od
cepi » úte 01. črc 2025 07:32
Samuel Tirpák, ktorý pracuje na pozícii skauta špecializovaného zámorského portálu FCHockey a pred tohtoročným draftom mal v databáze zhruba päťsto sledovaných hokejistov.
Z pohľadu daných hokejistov je to sklamanie. Ako skauti začíname sledovať hokejistov už niekoľko rokov pred tým, než splnia vekovú hranicu a môžu byť draftovaní. Tí hráči a ich rodiny o tom vedia, sledujú, čo o nich hovoria a píšu verejní skauti zo skautingových organizácií, ku ktorým patrím aj ja, a zároveň sa rozprávajú so skautmi z NHL. Pochopiteľne, keď hráč počúva, že má talent na povedzme tretie-štvrté kolo, a páči sa tomu-ktorému tímu a napokon ani neprejde draftom, nie je to preňho ľahké.
Len tu si treba uvedomiť okolnosti: V posledných dvoch kolách už prechádzajú špecifickí hráči, veľkí a tvrdí, niektorí takí, z ktorých pravdepodobne nebude viac ako hráč do spodnej formácie AHL. Z tohto pohľadu to teda nie je zvláštne, že sa na konci draftu nedostalo na hráčov ako Radivojevič a Pobežal. Napriek tomu je objektívne prekvapenie, že sa na draft nedostalo viac slovenských hráčov. Osobne som čakal štyroch až piatich.
Výsledok draftu si teda nemôžeme interpretovať tým spôsobom, že medzi 224 najtalentovanejšími hokejistami na svete sú len traja Slováci?
Nie. Všetky kluby majú istú stratégiu, podľa ktorej sa na drafte riadia. Niektorí si volia takých hráčov, aby doplnili systém, čiže napríklad aj hráčov, ktorí pre nich nebudú viac ako posila na farmu.
Výsledok draftu teda nezávisí výhradne od talentu. Tomáš Pobežal, Luka Radivojevič, Andreas Straka, Alex Mišiak – to sú len štyri mená, ale znamenajú štyri rôzne štýly a poňatia hry. A všetci zároveň majú talent väčší ako mnoho hráčov z posledných troch kôl.
Lenže tu do hry vstupuje spomínaná stratégia, teda či sa hráči s daným štýlom klubu hodia – a k tomu ďalšie faktory. Spomeniem jeden za všetky – hráč z OHL (kanadská juniorská súťaž, pozn. red.) je skautom na očiach oveľa viac ako hráč zo slovenskej extraligy, a to spomeňme, že na draft čakajú aj takí, ktorí nedostanú vyšší čas na ľade ako 10 minút za zápas. Ako sa teda skautom chcú predať títo, keď draftom neprešiel ani Pobežal, ktorý odohral celé play-off a ušiel mu titul až v predĺžení siedmeho zápasu?
Tu je namieste otázka, do akej miery dokážu mladí hokejisti ovplyvniť tieto faktory, ale veľmi sa to nedá. Taká je realita draftu – talenty vychované a hrajúce na Slovensku, ktoré majú na draft, existujú, lenže tu máme dobrú odpoveď na otázku, prečo mnoho z nich radšej volí odchod zo Slovenska.
Detroit draftoval brankára Michala Prádela a tiež Michala Svrčeka, Los Angeles si vybral Jána Chovana. Čo teda odlíšilo túto draftovanú trojicu od ostatných slovenských adeptov?
Na úvod by som rád spomenul, že v Detroite už 25 rokov pracuje ako európsky skaut Vladimír Havlůj, ktorý je medzi skautmi ako štvornásobný držiteľ Stanleyho pohára legenda. Je preto potešujúce, že si práve Red Wings vybrali dvoch z troch Slovákov.
Začnime Prádelom ako najvyššie zvoleným Slovákom. Pomohlo mu, že na všetkých turnajoch chytal vynikajúco, takže sa ukázal na Hlinka Gretzky Cupe i na MS do 18 rokov, kde si potvrdil pozíciu na drafte. Je to vysoký atletický brankár, čo je v dnešnej dobe pozitívum, a dokáže vytiahnuť kľúčový zákrok navyše, keď to tím najviac potrebuje. Má ešte problémy s vyrovnanosťou výkonov, ale to je u takých mladých hráčov pravidlo.
Svrček je síce nižší, ale je dravý, rýchly a produktívny, má šikovné ruky, je kreatívny a skvelý v prechodovej fáze. Hral vo švédskej SHL, pre mňa najlepšej európskej lige, a hlavne mu pomohlo, že nastupoval aj v play-off. Preto sa dostal na draft aj napriek tomu, že sa mu MS do 18 rokov mohli podariť aj lepšie.
Chovan je typický hráč do spodnej šestky útoku. Pohľad na jeho produktivitu nijako neohúri, ale keď si jeho hru rozoberiete do detailov, všimnete si, že je to skvelý korčuliar a počas sezóny začal lepšie využívať svoju postavu a hrať tvrdšie. Navyše patrí k lídrom národného tímu a vie dávať góly v dôležitých momentoch. Pre Kings to bola v šiestom kole voľba na istotu, ktorou nič nepokazia.
Dvojica v Detroite môže mať rozdielnu pozíciu. Prádel prichádza do organizácie, ktorá má mnoho výborných brankárskych prospektov, akými sú Trey Augustine a Sebastian Cossa, a presadiť sa teda môže byť mimoriadne náročné, pričom Svrček prichádza ako hráč zo Švédska, ktorých v Detroite vždy obľubovali. Môžeme teda mať z týchto dvoch Slovákov v Detroite zmiešané pocity?
Pri Svrčekovi súhlasím. Je to typ hráča, aký Detroit zvykne vyhľadávať. Ak by som sa mal pred draftom detailne zamyslieť a určiť kluby, pri ktorých by som čakal, že sa budú o Svrčeka zaujímať pre jeho herný štýl, Detroit by určite patril do okruhu favoritov. Svrček má v Detroite vzory, ktorými sa môže inšpirovať, aby to v Detroite zvládol.
V prípade Prádela ide o horizont šiestich-siedmich rokov, počas ktorých sa situácia môže vyvinúť akokoľvek. Brankári ako on zvyčajne zostanú v Amerike, smerujú na univerzitu, kde odchytajú tri-štyri roky, potom sa rozhoduje, ako prebieha ich dlhodobý vývoj. Skôr to vnímam z opačného uhla pohľadu, že keďže sa Prádel dostal do organizácie s toľkými brankármi, navyše nedávno získala aj Johna Gibsona, má komfort nemyslieť na budúcnosť a sústrediť sa výhradne na svoj individuálny rozvoj v nasledujúcich rokoch. Naoko to preňho nevyzerá dobre, ale pre jeho vývoj táto situácia nie je zlá.
Asi najznámejším nedraftovaným Slovákom tohto roka je obranca Luka Radivojevič. Ešte pred rokom sa mu predpovedalo, že by v prípade pozitívnych okolností mohol bojovať o prvé kolo, navyše je známy z mládežníckych reprezentácií. Čo stálo za jeho prepadom?
Sezónu začal divným spôsobom – nebol na Hlinka Gretzky Cupe, lebo sa chcel sústrediť na letnú prípravu v Örebro, kde si chcel získať miesto v základnej zostave. Keby sa mu to podarilo a mal by danú rolu v SHL, na sto percent je draftovaný, nemám o tom pochybnosti. Problém je, že do tímu sa síce dostal, ale len ako siedmy obranca a hral v priemere zhruba 7 – 8 minút na zápas.
Preto sa rozhodol odísť do USHL, kde hral v prvom, prinajhoršom druhom obrannom páre a nasadzovali ho v každej situácii. Trvalo mu však, kým si na nové prostredie zvykol.
Luka nie je vyložene ofenzívny obranca, ako sa o ňom zvykne vravieť. Nie je to typologicky druhý Hutson. Je to skôr ofenzívne ladený všestranný two-way obranca. Na univerzite v Bostone bude výborný. Osobne si myslím, že bude jeden z najproduktívnejších obrancov NCAA, keď si na tamojšiu ligu zvykne a získa si priestor. Aj v USHL patril k najlepším vo svojej role, keď si zvykol. Problém je ale jeho výška.
To, že ho nedraftovali, teda s prihliadnutím na okolnosti nevnímam ako veľké prekvapenie. Možno mohol zo Švédska odísť už pred sezónou, ale to už sú špekulácie a tie ja robím nerád, keďže každý hráč je individuálny prípad.
Vravíte, že mu uškodila jeho výška. Luka má 177 centimetrov. Práve tento rok sa prvýkrát za minimálne 25 rokov stalo, že draftom neprešiel ani jeden obranca nižší ako 182 centimetrov. Čo je za tým? Je to nový trend v NHL?
Áno, NHL smeruje k vyšším obrancom. Posledný tím, ktorý vyhral Stanleyho pohár s priemernou výškou obrancu pod 188 centimetrov, bol Washington v roku 2018. Ostatní víťazi, ak skombinujeme ich obrany, mali priemer cez 190 centimetrov.
Druhá vec je, že sa vyšší hráči zlepšujú, čo sa týka hry s pukom, ofenzívy a korčuľovania. Sú na inej úrovni než pred pätnástimi rokmi. Vyšší hráči teda sami sebe dávajú viac príležitostí. Tímy si uvedomujú, že na ľade potrebujú pokryť čo najviac priestoru, že vyšší hráči majú väčšie rozpätie rúk či dlhšiu hokejku, a tak už juniorské tímy dbajú na to, aby si vysokí obrancovia dávali záležať na zlepšovaní korčuľovania či technických zdatností, aby boli potom použiteľnejší. Vyzerá to teda tak, že bude čoraz menej nízkych obrancov.
Aj ja sa snažím tieto skutočnosti odzrkadliť vo svojej práci. Pred draftom som uverejnil svoj osobný preddraftový rebríček osemdesiatich hráčov, no Luku som doň nezaradil.
Je to teda dokázateľný fakt, že nižší obrancovia nie sú vyberaní na základe nedostatočnej výšky? Je viac príkladov okrem Radivojeviča, aby sme už mali vzorku, ktorá tento trend dokáže potvrdiť?
Najlepší príklad je Čech Tomáš Galvas, ktorého prehliadli vlani i tento rok. Čistým talentom patril k nadpriemeru vo svojej vekovej kategórii, navyše už má za sebou dvoje MS do 20 rokov, ale má 179 centimetrov.
Vo svojej databáze mám k tomuto draftovému ročníku okolo päťsto mien, ktoré som sledoval, a medzi nimi sú šiesti obrancovia do 180 centimetrov. Ani jeden z nich neprešiel. Okrem Galvasa a Radivojeviča boli medzi nimi Donato Bracco z amerického vývojového programu, ktorého brat hral vo Zvolene a v Poprade, Carter Murphy z Youngstownu v USHL, ktorý má 172 centimetrov a budúcnosť má asi len na univerzite a v Európe, a potom dvaja Rusi – Nikita Poltavčuk, ktorý patril k najlepším v produktivite v tamojších súťažiach do 16 a 17 rokov, a Makar Fomin, ktorý nastúpil na 12 zápasov v KHL a bol produktívny v juniorskej MHL, ale aj pri ňom rozhodla výška.
Vo vašom osobnom rankingu bol spomedzi Slovákov najvyššie zaradený nedraftovaný Tomáš Pobežal. Čo si na ňom kluby vlastne nevšimli, keďže ho napokon nik nezvolil?
Síce je taktiež nižší, ale je to veľmi súťaživý hráč. Ide do každého súboja, akoby mal o pätnásť centimetrov navyše. Je rýchly, má kvalitnú strelu a defenzívne kvality, je relatívne dobrý center, ale vo vyšších ligách sa vie uplatniť aj na ľavom krídle.
Čo sa týka prehliadaných kvalít Pobežala, pripomeniem štatistiky. Ak sa zameriame na útočníkov, Pobežal mal najproduktívnejší preddraftový rok v slovenskej extralige za 25 rokov, teda od Mariána Gáboríka, a okrem neho boli od Pobežala produktívnejší len Marián Hossa a Jiří Bicek. Dá sa síce polemizovať, že kvalita súťaže už nie je ako predtým, ale ak niekto dokáže strieľať góly s profesionálmi v jeho veku, podľa mňa by to malo zavážiť. K tomu hral druhého centra, krídlo v defenzívne ladenej formácii, hral v play-off a dokopy s mužmi už odohral cez sto zápasov. Kto ho sledoval v play-off, videl, ako sa snažil dostávať súperom pod kožu – a to je takisto vec, ktorú si v NHL cenia.
Znova však narážame na problém, o ktorom som už rozprával skôr – hráča zo slovenskej ligy sledujú skauti menej ako niekoho v kanadských a amerických juniorkách. Ja som videl skoro tridsať Pobežalových zápasov za posledné dva roky v reprezentácii aj za Nitru, väčšinu z nich naživo. Prirodzene, ak daného hráča sleduje skaut dlhodobo, lepšie odhalí jeho kvality a tak trochu dúfa, že si ten talent všimne aj niekto iný. O Pobežala bol záujem v NHL, ale každý klub má svoje rebríčky a preferencie v posledných kolách.
Myslím si, že šancu byť draftovaný ešte bude mať o rok ako starší hráč. Budúci rok by mal stráviť v Kingstone v OHL.
Vravíte, že na Slovensku je menej možností ukázať sa skautom a byť docenený za svoju hru. Ako je potom možné, že podobne nízky a menej produktívny Filip Mešár bol svojho času draftovaný už v prvom kole?
Rovnakú otázku si kladiem aj ja. A k tomu sa dá pripojiť ďalší príklad: Adam Sýkora – podobný vzrast a dokonca aj hrával za Nitru ako Pobežal.
Berte to skôr ako moje zamyslenie – možno bude sčasti odpoveď v štýle hry. Pobežal je hráč, ktorý vie, kedy a kde má byť, občas sa môže zdať, že sa nesnaží, ale dáva si záležať, aby bol vždy na správnom mieste. Sýkora hrá podobne bojovným štýlom, ale je ešte agresívnejší.
Mešár zas mal viditeľne vysoký potenciál, keďže ide o technicky zdatného hráča, čo bola jeho hlavná prednosť. Hoci nemal takú dobrú produktivitu, no bol ťahúň ofenzívy. A to Pobežal nie je. Nazdávam sa, že mu trochu pokazilo draftový ročník využívanie na MS do 20 rokov, kde hral ako druhý center, no nemal pri sebe nikoho, kto by zaňho ťahal ofenzívu, lebo Pobežal je hráč, ktorý bojuje, získava puky, robí chaos pred bránkoviskom a pasuje k nemu tvorivý hráč.
Ale aj po tomto zamyslení a v kontexte Mešára a Sýkoru sa naďalej veľmi čudujem, že si Pobežala nik nevzal.
Neboli to však jediní hráči so šancou na draft. Spomínalo sa meno Andreasa Straku a v rebríčku vašej organizácie ste mali oproti ostatným rebríčkom vysoko brankára Roberta Leonarda Henriqueza alebo obrancu Michala Čapoša. Nájde sa ešte Slovák, pri ktorom ste boli prekvapený, že neprešiel draftom?
Straka nemal dobrú sezónu v kanadskej juniorskej QMJHL, takže pri ňom som draft nečakal. Asi nemal na to, aby sa prebil cez niektorých väčších, silnejších a rýchlejších hráčov v šiestom a siedmom kole.
Henriquez mal skvelú sezónu, ale v jeho prípade platí, že čím vyšší brankár, tým má viac šancí. Tento rok boli zvolení len dvaja brankári nižší ako 185 centimetrov, a to najlepší brankár MS do 18 rokov Jack Ivankovic a Petteri Rimpinen, ktorý mohol byť draftovaný už vlani a vo Fínsku je prvým brankárom.
Pri Slovákoch spomeniem ešte Alexa Mišiaka, mladšieho brata Martina Mišiaka. Ten odišiel zo Zvolena do USHL. Na Slovensku sa mi páčil, hrá energicky, ale je to dosť špecifický typ, pretože hrá len v prvých dvoch útokoch, čo bol faktor, ktorý dosť zavážil, preto som jeho draft čakal menej, hoci ho niekoľko tímov malo v hľadáčiku.
Posledné dve draftové jednotky boli, mierne povedané, nadpriemerné. O Connorovi Bedardovi sa hovorilo ako o generačnom talente, Macklin Celebrini mal skvelú nováčikovskú sezónu. Čo môžeme čakať od tej tohtoročnej, obrancu Matthewa Schaefera?
To poviem absolútne jednoznačne – obranca číslo jeden. Má vysoký level súťaživosti, je to fantastický korčuliar, výborný ofenzívne aj defenzívne, skvelý v hre s pukom, má výborný pohyb a do istej miery využíva fyzickú hru. Veľmi mi pripomína Drewa Doughtyho, čiže je to obranca, ktorý hrá vo všetkých situáciách a dokáže čokoľvek, čo si od neho tréner vyžiada. V OHL hral pred zranením skoro 29 minút na zápas, z toho skoro štyri minúty na oslabeniach a k tomu bol veľmi produktívny. Je to taký vyšší Doughty. Škoda, že bol vyradený takmer na pol roka po zranení kľúčnej kosti, ale Islanders si vybrali podľa očakávaní.
Skauti z NHL sa nezhodli, či bol jasnou jednotkou alebo bol súboj medzi ním a druhým zvoleným Matthewom Misom tesný. Je Schaefer odskočený od zvyšku alebo mal Misa šancu?
Bolo to veľmi tesné, dokonca by som si dovolil povedať, že až trojica najkvalitnejších hráčov bola tesná. K tým dvom by som ešte pridal Jamesa Hagensa, ktorý bol prekvapivo zvolený až ako siedmy do Bostonu.
Napokon rozhodlo, že Schaefer má predsa len o čosi vyššiu kvalitu. Misa však bude vynikajúci hráč, má potenciál na to, aby bol taký dobrý, že sa dostane do siene slávy. Vyrovnal rekord Johna Tavaresa v počte bodov v OHL medzi hráčmi do 18 rokov a zaznamenal ďalšie úctyhodné zápisy. Skrátka je to jeden z najlepších mladých hráčov, ktorí ešte nehrajú v NHL, a predpokladám, že bude s Macklinom Celebrinim súťažiť o post prvého centra San José.
Čo sa Hagensa týka, ide o kreatívneho hráča typu Jacka Hughesa a Logana Cooleyho. Je to extrémne dobrý korčuliar, ktorý skvelo tvorí hru. Kombinácia jeho rýchlosti, kreativity a tlaku na bránku, kde sa tlačí, hoci je menší, je veľmi nebezpečná.
Schaefer však tento súboj aj u mňa vyhral. Je to proste vynikajúci obranca ofenzívne aj defenzívne. Vyhral po istom dvojročnom vývoji – raz bol jednotka Hagens, potom Misa, ale napokon sme sa zhodli, že Schaefer má pozíciu jednotky, hoci tesne, ale dokázal to napriek dlhému zraneniu, čo je ešte pôsobivejšie.
Česi mali druhýkrát po sebe dvojciferný počet draftovaných hráčov. Už tretíkrát sa ich jednotkou v prvom kole stal obranca, tentoraz z deviateho miesta, Radim Mrtka. Ich hviezdami pritom boli väčšinou brankári a útočníci, nastáva v tejto oblasti istá premena?
Mrtka a pred ním Jiříčkovci boli skôr tri výnimky za sebou, keďže ide o troch vysokých obrancov, ktorých Česi na takejto vysokej úrovni väčšinou neprodukujú.
Uvidíme, čo prinesú ďalšie ročníky – o rok má ísť na draft Vladimír Dravecký, ktorý však meria 182 centimetrov, a nevedno, ako na to zareagujú kluby, ale mne sa zatiaľ javí ako hráč pre druhé, najneskôr tretie kolo. O rok ešte majú pár mien, ale žiaden top talent. Tým by mohol byť Lukáš Kachlíř o dva roky, je výborný, ale musí podrásť, keďže naposledy mu namerali 172 centimetrov. To je zatiaľ všetko, čo z naozaj výnimočných talentov pre českú defenzívu sledujem, takže o nejakom trende sa ešte zrejme hovoriť nedá.
Tento rok nám ukázal, že sú veľké predpovede zbytočné, predsa len sa zrejme dá aspoň povedať, či sa o rok očakáva úspešnejší draft ako tento.
Očakávam viac, lebo je viac hráčov, ktorí majú teoretickú šancu. Patria tam Tomáš Chrenko, Tobias Tomík, Adam Nemec, Samuel Hrenák či Adam Goljer.
Goljera mám v kategórii „A“ prospektov. Je to vysoký pravoruký two-way obranca do všetkých situácií, vie tvrdo vystreliť, výborne korčuľuje, je inteligentný, zvláda hrať ako najvyťažovanejší hráč. Má podpísanú zmluvu v Trenčíne a kvality na to, aby hral v prvých dvoch pároch a vo všetkých situáciách, aby sa toho čo najviac za ten rok naučil.
Chrenko sa výborne ukázal na MS do 18 rokov. Aj v lige hrá veľmi inteligentne, šikovne, vo svojej hre má skvelé detaily a kompenzuje to tým, že nepatrí k najvyšším.
Nemec je prospekt do stredných kôl. Síce mal výborné čísla v juniorke, ale na vyšších úrovniach bude skôr hráčom, ktorý bude podporou ostatným, doplnok do formácie. Bratovu pozíciu na drafte teda neohrozí.
Brankár Hrenák mal v juniorských ligách v Dukle Trenčín vynikajúce štatistiky. A Tomík akosi zastal vo vývoji, čo mu môže uškodiť.
K týmto piatim by sme mohli priradiť Pobežala; keby sa mu podarila sezóna, bol by kandidátom na zvolenie o rok. Vo Fínsku ešte hrá Michal Plančár, ale od neho nemám očakávania. Budem však sledovať aj ďalších – Ivana Mattu, Mateja Stankovena, Lucasa Nováka, Jonasa Ďurča alebo Roderika Černáka. (Šimon Čop,Nko)
nepochybujem o tom ze podobneho draftu sa tak lahko nedozijeme, toto je once in a lifetime haluz. Velka gratulacia 
neskutečný.
