey League sa zaviazali situáciu monitorovať a následne sa zariadiť podľa jej výsledkov.

Pokles pästných súbojov je síce viditeľný, ale k „vymiznutiu bitiek“, ktoré ak by prišlo v juniorských kategóriách, mohlo by sa, prirodzene, rozšíriť aj s nástupom týchto hráčov do NHL, nedochádza.

V sezóne 2022/23, keď ešte súčasné pravidlá v QMJHL neplatili, sa hráči pobili celkom 82-krát. V prvom roku nových pravidiel sa udialo len 32 bitiek. Ale trend už ďalej neklesá, keďže v ročníku 2024/25, ktorý sa ešte neskončil, zaznamenali už 38 pästných súbojov.

Nové obmedzenia teda čiastočne fungujú, ale pokiaľ je cieľom ligy aj provincie odstrániť bitky úplne, zjavne nie sú dostatočné. Podľa posledných vyjadrení vedenia súťaže napriek tomu nie je v budúcnosti plánované ich sprísnenie.

Hráči sú za ponechanie
Kým aspoň jedna zúčastnená strana v spolupráci NHL a hráčskej asociácie NHLPA nezaujme jasné stanovisko, že chce postupne odstrániť bitky z hokeja, neexistuje pádny dôvod myslieť si, že sa to stane.

Bettman sa vyjadril v prospech ich zachovania. A rovnaký postoj vyjadrujú aj hráči.

Súčasní a mnohí bývalí hráči si dokonca súčasné bitkárske trendy pochvaľujú, keďže je omnoho menej dohodnutých bitiek a väčšina pästných súbojov naozaj vyplýva z ich primárnej úlohy, teda zastať sa spoluhráča.

Ryan Reaves má fyzické proporcie na to, aby mohol ťažko zraniť protihráča, ale aj zo svojej pozície vníma, že je dobré, že si svoje činy radšej dvakrát premyslí: „Niekto ako ja alebo Lucic totálne zdemoluje nejakú superhviezdu bez akýchkoľvek dôsledkov. Čo tým stratíme? V lige síce sú hráči, ktorí hrajú ako potkany, ale nie až do takej miery, lebo sú tu stále hráči ako ja, ktorí pre nich znamenajú dôsledky.“

Pripája sa k nemu Marcus Foligno z Minnesoty: „Vždy mám v hlave, že ak urobím nejakú hlúposť, niekto ma chytí. Vďaka tomu je hokej čistejší.“

Podľa Lukea Schenna, ktorý je v prebiehajúcej sezóne najčastejšie bodyčekujúcim obrancom, „ľudia, ktorí robia takéto rozhodnutia, pravdepodobne nikdy nehrali hokej“.

Kapitán Ottawy Brady Tkachuk hovorí, že bitky zvyšujú zmysel pre zodpovednosť a sebakontrolu, keďže hráči „nemôžu zneužívať ostatných bez následných komplikácií alebo odvety“.

Rušiť bitky nechce NHL, nechcú to ani hráči a vývoj situácie v QMJHL ukazuje, že sú dokonca ochotní odpykať si za ne aj vyššie tresty. Aktuálne, keď sa na ich odstránenie nevytvára nijaký tlak zvnútra a len minimálny zvonka, sa teda zdá, že bitkárska kultúra v severoamerickom hokeji pretrvá ešte dlhé obdobie. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Cez deň rozvážal jedlo a po večeroch trénoval amatérov. Ako sa tretí brankár Tampy postaral o jeden z najväčších príbehov sezóny

Tohtoročná sezóna v NHL priniesla neobvyklé množstvo zaujímavých príbehov.

Len pred pár dňami Alexander Ovečkin prekonal svojím 895. gólom dlhoročný rekord Wayna Gretzkého, ktorý sa ešte pred pár rokmi javil ako nezdolateľný. V marci sme boli svedkami jednej z najväčších výmen posledných rokov a vo februári si tí najlepší hráči na svete zmerali sily v reprezentačných dresoch prvýkrát od Svetového pohára 2016.

Okrem toho Lane Hutson zaznamenal najlepšiu nováčikovskú sezónu na poste obrancu v tomto tisícročí a Jessica Campbellová sa zas stala prvou ženou v dejinách NHL, ktorá sa dostala do trénerského štábu.

Aj z pohľadu slovenského fanúšika sa je stále na čo pozerať, keďže vo vyraďovacej fáze pravdepodobne uvidíme najviac našich hráčov od ročníka 2019/20.

Napriek tomu však jeden z najpôsobivejších príbehov patrí hráčovi, ktorého meno väčšine priaznivcov nič nepovie.

Ide o 29-ročného amerického brankára Brandona Halversona, ktorý v profilige nastúpil prvýkrát pred ôsmimi rokmi v drese New Yorku Rangers. Vtedy do zápasu naskočil len na posledných trinásť minút. Podarilo sa mu to len vďaka tomu, že vtedajší náhradník sa na stretnutie nedostal pre zabudnutý pas.

V tejto sezóne sa už však rodák z Michiganu postavil do brány tímu NHL na celých šesťdesiat minút. A okolnosti, ktoré tomu predchádzali, sú omnoho pôsobivejšie než chýbajúci doklad.

Dokonalý začiatok

Na drafte 2014 nemal New York Rangers žiadnu voľbu v prvom kole a na pódium sa jeho vtedajší generálny manažér Glen Slather mohol postaviť až pri 59. výbere.

Rangers vtedy siahli po Brandonovi Halversonovi, vysokom 196 centimetrov.

Halverson bol tak vybraný ako tretí najlepší brankár ročníka. Až za ním dostali priestor napríklad Igor Šesťorkin a Ilja Sorokin, súčasné jednotky oboch newyorských klubov.

A to napriek tomu, že obaja ruskí gólmani už v tom čase dostávali priestor medzi mužmi v KHL a Halverson nemal ani dvadsať zápasov v najlepšej kanadskej juniorskej súťaži.

Už nasledujúca sezóna však ukázala, že sa vedenie Rangers v druhom kole nemuselo mýliť. Halverson v juniorskej OHL exceloval, tímu Soo Greyhounds pomohol štyridsiatimi výhrami k rekordnej základnej časti a v play-off nakoniec nestačil iba na Erie Otters, mužstvo Connora McDavida.

Vďaka tomu si tak Halverson dvakrát za sebou zaslúžil aj pozvánku do americkej reprezentácie na MS do 20 rokov, kde v roku 2016 získal z pozície brankárskej dvojky dokonca bronzovú medailu.

Rangers mu vzápätí v lete ponúkli nováčikovský kontrakt s tým, že od novej sezóny už mal nastupovať v AHL. Do tohto momentu to všetko vyzerá ako rozprávanie niektorej zo súčasných hviezd profiligy.

Tu sa ale Halversonov príbeh začína líšiť.

New York Rangers totiž vtedy patrili k jedným z favoritov na Stanleyho pohár a ich brankárskou jednotkou bol Henrik Lundqvist.

So suverénnym „Kráľom Henrikom“ tak museli všetci ostatní brankári v organizácii Rangers súperiť o zvyšné miesta v jednotlivých tímoch.

Zranenia a toxické prostredie

Pre vtedy 20-ročného Halversona sa toto vypäté prostredie ukázalo ako príliš.

„Bolo to pre neho veľmi skoro,“ povedal už s odstupom času pre The Athletic brankársky tréner Jeremy Kaleniecki, ktorý sa s Halversonom pozná od jeho hokejových začiatkov.

Mladého Američana tak pomerne rýchlo čakalo preradenie do nižšej ECHL. Ani tam sa však jeho výkony vôbec nezlepšovali.

„Nádejní hráči s veľkým potenciálom potrebujú niekoho, kto sa o nich zo začiatku bude trochu starať. V nižších súťažiach, ako je napríklad ECHL, nemajú brankári nikoho, kto by sa im špeciálne venoval. Ak k tomu pridáte ešte ďalších hokejistov, ktorí sa snažia byť lepší než vy, stáva sa z toho celého toxické prostredie,“ popísal Kaleniecki.

Situácia sa ešte zhoršila, keď si Halverson vo svojej tretej sezóne poranil koleno. Namiesto vyhľadania lekárskej pomoci sa však, aby neprišiel o zápasy, rozhodol v sezóne pokračovať. Nakoniec ho ale aj tak v tíme kvôli zlým výkonom nahradili konkurenti.

„Vedel som, že môžem niekomu zavolať a požiadať o pomoc. Povedal som si však, že musím chytať ďalej, aj keď som bol vo veľkej depresii. Myslel som si, že sa mi moje problémy podaria vyriešiť samému ako v juniorke,“ priznal.

Po tretej utrápenej sezóne tak Halversonova nováčikovská zmluva vypršala a Rangers sa ho rozhodli vo veku 23 rokov prepustiť.

Šťastie skúšal aj v iných kluboch, no cestu mu naďalej komplikovali rôzne zranenia. Sezónu 2019/20 nakoniec kvôli psychickým problémom predčasne ukončil.

Rozvážal jedlo a trénoval amatérov

„Si si istý, že v tom chceš ďalej pokračovať?“ pýtal sa vtedy Halversona jeho otec Paul.

„Vždy keď nastúpim ráno do práce, tak jediné, na čo myslím, je, ako si raz zahrám v NHL. Nebudem mať pokoj, dokým sa mi to nepodarí, a tak stále musím ísť ďalej,“ odpovedal mu Brandon, ktorý v tom čase pracoval ako donáškar jedla – a NHL vyzerala byť vzdialenejšia ako kedykoľvek predtým.

Aby sa aspoň niekedy dostal na ľad, začal Halverson popri vození objednávok každú stredu o jedenástej večer trénovať amatérskych hokejových brankárov. Niektorí z nich sa pritom vtedy len učili poriadne stáť na korčuliach.

Pred sezónou 2022/23 mu potom z ničoho nič prišla ponuka na skúšku od tímu z najvyššej nemeckej súťaže. Po niekoľkých testoch však Halversona do tímu nevzali.

„Keď som sa to dozvedel, tak som sa úplne zrútil. Nikdy sa mi niečo také nestalo. Počas celej mojej kariéry sa stále niečo dialo a vtedy som to už nezvládol,“ zveril sa Halverson.

Ani napriek tomu to ale s hokejom nevzdal a nasledujúcu sezónu odohral v druhej nemeckej lige za tím Bayreuth.

„Hovoril som si, že by z toho mohol byť nakoniec pekný príbeh. A tak som na sebe pracoval naďalej,“ dodal.

Posledná šanca

Po návrate domov v lete 2023 si Halverson u jedného zo svojich bývalých trénerov vybojoval ešte poslednú šancu.

„Bol to môj posledný pokus stať sa profesionálnym hráčom. Ak by som neuspel, skončil by som s hokejom,“ vysvetlil situáciu ohľadom svojho príchodu do mužstva Orlando Solar Bears.

Na prípravnom kempe sa Halversonovi podarilo spraviť mimoriadne dobrý dojem. „Každý deň trénoval najtvrdšie zo všetkých. S jeho schopnosťami, parametrami a pracovnou morálkou si tak jasne zaslúžil miesto v tíme,“ povedal tréner brankárov Orlanda Nathan Craze.

„Za mňa však bolo najdôležitejšie to, že si znova našiel lásku k hokeju,“ dodal.

A spolu s tým postupne prišli aj víťazstvá. Už po pár mesiacoch Halversona zavolali na skúšku do tímu Syracuse Crunch, farmárskeho celku Tampy Bay Lightning z AHL.

Hneď vo štvrtom zápase v Syracuse dokázal dokonca vychytať svoje prvé čisté konto na tejto úrovni. Po ôsmich stretnutiach mal na konte už šesť víťazstiev a v play-off už dokonca plnil rolu brankárskej jednotky.

Tento rok Halverson pokračuje v zlepšených výkonoch. Vychytal už dvadsať výhier a úspešnosť zákrokov má jednu z najlepších v AHL.

Aj vďaka tomu tak bol v januári zaradený do All-Star tímu a od vedenia Tampy Bay dostal nový dvojročný kontrakt s platom 300-tisíc dolárov ročne. Ešte pred dvoma rokmi pritom v ECHL poberal ligové minimum v hodnote 575 dolárov týždenne.

Bude to len začiatok?

Jeho veľký deň prišiel 22. marca. V stretnutí proti Utahu nemal tréner Lightning k dispozícii svoju klasickú brankársku dvojku Jonasa Johanssona, a keďže jednotka Andrej Vasilevskij chytal deň predtým, dostal príležitosť práve Halverson.

„Aby som bol úprimný, bol to pre mňa najnervóznejší a najvzrušujúcejší hokejový moment v živote. S Brandonom sme ako rodina a viem, čím všetkým si musel prejsť,“ opísal svoje pocity pred zápasom Kaleniecki.

Zápas nakoniec pre Halversona nedopadol úplne ideálne, keďže v ňom z 24 striel inkasoval päť gólov a Tampa nakoniec po Kerfootovom presnom zásahu do prázdnej brány prehrala 4:6.

Napriek tomu Halverson po zápase obdržal množstvo správ s gratuláciami, medzi ktorými bola aj jedna od bývalého kouča Crazea:

„Môžeš byť hrdý na to, čo sa ti podarilo. To ti už nikto nikdy nevezme a stále si len na začiatku,“ napísal.

Do ďalšieho stretnutia už Lightning nastúpili so svojou tradičnou brankárskou dvojicou a Halverson zas pokračuje ako jednotka Syracuse.

Krátky pobyt v NHL ho vôbec nerozhodil. Hneď v ďalšom zápase si pripísal čisté konto a tím z New Yorku je na veľmi dobrej ceste zaistiť si účasť vo vyraďovacej fáze.

Vlani sa v bojoch o Calderov pohár po prvýkrát od roku 2018 prebojovali aspoň do štvrťfinále a tento rok môžu mieriť ešte vyššie.

Veď ako už raz Halverson povedal: „Nakoniec by z toho mohol byť pekný príbeh.“ (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

NHL prekonala divácky rekord, prvýkrát v histórii bolo na zápasoch viac než 23 miliónov fanúšikov.

Liga oznámila, že 1312 zápasov základnej časti videlo priamo na štadiónoch celkovo 23 014 458 divákov. Je to 96,9-percentná vyťaženosť štadiónov naprieč všetkými 32 klubmi.

Najvyššiu návštevnosť zaznamenali v Montreale, kde počas sezóny vypredali všetkých 41 domácich zápasov. Na každý z nich prišlo viac než 21-tisíc fanúšikov.
NHL prekonala vlastný rekord v návštevnosti tretí rok po sebe.

Počas základnej časti sa zápasy NHL hrali celkovo na 36 rôznych štadiónoch, pričom medzi najvýraznejšie momenty patrili Winter Classic na legendárnom Wrigley Field a zápas pod holým nebom na Ohio Stadium v Columbuse.

Práve tam sa odohral zápas so suverénne najvyššou návštevou. Stadium Series v Columbuse medzi domácimi Blue Jackets a Detroitom (5:3) sledovalo naživo 94 571 divákov, čo je druhé najvyššie číslo v histórii zámorskej profiligy.(tasr, afp)

[cepi]

spada to sice pod AHL, ale na tom nesejde

[petrik]

pre tych co zatial nezaregistrovali:

NHL a NHLPA sa udajne blizia k dohode o novej podobe CBA. Zopar zaujimavosti ktore by sa v nej mali objavit:
- Predlzenie sezony z 82 na 84 zapasov ZC (skratenie pripravy pred sezonou na max. 4 zapasy)
- Skorsi zaciatok sezony (koniec septembra)
- Skratenie max dlzky zmluv na 7r pri re-signe a 6r na UFA trhu
- Zvysenie minimalneho platu pre hraca NHL na 1mil
- Zavedenie platoveho stropu aj pre PO aby sa zabranilo odrbom s LTIR
- Podpisovy bonus znizeny na max.60% platu a vramci zmluvy sa moze plat v po sebe iducich rokoch lisit max o 20%
- Zjednotenie casu pocas ktoreho tim vlastni prava na draftovaneho hraca – bez ohladu na ligu z ktorej bol draftovany a vek hraca v case draftu, tim nanho bude mat prava do jeho 22r
- Liga uz od hracov nebude vyzadovat predzapasovy a pozapasovy dress code

[cepi]

Päť hráčov NHL obvinili zo znásilnenia, proces pripomínal cirkus. Príbeh veľkého škandálu, ktorý otriasol Kanadou

Bol to prípad, ktorý otriasol Kanadou. Keď v júli 2022 podala neznáma obeť trestné oznámenie na niekoľko bývalých kanadských juniorských reprezentantov a majstrov sveta, začal sa príbeh jedného z najsledovanejších športových súdnych sporov.
V januári 2024 po prešetrení oznámenia a dôkazov kanadská polícia vzniesla obvinenie proti piatim hokejistom, ktorí mali spáchať skupinové znásilnenie na charitatívnej akcii, ktorú organizoval tamojší hokejový zväz, v júni 2018. Vyzvala ich, aby sa vzdali, a prípad prenechala súdu.
Incident bol o to šokujúcejší, že všetci obvinení hrali v NHL.

Carter Hart bol brankárskou jednotkou Philadelphie Flyers, údajný iniciátor trestného činu Michael McLeod hral za New Jersey Devils spolu s obrancom Calom Footeom, ktorého neskôr angažoval Liptovský Mikuláš, Dillon Dubé bol spoluhráčom Pospíšila a Ružičku v Calgary a jedine Alex Formenton, bývalý hráč Ottawy, už hral v Európe.
Ihneď po vznesení obvinení dostali všetci zákaz pôsobiť v NHL i hrať za kanadskú reprezentáciu minimálne do vyšetrenia prípadu a dokázania neviny.
Po niekoľkých súdnych pojednávaniach sudkyňa Maria Carroccia vyhlásila, že sa na svedectvo údajnej obete, ktorú pod zárukou anonymity v médiách nazývajú iniciálami E. M., nemôže spoľahnúť. Predložené dôkazy nepovažuje za „vierohodné ani spoľahlivé“, povedala predtým, než vyhlásila verdikt a zbavila piatich hokejistov všetkých obvinení.
Prokurátorka Meghan Cunningham vo štvrtok popoludní bez bližších komentárov uviedla, že „pozorne preskúmajú rozhodnutie sudkyne“. Na prípadné odvolanie sa je lehota 30 dní.

Údajne ju nútili do sexu i priznania

Prípad sa podľa E. M. udial takto:
19. júna 2018 približne o jedenástej večer vošla do baru Jack´s v meste Londýn v Ontáriu.
V bare sa zoznámila s jedným mladým mužom. Vysvitlo, že ide o hokejistu Michaela McLeoda a že dokonca reprezentoval Kanadu, s ktorou pol roka predtým vyhral MS do 20 rokov.
Spolu sa opili a v skorých ranných hodinách opustili podnik a odišli do hotela, v ktorom boli ubytovaní kanadskí juniori zúčastňujúci sa na akcii 2018 Hockey Canada Foundation Gala & Golf.
Podľa súdneho spisu a výpovedí oznamovateľky mala s hokejistom pohlavný styk. Po skončení však hotel neopustila – hokejista totiž vraj zavolal ďalších spoluhráčov, ktorí ju podľa jej slov znásilnili. Údajne ju nútili do orálneho i vaginálneho sexu, pľuli na ňu, ejakulovali. Jej pokusy o útek sa nepodarili vraj i preto, lebo ju hráči ohrozovali golfovými palicami.
Hokejisti sa bránili a predložili videá nahraté nadránom, na ktorých E. M. hovorí, že s tým, čo sa stalo, súhlasili všetci prítomní. Okrem iného tvrdila, že hokejisti sú „paranoidní“ a že „si to užila“. Žena namieta, že aj k týmto slovám bola donútená.

Po prvýkrát údajné skupinové znásilnenie ohlásila krátko potom, ako sa incident odohral. Polícia však po niekoľkých mesiacoch uzavrela prípad pre nedostatok dôkazov. Neskôr našla dôkazy na obvinenie piatich menovaných, avšak tentoraz ich vzatie do väzby, ktorá mohla trvať až 14 rokov, stopla sudkyňa.
Nik z obžalovaných hokejistov nepoprel, že v tú noc mal sex s E. M., no všetci sa bránili tvrdením, že nič neprebehlo bez jej súhlasu. McLeod a ďalší dokonca vraveli, že si sama žiadala skupinový sex, a ak ho hráči odmietli, nazývala ich padavkami.

Proces pripomínal cirkus

Podľa opisu udalostí, ktorý pripravili novinári z The Athletic zaoberajúci sa prípadom, pôsobila E. M. počas krížových výsluchov najprv veľmi obranným dojmom, ale ku koncu začala byť priebojná až sebavedomá.
Opisujú, ako sa jej na začiatku obhajcovia hokejistov pýtali, či „bežne chodí domov s každým vysokým chlapom“, podozrievali ju, že chce byť zakaždým stredobodom pozornosti, alebo ju obviňovali z výberu slov, ktorými vraj chcela ovplyvňovať dojem súdu z výpovedí a názor na obvinených. Keď jej neskôr jeden z obhajcov povedal, že by sa mala hanbiť len za svoje vlastné rozhodnutia, odvetila, že jej rozhodnutím bolo piť a tancovať na bare, nie zúčastniť sa na skupinovom sexe.

Opisované zmeny nastali postupne. Súdny proces totiž trval až osem týždňov.

Reportéri The Athletic zašli ešte ďalej, keď proces nazvali slovom „cirkus“. Jedného muža zatkli pri podozrení, že si pojednávania nahráva pomocou inteligentných okuliarov, ďalší bol vykázaný, keď vybuchol na reportéra a obvinil ho, že „zničil životy tých chlapcov“. Lokálne noviny omylom zverejnili identitu E. M., proces spomaľovali technické problémy a znepríjemňovala ho kaziaca sa klimatizácia. Dvakrát počas procesu sudkyňa rozpustila porotu.

No a z toho najdôležitejšieho hľadiska bol celý súd tvrdením proti tvrdeniu.
Carter Hart na sťažnosti E. M., že jej Foote spravil rozštep nad tvárou s odhalenými genitáliami, reagoval, že Foote mal na sebe nohavice a E. M. sa z toho smiala. Pred súdom ďalej proti jej tvrdeniam svedčil, že si pamätá, ako im údajná obeť núkala sex v rôznych formách, ako Formentona viedla za ruku do kúpeľne, a jej obvinenie, že ju Dubé bil, označil za vymyslené, lebo „by v takom prípade okamžite opustil izbu“.

Poukazujú na politikov i médiá

Právny zástupca McLeoda David Humphrey sa vyjadril, že proces bol aj pričinením kanadského zväzu vnímaný príliš jednostranne. Podľa jeho názoru za to mohla i skutočnosť, že Hockey Canada dal už v máji 2022 E. M. ako odškodné 3,55 mil. amerických dolárov po mimosúdnom vyrovnaní.
The Athletic opísal situáciu po rozsudku tak, že McLeod objímal svoju rodinu v slzách a Dubé opúšťal súdnu sieň so širokým úsmevom na tvári. Okrem Humphreyho sa pri reportéroch pristavili aj ďalší právni zástupcovia, ktorí proces označili za spolitizovaný a zveličený médiami.
„Posledných sedem rokov žil Alex Formenton pod tmavým mrakom,“ povedal jeho právnik Daniel Brown. „No verejnosť konečne vie, čo Alex od začiatku opakoval: že ho falošne obvinili. Nikto nespochybňuje, že sexuálne násilie je strašná spoločenská hrozba, a Alex úprimne dúfa, že tento prípad nezastaví boj proti sexuálnemu násiliu a snahu postaviť skutočných páchateľov pred súd.“

Na druhej strane právnička údajnej obete Karen Bellehumeur vyjadrila veľké sklamanie. Vraj jej klientka, ktorú prišlo osobne podporiť viacero preživších sexuálneho násilia, ešte nezažila, že by jej niekto neveril v takej miere ako sudkyňa, ktorá oslobodila piatich obvinených.
„Súdny systém naďalej zlyháva v identifikácii a odstraňovaní stereotypov. Má problémy pochopiť zložité sociálne interakcie, napríklad reakcie obetí na nepredvídateľné ohrozujúce situácie, aké opisuje E. M.,“ vyhlásila obhajkyňa, podľa ktorej mal súd málo pochopenia pre traumu a z nej vychádzajúce následky, napríklad neschopnosť spomenúť si na presné detaily istých situácií z onej noci.

NHL vraj koná protiprávne

Jedno súdne rozhodnutie, ktoré navyše môže byť ešte prešetrené v prípade odvolania, však úplne nemení situáciu piatich hokejistov.
Po vznesení obvinení boli všetci vylúčení z NHL. A zákaz nateraz potrvá.
Pre ligu sú aktuálne neobmedzene voľnými hráčmi, no nové kontrakty zatiaľ podpisovať nemôžu. Vedenie súťaže to oznámilo oficiálnym vyhlásením.

„Obvinenia vznesené v tomto prípade, aj keď napokon neboli súdom uznané, boli veľmi znepokojujúce a opisované údajné správanie je neprijateľné. Preskúmame a prehodnotíme rozhodnutie sudkyne. Kým bude prebiehať naša analýza a rozhodovanie o ďalších krokoch, hráči obvinení v tomto prípade nebudú môcť hrať v lige,“ píše sa v ňom.

Podľa hráčskej asociácie NHLPA však NHL nemá na takýto zákaz právo.

„Po tom, čo vynechali viac ako celú sezónu svojich kariér v NHL, by teraz mali mať možnosť vrátiť sa k práci. Vyhlásenie NHL, že hráči sú „nespôsobilí“ hrať, kým sa nevykoná ďalšia analýza zistení súdu, je v rozpore s disciplinárnymi postupmi stanovenými v kolektívnej zmluve. Riešime tento spor s ligou a v súčasnosti to viac nekomentujeme,“ vyhlasujú odbory.
Ani jeden z hráčov momentálne nemá zmluvu. Formenton ani Hart od vznesenia obvinení nehrali nikde, McLeod a Dubé pôsobili rok v KHL a Foote na Slovensku v Liptovskom Mikuláši.
(Simon Cop,Nko)

[cepi]

Vyhrážali sa mi smrťou a musel som si platiť SBS, opisuje Marner život v Toronte. Prominentné noviny píšu, že si vymýšľa.

„Dospel som k záveru, že je čas na novú kapitolu. Žili sme v Toronte radi, boli sme blízko k rodine a priateľom, no keďže už máme syna Milesa, chceli sme zvážiť aj ďalšie možnosti.“

Takto frázovito a nie príliš konkrétne okomentoval Mitch Marner svoj odchod z Toronta Maple Leafs do Vegas Golden Knights. Jeho prestup bol obchodom leta v NHL, veď v Toronte získal od draftu 741 bodov a zaradil sa k najznámejším hokejistom na svete.

Lenže moderátor TSN naňho zatlačil, odvolávajúc sa na hráčovho agenta Darrena Ferrisa. „Spomínal príspevky na sociálnych sieťach, veci hodené vo vašom dvore, dokonca vyhrážky smrťou,“ pripomenul Marnerovi.
Vtedy sa nová posila Vegas rozhovorila. Najhoršie obdobie sa malo začať po poslednom play-off, keď Toronto prehralo v siedmom zápase druhého kola s Floridou 1:6.

„Domov sme prišli zničení. Zároveň som si bol vedomý toho, že to mohol byť môj posledný domáci zápas v Toronte,“ začal opisovať kontext.

„Asi päť minút potom, čo som prišiel domov, mi volal manželkin otec, ktorý mi povedal: Len aby si vedel, ľudia nám posielajú správy, že nejaký človek zverejnil na internete tvoju adresu a vyzýva, aby vás ľudia prišli navštíviť a rozlúčiť sa s vami.“

Marner sa vtedy cítil ohrozený.

Jeho agent hovoril o udalostiach takto: „Negativita, obvinenia, nenávisť, všetko bolo smerované naňho a zasiahlo to aj jeho najbližších. Vytváralo to nebezpečenstvo, do ktorého bola niekoľkokrát zapojená aj polícia. On však nie je len hokejista – je to syn, brat, otec.“

Dodal, že sa diali aj veci, ktoré sa rozhodol vôbec nezverejniť.

„Ochrana rodiny bola preňho rovnako dôležitá ako rokovania o kontrakte. Nenaháňal každý dolár, inde si mohol zarobiť aj viac. Chcel však byť na mieste, kde sa bude môcť sústrediť na šport, ktorý miluje, kde je v bezpečí jeho rodina a kde môže vyhrať Stanleyho pohár. Počul priamo od ostatných hráčov, ktorí zažili Vegas, ako sa tam správajú k hráčom a ich rodinám. Keď si pozisťoval fakty, po sezóne vedel, čo chce ďalej robiť,“ dodal Ferris.

Prílišná vášeň fanúšikov

Marner sa rozlúčil s Torontom po deviatich rokoch a najproduktívnejšej sezóne v kariére. V súčte základnej časti a play-off tu odohral 727 zápasov.
Jeho meno však bolo predmetom špekulácií už dlhé roky. Máloktorá hviezda sa spájala s možnou zmenou klubu tak často.
Marner sa rozhodol, že nechce byť voľným hráčom. Súhlasil s odchodom do Vegas, kde podpísal osemročnú zmluvu s platom 12 miliónov dolárov ročne.

„Som navždy vďačný, že som hral za Maple Leafs a nosil som logo tohto klubu deväť rokov. Vydal som zo seba všetko a mrzí ma, že sme to nedotiahli k úspechu. Mali sme veľa dobrých mužstiev, len sme nezvládli najdôležitejšie momenty,“ pospomínal si.

Najťažšie preňho boli telefonáty Austonovi Matthewsovi, Morganovi Reillymu, Johnovi Tavaresovi a Williamovi Nylanderovi. Spolu patrili roky k lídrom mužstva, ktoré patrilo k ašpirantom na titul, ale neprešlo ďalej ako cez druhé kolo.

Navzájom v sebe mali oporu, pretože život hokejistu v Toronte je psychicky náročný – a to vraví ako človek, ktorý vyrástol v meste ako fanúšik Maple Leafs.

„Je to pre mňa horkosladký odchod. Našli sa negatívne, ale aj pozitívne komentáre, len je problém, že tých býva menej. Taký je však život a tak sa vyvinuli sociálne siete,“ pokračuje.

Pri odpovedi na otázku „čím ste si prechádzali v Toronte“ sa rozhovoril.

„Fanúšikovia sú tu veľmi vášniví, majú vzťah ku klubu. Viem to, narodil som sa tu a vyrástol tu. Ale keď príde reč na bezpečnosť vlastnej rodiny, zvlášť s malým synom, je to neakceptovateľné. Platili sme si súkromnú bezpečnostnú službu, aby nonstop strážila dom dva týždne po play-off, pre istotu, aby sa k nám nikto nevlámal a aby sa dalo vyjsť von so psom alebo dieťaťom,“ povedal okrem iného.

„Ľudia mu na dvor hádzali veci. Niekto dokonca zverejnil jeho adresu na sociálnej sieti, museli sme to odtiaľ odstrániť s pomocou Leafs. A bola situácia, keď sa mu ktosi vyhrážal smrťou, až sme vystopovali, že išlo o dieťa v Oakville, musela tam ísť polícia,“ vymenúva jeho agent.

„Ľudia si myslia, že sa môžu skryť za sociálne siete, ale aj keď si tam dáte vymyslené meno, ľahko sa dá vystopovať, odkiaľ to prichádza. Človek má strach. Nemôžete nad tým mávnuť rukou, že je to len sociálna sieť, lebo keď sa niečo stane, budete to ľutovať do konca života.“

Veríte rozprávkam?

Marner mal podľa týchto potransferových rozhovorov zažiť kyberšikanu na sociálnych sieťach, ktorá sa pretavila do vyhrážok smrťou. Na dvore si našiel hodené predmety, svoju adresu na internete a musel si najať SBS. Všetko pre výkony na ľade.

Jeho ospravedlnenie pre odchod si našlo sympatizantov. „Po tom, čo som počul, už úplne rozumiem, prečo odišiel a prečo bol trochu tvrdohlavý a nechcel napredovať v rokovaniach s Torontom,“ vyjadril sa napríklad moderátor špecializovaného podcastu Locked on Leafs, ktorý počas sezóny vychádza každý pracovný deň.

Lenže v Toronte Sun, jedných z najčítanejších novín v Kanade, pred týmto postojom varujú.

Novinár Steve Simmons vo svojom stĺpčeku píše, že presne o to Marnerovi a jeho agentovi ide – vyviniť sa a urobiť si PR. „Bola to klasická manipulácia s informáciami vo vlastný prospech – vzali nejakú maličkosť a nafúkli ju, aby vznikol naratív, ktorý však nie je nutne uveriteľný,“ myslí si Simmons.

„Marner nezvykol dávať rozhovory, a ak aj, nebývali to rozhovory o hlbokých témach. Ferris skoro nikdy neposkytuje vyjadrenia, jedine, keď komunikuje mimo záznamu s ľuďmi, ktorých si sám vyberie. Ale v priebehu dní bol tento týždeň vyrozprávaný príbeh Marnerom na TSN a Ferrisom v podcaste. A tomu príbehu, že Marnerov život a život jeho rodiny bol v nebezpečenstve pre výkony v play-off, veria tí, čo veria aj rozprávkam.“

Svoje odvážne tvrdenia sa snaží podložiť získanými informáciami z prostredia klubu.

„Leafs preverili Marnerovu situáciu, keďže bol v tom čase stále ich hráčom. Ich zamestnanci, ktorí majú na starosti bezpečnosť, to z povahy svojho zamestnania urobili tiež. Nezistili však nič, čoho by sa mohli reálne obávať. Teraz sa sami seba pýtajú, čo je vlastne pravdivé na tých zverejnených informáciách,“ pokračuje.

„To, že Marner a Ferris hovoria ten istý príbeh v tom istom čase, je naplánované, lebo si vymysleli dôvod, prečo chceli odísť z Toronta. Z ich pohľadu dúfajú, že fanúšikovia uveria tejto verzii Marnera, 100-bodovej obeti s platom 11 miliónov dolárov ročne.“

Tlak odrádza
Aj keby mal Simmons pravdu, zároveň je faktom, že kanadský tím nevyhral Stanleyho pohár od roku 1993. A zároveň je ťažké myslieť si, že výroky ako od Matthewa Tkachuka – „Bol som najšťastnejší človek na svete“ – po prestupe z chladného Calgary, kde je hokej športom číslo jeden, na Floridu, kde je tlak o poznanie menší, sú náhoda.

Keď Radko Gudas v roku 2023 podpísal zmluvu s Anaheimom, vyjadril sa, že mal ponuky aj od Toronta, Calgary a Edmontonu, no do Kanady – a špeciálne Toronta – pre tlak médií nechcel ísť. Ryan O’Reilly sa v tom roku rozhodol nepredĺžiť zmluvu s Maple Leafs, na čo generálny manažér zareagoval, že hrať pod takým drobnohľadom „nie je pre každého“.

Známy YouTube kanál zaoberajúci sa hokejom s názvom Hockey Psychology poukázal vo vysvetľujúcom videu o tejto téme aj na Slafkovského. Využil článok novinára Erica Engelsa zo Sportsnetu, ktorý po jeho strate puku, ktorá viedla ku gólu súpera v jeho nováčikovskej sezóne, napísal text s nadpisom „Canadiens musia urobiť viac, aby posilnili Slafkovského sebavedomie po drahej chybe“.

Nezáujem hrať v Kanade nie je pravidlom. John Tavares svojho času opustil New York Islanders, kde bol kapitánom, aby hral v Toronte. Max Domi po podpise s Maple Leafs povedal, že sa mu splnil sen.
Tlak však logicky existuje pre každého. Marner nie je jediný, kto ho pomenoval, hoci o tom, do akej miery s agentom hovorili celú pravdu, sa dá po stĺpčeku v Toronto Sun polemizovať.
Ako jednotka draftu ho zažíva aj Juraj Slafkovský, hoci o zásahoch do súkromia zatiaľ hovoril len v súvislosti so Slovenskom.
Existuje však istá hranica, pokiaľ sa môže nápor verejnosti stupňovať. A podľa Marnera bola v Toronte po opakovaných neúspechoch prekročená. (Simon Cop.Nko)

[cepi]

Vegas odobrali novinárovi akreditáciu za otázky. Pripomenulo to moment s Ovečkinom a Ukrajinou.

V roku 2014 bol Alexander Ovečkin súčasťou a tvárou kampane Zachráňme deti pred fašizmom. Išlo o akciu na podporu a obhajobu anexie Krymu, pri ktorej ruská vláda pracovala s obrazom Ukrajiny ako štátu, kde pretrvávajú myšlienky zločineckého režimu.
Keď ho chcel bývalý novinár Slava Malamud, v tom čase píšuci pre web sport-express.ru, konfrontovať s jeho politickými názormi a podporou tejto kampane, od mediálneho tímu Washingtonu Capitals dostal správu, že je fanúšik a nie novinár, a dostal sa na zoznam nežiaducich osobností na ich štadióne, kde sa nachádza dodnes.

Informácie s dôkazmi zverejnil po rokoch, krátko po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, spolu s kritikou Ovečkinovho postoja, keď na jedinú otázku od novinárov odpovedal neurčito. Hovorí o ňom ako o stálom podporovateľovi Vladimira Putina a z jeho informácií vyplýva, že klub, ktorý zakázal používať ruské alebo ukrajinské symboly, novinárom nedovolil klásť ďalšie otázky na tému, ktorá vo Washingtone zostáva tabu.
Situácia, v ktorej sa Malamud ocitol, nie je v NHL častá. Za otázky sa väčšinou neodoberajú akreditácie, stáva sa to vtedy, ak novinár poruší pravidlá, napríklad o fotografovaní sa s hráčmi či pýtaní autogramu.
Napriek tomu sa tento moment pre nepríjemnú otázku zopakoval.
Reportér z The Athletic Mark Lazerus vycestoval do Vegas, aby sa spýtal, či je pravda, že klub zvažuje podpísať zmluvu s Carterom Hartom.
Brankár je jedným z piatich bývalých hráčov NHL, ktorí mali súd za údajné skupinové znásilnenie. Sudkyňa ich spod obvinení oslobodila.

Vykázali ho

Z viacerých zdrojov sa šíri informácia, že okrem Harta sa má do NHL vrátiť aj Michael McLeod, o ktorého má údajne záujem Carolina Hurricanes.
Lazerus navštívil obidva kluby a stretol sa s rozličnými reakciami.
V Caroline zvolili k jeho otázkam otvorený prístup. Tréner Rod Brind’Amour bol ochotný porozprávať sa s ním na chvíľu medzi štyrmi očami.

Povedal, že o plánoch generálneho manažéra nevie všetko, takže informácie nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. „Ale každého hráča, ktorý sem príde, privítame s otvorenou náručou. To je jediný dôvod, prečo niekoho prijmeme do našej rodiny. Správame sa tak ku všetkým hráčom. Rozprávame sa v hypotetickej rovine, ale takto by som k tomu pristúpil,“ tvrdí, uvedomujúc si reputáciu týchto hokejistov.

Kapitán Jordan Staal sa vyjadril v podobnom duchu: „Bol to dlhý proces, ale napokon ich oslobodili. Som si istý, že všetci ľutujú, čo sa stalo, ale život ide ďalej a sústredia sa na budúcnosť.“

No mediálny tím v Las Vegas, ako píše Lazerus, pristúpil k jeho návšteve odlišne.

Jeho žiadosť o osobitný rozhovor s trénerom Bruceom Cassidym bola zamietnutá po tom, čo vysvetlil, v akej veci sa s ním chce rozprávať. Nepustili ho ani na tlačovú konferenciu a prikázali mu opustiť tréningovú halu. Okrem toho mu odobrali akreditáciu na večerný zápas s odôvodnením, že reportér v ten deň „prepadol“ obrancu Noaha Hanifina počas bežných rozhovorov s médiami v šatni.

Lazerus pritom opisuje rozhovor s Hanifinom ako profesionálny; hráč vraj nedal najavo, že by mu otázky akokoľvek prekážali, a vyjadril sa, že ktokoľvek, kto by prišiel do tímu, by sa automaticky stal plnohodnotnou súčasťou kolektívu.

„V šatni sme všetci bratia, všetci sme rodina. Zaujímame sa jeden o druhého bez ohľadu na to, čo dobré či zlé sa deje v našich osobných životoch. Hlavné je zabezpečiť, aby každý, kto príde na štadión, cítil, že je súčasťou toho celého a že má úplnú podporu. To je veľmi dôležité, aby tím fungoval,“ povedal Hanifin.

Nového zamestnávateľa čaká mediálny tlak

Postoj Vegas podľa Lazerusa jasne hovorí o tom, že klub, ktorý podpíše niektorého z pätice obvinených, bude musieť byť na vysoký mediálny záujem o tieto mená pripravený.
Pripomína prípad Patricka Kanea z roku 2015. Čerstvý víťaz Stanleyho pohára s Chicagom vtedy čelil obvineniam zo sexuálneho napadnutia, ktoré boli napokon zamietnuté. Napriek tomu sa ho na to reportéri pýtali v každom meste, kam Blackhawks pricestovali.

„Otázky boli úderné najmä v Kanade, kde je hokej pod silnejším drobnohľadom ako v Raleighu, Las Vegas alebo Chicagu,“ pripomína novinár.

Šatňa pritom nie je uzavretý ekosystém; presiaknu do nej tlaky zvonku, ktoré treba eliminovať – no nie zákazmi. V sezóne 2015/16 sa novinári o túto tému prestali zaujímať po tom, čo im Kane dal dôvod klásť iné otázky vynikajúcimi výkonmi, ktoré vyvrcholili ziskom Hartovej trofeje pre najužitočnejšieho hráča NHL.
Ide však len o jeden z faktorov, ktoré by takéto rozhodnutie prinieslo. Išlo by bezpochyby o kontroverzný ťah, keďže už 1 600 fanúšikov Caroliny podpísalo petíciu, v ktorej vyjadrili nesúhlas s príchodom niektorého z týchto hráčov do tímu.

Zároveň by však z hokejového hľadiska dával zmysel.

Carter Hart bol pred suspendovaním z NHL po obvinení brankárskou jednotkou Philadelphie Flyers. Patrí k najlepším kanadským brankárom súčasnosti, a hoci už takmer dva roky nikde nechytal, má vysokú šancu, že sa vráti do ligy.
Michael McLeod odohral v NHL už 287 zápasov, a hoci je skôr hráčom do hĺbky zostavy, pred suspendovaním bol dôležitým členom mužstva New Jersey.
Bez zmluvy zostáva aj útočník Dillon Dubé, ktorý sezónu pred suspendovaním nazbieral 45 bodov ako šiesty najproduktívnejší útočník Calgary, a obranca Cal Foote, ktorý odohral minulú sezónu za Liptovský Mikuláš.

V budúcej sezóne sa z inkriminovanej pätice do NHL s takmer stopercentnou istotou nepozrie iba Alex Formenton, keďže hrá vo Švajčiarsku za HC Ambrì-Piotta.

Hrať môžu od decembra

V júli 2025 sa skončil rok a pol trvajúci proces, na ktorého konci boli piati bývalí kanadskí juniorskí reprezentanti uznaní za nevinných.
Žena, ktorú v prípade označovali iniciálami E. M., ich obvinila, že ju v lete 2018 počas charitatívnej akcie kanadského hokejového zväzu Hockey Canada skupinovo znásilnili. Podľa jej slov súhlasila s pohlavným stykom s McLeodom, no ten potom zavolal ďalších štyroch spoluhráčov a na videozáznam ju donútili povedať, že so všetkým súhlasila.
Verzia obžalovaných bola, že so skupinovým sexom nielen súhlasila, ale si ho dokonca sama pýtala. Ak ho hráči odmietli, nazývala ich padavkami.
Po niekoľkých súdnych pojednávaniach sudkyňa Maria Carroccia vyhlásila, že sa na svedectvo údajnej obete nemôže spoľahnúť. Predtým než vyhlásila verdikt a piatich hokejistov zbavila všetkých obvinení, povedala, že predložené dôkazy nepovažuje za „vierohodné ani spoľahlivé“.
NHL im následne povolila podpísať zmluvy od 15. októbra 2025. Nastúpiť v súťažnom zápase môžu od 1. decembra. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Je Kaprizovova zmluva naozaj rekordná? Chára svojho času zarábal lepšie, Gáborík by bol hneď za ním

V lete 2006 pripomínala organizácia Boston Bruins chaos. Bolo to len niekoľko mesiacov od výmeny kapitána Joea Thorntona, menil sa tu generálny manažér a klub zďaleka nevyzeral tak, že o päť rokov vyhrá Stanleyho pohár.
Nové vedenie prišlo s riešením byť na trhu pri privádzaní posíl agresívne. A dohodlo sa s voľným hráčom Zdenom Chárom.

„Patrí k hlavným dôvodom, prečo Ottawa v minulej sezóne inkasovala najmenej gólov v celej východnej konferencii a práve v tomto sa chceme zlepšiť. Okrem toho veríme, že bude vynikajúcim príkladom pre našich mladých obrancov,“ vyhlásil vtedy dočasný generálny manažér Jeff Gorton, ktorý na príchode Cháru pracoval s novým stálym generálnym manažérom Petrom Chiarellim, ktorý Cháru poznal, keďže do Bostonu prichádzal z Chárovho bývalého pôsobiska Ottawy.

Nemohol byť bližšie k pravde. Chára doviedol Bruins ako kapitán do troch finále a jedného víťazného. Dnes je považovaný za najlepší podpis voľného hráča v histórii NHL.
Ale Boston zaňho musel aj poriadne zaplatiť.
Pre ilustráciu, vtedajší generálny manažér Ottawy John Muckler, ktorý oňho to leto pre iniciatívu bývalého kolegu prišiel, to vysvetlil takto: „Nemohli sme si dovoliť zaplatiť 7,5 milióna dolárov.“
V čase, keď viac zarába Juraj Slafkovský a ďalších 101 hráčov, to vyznieva zvláštne. Chára je predsa obrancom v Sieni slávy a už vtedy patril k najlepším obrancom na svete.
V skutočnosti však v tej dobe zarábal viac ako dnes nový rekordér, 17-miliónový Kirill Kaprizov.

Kontrakt (zdanlivo) vysoký

Sezóna 2006/07 bola druhá po výluke, pre ktorú bola zrušená celá sezóna 2004/05. To znamená druhá, v ktorej platil platový strop.

Ten bol vtedy na úrovni 44 miliónov. Chárov plat z neho zobral 17,05 percenta, čo je podiel, ktorý v celej histórii prevýšili iba piati hokejisti, ale nikto, kto podpísal zmluvu neskôr ako on.
Rekordérom je v tomto Jarome Iginla, ktorý pred sezónou 2005/06 podpísal s Calgary kontrakt s ročným platom 7 miliónov dolárov. Z vtedajšieho 39-miliónového stropu teda zobral 17,9 percenta. Spolu s ním v tej istej sezóne začali platiť aj kontrakty Vincenta Lecavaliera (17,6 %), Nikolaja Chabibulina (17,3 %) a Joea Thorntona (17,1 %).

Pred sezónou 2006/07 podpísal vyšší kontrakt ako Zdeno Chára iba Brad Richards s Tampou Bay. Zaručil mu ročný plat 7 800 000 a zo stropu vzal 17,7 percenta.
Od toho roku je maximom 16,8 percenta, podiel, ktorý zo stropu zobral Alexander Ovečkin v sezóne 2008/2009. Až po ňom, teda ôsmy, je Kirill Kaprizov.
Jeho plat 17 miliónov dolárov je nominálne najvyšší. Skok medzi doterajším a novým rekordom je markantný – rovné tri milióny ročne.
Avšak naskytá sa otázka, či je naozaj taký vysoký. Ak by sme podiel, ktorý bude uberať zo stropu Minnesoty v ďalšej sezóne, aplikovali trebárs na sezónu 2023/24, vyšla by nám čiastka 13 694 000 dolárov, čo nie je ďaleko od platu vtedy najlepšie plateného hokejistu Nathana MacKinnona.

Strop určuje platy

Platové pomery v NHL celkom presne kopírujú platový strop a ten zas reaguje na finančnú situáciu vo svete.
Šesť najvyšších zmlúv v pomere k platovému stropu bolo podpísaných do leta 2006. Trvalo teda rok, kým sa situácia ustálila a manažéri sa naučili, čo si reálne môžu dovoliť. Megakontrakty, aké pred prijatím platového stropu podpisovali hviezdy, sa už rozdávať nemohli.
Trebárs Joe Sakic si za sezónu 1997/1998 zarobil 16,45 mil. dolárov. Sergej Fiodorov mal o rok neskôr 14,5 milióna. Jaromír Jágr zarábal ako najlepšie platený hráč v sezónach 1999/2000, 2001/02, 2002/03 a 2003/04 zakaždým viac ako 11 miliónov.
Tieto čiastky zrazu boli nereálne. Prijalo sa pravidlo, že žiaden hráč nemôže poberať vyšší plat, ako je pätina platového stropu, a v prvej sezóne po jeho zavedení to znamenalo nie viac ako 7 800 000 dolárov. Až osemnásti hráči vtedy museli akceptovať, že ich platy budú znížené.

Už v tretej sezóne od zavedenia stropu padol najvyšší podiel hráča zo 17,7 percenta na 14,6 percenta. Potom prišli prvé štandardné kontrakty Ovečkina a Crosbyho, ktoré tento trend opäť o čosi zdvihli, ale súviselo to výhradne s tým, že mali reputáciu najtalentovanejších hráčov na svete a za sebou sezóny, v ktorých to aj dokázali.

Potom sa najvyššie čiastky začali znižovať. Po hospodárskej kríze narástol platový strop pred sezónou 2009/10 len o stotisíc dolárov a tri roky za sebou vplyvom toho klesali hodnoty, za ktoré majitelia priviedli nových hráčov.
Vo výlukovej sezóne 2012/13 sa strop pre skrátenú sezónu dokonca o čosi znížil, aby sa potom vrátil na pôvodnú hodnotu, ale jeho prvý nárast oproti sezóne 2011/12 prišiel až v ročníku 2014/15, a tak sa platy hráčov veľmi nezvyšovali.
Platový strop následne stúpal pomaly. Postupne o 3,5 % v sezóne 2015/16, o 2,2 % v ďalšej sezóne a o 2,7 % v sezóne potom. A tak sa znížili aj maximálne podpísané kontrakty vo vzťahu k stropu zo 14,7 na 12,7 percenta
.
Trend zmenil až nový kontrakt pre Connora McDavida, ktorý bol o štyri desatiny percenta hodnotnejší než ten Crosbyho z roku 2008. Avšak po kríze súvisiacej s pandémiou covidu sa rast stropu na dva roky úplne zastavil, a preto markantne padli aj pomery najvyšších zmlúv.
Manažéri prestali rozdávať, čo skvelo ilustruje skutočnosť, že Mitch Marner bol s 13,4 percenta z platového stropu až piatym najdrahším hráčom pred sezónou 2019/20, no pred nasledujúcimi tromi sezónami by bol v tejto štatistike prvý.
V uplynulých rokoch sa rast stropu rozbehol postupne, ale momentálne je percentuálne takmer na úrovni z prvých rokov jeho platnosti. A tak z historickej skúsenosti môžeme predikovať, že sa rýchlo zdvihnú aj platy, čo už sa ukázalo na Kaprizovovom prípade.

Najvyššie zmluvy podľa záťaže platového stropu podpísané pred jednotlivými sezónami od jeho zavedenia:

2026/27 – Kaprizov 16,4 %, Eichel 13 %, McDavid 12 %, Connor 11,5 %
2025/26 – Draisaitl 14,7 %, Marner, Rantanen po 12,6 %, Šesťorkin 12 %, Bouchard 11 %
2024/25 – Matthews 15,1 %, Pettersson 13,2 %, Nylander 13,1 %, Dahlin 12,5 %, Guentzel 10,2 %
2023/24 – MacKinnon 15,1 %, Pastrňák 13,5 %, Huberdeau 12,6 %, Barzal 11 %, Meier 10,5 %
2022/23 – Barkov 12,1 %, Gaudreau 11,8 %, Werenski 11,6 %, Tkachuk, Point, McAvoy, Jones, Fox po 11,5 %
2021/22 – Ovečkin 11,7 %, Kaprizov, Makar, Hamilton po 11 %, Heiskanen 10,4 %
2020/21 – Vasilevskij 11,7 %, Bäckström 11,3 %, Josi 11,1 %, Pietrangelo 10,8 %, Chabot, Hall po 9,8 %
2019/20 – Panarin, Matthews po 14,3 %, Karlsson 14,1 %, Doughty 13,5 %, Marner 13,4 %
2018/19 – McDavid 15,7 %, Tavares 13,8 %, Price 13,2 %, Nylander 12,9 %, Eichel 12,6 %
2017/18 – Benn 12,7 %, Draisaitl 11,3 %, Burns, Johansen, Thornton po 10,7 %
2016/17 – Kopitar 13,7 %, Stamkos 11,6 %, Voráček 11,3 %, Byfuglien 10,4 %, O´Reilly 10,3 %
2015/16 – Kane, Toews po 14,7 %, Spezza, Tarasenko po 10,5 %, Bobrovskij 10,4 %
2014/15 – Malkin 13,8 %, Subban 13 %, Lundqvist 12,3 %, Giroux 12 %, Kessel 11,6 %
2013/14 – Perry 13,4 %, Getzlaf 12,8 %, Rask, Sjomin 10,9 %, Pietrangelo 10,1 %
2012/13 – Weber 13,1 %, Parise, Suter po 12,6 %, Rinne, Sjomin po 11,7 %
2011/12 – Stamkos, Weber po 11,7 %, Doughty, Thornton po 10,9 %, Chára 10,8 %
2010/11 – Nash 13,1 %, Marleau 11,6 %, Bäckström 11,3 %, Toews, Kane po 10,6 %
2009/10 – Malkin 15,3 %, Staal 14,5 %, Lecavalier 13,6 %, Gáborík 13,2 %, Kopitar 12 %
2008/09 – Ovečkin 16,8 %, Crosby 15,3 %, Heatley 13,2 %, Hossa 13,1 %, Thornton 12,7 %
2007/08 – Gomez 14,6 %, Vanek 14,2 %, Drury 14 %, Dacjuk 13,3 %, Briere 12,9 %
2006/07 – Richards 17,7 %, Chára 17,1 %, Luongo 15,3 %, Jovanovski 14,8 %, Gáborík 14,4 %
2005/06 – Iginla 17,9 %, Lecavalier 17,6 %, Chabibulin 17,3 %, Thornton 17,1 %, Kovaľčuk 16,4 %

Slafkovský ďaleko za najlepšími

Momentálny slovenský platový rekord má Juraj Slafkovský, ktorý zarába 7 600 000 dolárov na rok. Z článku však jasne vyplýva, že pri zohľadnení inflácie a vzťahu so stropom jeho kontrakt nie je najhodnotnejší.
Ten má Zdeno Chára. Ak by sme jeho 17,05 percenta, ktoré zo stropu ukrajoval v roku 2006/07, aplikovali na budúcoročný platový strop, aby sme to porovnali s kontraktom Kaprizova, vyšlo by nám, že by Chára v ďalšej sezóne zarábal až 17 646 750 dolárov. Jeho zmluva je v tomto prípade rekordom medzi všetkými obrancami, ktorí podpísali zmluvy po zavedení platových stropov.
Chárova zmluva sa dostala medzi päť najhodnotnejších nových kontraktov aj v sezóne 2011/12, teda v časoch, keď sa takéto vysoké podiely zo stropu nerozdávali. Vtedy po predĺžení kontraktu s Bostonom zabral jeho plat 10,76 percenta. Ročne zarábal 6 916 667 dolárov, čo sa pri budúcoročnom strope rovná sume 11 190 400 dolárov.
Spomedzi Slovákov, ktorí na svoju dobu získali veľké peniaze, je druhý Marián Gáborík. V Chárovej rekordnej sezóne podpísal za 14,39 percenta stropu, teda 6 333 333 dolárov ročne. Dnešný ekvivalent tejto sumy je 14 965 600 dolárov, čo nemá ani druhý najdrahší hráč súčasnosti Leon Draisaitl.

O dva roky neskôr podpísal štvrtý najhodnotnejší kontrakt Marián Hossa, ktorému Detroit ponúkol 7 450 000 dolárov. Dnes by to znamenalo 13 665 600 dolárov a tretí najdrahší kontrakt v NHL.

Najhodnotnejšie platy Slovákov v čase podpisu a ich hodnota pri platovom strope v sezóne 2026/27:

Hráč Priemerný ročný plat Priemerný ročný plat podľa stropu na sezónu 26/27
Zdeno Chára 7 500 000 USD 17 646 750 USD
Marián Gáborík 6 333 333 USD 14 965 600 USD
Marián Hossa 7 450 000 USD 13 665 600 USD
Pavol Demitra 4 500 000 USD 12 001 600 USD
Miroslav Šatan 4 015 000 USD 10 701 600 USD
Ľubomír Višňovský 5 600 000 USD 10 296 000 USD
Juraj Slafkovský 7 600 000 USD 8 278 400 USD
Michal Handzuš 4 000 000 USD 8 268 000 USD
Andrej Sekera 5 500 000 USD 8 008 000 USD
Ladislav Nagy 3 750 000 USD 7 800 000 USD
Andrej Meszároš 4 000 000 USD 7 384 000 USD
Tomáš Tatar 5 300 000 USD 7 352 800 USD
Jaroslav Halák 4 500 000 USD 6 780 800 USD

Čas investovať

Opísané dokazuje, že hoci sa platy hokejistov prirodzene zvyšujú, kluby peniazmi na hviezdy kedysi plytvali viac.
Môžeme pripomenúť, že strop na sezónu 2026/27 je len odhadovaný, ale pravdepodobných 104 miliónov môže prevýšiť, podľa Elliotta Friedmana až na 107 miliónov, čo by znamenalo skok o 19 miliónov za dva roky. A tak by Kaprizovov kontrakt bol o trochu prijateľnejší pre tím.
Tak či onak, iné hviezdy sa jeho latku prekonať nesnažili. McDavid sa v nedávnych dňoch uspokojil s 12,5 mil. dolárov, Jack Eichel vzal o milión viac, no v prepočte k platovému stropu stále menej ako pred pár rokmi Elias Pettersson či David Pastrňák.

Hoci sa Kaprizovovým podpisom ukázalo, že si kluby môžu dovoliť aj takéto vysoké čiastky, dni po oznámení jeho zmluvy ukázali, že nepôjde o plošné pravidlo. Voľných hráčov pred sezónou 2026/27 je však stále dosť a zárobok druhého najdrahšieho hráča Draisaitla vzhľadom na stúpajúci strop môže prekonať Artemij Panarin. Viac, než sme zvyknutí, by mohol dostať aj Martin Nečas a ďalší.

Shayna Goldman, ktorá nové kontrakty analyzuje pre web The Athletic, spomína Adriana Kempeho (Los Angeles) a Alexa Tucha (Buffalo), ktorí v tejto chvíli zarábajú 5,5 mil., resp. 4,75 mil. dolárov. Podľa modelu na webe Evolving-Hockey by mal prvý menovaný dostať v rámci novej osemročnej zmluvy 10,2 mil. dolárov a Tuch 9,1 mil. dolárov. „Ale môže sa to v oboch prípadoch posunúť vyššie, keďže voľní hráči budú posúvať túto latku smerom nahor,“ predpovedá Goldman.

Niektoré zmluvy, ako napríklad tá, ktorú dostal Kyle Connor z Winnipegu na 12 mil. dolárov ročne, sa preto na prvý pohľad môžu zdať prehnane vysoké, no môže to byť len tým, že sa treba rýchlo adaptovať na platový strop, ktorý takýmto tempom naposledy stúpal pred 17 rokmi. Pred súčasnou sezónou vzrástol o 8,5 percenta, pred ďalšou to bude zhruba o 9 percent.
Ak sa strop v sezóne 2027/28 zdvihne až na plánovaných 113,5 mil. dolárov, najlepšie platený hráč bude môcť zarobiť až 22 700 000 dolárov a Kaprizovov podiel na strope sa zníži zo 16,35 percenta na 14,98 percenta. A hráči tento rast, pochopiteľne, budú chcieť aj môcť využiť, keďže manažéri nebudú mať dôvod na opatrnosť ako v rokoch 2020 – 2022, keď sa strop nedvíhal vôbec a s ním ani menoslov najlepšie zarábajúcich hráčov.
V dobrých obdobiach sa oplatí investovať. Dosvedčí to napríklad zmluva Nathana MacKinnona, ktorý po začiatku platnosti znížil možnosti Colorada o 15,09 percenta, ale v aktuálnej sezóne je to už len 13,19 percenta a o dva roky by sa tento podiel mal znížiť na 11,1 percenta.

Strop je len jedným z faktorov

Zdanie, že rastúci strop okrem Kaprizovovej zmluvy zatiaľ veľa neovplyvnil, je však klamné.
Logan Cooley, ktorý bol trojkou draftu 2022 po Jurajovi Slafkovskom a Šimonovi Nemcovi, podľa insidera Franka Seravalliho odmietol ponuku Utahu na predĺženie zmluvy s platom 9,6 mil. dolárov. V NHL zatiaľ odohral 157 zápasov, v ktorých zaznamenal 109 (45+64) bodov.
Obranca New Jersey Luke Hughes podpísal pred prebiehajúcim ročníkom sedemročný kontrakt s platom 9 miliónov dolárov ročne. Zarába toľko ako Cale Makar a viac ako jeho brat Quinn, čo sa zdá nespravodlivé, no analytici vypočítali, že kontrakt je vzhľadom na jeho trvanie a finančnú situáciu v lige férový.

A zvyšujúci sa platový limit nebude jediným faktorom, ktorý ovplyvní zmluvy.

NHL a hráčska asociácia NHLPA podpísali novú kolektívnu dohodu, podľa ktorej sa skráti maximálna dĺžka zmlúv pre voľných hráčov na 6 rokov a pri predĺžení zmluvy s doterajším zamestnávateľom na 7 rokov, teda o rok v oboch prípadoch.
Kluby ďalej nebudú môcť zaplatiť hokejistom viac ako 60 percent zo zárobku v podpisových bonusoch. Na porovnanie, Kaprizovovi zo 136-miliónového zárobku až 94,12 percenta príde v šekoch s podpisovými bonusmi. To znevýhodní napríklad kanadské organizácie, ktoré budú musieť ponúkať vyššie platy, keďže u nich platia vyššie dane, ktoré sa vďaka podpisovým bonusom dali obísť.

Je teda isté, že si pri platoch bude treba zvyknúť na nový štandard.
„Bez toho, aby niekto nastavil nové najvyššie hodnoty pri percentách zo stropu, ešte zrejme pár rokov potrvá, než uvidíme prvého 20-miliónového hráča. Ale pri tomto trende je to možné už v nasledujúcej dekáde,“ predpovedá, možno dokonca trochu pesimisticky, Rory Boylen z kanadskej televízie Sportsnet. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Vegas musí vysvetľovať, prečo podpísali zmluvu s brankárom Hartom. Uvedomujú si, že by to nemali robiť, vraví novinár

Vo štvrtok ráno vykorčuľoval na ľad tréningovej haly vo Vegas brankár Carter Hart. Bolo to prvý raz od januára 2024, čo mu bolo dovolené obliecť si dres NHL takto oficiálne.

V stredu 15. októbra mu totiž vypršal takmer dvojročný dištanc. Jeho príčinou bol súdny proces, v ktorom bol obvineným zo skupinového znásilnenia spolu s ďalšími štyrmi bývalými kanadskými juniorskými reprezentantmi.

Vegas Golden Knights s ním teraz podpísali skúšobnú zmluvu. A hoci Hartovi nebola priznaná vina a kanadské súdy ho oslobodili, z reakcií, ktoré nasledovali, sa dá povedať, že ide o kontroverzný ťah.

„Zostávame verní našim kľúčovým hodnotám, ktoré charakterizujú náš klub od jeho založenia, a aj naďalej od svojich hráčov očakávame, že ich budú dodržiavať,“ napísali Vegas Golden Knights v oficiálnom vyhlásení k podpisu skúšobnej zmluvy s Hartom.

Bolo to prvý raz, čo vysvetľovali akýkoľvek podpis hráča. A to podľa mnohých – napríklad Kena Boehlkeho z portálu sinbin.vegas, ktorý bol pri prvých rozhovoroch s Hartom po príchode do Vegas – toto rozhodnutie vykresľuje negatívne.

Kanadský brankár sa vo svojom novom tíme stretne aj so svojím bývalým reprezentačným spoluhráčom, ktorý na súde takisto vypovedal v tomto prípade sexuálneho napadnutia.

Keď spoluhráč zavolal „na trojku“
V čom sa vlastne posudzovala Hartova vina či nevina?

Hart sa priznal, že sa zúčastnil na skupinovom sexe v lete 2018 v hoteli v kanadskom meste London v Ontáriu, kde bol na charitatívnej akcii spolu s ďalšími vtedajšími juniorskými reprezentantmi. Podľa údajnej obete išlo o skupinové znásilnenie, no súd jej verziu označil za nedôveryhodnú a rozhodol, že dokazovanie nepreukázalo, že by k styku došlo bez súhlasu ženy, ktorá hokejistov žalovala.

Konkrétne Hart sa do prípadu zaplietol tým, že reagoval na pozvánku Michaela McLeoda, bývalého hráča New Jersey Devils, ktorý do skupinového četu napísal spoluhráčom z reprezentácie, ktorí práve boli v spoločnom hoteli, či niekto z nich nechce „trojku“. Hart odpísal: „Som za.“

Nasledujúce udalosti pred súdom opísal tak, že McLeod bol v hoteli s opitou ženou, ktorá chcela sex s niektorým ďalším hokejistom. Z miestnosti, kde sa čin odohral, odišiel, keď sa mu počas orálneho sexu stretli pohľady s inými ľuďmi, čo označil za „divné“. Povedal, že ak by sa v miestnosti dialo ponižovanie tejto ženy, sám by to zastavil.

Po skončení súdneho procesu a spomínaného dištancu sa títo hokejisti smú postupne vrátiť aj do klubov NHL. Hart je prvým, ktorý s niektorým zámorským klubom podpísal akýkoľvek typ spolupráce. Skúšobný kontrakt vo Vegas však rozprúdil debaty.

Ken Boehlke je zakladateľom prvého média, ktorého obsah sa zaoberá výhradne dianím v Golden Knights. Vzniklo ešte skôr ako samotný klub. Jeho redaktori sa zúčastňujú na všetkých tréningoch, domácich zápasoch a iných akciách klubu ako akreditovaní žurnalisti.

Nie je principiálne proti návratu Harta do ligy ani proti tomu, že ho angažovali práve Golden Knights. No tvrdí, že podľa toho, čo za deväť rokov od založenia klubu vnímal, ide klub týmto podpisom proti hodnotám, ktoré zdôrazňoval a chcel stelesňovať.

„Za deväť rokov nás presvedčili, že jednou z absolútne základných vecí, na ktorých stavajú klub, je charakter. Počas rozširovacieho draftu (prostredníctvom ktorého si klub v lete 2017 vyberal hráčov z iných tímov – pozn. red.) generálny manažér George McPhee dookola opakoval, že hľadajú medzi týmito hráčmi dobrých ľudí,“ uviedol Boehlke.

McPhee už vo funkcii nepôsobí, no súčasný manažér Kelly McCrimmon na jeho zásady podľa Boehlkeho nadväzuje, minimálne vyjadreniami.

„Že vydali vyhlásenie, však ukazuje, že si uvedomujú, že by to nemali robiť. Kľúčové hodnoty klubu pomenovali ako ‚ochranu tých, čo sa nedokážu brániť‘, nikdy sa nevzdávať a ďalšie veci, no nezdá sa, že Carter Hart je nositeľom týchto hodnôt. Možno sa ním však ako člen klubu stane,“ pokračuje novinár.

Podľa neho je síce fér, že je brankárovi aj ďalším hokejistom, ktorí absolvovali súdny proces, umožnené vrátiť sa do NHL, no spochybňuje jeho morálne zásady, ktoré by podľa vedenia Golden Knights mal spĺňať každý ich hokejista.

Fanúšikovia spísali petíciu

Hart môže odchytať zápas v AHL najskôr 15. novembra a v NHL najskôr 1. decembra. NHL mu po súdnom procese zrušila zákaz činnosti.
Do NHL sa smú vrátiť aj McLeod, Cal Foote, Dillon Dubé a Alex Formenton, ktorých sa návrat zrejme v tejto sezóne nebude týkať. Bez zmluvy sú ešte Foote a Dubé, McLeod hrá v KHL a Formenton vo Švajčiarsku.

Práve o Harta bol najväčší a možno aj jediný reálny záujem. Okrem Vegas ho mali Carolina i Utah.

Hart po prvom tréningu vysvetľoval, prečo si vybral práve Vegas: „Počul som samé dobré veci o meste, komunite, fanúšikoch a klube a už dnes som tu stretol skvelých ľudí.“
Nie všetci fanúšikovia však jeho angažovanie schvaľujú. Na poslednom zápase Vegas niektorí z nich vyjadrili svoj nesúhlas priamo za plexisklom, ďalší podpisovali v posledných týždňoch petíciu proti jeho príchodu.

Jack Eichel sa ho však zastal: „My sme tu preňho. Sme jedna veľká rodina a podporujeme sa navzájom. Je to pre nás veľmi dôležité.“

Hart hovorí o poslednom životnom období ako o skúške.

„Veľa som sa naučil a veľmi som dozrel, teším sa, že sa môžem pohnúť ďalej,“ vyjadril sa. „Bola to dlhá cesta, kým som sa dostal späť do tohto bodu, keď môžem hrať hokej – šport, ktorý milujem.“
S Vegas podpísal, pretože chce hrať v tíme, ktorý veľa vyhráva. Teraz sa chce stať plnohodnotným členom mužstva.

„Chcem byť okolo chalanov a spoznať, ako funguje denný chod klubu. Chcem im ukázať, že tu som, aby som im pomohol vyhrávať a byť konkurencieschopným tímom, a aby som s nimi na tom pracoval,“ hovorí.

Zatiaľ sa nevie, či dostane tú príležitosť, keďže na tréningoch potrebuje dokázať, že napriek nútenej pauze stále má na chytanie na najvyššej úrovni. Podporu mu však vyjadrili všetci oslovení členovia tímu.

„Sme šťastní, že tu je, že ho môžeme privítať v našom tíme, v našej rodine a spraviť z neho súčasť našej kultúry,“ vraví kapitán Mark Stone.

Stojí im za riziko a môže vyriešiť problémy
Vegas podpísali s Hartom zatiaľ iba skúšobnú zmluvu, ktorú teda môžu kedykoľvek zrušiť, a hráč s ňou zatiaľ nemôže za klub hrať – iba s ním trénovať.

Klub tak postupoval po prvé preto, že Hart nechytal súťažný zápas už takmer dva roky a brankárom zväčša trvá, než si navyknú na tempo už po viactýždennej prestávke. A po druhé, môžu si počkať na reakcie.

Za rozhodnutie však musia prijať zodpovednosť a pristúpiť k situácii zodpovedne. Už to, že nedávno odobrali novinárovi Markovi Lazerusovi akreditáciu za otázky o Hartovi, na nich vrhlo zlé svetlo.

Hlavným dôvodom, prečo sa s Hartom dohodli, je potreba vyriešiť problémy s brankármi. Adin Hill začal sezónu slabými výkonmi a zranením, Akira Schmid zas patrí k primálo skúseným brankárom na to, aby mu dôverovali ako jednotke.

Hart síce už nechytal dlho, ale podľa informácií novinárov podpíše nízku zmluvu, ktorá Vegas stojí za riziko a podľa všetkého aj za mediálnu pozornosť okolo jeho nedávneho súdu.

V NHL už odchytal 241 zápasov vrátane play-off, všetky za Philadelphiu. V prvých dvoch sezónach patril k štatistickému nadpriemeru a získal rolu jednotky Flyers, no potom sa ukázala jeho nevyrovnanosť výkonov. Pred dištancom mal v sezóne 2023/24 v 26 zápasoch 90,6-percentnú úspešnosť zákrokov.

Bol považovaný za jedného z najlepších kanadských brankárov a ašpiranta na post brankárskej jednotky Kanady na olympijských hrách 2026.
Na súde vypovedal aj budúci spoluhráč
Kapitán Stone povedal, že rozhodnutie klubu bolo intenzívne premyslené a dlho sa o ňom uvažovalo. Teoreticky by totiž mohlo mať presah aj do fungovania kolektívu.

Hart bude spoluhráčom s Brettom Howdenom. Útočník Vegas patril k svedkom v prípade údajného skupinového znásilnenia, keďže čiastočne bol pri skutku tiež, no nebol obvinený, keďže nebol zapojený do sexuálnej aktivity.

O udalosti sa zmienil v správe, ktorú poslal v inkriminovaný deň Taylorovi Raddyshovi, inému členovi vtedajšieho kanadského tímu, ktorý však pri sexuálnom akte nebol. „Som taký šťastný, že som odtiaľ odišiel, keď sa začali diať tie sr*čky. Ha, ha. Človeče, keď som odchádzal, Duber (Dillon Dubé – pozn. red.) bil tú ženu po zadku tak silno… Vyzeralo to, že to muselo poriadne bolieť,“ napísal mu.

Ešte v roku 2018, keď sa začalo prvé, neskôr na roky prerušené vyšetrovanie udalosti, povedal vyšetrovateľom, že počul ženu „akoby plakať“. Naposledy súdu povedal, že z izby, kde sa vec udiala, odišiel, keď si uvedomil, že sa v nej dejú veci, na ktorých sa nechcel zúčastniť. Na obranu spoluhráčov však povedal, že údajná obeť celú vec iniciovala, čo napokon konštatoval aj súd. Veľa vecí si však podľa vlastných slov už nepamätal.

Právnička Cartera Harta vyžadovala od súdu, aby Howdenove svedectvá nepovažoval za vierohodné, a nazvala ho „nevyzretým, nesprávne sa vyjadrujúcim a vo všeobecnosti nepoužiteľným“ svedkom.
(Simon Cop,Nko)

[cepi]

Brankár Dobeš vážne rozmýšľal, že bude hrať za Slovensko. Česi prehliadli jeho veľký talent, pomohol mu Bartečko


Je sobota 25. októbra 2025, od začiatku základnej časti NHL ubehli dva týždne a na čele štatistiky percentuálnej úspešnosti brankárov nie je ani posledný víťaz Vezinovej trofeje Connor Hellebuyck, ani najdrahší brankár na svete Igor Šesťorkin, ale český nováčik Jakub Dobeš.
Od začiatku základnej časti nastúpil do štyroch zápasov a všetky vyhral. Dostal len šesť gólov a pochytal 95 percent striel – streliť mu gól teda znamená vystreliť 20-krát. Naposledy vďaka nemu vyhral Montreal 2:1 po predĺžení nad Calgary, lebo zastavil 36 pukov.

Objav „odnikadiaľ“ je momentálne hitom.

Chytá na mieste, kde je hokej braný najviac vážne, a preto jeho výkony rezonujú ešte viac.
Ale za doterajšiu drinu a obetu je to maximálne zaslúžené.
Dobeš má 24 rokov, z toho už viac ako osem žije v Severnej Amerike, kam odišiel ešte ako stredoškolák vďaka šanci, ktorú dostal od Ľuboša Bartečka. A hoci hovorí, že má v sebe „českú krv“, v Česku na svoju príležitosť čakal márne, cítil sa tam prehliadaný a takmer to vyvrcholilo tým, že reprezentoval Slovensko podobne ako kedysi jeho mama.

Vážne zvažoval reprezentovanie Slovenska

Jednu príležitosť v českej reprezentácii predsa len dostal – odchytal jeden zápas za tím do 16 rokov. Nadlho to bol jeho jediný reprezentačný štart a Česi zaň môžu byť radi. Nebyť toho zápasu, dnes mohol reprezentovať Slovensko.
„Premýšľal, že by chytal za Slovensko,“ spomína v rozhovore pre iDnes jeho bývalý tréner Dušan Strharský. „Zvažoval to, zisťoval si veci okolo, ale vtedy boli prísnejšie pravidlá, vzhľadom na jeden odchytaný zápas za šestnástku by nejaký čas nemohol reprezentovať vôbec. Nakoniec z toho zišlo, s odstupom času to je správne rozhodnutie.“

Dobešove myšlienky pramenili z toho, že je polovičný Slovák.

Jeho mama Viera – zaslobodna Poráčová – pochádza z Košíc. Kedysi reprezentovala Československo i Slovensko na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, v ktorom sa vo dvojici s bratom Pavlom stala trojnásobnou majsterkou Slovenska.
Druhá vec bola, že ho trápilo, že nedostáva viac šancí od reprezentačných trénerov.
„Každý tréner má vytypovaných svojich brankárov, vtedy im do toho asi nezapadal. Spätne si musia hovoriť, že prehliadli veľký talent, ale to sa občas stane,“ dodáva Strharský.

Telefonát Bartečkovi znamenal zlomový moment

Dobeš mohol zostať v Česku, kde chytal v Chomutove, ale vybral si riskantnú cestu. Do USA v šestnástich rokoch odchádza málokto. Znamenalo to, že musí ešte dva roky chytať na strednej škole v St. Louis.
Lenže nemal istotu, že si tam nájde miesto. Išiel tam na skúšku, ktorú mu jeho agent Miroslav Michálek vybavil u Ľuboša Bartečka, ktorý tam v tom čase trénoval mládež.
„Ahoj, mám pre teba brankára. Nemôžeme mu nájsť dostatočne dobrý tím, lebo je naozaj skvelý, mám ho rád, má obrovský potenciál a chce ísť do Ameriky,“ povedal Michálek do telefónu Bartečkovi. Ten súhlasil, že mu pomôže, ak sa ukáže, že jeho potenciál Michálek odhadol správne.
Pre Dobeša však v jeho vekovej kategórii už nebolo miesto. A tak bolo jedinou možnosťou presvedčiť do tej miery, že ho Bartečko prijme do tímu do 18 rokov.

Inú alternatívu pre pokračovanie kariéry podľa jeho vlastných slov nevidel.

„Preto som opustil domov. Tam som neznamenal dokopy nič. Bol som obyčajný hokejista,“ hovorí o mládežníckej kariére v Česku.
Bartečkovi schválil prijatie Dobeša do tímu Bruce Racine. Bývalý brankár NHL bol ten, kto o Dobešovi vyhlásil, že bude „vážne dobrý“.
Jeho inštinkt neklamal. Dobeš pod jeho vedením napredoval, ako si prial, hoci si v začiatkoch museli na tréningoch pomáhať prekladačom. Už v tretej sezóne v USA odchytal 21 zápasov v USHL, najvyššej juniorskej súťaži v Spojených štátoch. Skvelé výkony o rok neskôr mu vyniesli výber v 5. kole draftu 2020 a už v prvom ročníku na univerzite sa stal najlepším brankárom vo svojej konferencii NCAA.

Čaká ho cesta do Milána?

Kam prišiel, tam sa vypracoval medzi najlepších. Momentálne je na najvyššom leveli, na akom hokejista môže byť. A aj v NHL exceluje, hoci udržať si aktuálnu výkonnosť bez výraznejších výkyvov by bol v prípade brankára nováčika zázrak.
Podľa štatistík na webe MoneyPuck mal vzhľadom na početnosť a kvalitu šancí súperov inkasovať o 8 gólov viac, v čom je druhý najlepší za Spencerom Knightom z Chicaga. Prvé miesto mu patrí s úspešnosťou zákrokov 97,7 percenta pri netečovaných strelách. Zastaví až 89 percent striel z vysoko nebezpečných priestorov.

Momentálne je vo všetkom medzi úzkou špičkou a pýta si miesto aspoň dočasnej jednotky Canadiens.
Vzhľadom na to sa mu čoskoro môže splniť jeden veľký cieľ. Hoci je to skôr nepravdepodobné, zvlášť vo vysokej konkurencii skúsenejších českých brankárov v NHL, na olympijskej súpiske sú pri Lukášovi Dostálovi stále dve voľné miesta.

Bola by to veľká satisfakcia za to, ako bol v reprezentácii v minulosti prehliadaný. Nezúčastnil sa na MS do 18 ani 20 rokov. Okrem spomínaného štartu za reprezentáciu 16-ročných odchytal v českom drese už len turnaj World Junior A Hockey Challenge v málo známej kategórii do 19 rokov.
Do Česka sa vracia len každé dva roky. V Amerike sa cíti lepšie, v St. Louis si vybudoval svoj domov a zázemie a práve tam trávi obdobie medzi sezónami. Pred draftom však napriek tomu vyhlásil, že jeho snom je „vyhrať Stanleyho pohár a vyhrať aj medailu pre svoju krajinu“.

Dobešova cesta nie je odporúčaná

Na záver sa hodí pripomenúť, že Dobešova cesta do NHL je zaujímavá preto, lebo je raritná, dodnes nie príliš populárna ani odporúčaná. Odísť do Ameriky v 16 rokoch je risk.
Za morom je v tejto dobe rekordný počet slovenských mladých brankárov, ktorých cieľom je chytať v univerzitnej NCAA. Zo Slovenska však odchádzajú vo veku 18 či 19 rokov skôr len veľmi zriedka.
„Brankárom do 18 rokov ani neodporúčame zámorskú cestu, pretože do tejto vekovej kategórie tam nemajú trénerov brankárov,“ hovorí Ján Lašák, ktorý sa stal propagátorom tohto spôsobu vývoja pre slovenských brankárov.

Prečo to teda Dobešovi vyšlo?
„Veľmi stavil sám na seba,“ hovorí Strharský, ktorý ho opisuje ako zdravo sebavedomého mladíka orientovaného na úspech. „Rieši sám seba, ide si za svojím a nenechá sa vyrušiť. Už skôr presne vedel, čo chce. Zostalo mu to, nezmenil sa.“ (Simon Cop.Nko)

[cepi]

Česi majú viac brankárov ako Slováci hokejistov. Zisťovali sme, či ich vedia vychovávať alebo ide o náhodu

Nemyslím si, že je namieste biť sa do hrude napríklad pri Dostálovi, pretože v jeho prípade vyzeráme trochu ako „troubové“, ktorí jeho talent nevideli, hovorí Pavel Francouz.

Keď sa v noci zo 17. na 18. novembra v NHL odohrá zápas medzi Anaheimom Ducks a Utahom Mammoth, pre českých hokejových fanúšikov bude mať špeciálny prínos. Ak sa nestane nič neočakávané, na súpiskách budú všetci brankári Česi.

Za Anaheim chytá Lukáš Dostál, ktorého dvojkou je Petr Mrázek. V Utahu zas pôsobí dvojica Karel Vejmelka – Vítek Vaněček.

Tandem zložený z brankárov jednej krajiny nie je v NHL pravidlom. Má ho len 12 tímov, technicky jedenásť, keďže Islanders aktuálne nemôžu počítať so Semjonom Varlamovom, ktorého zastupuje Čech Rittich. A len USA a Kanada ich majú viac ako Česi.
Vlani v NHL nastúpilo 9 českých brankárov, teda viac ako slovenských hokejistov dokopy, a z toho šiesti odchytali aspoň šesť zápasov. Iba Kanaďania, Američania a Rusi majú momentálne vo výchove brankárov väčší úspech.
Na porovnanie, v celej histórii chytali v lige iba piati slovenskí brankári a len dvaja odchytali viac než šesť zápasov.

„Deväť českých brankárov, to je neskutočné číslo. Veď ich tam máme viac ako obrancov,“ hovorí bývalý brankár NHL, víťaz Stanleyho pohára z roku 2022 a v súčasnosti brankársky skaut Colorada Pavel Francouz.

Nielen uňho, ale aj priamo na tamojšom hokejovom zväze sme zisťovali, čím to je.

Spomedzi 17 Čechov na súpiskách NHL na začiatku sezóny 2025/26 bolo až sedem brankárov a len deviati útočníci a traja obrancovia. A iní čakajú na svoju šancu na farme – v AHL ich chytá ďalších päť, medzi nimi napríklad Jakub Škarek, ktorý v minulej sezóne debutoval v NHL.

Keď sme však Francouzovi spomenuli výraz „česká brankárska škola“, vyzval na hlbšie zamyslenie sa nad problematikou.

„Čo to vlastne znamená, tá česká brankárska škola?“ pýta sa.

V článku totiž nechceme analyzovať len súčasný počet českých brankárov v NHL, ale aj to, ako sa do ligy dostali a či je tento trend len výsledkom silnej generácie alebo systematickej práce českých klubov a zväzu s brankármi.

Českí brankári majú špecifickú vlastnosť
Začiatkom roka navštívil Česko Dave Rogalski, tréner brankárov z New Jersey. Prišiel nielen odovzdať skúsenosti, ale aj získať nový pohľad na svoju prácu, lebo vníma prílev českých brankárov do NHL, ktorých bolo v minulej sezóne viac než kedykoľvek v histórii.

Jeho postreh môže dať odpoveď na Francouzovu otázku, čo vlastne znamená tá česká brankárska škola.

„Povedal, že sa mu veľmi páčia brankári z Českej republiky, pretože sa im vo vývoji čiastočne necháva voľnosť. A tiež vedia v správnom okamihu urobiť nejaký super zákrok. V mnohých iných brankárskych školách, či už sú to Fíni, alebo Švédi, sú viac zviazaní technikou,“ vraví predseda brankárskej komisie Českého hokeja Petr Přikryl.

Komisia, ktorej je predsedom, pracuje na výchove brankárov systematicky.

Vlani v októbri zorganizovala pre trénerov brankárov seminár s Toddom McLellanom a Jayom Woodcroftom, dlhodobo pôsobiacimi v NHL aj v rolách hlavných trénerov. V júni tohto roka sa v Prahe uskutočnilo multišportové brankárske sympózium, kde si hokejoví tréneri brali inšpiráciu z iných športov, napríklad z futbalu.

Přikryl hovorí, že Česi spolupracujú so Švédmi a s Fínmi, ktorí vychovávajú tiež solídne množstvo dobrých brankárov. No prízvukuje, že ide o vzájomné vymieňanie si skúseností, nie o kopírovanie, aby si český hokej mohol ponechať svoje osvedčené metódy.

„Jedným z kľúčových pilierov činnosti komisie je vzdelávanie trénerov brankárov. Každú sezónu sa uskutoční približne osem odborných seminárov na rôzne témy zamerané na tréning brankárov rôznych vekových kategórií. Semináre prepojujú teoretické znalosti s praktickými ukážkami z tréningového procesu a vytvárajú priestor na výmenu skúseností medzi trénermi z rôznych klubov,“ odpovedali nám priamo z Českého zväzu ľadového hokeja.

Zväz vychováva trénerov a tí brankárov
Na zväz sme sa obrátili s otázkami o činnosti komisie, rovnakých príležitostiach pre štart kariéry brankára v každom klube či konkrétnych inováciách zavedených do praxe pri výchove brankárov.

Ak totiž existuje pomenovateľný dôvod úspechu tamojších brankárov, najlepšie je ho hľadať v organizácii, ktorá všetkých brankárov vyrastajúcich v Česku zastrešuje.

„Brankárska komisia Českého hokeja je osemčlenný metodický a koncepčný orgán, ktorý sa dlhodobo venuje systematickému rozvoju hokeja v Českej republike so zameraním na brankárov,“ uviedli jej zástupcovia.

Činnosť tejto komisie – podľa toho, ako ju opísali – pozostáva z:

Organizovania kempov a prednášok: „Komisia sa dlhodobo usiluje o prepojenie domáceho prostredia s medzinárodnou brankárskou scénou. Na seminároch a kempoch pravidelne vystupujú elitní brankári a tréneri, ktorí odovzdávajú svoje skúsenosti z najvyšších súťaží. Vďaka týmto osobnostiam sa české brankárske prostredie kontinuálne obohacuje o nové trendy a prístupy, ktoré napomáhajú udržiavať vysokú úroveň výchovy brankárov a trénerov.“

- Zavedenia nového systému licencií pre trénerov brankárov: „ktorý prináša jasnú štruktúru vzdelávania a garantuje odbornú kvalitu práce s brankármi. Licencia ‚B – brankár‘ je určená pre trénerov pôsobiacich pri doraste, junioroch a v mužskom hokeji. Licencia ‚C – brankár‘ predstavuje základný vzdelávací stupeň zameraný na trénerov pracujúcich s brankármi v mladších kategóriách“.

- Zabezpečenia rovnakých podmienok pre začínajúcich brankárov: „Tento systém zaisťuje, že s brankármi pracujú odborne pripravení tréneri. Tým sa zjednocuje kvalita tréningového procesu a mladí brankári získavajú porovnateľné podmienky pre svoj rozvoj bez ohľadu na to, z akého klubu pochádzajú.“

- Finančnej podpory: „Dlhodobým cieľom Českého hokeja je, aby sa s brankármi pracovalo kvalitne vo všetkých kluboch a vekových kategóriách. Kľúčovým predpokladom je vzdelávanie trénerov a ich systematické zapojenie do klubovej štruktúry. Zväz preto finančne podporuje široké spektrum trénerov v rôznych vekových kategóriách, medzi nimi aj niekoľko špecialistov na brankárov. V mnohých oddieloch tak v posledných rokoch pozícia trénera brankárov vznikla vôbec po prvýkrát.“

- Aktívneho zapájania sa do tréningového procesu: „Členovia brankárskej komisie navštevujú jednotlivé oddiely, sledujú tréningové procesy a prípadne konzultujú metodické postupy.“

- Vyhľadávania talentov do reprezentácií: „Ondřej Pavelec, tréner brankárov v mužskej reprezentácii, sa zameriava na Komerčnú banku extraligy juniorov a Vladimír Dohnal, metodik komisie, na kategórie dorastu a 9. tried. Pre kategóriu do 15 rokov bol vytvorený špeciálny rozvojový program, ktorý slúži ako príprava na najmladší reprezentačný výber U16. Brankári sú pravidelne sledovaní v rámci turnajov výchovy talentovanej mládeže, olympiády detí a mládeže či majstrovstiev Českej republiky 9. tried.“

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo znamená česká brankárska škola, sme získali pohľad na tému aj priamo od zástupcov brankárskej komisie.

„Na rozdiel od niektorých iných krajín sa Český hokej neusiluje o jednotný model brankára, ale podporuje individuálny prístup trénerov a rozvoj štýlu u každého brankára. Vďaka tomu sú naši brankári rôznorodí, tvoriví a prispôsobiví, čo predstavuje jednu z hlavných predností českej brankárskej školy.“

Brankári po kariére trénujú

Přikryl i Francouz zdôraznili, že v Česku je silná brankárska tradícia. Jednak to znamená, že mladí brankári vyrastajú na svojich vzoroch Haškovi či Vokounovi. No netreba zabúdať ani na to, že na výchove mladých brankárov pracujú aj samotní bývalí brankári.

Ondřej Pavelec je reprezentačným trénerom brankárov. Martin Prusek ich momentálne trénuje v Olomouci. Brankárskym smerom sa po konci kariéry vybral aj Michal Neuvirth. Títo všetci chytali v NHL.

„V Česku – ale myslím si, že je to podobné aj na Slovensku – je taký automatický postup, že po konci kariéry brankár ako tréner odovzdáva svoje vedomosti ďalej. Sú to bývalí brankári, ktorí zažili úspechy aj neúspechy a majú za sebou kariéru brankára. Je super tam mať niekoho, kto vám povie, že by si mal stáť tu a robiť toto, ale odovzdávanie reálnych skúseností je veľmi dôležité,“ pokračuje Francouz.

„Mne ohromne pomohol Zdeněk Orct. Posunul ma z mentálnej stránky. Bol to taký môj mentor a neskutočne mi pomohol v čase, keď som ešte nemal skúsenosti a sám na vlastnú päsť som sa trápil.“

Orct, dlhoročný tréner Litvínova, je rekordér v počte odchytaných zápasov v základnej časti českej extraligy. Medzi stálice tamojšej najvyššej súťaže patrili i Roman Málek či Marek Pinc, ktorí pracujú s vyrastajúcou generáciou brankárov. A podobných prípadov sú v Česku desiatky.
Nové vzory k tým starým v Česku naďalej pribúdajú.

Dvoch trénuje Budaj

Za aktuálne najlepšieho českého brankára v NHL je považovaný Lukáš Dostál. Je jednotkou Anaheimu Ducks. Už v 25 rokoch je majstrom sveta z pozície prvého brankára a zrejme bude prvým brankárom aj na olympiáde. Francouz ho nazýva „prototypom športovca“, keďže dbá na to, aby každý deň robil len také veci, ktoré ho posunú vpred.

Zároveň si myslí, že by jeho dvojkou na olympiáde mohol byť Petr Mrázek, ktorý s ním chytá v Anaheime pod drobnohľadom trénera Petra Budaja. Mrázek už má svoj vrchol za sebou, no so 430 zápasmi v základnej časti NHL je suverénne najskúsenejší český brankár v NHL.

Hoci majú Česi veľa brankárov, len dvaja z nich sú jednotkami. Okrem Dostála ešte Karel Vejmelka v Utahu, ktorý sa do NHL dostal ako 25-ročný priamo z českej extraligy.

Jeho dvojkou je Vítek Vaněček. V NHL síce chytá o rok dlhšie ako Vejmelka, ale nenašiel si ani stabilnú pozíciu, ani stabilný klub. Po dvoch rokoch vo Washingtone chytal necelé dva roky za New Jersey a vlaňajšiu sezónu za San Jose a Floridu, kde odchytal iba sedem zápasov, ale stačilo to na Stanleyho pohár.

Aj David Rittich, súčasný brankár New Yorku Islanders, v posledných rokoch často strieda kluby. Svojho času bol spoľahlivým brankárom Calgary, ale nikdy nie dlhodobou jednotkou.

Dan Vladař začal kariéru v Bostone a potom chytal štyri roky za Calgary v úlohe dvojky. Tá sa mu nezmenila ani po odchode do Philadelphie pred sezónou 2025/26.

Najmladšou nádejou na pozícii stáleho brankára NHL je Jakub Dobeš. 24-ročný brankár Montrealu má osobitý štýl, ale očividne funguje, keďže vyhral všetkých šesť doterajších zápasov v sezóne a štatisticky patrí medzi ligovú špičku.

Nájdeme ho medzi najlepšími brankármi NHL s 93-percentnou úspešnosťou zákrokov. V počte vychytaných gólových šancí nad očakávanie (GSAx) je ligovým lídrom Lukáš Dostál, ktorý v prvých 10 zápasoch sezóny inkasoval iba 26 gólov, pričom priemerný brankár by ich na jeho mieste podľa kvality súperových šancí dostal 37.

Dostál a Dobeš museli odísť

Francouz však varuje, že nie každý český brankár v NHL je reálne českým produktom. Síce tam všetci začínali, no viacerí môžu za rozvoj v kľúčových vekových kategóriách vďačiť iným krajinám.

Lukáš Dostál ako 18-ročný odišiel do Fínska, kde dostal hneď miesto v najvyššej súťaži, ktoré mu v Česku nedali. Tam sa už v druhej sezóne stal najlepším brankárom Liigy a počas sezóny 2020/21 odišiel do Ameriky. Brankár Montrealu Jakub Dobeš chytal v Spojených štátoch od 16 rokov a podľa vlastných slov pre nedostatočnú šancu v Česku uvažoval o reprezentácii Slovenska. Dana Vladařa si síce skauti všimli, už keď chytal v Kladne, ale potom si správne zvolil odchod od mužov z Česka medzi juniorov do USA.

Sú i prípady ako Vejmelka či Rittich, ktorí pred podpisom zmlúv NHL v zahraničí nechytali, a takisto sú aj brankári, ktorí prešli vyložene českou výchovou. Francouz však chcel poukázať na rôznorodosť, a preto sa pýta, ako definovať českú brankársku školu.

„Určite je pre nás ako Čechov dobré, že pri svojom mene majú českú vlajku, a môžeme byť na to právom hrdí, lebo všetci začínali s hokejom u nás. Ale na druhej strane si nemyslím, že je namieste biť sa do hrude napríklad pri Dostálovi, pretože v jeho prípade vyzeráme trochu ako ‚troubové‘, ktorí jeho talent nevideli a museli ho objaviť inde,“ upozorňuje.

Súhlasí s ním aj predseda brankárskej komisie Přikryl. Česi si môžu privlastniť to, že brankárom dávajú dobré podmienky na štart kariéry, no s pribúdajúcimi rokmi jednotlivých brankárov ich zásah do ich kariér zvykne upadať.

„Svedčí to o tom, že tu dlhodobo brankárska škola fungovala veľmi dobre, ale musíme sa pozrieť aj na to, že veľa brankárov prešlo už v juniorskom veku za more, kde trénovali s juniorskými tímami a tam sa o nich starali tréneri brankárov v jednotlivých tímoch. Samozrejme, je veľmi dôležité, že sa o chlapcov v začiatkoch starajú tunajší tréneri v kluboch veľmi dobre, prejdú si školou reprezentácií, ale potom je to už trochu na nich, keď trénujú v kluboch a ďalšie dôležité kroky urobia v Amerike. Takže je to 50 na 50,“ priznáva.

Ondřej Pavelec si myslí, že je to aj posunom doby – teda keď krajina vychová kvalitného brankára, má lepšiu šancu prepracovať sa do NHL.

„Je viac ciest, ako sa tam dostať. Skôr ste museli buď výborne chytať v extralige a reprezentácii, alebo ísť cez kanadskú juniorku. Iná cesta nebola. Teraz je tých ciest viac. Hádam to bude takto pokračovať. Ide o to, aby sa tam chlapci udržali,“ hovorí.

Brankárov pribúda, hráčov ubúda
Ako trénera brankárov ho čakajú pred olympiádou príjemné starosti. Bude ho čakať dilema, keďže viacerým brankárom z NHL bude musieť oznámiť, že turnaj odsledujú ako diváci.

Spolu s Francouzom a ďalšími vyjadrili potešenie z toho, aký pokrok urobil český hokej s brankármi. Nikdy ich v NHL nebolo viac.

Pavelcovi kolegovia z trénerského tímu pri reprezentácii však budú mať nepríjemnejšiu úlohu. Počet korčuliarov v NHL je totiž omnoho nižší ako pri poslednej olympiáde s účasťou najlepších.
Do sezóny ich zasiahlo k dnešnému dňu 13, o polovicu menej než pred dvomi rokmi a o 20 menej než pred tromi. Od vzniku samostatnej republiky ich nikdy nebolo menej, naposledy sa niečo také stalo v sezóne 1989/90, keď prebehla Nežná revolúcia.

„My, ktorí sme doma v brankárskom odvetví, môžeme byť radi, ale na druhej strane, keď sa pozrieme na celkový úbytok, je to skôr žalostné. Neviem, či ide o generačnú záležitosť alebo je to odraz doby,“ zamyslel sa Francouz.

Brankárska pozícia je však natoľko špecifická, že si netrúfa tvrdiť, že by si vo zväze mali brať príklad z toho, ako pracuje brankárska komisia.

„Je jeden tréner brankárov a povedzme dvaja brankári v tíme. Vzťahy medzi nimi sú omnoho bližšie, ako keď má hlavný tréner pod sebou dvadsať hráčov,“ dodáva.

Ak by sa v Česku predsa len dokázali nejakým spôsobom inšpirovať a po brankároch začať (opäť) dodávať do NHL aj desiatky korčuliarov, mohli by začať kvantitatívne doháňať napríklad Fínov, ktorých počet v lige sa taktiež znižuje. Fungovanie brankárskej komisie a jej spolupráca s klubmi im totiž ukazuje, že systematická práca prináša výsledky.
To už je však na iný článok.
Konštatovanie, že Česko patrí vo výchove brankárov v súčasnosti k popredným krajinám, je fakt. Je zároveň fakt, že počet ich brankárov v NHL sa nezvýšil výhradne pričinením ich systematickej práce, ale aj jej pričinením.
No a tvrdenie, že by bol tento zvyšujúci sa počet náhodou či vecou silnej generácie, je zjavne nepravdivé, čo potvrdzuje vysoký záujem z NHL nielen o českých juniorov, ale i dospelých brankárov zo seniorských súťaží. ( Simon Cop,Nko)

[cepi]

Syndróm druhej sezóny pre neho neplatí. Ako sa výnimočný Celebrini stáva jedným z najlepších v lige

Syndróm druhej sezóny – alebo ako ho v zámorí nazývajú: „sophomore slump“ – je v NHL už dlhodobo rozoberaný problém. Ide o jav, keď sa hráčovi výnimočne podarí jeho nováčikovský ročník, no o rok nato už svoje výkony nielenže nevylepší, ale ani ich nevie vyrovnať.

„Počas prvého roka vás nikto nepozná, no potom sa to zmení. Ak chceš patriť k najlepším, musíš naozaj zabrať a zlepšovať sa každý deň,“ vysvetlil príčiny syndrómu druhej sezóny bývalý úspešný tréner Mike Babcock.

The Hockey News píše, že medzi sezónami 2005/06 a 2014/15 nazbieralo aspoň 25 bodov za sezónu 178 nováčikov. Až 64 % z nich sa však v nasledujúcom ročníku zhoršili.

Podobný trend sme mohli pozorovať aj vlani, keď slabšiu sezónu zaznamenala polovica z desiatich najproduktívnejších nováčikov z ročníka 2023/24. Horší bodový priemer na zápas zaznamenal dokonca aj prvý výber draftu 2023 Connor Bedard.

Jeho nasledovník, draftová jednotka z roku 2024 Macklin Celebrini, však podobný problém zatiaľ nemá.

Podľa Sheng Penga, ktorý pokrýva dianie v tíme Sharks, je Celebrini po letnej príprave ešte rýchlejší a silnejší než vlani, vďaka čomu ho súperi ešte ťažšie ubránia. „Už vlani, keď mal osemnásť, bol na NHL dostatočne silný a rýchly,“ doplnil Peng.

Celebrini najviac zaujal svojím výkonom proti New Yorku Rangers, v ktorom si pripísal hetrik a dve asistencie. V jeho kariére to bola dokonca už druhá 5-bodová noc, čím sa zapísal medzi hráčov ako Wayne Gretzky, Dale Hawerchuk a Bryan Trottier.

Len oni zaznamenali aspoň dva takéto zápasy v tínedžerskom veku.

Vedenie Sharks navyše pred sezónou Celebriniho zvolilo za jedného z asistentov kapitána, čo z neho spravilo najmladšieho hráča v tejto funkcii.

„Máloktorí tínedžer má pri vstupe do NHL takú vyspelú hru ako Macklin. Dokonca ani mnohé súčasné superhviezdy na tom podľa mňa neboli tak ako on,“ povedal o Celebrinim jeho univerzitný tréner Jay Pandolfo.

O Celebriniho dôležitosti pre tím San Jose nie je už teraz žiadnych pochýb. Čoskoro však rodák z Vancouveru môže dokázať, prečo by mohol byť práve on najväčším menom celej NHL.

Nová tvár NHL

Keď sa The Athletic vlani pýtal hráčov, kto by sa podľa nich mohol stať novou tvárou ligy, najčastejšou odpoveďou bol práve Macklin Celebrini. Druhého Gavina McKennu s tretím Bedardom pokoril o 20, respektíve 21 hlasov, pričom jemu dôverovalo až 24 z 39 opýtaných hokejistov.

Ide síce o pomerne malú vzorku, no jej relevantnosť potvrdzuje aj fakt, že Celebrini tento rok môže zaznamenať jednu z najlepších druhých sezón v histórii NHL.
Podľa jeho súčasného tempa by mal totiž bez problémov prekonať 100-bodovú hranicu. Naposledy to v takom mladom veku dokázal ešte Connor McDavid, ktorý v roku 2017 zaznamenal presne sto bodov.
Celebrini by sa tak podľa aktuálnych čísel mohol v historickom hodnotení zaradiť na štvrté miesto za Crosbyho, Lemieuxa a Gretzkého.

Je jasné, že sme stále len na začiatku sezóny a Celebrini môže pokojne dostať krízu a nebodovať. Mnoho hráčov aj z iných tímov si ale myslí, že tretí najlepší nováčik poslednej sezóny ešte rozhodne neukázal všetko, čo vie.

„Macklin už naplno prerazil, no podľa mňa si ľudia ešte neuvedomujú, aký je na jeho vek naozaj dobrý vo všetkých aspektoch hry, nielen v útoku. Teším sa, čo predvedie v nasledujúcej sezóne,“ povedal jeden z najlepších strelcov Floridy Sam Reinhart.

Slová víťaza posledných dvoch Stanleyho pohárov potvrdzujú aj pokročilé štatistiky Hockey Stat Cards, podľa ktorých má Celebrini medzi ďalšími útočníkmi z posledných troch draftov najlepšie defenzívne hodnotenie.

„Už vlani som si hovoril, že na 18-ročného chlapca hrá veľmi dobre. Teraz sa tím Sharks navyše trochu zlepšil a má viac skúseností. Takže Celebrini by mohol mať naozaj dobrý ročník,“ tvrdí zas útočník Washingtonu Pierre-Luc Dubois.

Štatistický portál NHL EDGE dokonca Celebriniho vo viacerých meradlách zaraďuje do úplnej špičky celej súťaže. Napríklad len 3 % hráčov sa dostalo do väčšieho množstva zrýchlení nad 29 km/h a rýchlejšie ako on strieľa len 8 % ďalších hráčov.

Okrem toho je Celebrini tretí najlepší v počte vstrelených gólov zo strednej vzdialenosti, odkiaľ vysiela aj najväčšie množstvo svojich striel. V tejto štatistike spolu s ním vynikajú aj ďalší elitní útočníci súťaže – ako Nathan MacKinnon, Auston Matthews či Kyle Connor.
Práve streľba bola pritom jedna z hlavných herných činností, čo mu predtým robila problém.

Učí sa rýchlo

V prvých troch stretnutiach sezóny Celebrini zaznamenal trinásť streleckých pokusov. Na bránku však išli len dva z nich.

Podľa Sheng Penga sa pritom Celebrini cez leto snažil zapracovať predovšetkým na zlepšení svojej streľby. Aj samotný útočník San Jose neskôr priznal, že sa snažil dostávať viac pukov na bránku, aby tak vedel vytvárať viac možností na dorážky pre spoluhráčov.

„Už sme sa o tom spolu bavili. Musí proste triafať bránku. Mám pocit, že v dnešnej NHL už nejde o to vystreliť čo najtvrdšie. Rozhoduje presnosť a pohotovosť. Lenže všetci títo mladí chalani chcú strieľať čo najtvrdšie a triafať to pod brvno, aby to vyzeralo pekne,“ vysvetlil tréner San Jose Ryan Warsofsky.

Na začiatku sezóny mu to ale vôbec nešlo. Odkedy však dal svoj prvý gól v ročníku, dokázal svoj počet striel na bránku niekoľkokrát znásobiť.
Medzi štvrtým a trinástym stretnutím trafil súperovu bránku 36-krát, pričom dvakrát zaznamenal zápas so šiestimi strelami. Podľa kouča Warsofského sa s Celebrinim veľmi dobre pracuje a tak rýchlo sa dokáže zlepšovať hlavne vzhľadom na jeho učenlivosť.

„Na ľade nemá žiadnu výraznú slabinu. Vlani nebol príliš opatrný pri práci s pukom, ale aj v tom sa dokázal zlepšiť,“ povedal Peng.

Počas posledných majstrovstiev sveta si Celebrini veľmi pochvaľoval, ako mohol v tíme Kanady prvýkrát nastúpiť s hráčmi ako Sidney Crosby či Nathan MacKinnon.
Obaja hráči, ktorí dokopy vyhrali štyri Stanleyho poháre, sa však zhodli, že ich mladšiemu spoluhráčovi príliš nemajú s čím poradiť.

„Pravdepodobne odo mňa nepotrebuje veľa počuť. Zvláda to veľmi dobre. Je vyspelý, miluje hokej a súťaženie a záleží mu na každom aspekte hry v obrane aj útoku. Myslím si, že je na správnej ceste,“ povedal Crosby, podľa ktorého by sa Celebrini mohol dostať na súpisku Kanady aj na februárové olympijské hry.

„Po mentálnej stránke je na tom omnoho lepšie oproti mne, keď som mal toľko rokov. Myslím, že jeho otec mu odovzdal veľa poznatkov a dal mu skvelý základ,“ zhrnul MacKinnon.

Celebrini pochádza zo športovej rodiny. Aj jeho brat je hokejista a v roku 2023 si ho na drafte v šiestom kole vybral Vancouver Canucks. Otec Rick hrával profesionálne futbal a už niekoľko rokov pôsobí v tíme NBA Golden State Warriors ako viceprezident pre oblasť zdravia a výkonnosti hráčov.
Macklin mal už v žiackych časoch možnosť zahrať si s niektorými hráčmi Canucks či trénovať so skúseným brankárom z NHL Mikeom Smithom. Na ľad sa pritom viackrát dostal aj s Connorom Bedardom, keďže obaja pochádzajú z okolia Vancouveru a počas posledného leta sa dokonca spolu pripravovali na sezónu.

„Bolo skvelé vidieť, ako sa s tým všetkým popasoval. Aj keď som sa s ním predtým príliš nerozprával, tak som ho sledoval a snažil sa vziať si niečo od neho,“ spomínal Celebrini na to, ako sa pred rokom snažil vyrovnať so všetkým, čo pozícia draftovej jednotky prináša.
Bedard mal celú túto skúsenosť obohatenú ešte o to, že ho v zámorí už od pätnástich označovali za generačný talent. Momentálne to ale vyzerá, že Kanada bude mať teraz generačné talenty hneď dva. (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

Kluby NHL už majú za sebou viac než pätinu základnej časti. Jej úvod by sme tak mohli považovať za uzavretý.

Ide o odrazový bod, ktorý môže, ale nemusí byť dôležitý pre ďalšiu sezónu. Niekedy z nazbieraných bodov mužstvá ťažia pri následnom boji o play-off, no zároveň nie je nemožné vyhrať Stanleyho pohár aj v prípade, že klub prvú polovicu základnej časti pokazí.

Začiatok ročníka priniesol mnohé otázky. Niektoré z nich znejú takto:

- Aké kritické sú pre Floridu zranenia Barkova a Tkachuka?
- V čom tkvejú výborné výkony Pittsburghu, ktorý vyzeral na odpis?
- Prečo patrí Toronto k najhorším tímom?
- Čo zo sezóny ešte môže vyťažiť slabé Calgary?
- Ako sa darí Mitchovi Marnerovi po prestupe do Vegas?
- Pomenovali sme, čo ukázal úvod sezóny pri jednotlivých kluboch NHL.
- Začne Florida vyhrávať a kto je najdôležitejší obranca New Jersey?
- Montreal Canadiens – Hughes patrí k najlepším manažérom v NHL

Predtým než Kent Hughes draftoval v 2. kole posledného draftu Alexandra Žarovského, zavolal jeho krajanovi Ivanovi Demidovovi, aby sa s ním poradil. Stretlo sa to s pozitívnymi reakciami – ukazuje, že si dá poradiť, vedie klub spoluprácou, nie tvrdou rukou a vypláca sa to. Úvod sezóny napriek aktuálnej menšej kríze ukázal, že skladá naozaj silný tím: útok Caufield – Suzuki – Slafkovský funguje presne podľa predstáv, Demidov patrí k najlepším nováčikom, Hutson nepoľavuje a máloktorý tím začal sezónu tak dobre ako Montreal.

New Jersey Devils – Brett Pesce je najdôležitejší obranca tímu

Defenzívne ladení obrancovia nikdy nedostanú toľko pozornosti ani peňazí ako tí, čo strieľajú viac gólov a patria k najrýchlejším hráčom v NHL. No pred zranením Bretta Pesceho mali New Jersey Devils 83,8-percentnú úspešnosť oslabení, 51,37-percentné Corsi, inkasovali 3 góly na zápas a získali 80 percent bodov – po ňom majú 72,7-percentné oslabenia, 49,72-percentné Corsi, v posledných zápasoch si vylepšili priemer inkasovaných gólov na 3,33 gólu na zápas a len vďaka forme Šimona Nemca získali 61 percent bodov. To by asi tak mohlo vypovedať všetko o tom, ako veľmi je Pesce dôležitý pre kompaktnosť tímu a defenzívy.


Boston Bruins – Swayman sa zlepšil a to je kľúčová správa

Jeremy Swayman patrí k najsľubnejším brankárom v NHL a pred poslednou sezónou dostal tomu zodpovedajúcu osemročnú zmluvu s platom 8,25 mil. dolárov ročne. Jeho výkonnosť v prvej sezóne s novou zmluvou však vyvolala otázky, keďže bola jeho najhoršou v NHL s 89,2-percentnou úspešnosťou zákrokov. Potom však absolvoval reštart na majstrovstvách sveta a do nového ročníka vstúpil podstatne lepšie: chytil už 10,1 gólu nad očakávanie, kým vlani bol v tejto štatistike na zápornej hodnote −9,1.

Buffalo Sabres – „Gesto zmaru, hlava v dlaních.“

Legendárnou hláškou zo známej futbalovej videohry by sme mohli opísať, ako sa asi musia cítiť fanúšikovia Buffala. Cesta z dna je v nedohľadne, a to aj po štrnástich rokoch bez play-off a toľkého času na prestavbu. Sabres zase raz patria k najhorším tímom, trápia ich zranenia a k pohode neprispieva ani končiaca sa zmluva Alexa Tucha, ktorý by ako jeden z mála ťahúňov tímu mohol odísť ako voľný hráč.

Carolina Hurricanes – Presilovky už (takmer) nemôžu byť horšie

Hokejisti Caroliny boli v sezóne 2023/24 druhí najlepší v presilovkách. V minulom ročníku však ich úspešnosť v tejto hernej činnosti spadla z 26,9 % na 18,7 % a tento rok sú s 13 % druhí najhorší po Calgary. Tréner Rod Brind’Amour to zdôvodnil veľkým počtom zmien, ktoré Hurricanes musia robiť pre zranenia a zapájanie nových hráčov do procesu.

Columbus Blue Jackets – Dobré sa zhoršilo, zlé zostalo

Columbus Blue Jackets patrili k prekvapeniam minulej sezóny, keďže neskončili medzi poslednými tímami, ako sa očakávalo, ale mali nábeh na postup do play-off. S 267 gólmi utvorili nový klubový rekord, lenže ich aj 267 inkasovali. Tento rok sú v strieľaní gólov priemerní, ale inkasujú ich zhruba v rovnakom tempe ako v predošlej sezóne, a tak by horšia sezóna, než bola tá posledná, neprekvapila.

Detroit Red Wings – Najlepších útočníkov nemá kto doplniť

Detroit Red Wings nedávno prehrali tri zápasy po sebe, v ktorých dokopy strelili len dva góly. Stačí herný výpadok kľúčových útočníkov Dylana Larkina, Alexa DeBrincata alebo Lucasa Raymonda a vzniká problém, pretože rozdiel medzi týmito tromi najproduktívnejšími hráčmi a ďalšími útočníkmi Detroitu je priveľký: momentálne 11-bodový. Góly „z druhej vlny“ by pritom tímu umožnili vyhrávať viac zápasov, a ak tento herný prvok zlepšia, môže sa im konečne podariť postup do play-off, ktorý sa po deviatich nepostupových sezónach a prestavbe už očakáva.

Florida Panthers – Zlý štart by mali zvrátiť

Držiteľ Stanleyho pohára z posledných dvoch rokov začal sezónu na nižších priečkach tabuľky a bez zranených Aleksandra Barkova a Matthewa Tkachuka. Chýba ich schopnosť dávať góly, keďže v pomere očakávaných gólov boli Panthers ešte začiatkom minulého týždňa tretím najlepším tímom ligy s 55,58-percentným pomerom, no reálne skóre majú 58:59. Zároveň to však ukazuje, že by sa čoskoro mali posunúť v tabuľke vyššie.

New York Islanders – Skauti to trafili napriek zraneniam

Matthew Schaefer odohral v preddraftovej sezóne len 17 ligových zápasov a jej väčšiu časť vynechal pre zranenie. Napriek tomu bol jednotkou v rebríčkoch mnohých skautov a pre Islanders bol jasnou voľbou. Zdalo sa, že ide o riziko – ale zdanie sa rozplynulo už po jeho prvých zápasoch a Schaefer je dnes najvyťažovanejším obrancom tímu a skorým ašpirantom na nováčika roka, čo takisto očakával málokto.

New York Rangers – Útok musí priniesť viac

Už druhý rok po sebe sú Rangers silnejším tímom na papieri než na ľade. Vzhľadom na to, že sú v NHL druhí najlepší v pomere vysoko nebezpečných šancí, by sa mohli celkom skoro posunúť do postupových pozícií a aj na nich vydržať. Ofenzíva okolo Panarina, Zibanejada, Millera a ďalších však musí tieto nebezpečné šance začať premieňať, lebo zatiaľ je tretia najhoršia v počte reálnych gólov strelených na zápas.

Ottawa Senators – Cozensovi nové prostredie sedí

Medzi otázky, ktorým Ottawa Senators čelila pred sezónou 2025/26, novinári z oficiálneho webu NHL zaradili aj to, či Dylan Cozens nadobudne formu, s ktorou v sezóne 2022/23 získal 68 bodov. Odvtedy sa mu darilo menej, čo vyústilo až do výmeny z Buffala k Senators v priebehu minulého ročníka. Sens stavili na jeho potenciál a zatiaľ to vyzerá, že sa mu ho v hlavnom meste Kanady naozaj môže podariť naplniť, keďže so 14 bodmi po 19 zápasoch smeruje k 60 bodom v sezóne.

Philadelphia Flyers – Svejkovského príchod má pozitívny výsledok

Asistentom trénera Philadelphie Flyers je v tejto sezóne aj Čech Jaroslav Svejkovský. Vo Philadelphii mal zlepšiť presilovky a podarilo sa mu to. V poslednej sezóne využívala Philadelphia len 15 percent presiloviek, kým v prebiehajúcej už každú piatu početnú výhodu, čo je lepšia hodnota, než akú má Colorado, Tampa Bay či Washington.

Pittsburgh Penguins – Skúsenosti neradno podceňovať

Sidney Crosby je stále jedným z najlepších hráčov na svete a zdravý Jevgenij Malkin, hoci už má 39 rokov, je stále hrozbou. Pittsburgh na začiatku ročníka potiahli medzi najlepšie tímy NHL a sami patrili k lídrom v kanadskom bodovaní. Síce prišlo ťažšie obdobie a hovoriť o play-off je stále priskoro, no kým vedú tím oni dvaja, ešte Penguins medzi úplných outsiderov zaraďovať nemôžeme.

Tampa Bay Lightning – K sezóne musia pristúpiť ako k príležitosti

Lightning vyzerali po poslednej uzávierke prestupov ako favorit na titul, ale prišlo play-off a po roku opäť v 1. kole proti Floride vyhrali len jeden zápas. Teraz však sú Panthers zdecimovaní zraneniami a Tampa, ktorej manažér chce skladať mužstvo šampiónov každý rok, má príležitosť niečo z toho vyťažiť. Problém nastáva, keď sa pozrieme na ich zápasy a počet bodov, lebo zatiaľ sú na jednej úrovni so spomínanou trápiacou sa Floridou.

Toronto Maple Leafs – Odchod Marnera nie je najväčší problém

Mohlo sa zdať, že Toronto tento rok môže oslabiť najmä odchod Mitcha Marnera do Vegas. Pravdou však je, že sa medzi poslednými tímami tabuľky nachádzajú predovšetkým pre hroznú defenzívu. Aj ich tréner Berube priznal, že sa súperi ľahko dostávajú ku gólovým šanciam proti brankárom, ktorí takisto nezažívajú takú podarenú sezónu ako minulý rok.

Washington Capitals – Ovečkinov hlavný cieľ je posúvať rekord

Keď Alexander Ovečkin v tejto sezóne naskakoval na ľad počas hry zo striedačky, nikdy to nebolo v momente, keď bol puk v obrannej tretine. Jeho jediná úloha je teda dávať góly: jednak posúvať vlastný gólový rekord, jednak tým, samozrejme, pomôcť tímu. Avšak spôsob, akým ho tréneri nasadzujú, ukazuje, že je to jediná pomoc, ktorú od neho očakávajú, a až by sa so zveličením dalo skonštatovať, že si vybojoval privilégium nebrániť.

Na západe rastú nové hviezdy

Anaheim Ducks – Čoskoro budú kalifornskou jednotkou

Prestavba v Anaheime už prebieha dosť dlho na to, aby za ňou boli viditeľné výsledky. Leo Carlsson zažíva prelomovú sezónu, Lukáš Dostál patrí opäť k najlepším brankárom v rôznych štatistikách a ďalší hráči sa zlepšujú aj pod dozorom mentorov, akými sú Gudas, Trouba či Kreider. San Jose začali prestavbu neskôr a Los Angeles čoskoro opustí Anže Kopitar, preto by sa čoskoro mohli najlepším kalifornským tímom namiesto Kings stať práve Ducks.

Calgary Flames – Jediným cieľom by mal byť McKenna

Pri pohľade na hru a zostavu Calgary Flames sa naskytá otázka, kam vlastne smerujú. Jedinou logickou odpoveďou je v tejto chvíli Gavin McKenna. Mal by sa stať jednotkou budúcoročného draftu, a ak by sa sezóna skončila dnes, najvyššiu šancu na jeho zisk by malo práve Calgary, ktoré pre klub potrebuje novú vzpruhu.

Chicago Blackhawks – Skóre nepovie celú pravdu

Chicago Blackhawks majú až nečakane dobré skóre, jedno z najlepších v NHL – 59:47. Sledovať ich je zábavné a pripísali si už nejedno víťazstvo o tri, štyri i viac gólov. Lenže je v tom aj problém: jedno z najlepších skóre sa nepretavilo do bodov, ktorých Blackhawks nemajú málo, ale tesné zápasy skrátka lepšie zvládajú ich súperi, a preto ich štatistiky v konečnom dôsledku nezodpovedajú výbornému pomeru strelených gólov.

Colorado Avalanche – Strata Rantanena by nemusela až tak bolieť

Colorado Avalanche v minulej sezóne vymenilo Mikka Rantanena do Caroliny (aj) za Martina Nečasa. Ten nedosahuje až úroveň Rantanena, ale je to stále vynikajúci hráč, a zvlášť v útoku s Nathanom MacKinnonom. Kým budú obaja zdraví, o ofenzívu sa Avs báť nemusia, a zjavne z tejto spolupráce plánujú ťažiť dlho, keďže s Čechom podpísali osemročnú zmluvu.

Dallas Stars – „Nepodstatnú“ časť sezóny asi zvládnu

Florida Panthers v posledných rokoch ukázala, že zo základnej časti sa pri najlepších tímoch nedajú robiť závery, keďže slúži len na nazbieranie dostatočného počtu bodov. Dallas by sa mohol stať presne tým prípadom, pre ktorý to platí, a v následnom play-off nebude mať problém poraziť nikoho. V tabuľke sú zatiaľ na pohodových pozíciách, zdolali už Colorado, Carolinu či Washington, a preto to vyzerá tak, že skutočne zaujímavým sa tento tím stane až vo vyraďovačke, keď ho budú čakať tie pravé výzvy.

Edmonton Oilers – Sezóna bez frustrácie by sa nerátala

Deň po tom, ako Edmonton utrpel hanebnú domácu prehru 1:9 s Coloradom, Connor McDavid na tréningu v jednom momente dôrazne niečo dohováral najdrahšiemu obrancovi Oilers Evanovi Bouchardovi. Potom povedal, že jediná cesta von z krízy je komunikácia. Lenže Oilers takúto krízu zažívajú prakticky v každej sezóne – a to im môže ubrať z pohody aj síl, akoby nebolo dosť, že ich trápia dve prehraté finále za sebou.

Los Angeles Kings – Perry bola výborná posila, Ceci nie

Ken Holland ako nový generálny manažér priviedol do tímu Los Angeles Kings, ktorý sa musí sústrediť aj na budúcnosť po odchode Kopitara, skúsené, ale otázne posily. Ťah so 40-ročným Coreym Perrym mu vychádza, zbiera takmer bod na zápas. Ale obrancovia Cody Ceci a Brian Dumoulin, zvlášť spolu v páre, stoja tím priveľa inkasovaných gólov.

Minnesota Wild – Faber asi nebude taký elitný, ako sa zdalo

Ešte v minulej sezóne bol Brock Faber favoritom na olympijskú miestenku, za USA odohral aj Turnaj štyroch krajín. Tento rok však ukazuje otázniky, keďže sa podľa predstáv nedarí ani Minnesote, ani jemu. Stále je prvým obrancom Wild a stále platí, že je to veľmi dobrý obranca, ale nováčikovský ročník, po ktorom bol nominovaný na trofej pre nováčika roka, možno napokon nastavil príliš optimistické očakávania.

Nashville Predators – Juuse Saros vyvolal otázku, či nie je za zenitom

Vek 30 rokov je pre brankára ideálny, lebo okolo neho dosahuje najvyššiu výkonnosť. Juuse Saros sa však nepribližuje svojim číslam spred dvoch, troch či štyroch rokov. Má 89,2-percentnú úspešnosť zákrokov, inkasuje viac, než by podľa štatistiky očakávaných gólov mal, a ak sa nevráti do dlhodobej formy, pre Nashville (ktorý druhý rok po sebe podáva slabšie výkony oproti prognózam) bude najhoršou správou jeho osemročná zmluva, ktorá začala platiť v lete.

San Jose Sharks – Celebrini je novou tvárou NHL

Druhá sezóna v NHL je údajne ťažšia než tá prvá, a tak bolo správne počkať si pred veľkými vyhláseniami na to, ako to v nej pôjde Macklinovi Celebrinimu. Zrejme však už nastal čas povedať, že sa Sharks v prestavbe nemohlo stať nič lepšie ako jeho výber. Nemal povesť generačného talentu ako jeho predchodca Connor Bedard, no zatiaľ sa zdá, že dokáže byť minimálne rovnako dobrý.

Seattle Kraken – Niet sa príliš na čo pozerať

Z pohľadu hry patrí Seattle Kraken k najnudnejším tímom, čo môžeme objektívne zdôvodniť štatistikami. V hre piatich proti piatim si v prepočte na 60 minút tvoria najmenej vysoko nebezpečných šancí (7,09) aj očakávaných gólov (1,93), no v tejto štatistike sa proti nim nedarí ani súperom (2,41 očakávaného gólu na 60 minút). A ak chcete vidieť veľa gólov, zápasy Seattlu neodporúčame, keďže jeho skóre po 18 zápasoch je 49:50.

St. Louis Blues – Výmena Bolduca nevyšla

Už sme v minulosti vysvetľovali, prečo mala výmena Zacharyho Bolduca do Montrealu za Logana Maillouxa význam. Ale po začiatku sezóny sa napriek tomu zdá, že nebola férová a má víťaza. Blues zaplatili útočníkom, ktorý už ukázal, že patrí do NHL, za obrancu, ktorý ukázal maximálne tak potenciál, a hoci mu verili, že už môže hrať v prvom tíme, dopadlo to tak, že oklamali sami seba a Maillouxa po zlých výkonoch poslali na farmu.

Utah Mammoth – Na senzačné vyhlásenia bolo priskoro

Utah Mammoth patril v úvode sezóny k najlepším tímom a po sedemzápasovej sérii víťazstiev sa o ňom hovorilo ako o tíme, ktorý konečne pretaví potenciál na postup. Avšak k mladej skupine lídrov patrí aj nestabilnosť. Od úspešnej šnúry prehrali sedem z deviatich zápasov a zaradili sa späť k ligovému priemeru.

Vancouver Canucks – Prišiel čas zamyslieť sa, čo s Hughesom

Quinn Hughes je kapitán Vancouveru Canucks a zároveň sa netají tým, že by si rád zahral so svojimi bratmi Jackom a Lukom z New Jersey Devils. Pochopiteľne, bude jednoduchšie priviesť ho do Newarku než dvoch bratov ťahať do Kanady. Iste, nikde nie je napísané, že raz musia hrať spolu, ale Canucks sú na začiatku sezóny mimo postupových priečok, a ak sa im znova nepodarí postúpiť, Quinn, ktorý bude voľným hráčom v lete 2027, možno uvidí svoju budúcnosť inde a donúti manažment Vancouveru konať alebo sa aspoň zamyslieť.

Vegas Golden Knights – Mitch Marner sa drží štandardu

Prestup Mitcha Marnera z Toronta do Vegas patril k najvýznamnejším obchodom posledného roka v NHL, preto je logicky najsledovanejším hráčom Golden Knights. Po 18 zápasoch má 20 bodov a nábeh na približne stobodový ročník, čo je jeho štandard. Pozornosť sa teraz môže uprieť inam: konkrétne na obranu bez Alexa Pietrangela, ktorá inkasuje o 0,28 gólu na zápas viac než v minulej sezóne, keď Pietrangelo ešte hral.

Winnipeg Jets – Medziročný prepad je obrovský

Hokejisti Winnipegu, ktorý vlani vyhral základnú časť, sa tentoraz v počte bodov držia medzi ligovým priemerom. Lenže môžu padnúť a nasvedčujú tomu ich výkony – s 42,75-percentným pomerom očakávaných gólov sú najhorší v NHL a v obrannej tretine trávia nezdravo veľké množstvo času. Vlani jasného účastníka vyraďovačky môžu tento rok, zdá sa, do play-off doviesť iba výborný brankár Hellebuyck a kvalitné presilovky a oslabenia. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Jeden jedol palacinky, ďalší hral na gajdách. Z bizarných zranení hokejistov vyniká to Gáboríkovo

Už pred touto sezónou sa hovorilo, že Jack Hughes je ako z porcelánu, skrátka príliš náchylný na zranenia.
Jeho posledné však túto jeho povesť ešte prerástlo.

Neudialo sa totiž na zápase alebo na tréningu. Útočník New Jersey Devils sa zranil na tímovej večeri. Porezal sa na rozbitom pohári tak nešťastne, že musel absolvovať operáciu a odhadom by mal vymeškať zhruba dva mesiace.

Na jeho šťastie nie je prvý ani posledný hokejista, ktorého klub musel oznámiť, že sa zranil, hoci na ľade sa mu nič nestalo. Krátko po ňom sa na grilovačke popálil Eetu Luostarinen z Floridy, ktorý pre to vynechal už tri zápasy.

Tieto zranenia dokonca nepatria k úplne najbizarnejším. Hokejisti už zápasy svojho tímu museli vynechať pre ešte špecifickejšie aktivity. A niekedy nešlo len o vynechané zápasy, ale v prípade Mariána Gáboríka o maródku, ktorá zadefinovala budúcnosť Minnesoty Wild.

Háčkovaná lopta určila Gáboríkovu budúcnosť

Slovákov v NHL už hralo dostatok na to, aby zažil niektorý z nich podobný zdravotný problém. Konkrétne ním bol Marián Gáborík, ktorý tiež patril k hráčom náchylnejším na zranenia.
V sezóne 2008/09 odohral iba 17 zápasov a len šesť pred uzávierkou prestupov. Z Minnesoty Wild po nej odišiel bez kompenzácie ako voľný hráč.

Oficiálne jeho rekonvalescencia súvisela s operáciou bedrového kĺbu a zranením v dolnej časti tela. Za týmto všeobecným názvom sa skrýval futbal s háčkovanou loptičkou, ktorý hral so spoluhráčmi po jednom zo zápasov a počas toho sa zranil. Neskôr to potvrdil vtedajší generálny manažér Minnesoty Doug Risebrough.

Spomedzi všetkých bizarných zranení malo to Gáboríkovo najvážnejší vplyv na budúcnosť jeho klubu. Jeho odchodom Minnesota stratila hlavnú tvár organizácie.

Palacinky ho vrátili v evolúcii

Jednou z nevinne vyzerajúcich aktivít môže byť napríklad aj jedenie palaciniek. Ako sa pri tom dá zraniť, opísal útočník Los Angeles Kings Dustin Penner, ktorý v januári 2012 musel pre problémy s chrbtom súvisiace s týmto jedlom vynechať jeden zápas.

„Keď som sa zobudil, cítil som sa dobre, no keď som si sadol k jedlu, môj chrbát odrazu stuhol. Nikdy predtým sa mi to nestalo. Nemohol som sa postaviť. Vrátil som sa na tretí evolučný stupeň,“ vtipkoval.

Všetko nakoniec dobre dopadlo.

Penner sa čoskoro vrátil do hry a na konci onej sezóny pomohol Kings k prvému Stanleyho poháru v klubovej histórii.

A historku s palacinkami využil na ušľachtilé účely. Zorganizoval niekoľko akcií s názvom „Pancakes with Penner“ (palacinky s Pennerom), kde osobne rozdával palacinky a výťažok z nich poslal na charitu.

Pozor aj na iné pochúťky

Podobným spôsobom sa dá zraniť aj pri inom jedle.
Príkladom z praxe je kreker. Obranca Brent Sopel jeden zdvíhal zo zeme svojmu dieťaťu, keď sa zrazu, podobne ako Penner, nemohol narovnať.

Sopel vynechal prvý zápas play-off 2007.

„Manželka stála vedľa mňa a dcére spadol kreker. Mám teda svedkov, aby mi spoluhráči uverili, že im hovorím pravdu. A ja im ju hovorím, hoci som prišiel s takýmto príbehom. Keď si nabudúce budem chcieť niečo vymyslieť, budem to musieť prekonať,“ smial sa vtedajší hráč Vancouveru.

Ani hudobníci to nemajú jednoduché

Glenn Healy je známy tromi vecami: kariérou brankára v NHL, pôsobením v televízii TSN na pozícii analytika a záľubou v hre na gajdách.

Jeho nezvyčajný koníček zažili aj jeho spoluhráči z Toronta. Ako spomínal jeho niekdajší brankársky kolega Curtis Joseph, jediný raz mu dovolili zahrať pre nich pieseň. Využili však, že má pri hre zavreté oči, a kým dohral, všetci odišli zo šatne a ostal v nej sám.

Healy hrá na gajdy naozaj často, až tak často, že sa pri tejto záľube raz zranil. Bolo to v roku 2000. Keď na svojom nástroji vymieňal mech, porezal sa tak vážne, že mu ruku museli zašívať štyridsiatimi stehmi.

Našťastie sa tento incident odohral počas letnej prestávky. Healyho, ktorý bol pred svojou poslednou sezónou, teda nestál ani jeden vynechaný zápas.

Šoféroval golfový vozík

V lete 2008 sa Erik Johnson pripravoval na svoju druhú sezónu v NHL. Ako draftová jednotka z roku 2006 mal patriť k lídrom obrany St. Louis Blues.

Nakoniec v spomínanom ročníku neodohral ani zápas. Dôvodom bola činnosť, ktorou si hokejisti krátia letné dni veľmi radi.

Johnson si potrhal väzy v kolene, keď šoféroval golfový vozík. Noha sa mu zasekla medzi brzdovým a plynovým pedálom.

Aj napriek celej vynechanej sezóne Johnson odohral v NHL viac než tisíc zápasov. V roku 2022 vyhral s Coloradom Stanleyho pohár.

Znepríjemnená posledná sezóna

Ani práca okolo domu nie je vždy najbezpečnejšia. V zime 2008 sa o tom presvedčil Joe Sakic, legendárny útočník Colorada.

V tom čase nehrával, keďže maródoval pre komplikácie s chrbtom. K tomu sa pridalo nepríjemné zranenie ruky, po ktorom musel ísť na operáciu.

V Denveri je každoročne vzhľadom na polohu mesta veľa snehu. Sakic si pri jeho odpratávaní pomáhal frézou.

V osudný deň ju chcel vyčistiť. Pri tomto úkone však mal nehodu – zlomil si tri prsty a poškodil šľachu. Po operácii mu lekári naordinovali tri mesiace hojenia.

Sakic tak vo svojej poslednej sezóne odohral iba 15 zápasov.

Fernandez doplatil na vlasy

V hitparáde bizarných zranení na webe kanadskej televízie Sportsnet vyhrala historka Mannyho Fernandeza, niekdajšieho brankára Dallasu, Minnesoty a Bostonu.

V roku 2005 musel vynechať niekoľko zápasov, keď sa zranil pri tom, ako si uterákom sušil vlasy. A to ich ani nemal dlhé.

Sportsnet však spomenul aj ďalšie príbehy. Bývalý brankár Ron Tugnutt sa raz zranil pri zaväzovaní šnúrok na topánkach a ďalší brankár Jose Theodore si polámal členok, keď sa pošmykol na príjazdovej ceste.

Pastrňák najprv spadol a potom sa bál, že priberie

Bizarné zranenia sa nevyhli ani Čechom. Z nedávnej minulosti môžeme spomenúť to, ktoré utrpel David Pastrňák a nápadne sa podobá na Hughesovo.

Bolo to vo februári 2019, keď mal Pastrňák 22 rokov. Už vtedy bol hviezdou a vyše mesačná maródka, ktorú musel podstúpiť, nebola pre Boston Bruins dobrou správou.

Ešte horšie však bolo, že sa nezranil na ľade, ale na večeri so sponzorom. Po nej padol tak nešťastne, že musel podstúpiť operáciu palca na ľavej ruke.

Kým nesmel hrať, jeho mama mu ponúkla, že za ním priletí a postará sa oňho. Odmietol to, lebo sa bál, že by sa vrátil na ľad o desať kíl ťažší.

SUV verzus hokejista

Ako bonus ponúkame príbeh bývalého obrancu Brendana Witta.
V decembri 2009 bol s New Yorkom Islanders na tripe vo Filadelfii. Keď prechádzal cez cestu, zrazilo ho auto značky GMC Yukon, typické americké SUV. Šofér totiž odbočil do zákazu vjazdu, preto ho tam Witt nečakal.

Witt sa postavil zo zeme, oprášil sa, vynadal vodičovi, a svedkovi, ktorý sa mu ponáhľal na pomoc, povedal: „Som v poriadku. Musím ísť hrať hokej. Som hokejista. Som v pohode. Nič také vážne sa nestalo.“

Jeden zo svedkov pre Newsday povedal, že to bolo ako „vidieť Clinta Eastwooda v hokejovej verzii“. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Expert opäť otvára tému expanzie, vysvetľujeme či je tentoraz reálna
V NHL hrá momentálne 32 klubov a je veľmi pravdepodobné, že ich čoskoro bude viac.

O cieľoch vedenia sa intenzívne špekuluje. Najreálnejší vyhliadkový scenár je mať 36 organizácií, aby bolo v každej divízii deväť tímov, hoci nevedno kedy presne a odhady sa rôznia. Niektoré hovoria, že sa tak môže stať už do roku 2030.

Rozširovanie ligy je v tomto období veľkou témou, akou už dlho nebolo. Takýto intenzívny prílev klubov totiž nastal naposledy v rokoch 1998 – 2000, keď do NHL pribudli Nashville Predators, Atlanta Thrashers, Columbus Blue Jackets a Minnesota Wild.

Ktoré mestá sa dočkajú teraz? Vráti sa Quebec City, Atlanta či Phoenix alebo pribudne Houston, kde ešte klub z NHL nehral?

Alebo má NHL ešte megalomanskejšie plány a rozšíri sa do Európy?

„Je možné, že Európa bude mať v budúcnosti v NHL vlastnú divíziu. V lige je priestor a NHL je pre Európu zaujímavá, pretože hrá v lige veľa európskych hráčov,“ povedal Håkan Loob, víťaz Stanleyho pohára z roku 1989 a v súčasnosti expert švédskej televízie SVT.

Zástupca komisára NHL Bill Daly dokonca uviedol konkrétne, že vedenie „zaujíma trh vo Švajčiarsku a v Nemecku“, no reálnosť rozsahu plánu expanzie je otázna.

- Začala sa „invázia“ NHL do Európy?
- Sú európske tímy v NHL reálnou možnosťou?
- Kam sa NHL rozšíri?
- Prečo sa NHL ešte chce rozširovať?
- Aké sú pravidlá rozširovania?

Začala sa „invázia“ NHL do Európy?

Spomínaný švédsky expert Loob dodáva, že expanzia do Európy môže nastať veľmi skoro, už do piatich rokov.

„Bude to divízia zložená z miest z viacerých krajín. Prednosť dostanú veľké mestá, kde je záujem o hokej,“ tvrdí a podnietil špekulácie o Štokholme, Helsinkách či Prahe, kde NHL usporiadala už niekoľko súťažných zápasov.

Prílišným optimizmom prekvapil. Je síce pravda, že NHL o rôznych plánoch s Európou hovorí, ale doposiaľ to nikdy nebolo takéto konkrétne.

Keď sa hrali zápasy NHL v Štokholme, na tlačovú konferenciu prišiel komisár súťaže Gary Bettman s rekvizitou, ktorou chcel naznačiť, čo je na tom pravdy – s bielou vlajkou. Chcel povedať, že NHL „prišla v mieri“ a neplánuje „inváziu“ a narušenie európskej hokejovej svojbytnosti.

„Rád by som ujasnil, čo sa práve nedeje. Nie je to začiatok európskej NHL. Naše kroky smerujú skôr k tomu, aby sme bližšie spolupracovali s hokejovými zväzmi a ligami v Európe a pomohli hokeju rásť,“ objasnil.

Liga naozaj zintenzívnila svoje pôsobenie v Európe, čo podporilo rôzne špekulácie, ktoré zachytil aj Bettman. V auguste otvorila kanceláriu v Zürichu s cieľom „prehĺbiť konexie s fanúšikmi a partnermi na medzinárodnej úrovni“. Údajne teda nejde o krok bližšie k expanzii ligy do Európy.

„Chceme podporiť rozvoj hokeja, hlavne tam, kde je rozvinutý menej ako povedzme vo Švédsku alebo Fínsku. Zaujíma nás trh vo Švajčiarsku a v Nemecku. Švajčiarsko je už vyvinutá hokejová krajina so silnou domácou súťažou a v Nemecku sa podmienky stále zlepšujú. Rakúšania majú lepšie a horšie obdobia, ale sme pripravení pomôcť aj tam,“ hovorí Bill Daly, Bettmanova pravá ruka.

NHL je podľa jeho slov pripravená investovať do svojho marketingu v Európe. Už existujúcim formátom sú tzv. Global Series, teda zápasy základnej časti hrané v krajinách ako Švédsko, Fínsko a Česko. Ďalším bude stále pôsobenie ligy v Európe prostredníctvom nedávno otvorených priestorov v Zürichu.

Sú európske tímy v NHL reálnou možnosťou?

Daly ani Bettman nepotvrdili cieľ rozširovať súťaž na iný svetadiel. Je pravda, že takú možnosť ani nevyvrátili, ale deklarovali, že ak sa to stane, určite až v ďalekej budúcnosti.

Preto Loobove slová o rozširovaní do piatich rokov, vzhľadom na to, že je to logisticky náročný proces a musel by byť do detailov rozplánovaný roky vopred, vyznievajú skôr ako satira než ako reálna predpoveď.

Jednoduchý argument je ten, že by bolo extrémne náročné skĺbiť rozvrh zápasov, cestovanie, vzájomné stretnutia s americkými klubmi, vznikali by dlhé šnúry zápasov, ktoré by hráči museli absolvovať v pre nich neprirodzených časových pásmach.

Väčší zmysel by dávala nová európska liga založená priamo NHL. Lenže aj v tomto sa zástupcovia NHL vyjadrujú skepticky, najmä potom, čo bývalý riaditeľ medzinárodnej federácie IIHF René Fasel vyjadril silný nesúhlas s takou možnosťou. Okrem toho – v Európe majú najsilnejšie postavenie domáce súťaže a popularita nadnárodných súťaží ako Liga majstrov je oproti popularite líg mizivá.

Aby sme teda odpovedali na otázku, či sú tímy pôsobiace v Európe reálnou možnosťou pre NHL, dá sa jednoznačne konštatovať, že momentálne ani v blízkej budúcnosti nie. Čo sa týka ďalekej budúcnosti, zástupcovia NHL nezvyknú nič vylučovať v tejto ani v iných témach.

No téma rozširovania do Európy nie je novinkou a hovorilo sa o nej ako o budúcnosti už pred rokmi. Napríklad už v roku 1969 sa vtedajší prezident ligy Clarence Campbell vyjadril, že je možné, že sa finále Stanley Cupu v blízkej budúcnosti bude hrať v Moskve a majstrovstvá sveta stratia význam. Je rok 2025 a jeho slová dnes vyzerajú nereálne.

Kam sa NHL rozšíri?

NHL v Amerike ešte zďaleka nenaplnila kapacity. Nápad rozšírenia do Európy by vyznel reálnejšie, ak by sa liga na svojom kontinente už nemala kam rozširovať, lenže má.

Keď Campbell hovoril o Stanley Cupe v Moskve, hralo v NHL len dvanásť klubov a súťaž bola čerstvo po prvej väčšej expanzii, keď kluby z tzv. Original Six doplnili Los Angeles, Oakland, Minnesota (North Stars), St. Louis, Pittsburgh a Philadelphia. Jeho entuziazmus zrejme pramenil z rýchlej expanzie, no NHL napokon dala prednosť ďalším kanadským a americkým mestám a doteraz v inej krajine klub nemala.

To, čo platí teraz, teda platilo vtedy. Súťaž ako severoamerický produkt mala dostatok záujemcov „doma“ a mohla sa rokmi rozšíriť až na súčasných 32 klubov.

Záujemcovia v Kanade a Amerike sú i dnes.

Asi najvážnejší kandidát na nový klub je Houston, ktorý by bol novým rivalom Dallasu. Texas je veľký trh a uživia sa tam i dva kluby, hoci je to štát ležiaci v subtropickom pásme. Dva kluby hrajú aj na Floride, v Kalifornii dokonca tri. Medzi miliardárom Danom Friedkinom, ktorý má záujem založiť klub v Houstone, a vedením NHL už prebehli stretnutia.

Liga je naklonená aj expanzii do Atlanty, odkiaľ sa sťahovali už dva kluby – v roku 1980 Flames do Calgary a v roku 2011 Thrashers do Winnipegu. Ide totiž o veľký trh, Georgia je najväčším štátom, v ktorom NHL aktuálne nemá klub. Záujem prejavilo niekoľko potenciálnych zakladateľov.

Gary Bettman v podstate takmer prisľúbil, že sa NHL vráti aj do Arizony. Odtiaľ boli Coyotes presťahovaní pred sezónou 2024/25 do Salt Lake City, kde vznikol klub Utah Mammoth. „Veríme, že na tomto mieste hokej funguje,“ vyhlásil Bettman po sťahovaní Coyotes napriek tomu, že mal tamojší klub – prekvapivo fungujúci až 28 rokov – enormné množstvo problémov.

Panuje konsenzus, že práve toto by mala byť trojica favoritov na rozšírenie v blízkej budúcnosti. Chýba ešte jedna lokalita.

Veľa fanúšikov by si želalo návrat ligy do Quebecu City, ktorý nazval dlhoročný novinár Stan Fischler „najhokejovejším mestom“, avšak je očividné, že to nie je obľúbená lokalita pre biznismena Bettmana, rozšírenie do tohto mesta je skôr nepravdepodobné. Zástupcovia ligy sa stretli so záujemcami o klub NHL z Indianapolisu, New Orleans či Austinu.

Prečo sa NHL ešte chce rozširovať?
Vyhrať Stanley Cup nikdy nebolo náročnejšie. Nikdy totiž v NHL nehralo viac tímov. Z 32 titul získava len jeden.

Je teda rozširovanie vôbec dobrý nápad?

Zo športovej stránky to vyznieva všelijako. Po prvé, percento hráčov, ktorí hrali v NHL a vyhrali titul, bude klesať. Po druhé sa do ligy dostane čoraz viac hráčov, aj takých, ktorým by sa v nej predtým miesto neušlo pre nedostatočnú kvalitu.

Na NHL však pri tejto téme treba nazerať skôr ako na biznis. Nové kluby sa rovnajú ďalším peniazom.

„Keď sa v roku 1966 hovorilo o prvej expanzii a šiestich nových tímoch, Conn Smythe, vtedajší šéf Toronta, sa pýtal, načo je ďalších šesť tímov, keď všetko funguje tak dobre. Ale ukázalo sa, že čím viac klubov hrá, tím viac peňazí v lige koluje. A keď si niekto myslí, že 36 tímov je zbytočných, nech sa pozrie na Vegas – čo sprvoti vyzeralo ako šialená predstava, dnes zarába obrovské peniaze,“ zdôvodnil Fischler.

V USA sú stále silné trhy, kde NHL ešte nemá dosah, aký by chcela mať. Dôvod, prečo z 32 klubov je len sedem kanadských – a toto číslo možno zostane nezmenené aj po nabratí ďalších štyroch organizácií, je ten, že Spojené štáty majú väčší marketingový potenciál. Preto je v hre Houston ako najväčšie mesto v krajine bez klubu NHL či opätovné pokusy s Atlantou a Phoenixom.

„Gary Bettman odviedol vynikajúcu prácu. Robí to, čo je z marketingového hľadiska najprospešnejšie pre ligu. Preto je komisárom tak dlho. Všetci majitelia ho majú radi, lebo vďaka nemu zarábajú peniaze,“ dodal Fischler.

Prečítajte si tiež

Legendárny novinár Fischler: Keď som Petra Šťastného nazval Čechom, zrúkol na mňa, nech sa to už nikdy neopovážim urobiť

Aké sú pravidlá rozširovania?
Pri otázkach o miestach rozširovania či dokonca rozširovaní do Európy zaváži aj princíp franchisingu, akým NHL funguje. Kluby majú vlastného majiteľa, nie sú vlastníctvom ligy, avšak na vstup do nej musia splniť podmienky a zaplatiť poplatky.

Keď do NHL vstupoval posledný tím v rámci expanzie, teda Seattle Kraken, jeho majitelia museli zaplatiť vstupný poplatok 500 miliónov dolárov. Záujemcovia o nové kluby v NHL v rámci najbližšieho rozširovania však budú musieť zaplatiť niekoľkonásobne viac. Liga ich informovala o čiastke 2 miliardy dolárov.

Majitelia potom musia dodržiavať ligové pravidlá, napríklad platové limity, alebo sa riadiť rozpisom zápasov. Kluby si ale spravujú sami a majú možnosť zasahovať do rozhodnutí ligy, keďže sú súčasťou tzv. rady guvernérov.

Hodnota väčšiny organizácií rastie, a tak sa vo všeobecnosti dá povedať, že sa do klubu v NHL oplatí zainvestovať.

Pochopiteľne, to však nie je také jednoduché. Voľba zo strany NHL býva premyslená, pričom sa zohľadňuje schopnosť potenciálneho majiteľa udržiavať organizáciu finančne stabilnú, geografické a demografické vlastnosti lokality, trhový potenciál či aréna.

„Nečakajte odo mňa dátum, ktorý dám záujemcom, aby dovtedy vyplnili formulár, že chcú nový klub. Najdôležitejšie veci sú totiž profil majiteľov, trh, štadión a ako to posunie našu ligu. Ak niekto dokáže odčiarknuť tieto štyri krúžky, potom to s majiteľmi klubov prehodnotíme,“ povedal nedávno Bettman. (Simon Cop,Nko)