4 Nation Face-Off

[cepi]

Turnaj štyroch krajín môže byť štartom novej éry medzinárodného hokeja, Rusi a Nemci na ňom teraz hrať nemôžu.


Uplynulo už jedenásť rokov od posledných olympijských hier s hráčmi z NHL a takmer deväť od posledného Svetového pohára. Ide o najdlhší čas bez medzinárodného turnaja najlepších hokejistov na svete od roku 1976, keď bol zorganizovaný prvý Kanadský pohár.

Mnohé súčasné hokejové hviezdy ešte na takomto turnaji v drese rodnej krajiny nenastúpili. Platí to aj o Connorovi McDavidovi, Nathanovi MacKinnonovi, Austonovi Matthewsovi či Connorovi Hellebuyckovi, ktorí na poslednom Svetovom pohári hrali za tím Severnej Ameriky do 23 rokov.

V noci z 12. na 13. februára sa začne ich prvá skúsenosť so zápolením hviezd na medzinárodnom fóre.

Ide „len“ o Turnaj štyroch krajín, ktorý za rok zmanažovala NHL a pozvala reprezentácie Kanady, USA, Švédska a Fínska. Je to však zároveň prísľub, že je vedenie ligy pripravené a ochotné spolupracovať na pripravovaní takýchto turnajov. A má už aj konkrétnu víziu.

„Je to pre nás dôležité, lebo to chcú samotní hráči. Tretina hráčov z ligy nepochádza zo Severnej Ameriky a s hrdosťou reprezentujú svoje krajiny. Záleží im na tom, čo rešpektujeme,“ vyhlásil hlavný komisionár ligy Gary Bettman poukazujúc na to, že 29,9 percenta hráčov v NHL tvoria iné než domáce národnosti.

Čo sa týka zúčastnených krajín, Kanaďania tvoria 41,6 percenta hokejistov v súťaži, druhí Američania 28,5 percenta, tretí Švédi 9,8 percenta a Fíni (5,4 percenta) sú na piatom mieste, za Rusmi (6,4 percenta). Slovákov v ročníku 2024/25 nastúpilo sedem, delia si ôsmu priečku s Nemcami za Čechmi a Švajčiarmi.

Rusov vylúčili, Nemci nemajú dosť hráčov
Turnaj štyroch krajín bude s veľkou pravdepodobnosťou jednorazovou záležitosťou.

Po prvé, nepôjde o turnaj najlepších hráčov na svete, keďže na ňom bude chýbať podstatná časť hviezd pochádzajúca z krajín, ktoré sa nezúčastnia. Po druhé, pôjde o „predkrm“ ZOH 2026, ktoré by sa mali po prvý raz od roku 2014 konať i s hráčmi z NHL, a nik to ani netají.

Každý zapojený tím odohrá na turnaji tri zápasy, po jednom proti každému súperovi. Do tabuľky získa tri body za riadnu výhru, dva za výhru po predĺžení či nájazdoch a bod za prehru po predĺžení alebo nájazdoch. Z následnej tabuľky sa určia dve najlepšie mužstvá, ktoré sa stretnú vo finále.

Turnaj štyroch krajín – program (kde sledovať)

13. február (2.00) – Kanada – Švédsko (Dajto, Nova, Voyo)

14. február (2.00) – USA – Fínsko (Dajto, Nova, Voyo)

15. február (19.00) – Fínsko – Švédsko (Dajto, Nova Action, Voyo)

16. február (2.00) – USA – Kanada (Dajto, Nova, Voyo)

17. február (19.00) – Kanada – Fínsko (Dajto, Nova Action, Voyo)

18. február (2.00) – Švédsko – USA (Dajto, Nova, Voyo)

21. február (2.00) – finále (Dajto, Nova, Voyo)

Ide o nezvyčajný formát, no vedenie NHL o ňom nehovorí ako o stálom variante pre budúcnosť. Toto ozvláštnenie sezóny a príprava na olympiádu sa tento rok odohrá namiesto pravidelného víkendu hviezd.

Príprava bola rýchla a hrať môžu len hráči z NHL. Preto si súťaž vybrala variant s menším počtom tímov, ktoré boli vybrané podľa rebríčka IIHF (k začiatku roka 2024) a počtu hokejistov v NHL. V tom čase tretie Rusko bolo vynechané pre dôvody spojené s vojnou proti Ukrajine. Piate Nemecko nemohlo nastúpiť pre nedostatočný počet hráčov z NHL a nahradilo ho šieste Švédsko.

Turnaj potrvá týždeň. Posledný zápas hlavnej fázy sa odohrá v noci zo 17. na 18. februára (utorok ráno) a finále sa uskutoční v noci z 20. februára na 21. februára (piatok ráno).

Prvé štyri zápasy sa odohrajú v montrealskom Bell Centre, zvyšok stretnutí vrátane finále v bostonskej TD Garden.

Hrá sa podľa pravidiel NHL, s výnimkou pravidla o predĺžení. V skupinovej fáze bude trvať desať minút vo formáte 3 proti 3. Ak to nebude stačiť na rozhodnutie, nasledovať budú samostatné nájazdy s tromi exekútormi na každej strane. V prípadnom finálovom predĺžení sa bude hrať vo formáte 5 proti 5 až do momentu, keď niektorý z tímov nestrelí víťazný gól.

MOV a NHL sa zblížili
Vyjadrenia šéfa NHL vyznievajú optimisticky pre fanúšikov medzinárodného hokeja aj samotných hráčov, pre ktorých je olympiáda vrcholným medzinárodným turnajom.

Bettman chce touto krátkou akciou naladiť ľudí na väčšie pripravované udalosti. Na nasledujúce obdobie má cieľ povoliť hráčom účasť na olympiádach v rokoch 2026 a 2030 a v rokoch 2028 a 2032 organizovať Svetový pohár.

Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodná hokejová federácia IIHF a NHL by tak kooperovali na tom, aby sa hviezdy v národných dresoch stretávali každé dva roky, čo na pravidelnej báze ešte nikdy nefungovalo.

„Ide o cyklus, ktorý chceme zaviesť. Privedie nás to k rozvrhu, s ktorým budeme spokojní,“ dodal Bettman.

Aby mohlo toto striedanie fungovať, potrebujú Bettman a organizátori olympijských hier uzavrieť dohodu, ktorá bude zrejme tak či tak krehká vzhľadom na dôvody, pre ktoré sa hráči z NHL nezúčastnili na posledných veľkých turnajoch.

Pred poslednými olympiádami sa NHL a MOV nedohodli na preplácaní výdavkov na cestovanie, poistenie či ubytovanie. Olympijský výbor nechal toto financovanie na NHL, ktorú by náklady spojené s olympiádou stáli údajne niekoľko desiatok miliónov dolárov. IIHF sa ponúkla, že zafinancuje poistenie hráčov, ale ani to nestačilo.

NHL by navyše ani za predpokladu, že by na hry dodala hráčov, nemohla prezentovať svoju značku. Prišla by aj o zisk z ligových zápasov, keďže by musela prispôsobiť rozvrh niekoľkotýždňovej prestávke. Nevýhodnú dohodu teda odmietla.

V roku 2022 vyzeral návrat hráčov na olympiádu reálnejšie, ale komplikácie spojené s covidovou pandémiou ho napokon oddialili.

Situácia sa zmenila a Bettmanov zástupca Bill Daly hovorí o tom, že je NHL na dobrej ceste k spečateniu novej dohody s medzinárodnými organizáciami, v rámci ktorej by získala liga benefity, vďaka ktorým by bola ochotná vynaložiť prostriedky.

Tie by každé štyri roky mohla kompenzovať Svetovým pohárom. Zisk súťaže z jeho organizovania v roku 2016 predstavoval podľa The Hockey News 40 miliónov dolárov, hoci pôvodné očakávania boli dvojnásobne vyššie.

Každý zápas ako siedmy zápas
Zámer diametrálne zmeniť súčasný trend a z turnajov najlepších urobiť pravidelnú záležitosť hokejisti kvitujú.

„Pre hokej je to dôležité, pretože chceme náš šport propagovať na medzinárodnej scéne aj doma. Bude to skvelá vec, ak sa ľudia budú môcť tešiť každý druhý rok,“ vyjadril sa Connor McDavid.

Turnaj 4 krajín nazval „splneným snom“. Má totiž už 28 rokov, ale za Kanadu hral len na dvoch seniorských a dvoch juniorských majstrovstvách sveta.

Auston Matthews, ktorý nastúpi v drese USA, je v podobnej situácii. „Hráči za to bojovali, takže sa na to veľmi tešíme, dá sa to povedať aj o fanúšikoch,“ hovorí.

Hráčska asociácia NHLPA v kolektívnych rokovaniach s majiteľmi klubov vždy avizovala, že k olympiáde zaujíma pozitívny postoj. McDavid sám seba nazval „hlasným podporovateľom“ myšlienky turnajov najlepších hráčov v medzinárodných dresoch a patril k hráčom, ktorí Martymu Walshovi pri jeho nástupe do funkcie riaditeľa hráčskej asociácie v roku 2023 deklarovali, že absencia takýchto turnajov patrí k ich najväčším výhradám k súčasnému fungovaniu NHL.

Liga vypočula požiadavku hráčov a chce ju podporovať nie jednorazovo, ale dlhodobo. Turnaj štyroch krajín môže byť jedného dňa vnímaný ako štart novej éry.

„Hoci to je ‚len‘ turnaj štyroch krajín, je to základný kameň, aby sme vybudovali kalendár medzinárodných akcií, v ktorom bude miesto pre pravidelné turnaje najlepších. Názorový konsenzus je taký, že sa odrazíme od rokov 2026, 2028 a tak ďalej,“ povedal Rob Zepp, riaditeľ oddelenia NHLPA pre medzinárodný rast.

Aj tréneri sa zhodujú, že nepôjde o exhibičný turnaj. Jon Cooper z Kanady sa vyjadril, že každý zápas bude ako zápas číslo 7 v play-off.

„Chalani vyjdú a na ľade budú chcieť krv. Nezáleží na tom, ako rýchlo to dali dokopy – keď si oblečiete kanadský alebo americký dres, necháte na ľade všetko,“ sľubuje Brad Marchand, víťaz ZOH 2014 a Svetového pohára 2016.

„Všetci chceme vyhrať. Chceme byť na konci turnaja šampiónmi. Ideme tam jedine s týmto,“ doplnil ho líder Spojených štátov Jack Eichel.

Favorizujú zámorské celky
Práve USA považujú mnohí za favorita. V bránke bude jednotkou hviezdny Connor Hellebuyck z Winnipegu, útok povedú hráči ako Auston Matthews, Jake Guentzel či bratia Tkachukovci. Z obrany im vypadlo najvýraznejšie meno – Quinn Hughes.

V ankete expertov NHL.com sa piati z dvanástich oslovených vyjadrili, že Američanom predpovedajú titul. Rovnaký počet hlasov dostala Kanada.

Tá vládne hokejovému svetu od roku 2010, keď získala zlato na domácej olympiáde. Odvtedy vyhrala zlato v Soči a Svetový pohár 2016.

Tentoraz sa zdá, že ich slabinou bude bránkovisko, zvlášť po tom, čo nepozvali Logana Thompsona z Washingtonu, ktorý patrí k najlepším brankárom v prebiehajúcej sezóne. Ich útok však môže byť vôbec najnebezpečnejší na turnaji. Na ľade sa predstavia Connor McDavid, Nathan MacKinnon, Sidney Crosby, Sam Reinhart, Brayden Point či Mitch Marner. V defenzíve nechýbajú Cale Makar alebo Shea Theodore.

V titul Švédov verí len jeden z oslovených v danej ankete, na druhé miesto ich umiestnili traja. Hovoria o nich ako o tíme s najširšou defenzívou vedenou Victorom Hedmanom, Rasmusom Dahlinom či Erikom Karlssonom, pri ktorom však neradno podceňovať ani ofenzívnu silu a hráčov ako William Nylander alebo Elias Pettersson.

Jediný novinár z NHL.com poslal do finále Fínsko, ktorému predpovedá aj víťazstvo. Ide teda o outsidera podujatia, ak by chceli vyhrať, museli by zápasy proti papierovým favoritom zvládnuť takticky a navyše sa spoľahnúť na Juuseho Sarosa v bránke a útočníkov ako Aleksander Barkov, Sebastian Aho, Mikko Rantanen či Patrik Laine.(Simon Cop,Nko)

[cepi]

[petrik]

USA sa mi takto na papieri pozdavaju viac ako kanada
uvidime na lade

[cepi]

v kabine USA

[cepi]

Najlepší hráč, aký kedy hral za Kanadu, chvália Crosbyho. Už prvá minúta dala skeptikom dôvod, prečo zápas sledovať.

Uplynulo len 44 sekúnd zo zápasu Švédsko – Kanada, prvého na Turnaji štyroch krajín, keď rozhodcovia poslali na trestnú lavicu za faul vysokou hokejkou škandinávskeho útočníka Williama Nylandera.

V tom momente sa mnohým splnilo dávne prianie. Na ľad v národnom drese prvý raz spolu vykorčuľovala trojica Sidney Crosby – Connor McDavid – Nathan MacKinnon. Ich presilovková formácia so Samom Reinhartom a Caleom Makarom naháňa strach už na papieri – skôr ako sa vôbec dotkne puku.

Trojici hviezd bránili v spolupráci na turnajoch nezvyčajné okolnosti. Potom čo NHL stopla účasť hráčov na ZOH 2018 pre nezhody s Medzinárodným olympijským výborom, sa odohral najvýznamnejší medzinárodný turnaj bez hviezd zo zámoria aj o štyri roky, tentoraz z dôvodu pandémie.

Dnes má Crosby 37, MacKinnon 29 a McDavid 28 rokov. Dočkali sa takmer na poslednú chvíľu.

Za očakávaním nezaostali, naopak. Už prvá minúta úvodného zápasu Turnaja štyroch krajín dala skeptikom skvelý dôvod, prečo mu dať šancu.

MacKinnon bol úspešný na buly a následná akcia trvala len 11 sekúnd. McDavid stojaci v pravom kruhu si dvakrát vymenil puk s Crosbym, ktorý z otočky prihral voľnému MacKinnonovi na opačnej strane bránky a ten z prvej strelil prvý gól.

Ním naštartoval Kanadu k víťazstvu 4:3. To sa zo začiatku rodilo v pohodovom, takmer exhibičnom tempe, no potom sa domáci museli strachovať. Rozhodlo až predĺženie.

Bod zlomu
Siréna ohlasujúca víťazný gól, radujúci sa hokejisti v červenom, neutíchajúci aplauz a skandovanie Crosbyho mena, ktorý hovoril o „neuveriteľnom zápase, neuveriteľnom talente, skvelom hokeji“.

Tak to v montrealskom Bell Centre vyzeralo bezprostredne po skončení prvého zápasu prvého medzinárodného turnaja hráčov NHL po takmer deviatich rokoch. Lenže priebeh, ktorý k týmto momentom viedol, bol taký dramatický, že by to fanúšikovia v Európe, ktorí si po prvej tretine šli ľahnúť, ťažko predpokladali.

Kanaďania vstúpili do zápasu suverénne. Po prvom góle nasledoval ďalší z hokejky Marchanda v 14. minúte. Domáci nechybovali a súpera nepúšťali doslova k ničomu nebezpečnému.

Prvú zapísanú strelu na bránku mali Švédi až v 16. minúte. Dovtedy mal kanadský brankár Jordan Binnington prácu len pri nahadzovaných pukoch zo stredného pásma.

Potom však prišiel moment, ktorý z jednoznačne vyzerajúceho stretnutia spravil drámu, po ktorej sa delili body.

V 24. minúte v bolestiach opustil ľad Shea Theodore. Obrancu narazil na mantinel Adrian Kempe. Smeroval do šatne a potom na röntgenové vyšetrenia s opuchnutým zápästím. Na striedačku sa už nevrátil a na turnaji nebude pokračovať.

Do onoho momentu mali Švédi štyri strelecké pokusy. Od neho až do konca tretej tretiny Kanadu prestrieľali 18:12.

Zdecimovaná kanadská obrana začala robiť chyby zapríčinené únavou a nútenou zmenou štruktúry. Na gól Brodina na 1:2 síce do konca tretiny zvládol odpovedať Stone, ale tretia tretina už bola gólovo v réžii Švédska, ktoré vyrovnalo po zásahoch Kempeho a Erikssona Eka.

Medzi prvou a druhou polovicou zápasu bol značný rozdiel. Kanada spočiatku nedovolila Švédom viac než náznaky, ale od zranenia a prvého gólu súpera prišli najmä švédske dobré pasáže a tlak.

V riadnom hracom čase sa nerozhodlo a nasledovalo predĺženie troch proti trom, ktoré malo trvať maximálne desať minút, než by nasledovali nájazdy. Bolo také intenzívne, že 35-ročný obranca Drew Doughty nazval tento zápas „najrýchlejším, v akom kedy hral“. Šance sa prelievali z jednej strany na druhú, brankári zastavovali tutovky.

Bonusový druhý bod pre Kanadu, ktorý môže byť v konečnom dôsledku na takomto krátkom turnaji rozhodujúci, vystrelil Mitch Marner.

Crosby je najlepší aj pri McDavidovi
„Teoreticky by Kanaďania mali kontrolovať väčšiu časť zápasu. Mali by mať puky na hokejkách. Okrem prvej tretiny však Kanada nemala veľa času v útoku ani šancí tvoriť hru,“ kriticky zhodnotil zápas insider Frank Seravalli.

Švédi skončili napriek otáznemu výkonu v prvej tretine ako lepší tím v hre 5 proti 5 v porovnaní všetkých striel i nezablokovaných striel. Na opačnej strane mala Kanada dvojnásobne viac vysoko nebezpečných gólových šancí, no viackrát narazila na výborného brankára Gustavssona.

Po takýchto vyrovnaných stretnutiach sa často hľadá osobnosť, ktorá zápas napokon strhla na stranu víťazného mužstva.

V tomto prípade nebolo hľadanie dlhé. Naplneným Bell Centrom sa nieslo: „Crosby, Crosby!“ Sami fanúšikovia si zvolili prvú hviezdu skôr, než ju oficiálne oznámili na ľade.

Keď prišlo predĺženie, Nathan MacKinnon nepremenil niekoľko výborných šancí. Na ľade bol v istých momentoch spolu s McDavidom a Makarom. Hviezdy pohoreli na švédskom brankárovi.

Crosby sa dostal na ľad až v druhej polovici predĺženia. Kapitán korčuľoval s pukom dopredu proti brániacej sa trojici, no spoluhráči boli príliš ďaleko. A tak poslal puk bekhendom smerom vzad, kde bol ako posledný rozbiehajúci sa Marner. Ten ho potiahol vpred, presne vystrelil a rozhodol.

Bola to už tretia Crosbyho asistencia v tomto stretnutí. Bol pri prvom góle MacKinnona i pri zásahu Stonea na 3:1, ktorý bol vzhľadom na ďalší priebeh zápasu veľmi dôležitý.

Symbolicky to bol práve Crosby, kto zariadil, že sa jeho 15-ročná šnúra 26 výhier za sebou v kanadskom národnom drese ani tentokrát nepretrhla. Trvá od olympiády 2010 vo Vancouveri, ktorú rozhodol gólom vo finálovom predĺžení, ktorému prischol prívlastok „zlatý“.

„Má 37 rokov, hrá v tíme s Connorom McDavidom, Nathanom MacKinnonom a Caleom Makarom a ďalšími hviezdami, ale stále je najlepším kanadským hráčom,“ oslavne jeho výkon okomentoval Dan Rosen, ktorý píše pre oficiálny web NHL už 17 rokov.

Jeho entuziazmus zdieľali aj členovia kanadskej výpravy.

„Bude sa naňho pamätať ako na najlepšieho reprezentanta, aký kedy hrával za Kanadu,“ vyriekol hlavný tréner Jon Cooper.

Strelec rozhodujúceho gólu Marner si daný moment uloží ako jeden z najpamätnejších v kariére: „Šialené, keď si pomyslím, že by ste 10-ročnému Mitchellovi Marnerovi povedali, že strelí gól v predĺžení, na ktorý mu prihrá Sidney Crosby, hráč, ktorý bol jeho vzorom, odkedy začal hrať hokej.“

Švédi našli dôvod na spokojnosť
Z kanadských pozápasových vyjadrení bolo cítiť úľavu, zo švédskych kritiku i spokojnosť.

„Začali sme najhoršie, ako sme mohli,“ priznal obranca Erik Karlsson.

Napriek porážke však majú dôležitý bod – a jeden je viac ako nula, čo prízvukoval brankár Filip Gustavsson. Práve na tú lepšiu polovicu zápasu sa chcú Škandinávci koncentrovať.

„Vrátili sme sa do zápasu a sťažili sme im ho. Aj my sme ho mohli vyhrať,“ myslí si Elias Pettersson, ktorý sám nepremenil veľkú šancu v predĺžení.

„Mali by sme byť spokojní s tým, ako sme odohrali druhú a tretiu tretinu,“ dodal kapitán Victor Hedman. „Bolo v tom veľa pozitív, vytvorili sme si veľa gólových príležitostí a do bránky dostali tri puky. Bolo to z našej strany naozaj dobré.“

Švédi budú mať možnosť na reparát v sobotu o 19.00 SEČ proti Fínsku. Kanadu čaká ďalší zápas v noci na nedeľu o 2.00, nastúpia proti USA.

Lepší hokej už nie je, pozýva McDavid
Dovtedy sa oba tímy potrebujú zregenerovať. Prvý zápas na turnaji bol o to náročnejší, že sa hral o šesť minút dlhšie, než je štandard.

Hoci základný hrací čas nepriniesol ofenzívne hody, keďže Švédi mali 22 a Kanaďania 20 striel a na hernom prejave sa pravdepodobne prejavila nezohratosť a prvý zápas, ktorý títo hráči spoločne odohrali, hokejisti sa zhodli, že išlo o pocitovo veľmi intenzívny hokej.

K spomínaným slovám Doughtyho o „najrýchlejšom zápase“ sa pridal Nathan MacKinnon, ktorý tvrdí, že 10-minútové predĺženie je pridlhé a na konci bol úplne vyšťavený.

Connor McDavid odohral bezmála 21 a pol minúty a hoci len raz vystrelil na bránku a mal na svoje pomery chudobnú jednu asistenciu, pridal sa ku kolegom: „Vravel som, že nám chýba turnaj najlepších a toto je ten dôvod. Lepšie hokejové zápasy proste inde nenájdete.“

Spolu s ďalšími aktérmi pred mikrofónmi pozývali fanúšikov sledovať turnaj vďaka skúsenosti, ktorú im dal prvý zápas.

„Bolo to po prvý raz, čo som si zahral v takomto prostredí,“ žasol Jesper Bratt.

„Dnešok bol špeciálny,“ pridal sa Crosby.(Simon Cop,Nko)

[cepi]

tak na to finale si teda privstanem

[cepi]

Američania si tri bitky dohodli v skupinovom čete. Kanadu porazili 3:1 v hokejovom zápase, na ktorý sa čakalo 9 rokov.

Športové očakávania od zápasu Kanada – USA boli nesmierne.
Kanada je dlhodobo považovaná za najlepšiu hokejovú krajinu na svete a vyhrala posledných 17 zápasov za sebou, v ktorých nastúpila v plnej sile.

Lenže od Svetového poháru v roku 2016 sa takmer deväť rokov nekonali reprezentačné zápasy v najsilnejšom zložení.

Za ten čas Američania podľa rôznych analýz Kanadu v hokeji dobehli či dokonca predbehli, no nemali šancu to ukázať na ľade.

„Bude to najväčší zápas v mojom živote,“ povedal Brady Tkachuk, kapitán Ottawy Senators. „Čakal som na tento zápas deväť rokov,“ vravel jeho brat Matthew, hviezda Floridy Panthers.

Týmito tvrdeniami dali jasne najavo, ako vážne berú hokejisti podujatie 4 Nations Face-Off.

Zápas, na ktorý sa tak dlho čakalo, by mal vyhrotenú atmosféru kedykoľvek. Lenže teraz sa konal iba pár týždňov po tom, ako americký prezident Donald Trump hovoril o tom, že by sa Kanada mala pripojiť k USA.

Tri bitky v prvých deviatich sekundách
Doterajšie zápasy 4 Nations sa hrali v Montreale a kanadskí diváci bučali na americkú hymnu už v zápase USA – Fínsko.

Aj na športových stránkach sa o tom debatovalo minimálne rovnako ako o samotnom zápase. Veľa Američanov písalo, že Kanaďanom rozumie a nejde o prejav dešpektu k hokejistom či krajine, ale k americkému prezidentovi. Nespokojná časť americkej spoločnosti pripomína, že polovica krajiny Trumpa nevolila.

Americkí hokejisti však boli z bučania rozčarovaní a viacerí z nich povedali, že ich to pred zápasom s Kanadou ešte viac motivovalo.
„Nepáčilo sa mi to. To je všetko, čo k tomu poviem,“ povedal Matthew Tkachuk po zápase s Fínskom. Kamery počas hymny zachytili jeho nahnevaný výraz.

Tkachuk nedávno zverejnil fotografie s Trumpom zo stretnutia, na ktorom prezident tradične prijal držiteľov Stanleyho pohára.
Bučanie počas americkej hymny sa zopakovalo aj pred zápasom Kanada – USA.
Matthewa Tkachuka sa ešte pred zápasom opýtali na bitku jeho otca Keitha s Claudom Lemieuxom na Svetovom pohári v roku 1996.

„To bola iná éra,“ odpovedal.

Lenže začal sa zápas a už v druhej sekunde sa pobil Matthew Tkachuk s Brandonom Hagelom. O sekundu neskôr zhodili rukavice Brady Tkachuk a Sam Bennett.

Následne sa chvíľu hralo a videli sme prvú strelu na bránku, no po prerušení sa v deviatej sekunde zápasu strhla tretia bitka medzi J. T. Millerom a Coltonom Paraykom.

„Je to najlepší začiatok hokejového zápasu v dejinách. Títo hráči nie sú bitkári, veď sú to hviezdy,“ hovoril bývalý kanadský obranca Kevin Bieksa pre Sportsnet.

Všetky bitky iniciovali Američania. Novinár Pierre LeBrun informoval, že si takýto začiatok dohodli Tkachukovci a Miller už vopred v skupinovom čete.

Obavy z brankára sa naplnili
Po boxerskom úvode sa začal hrať hokej a Connor McDavid predviedol, prečo je najlepším hokejistom posledných rokov.
Pred turnajom sa veľa hovorilo o tom, že Američania majú silnejší tím ako Kanada najmä vďaka brankárom. V zápase sa to potvrdilo.
Američan Connor Hellebuyck je považovaný za najlepšieho brankára na svete a v zápase chytil podľa Natural Stat Trick o 2,36 gólu viac ako priemerný brankár.
Zato kanadský brankár Jordan Binnington dostal vyrovnávajúci gól na 1:1 z Guentzelovej strely, ktorú mal chytiť.
Kanaďanom pred zápasom vypadol zo zostavy jeden z najlepších obrancov na svete Cale Makar. Nahradil ho Thomas Harley, ktorý predtým s tímom nestihol ani len tréning.
Harley bol na ľade pri vyrovnávajúcom góle na 1:1 a spravil chybu pri góle na 1:2, keď zlým striedaním umožnil Američanom prečíslenie, z ktorého skóroval Dylan Larkin.
Američania počas zvyšku zápasu dobre bránili a aj vďaka skvelému Hellebuyckovi už gól nedostali. Na 3:1 zvýšil do prázdnej bránky druhým gólom v zápase Jake Guentzel.
Zdravotné problémy má aj Sidney Crosby, ktorý síce bol najlepším hráčom v prvom zápase so Švédskom, no trápi ho zranenie ruky, pre ktoré nechodí na buly ani nestrieľa.

Novinár Corey Pronman z The Athletic napísal, že ešte nikdy nevidel taký rýchly hokej ako v tomto zápase.
Kanada chce odvetu v Bostone
Podujatie sa teraz presúva do Bostonu, kde sa v pondelok odohrajú posledné zápasy skupiny Kanada – Fínsko, USA – Švédsko a vo štvrtok finále.

Postup do finále už majú istý Američania so 6 bodmi, zvyšné tímy majú po 2 body. Ak Kanada porazí Fínov v riadnom hracom čase, bude druhým finalistom, pretože má so Švédmi lepší vzájomný zápas.(Stefan Bugan,Nko)

[cepi]

s finskym komentom

[cepi]

[cepi]

Kanada zažíva brankársku krízu, lebo chce vyhrávať. Príklad Švédska a USA ukazuje, ako s deťmi pracovať správne

Turnaj 4 Nations Face-Off iba ešte viac zdôraznil problémy Kanady na brankárskom poste.

Už pri letmom pohľade na zostavu Kanady na turnaji 4 Nations Face-Off je každému hokejovému fanúšikovia jasné, kde je skrytá najväčšia slabina tohto tímu.

V ofenzíve Kanaďania vychovali v posledných rokoch hviezdy ako Connor McDavid či Nathan MacKinnon, zatiaľ čo v defenzíve majú jedného z najlepších, ak nie najlepšieho obrancu súčasnosti Cala Makara.

V bránkovisku je to však celkom odlišný príbeh. Dávno preč sú časy, keď sa Kanada mohla spoľahnúť na mená ako Martin Brodeur, Carey Price či Patrick Roy. Dominancia Kanaďanov na tomto poste už v súčasnosti neplatí.

Ešte pred začiatkom Turnaja štyroch krajín sa dlho špekulovalo o tom, kto bude napokon kanadskou brankárskou jednotkou. V hre boli tri mená – Jordan Binnington, Adin Hill a Sam Montembeault.

Faktom je, že ani jeden z tejto trojice nepatrí medzi vyslovené hviezdy NHL. Pri pohľade na zostavu svojho hlavného rivala zo Spojených štátov to môže Kanadu mrzieť ešte o to viac.

USA majú totiž v bráne aktuálne najlepšieho brankára celej ligy – Connora Hellebuycka. Okrem neho sú však ako náhradníci pripravení Jake Oettinger a Jeremy Swayman.

Je veľmi pravdepodobné, že ktorýkoľvek z tejto trojice by bol v tíme Kanady jasnou brankárskou jednotkou. Nejde však iba o Spojené štáty, lepších brankárov ako Kanada (minimálne čo sa štatistík týka) majú na turnaji aj Fíni či Švédi.

„Aj pre mňa je to trochu zarážajúce,“ povedal na margo problémov Kanady s výchovou nových elitných brankárov v nedávnom rozhlasovom rozhovore držiteľ rekordu v počte víťazstiev v rámci NHL Martin Brodeur.

Pre Kanaďanov je hokej národným športom číslo jeden, a preto je teraz ich hlavnou prioritou zistiť dôvody, prečo vedia vychovať skvelých útočníkov či obrancov, no v bránkovisku sa im to až tak nedarí.

Švédsko a USA ukazujú, že sa to dá robiť lepšie
Portál The Athletic vo veľkej analýze pomenoval hneď niekoľko dôvodov, prečo kanadský hokej nevychoval v posledných rokoch takých dobrých brankárov, ako to bolo v minulosti.

Tým zrejme najväčším dôvodom je podľa expertov to, že v Kanade rodičia, ale aj tréneri dávajú už od veľmi mladého veku obrovský dôraz na vyhrávanie zápasov.

Úplne inou cestou ide Švédsko, ktorým sa už inšpiruje aj USA. Vo Švédsku hráči takmer vždy hrajú na viacerých pozíciách, čo im umožňuje stať sa komplexnejšími športovcami.

Brankári tak majú skúsenosti aj s hraním na poste obrancu či útočníka, čo im následne pomáha lepšie vnímať celú hru. Švédski tréneri okrem toho tiež pravidelne striedajú svojich brankárov, čo znamená, že každú minútu nestoja v bránke len tí najtalentovanejší 9-roční chlapci.

Švédskou cestou sa chcú inšpirovať aj Američania, ktorí už v posledných rokoch spolupracujú práve s trénermi z tejto severskej krajiny. V Spojených štátoch si dali za cieľ, aby si brankársku pozíciu vyskúšalo čo najviac detí a aby do roku 2030 bolo až 10 % všetkých mladých hráčov brankármi.

Kanada z tohto pohľadu zaostáva.

Prílišná profesionalizácia mladých hráčov nemusí byť vždy iba na prospech. Práve naopak, ak chce konkrétny tím stále vyhrávať, tak je logické, že sa snaží poslať do brány iba svojho najlepšieho brankára.

To však teda znamená, že sa na tejto pozícii nevystrieda viacero detí, ale väčšinu času bude chytať iba jeden brankár, ktorý sa v tom čase javí ako najlepší.

Na to, že mladí brankári potrebujú v prvom rade hrať a získavať cenné skúsenosti, upozorňuje v článku na stránke Daily Faceoff aj bývalý hráč NHL Mike McKenna:

„Aj ja sám trénujem brankárov. A bezpochyby najťažšie sa ich učí zmysel pre hru. Niektorí ho majú, iní nie. Jediný spôsob, ako sa zlepšiť v čítaní hry, je pritom práve cez čo najväčší počet odchytaných zápasov v bránkovisku.“

V Kanade teda juniorskí tréneri často nedávajú šancu tým možno na prvý pohľad slabším brankárom ukázať svoj potenciál. Bez odohraných zápasov z nich totiž nikdy nevyrastú brankárske hviezdy.

„V Kanade sú tréneri pod obrovským tlakom, pretože už v mládežníckom hokeji sa tu kladie obrovský dôraz na výhry. A to je šialené. Je to v podstate, ako keby sa z týchto detí stali profesionáli vo veku napríklad iba ôsmich rokov.

Nakoniec možno síce dostanú milión plastových trofejí či medailí, ale v konečnom zúčtovaní z toho už o pár rokov neskôr aj tak nič nemajú,“ vysvetľuje brankár Rob Gherson, ktorého draftoval ešte v roku 2002 Washington a ktorý už viac ako desať rokov trénuje deti v tých najlepších mládežníckych ligách v Toronte.

O špecializácii detí v príliš ranom veku hovoril pre Denník N aj pohybový špecialista Martin Trebatický: „Už od nízkeho veku vidíme prísnu špecializáciu na konkrétny šport a tlak na výsledky, ktorý spôsobuje zbytočne nervózne prostredie a aj to, že tí slabší si toľko nezahrajú a nemajú sa ako zlepšiť. Navyše, keď ide hlavne o výsledky, zabíja to aj kreativitu, keďže deti sa boja niečo vymyslieť, aby nespravili chybu.“

Trebatický zároveň radí, aby sa špecializácia detí odkladala, kým sa dá. „Tréneri to nemajú radi, lebo sa boja, že deti prídu o zručnosti, ale boja sa zbytočne. Mnoho slávnych športovcov dlho robilo viacero športov (Roger Federer, Primož Roglič, Pavol Demitra) a pre ten svoj sa rozhodlo až ‚na poslednú chvíľu‘. Naopak, ak deti robia viac športov, sú kreatívnejšie, keďže ovládajú viac pohybových vzorcov.“

Brankári sú v posledných rokoch evidentnou slabinou kanadskej reprezentácie. Binnington sa musí zlepšiť.

Slabina Kanady v bránke bola asi najviac viditeľná v dlhoočakávanom sobotnom derby proti Spojeným štátom. Connor McDavid totiž poslal v Montreale domácich už po niečo vyše 5 minútach do vedenia 1:0, no potom si slabšiu chvíľku vybral Jordan Binnington.

Takmer presne v polovici 1. tretiny inkasoval veľmi lacný gól po strele Jaka Guentzela. Prakticky všetci odborníci, ale aj radoví fanúšikovia sa zhodli na tom, že takýto puk by za jeho chrbát jednoducho nemal prejsť. Zvlášť nie v takom dôležitom zápase.

Druhý a napokon aj rozhodujúci gól inkasoval Binnington v 2. tretine po strele Dylana Larkina. A opäť išlo o situáciu, s ktorou si zrejme kanadská jednotka mohla poradiť o niečo lepšie.

„Pravda je to, že kým kanadský tím má talentu na rozdávanie v útoku aj v obrane, tak jeho brankári nevyzerajú dostatočne dobre na to, aby mali šancu získať zlato na tomto turnaji,“ píše stránka The Hockey News.

Rozdielovým faktorom v zápase proti Spojeným štátom boli práve brankári. Zatiaľ čo Binnington nepôsobil istým dojmom, tak Connor Hellebuyck na druhej strane ľadovej plochy bol takmer až strojovo bezchybný.

Jediná strela, ktorá prešla za jeho chrbát, prišla po fantastickej individuálnej akcii od Connora McDavida.

Po pondelkových dueloch je navyše jasné, že zámorské derby sa zopakuje opäť v noci zo štvrtka na piatok. Tentoraz sa bude hrať v Bostone a bude to posledný finálový zápas, ktorý rozhodne o víťazovi celého turnaja.

Vzhľadom na to, že Binnington chytal aj v pondelok proti Fínom, je už teraz prakticky isté, že sa postaví do brány aj vo štvrtok. Jeho doterajšia úspešnosť zákrokov na úrovni 89 % však nepôsobí veľmi suverénne.

Naopak, americká jednotka Connor Hellebuyck dostal v pondelok proti Švédom voľno. Jeho úspešnosť zákrokov po dvoch zápasoch proti Fínom a Američanom je však na neuveriteľnej úrovni, a to vyše 95 %.
Pred štvrtkovým finále nie je veľký rozdiel medzi dvoma zámorskými tímami v kvalite útočníkov či obrancov. O všetkom však zrejme opäť rozhodnú brankári.

Ak chcú Kanaďania pomýšľať na dobrý výsledok, tak budú potrebovať od Binningtona podstatne lepšie výkony, ako to bolo doteraz. Úspešnosť zákrokov pod hranicou 90 % jednoducho na výhru proti USA stačiť s veľkou pravdepodobnosťou nebude. (Pavol Kliment,Nko)

[cepi]

Binnigtonov golovy zakrok v predlzeni

a kto iny, McD

[cepi]

McDavid v predĺžení rozhodol zápas desaťročia. Mal politický podtext, Kanade zmenili hymnu v reakcii na Trumpa

Vrátila sa éra hokejovej studenej vojny?

V 70. a 80. rokoch 20. storočia bol každý zápas Kanady a Sovietskeho zväzu iný ako ostatné. Keď sa stretli v plnej sile, išlo o nielen hokejovo, ale i politicky motivované súboje o to, ktorá krajina je najlepšia v hokeji.

Finále Turnaja štyroch krajín 2025 sa nieslo v nápadne podobnom duchu, akurát Sovietov nahradilo USA.

Americké publikum vrátilo Kanaďanom bučanie na hymnu pred zápasom, obranca Noah Hanifin vyhlásil, že „dúfa vo výhru pre krajinu a pre Trumpa“.

V hokejovom zápase desaťročia napokon zvíťazili Kanaďania, ktorí odolali ambicióznym Američanom s cieľom vystriedať ich na pozícii hokejovej krajiny číslo jeden. Vyhrali štvrtý medzinárodný turnaj s hráčmi z NHL po sebe.

Aktéri stretnutia podali vynikajúce výkony, naplnili očakávania. Na výhre 3:2 po predĺžení sa gólmi podieľali Nathan MacKinnon, Sam Bennett, no najmä Connor McDavid, ktorý rozhodol v predĺžení. Symbolicky ako pred 15 rokmi v olympijskom finále proti rovnakému protivníkovi Sidney Crosby.

Pre Kanadu išlo ako tradične o vec cti a národnej hrdosti. Tentoraz sa k nej však pridali aj Spojené štáty, hoci je tam hokej v popularite medzi športmi až na štvrtom-piatom mieste.

A hoci by sa patrilo písať predovšetkým o športových výkonoch, silný politický podtext, ktorý sprevádzal inak vydarený turnaj i zápas, sa nedá odignorovať.

Trudeau reagoval na Trumpove odkazy
Pozvanie na zápas dostal aj americký prezident Donald Trump. Zúčastniť sa nemohol, ale vyjadril sa k nemu – najprv na sociálnej sieti Truth statusom, v ktorom, okrem iného nazval kanadského premiéra Justina Trudeaua „guvernérom“.

„Dnes ráno zavolám nášmu skvelému americkému hokejovému tímu, aby som ho povzbudil pri ceste za víťazstvom nad Kanadou, ktorá sa s oveľa nižšími daňami a oveľa silnejšou bezpečnosťou raz, možno už čoskoro, stane naším cenným a veľmi dôležitým 51. štátom,“ napísal.

Svoje slová splnil. Zavolal najprv generálnemu manažérovi Billovi Guerinovi, ktorý potom išiel s telefónom do šatne. Trump spomenul aj „51. štát“, čo Guerin priznal, ale ďalej detaily ich súkromného rozhovoru nerozvíjal.

„Už som to povedal predtým: sme tu, aby sme hrali hokej. Toto nie je politické fórum. Toto je hokejový turnaj. On sa len snažil prejaviť nám podporu najlepšie, ako vedel, čo si vážime,“ dodal manažér.

Turnaj štyroch krajín sa napriek tomu niesol v duchu politického napätia, ktoré medzi severoamerickými susednými krajinami od zvolenia Donalda Trumpa do funkcie prezidenta rastie. V kanadskom Montreale na hymnu USA bučali. Vo finále to však nehrozilo – hralo sa v Bostone. Piskot, tentoraz na kanadskú hymnu, síce prišiel, ale nie až taký výrazný. Prítomní Kanaďania ho navyše prehlušili svojím spevom.

Speváčka Chantal Kreviazuková využila toto fórum na protest proti Trumpovej rétorike. Zmenila slová piesne, konkrétne pasáž po slovách „true patriot love“ z „in all of us command“ na „that only us command“, aby tým vyjadrila, že len Kanaďania majú právo vládnuť ich krajine. Skutočnosť potvrdila agentúra AP.

Ani premiér Justin Trudeau neopomenul chystaný duel a na sociálnej sieti X uverejnil video s titulkom „Playing for keeps“, s frázou, ktorou povedal, že pôjde o významné finále. Po ňom využil možnosť mať posledné slovo a na tej istej platforme uviedol: „Nemôžete si vziať našu krajinu a nemôžete si vziať ani našu hru.“

Veľká rivalita sa v ich prvom vzájomnom zápase v základnej fáze turnaja jednoznačne prejavila na ľade. Američania vyhrali 3:1 a už v prvých deviatich sekundách vyprovokovali Kanaďanov k trom bitkám. Motivácia im nechýbala ani tentoraz.

Lenže nič iné sa nedalo povedať ani o Kanade. „Je mi úplne jedno, kto je favoritom. Prišli sme to vyhrať,“ vyhlásil tréner Jon Cooper a Brandon Hagel povedal, že Kanaďania „hrajú pre vlajku“. Novinár Josh Yohe, ktorý sa pre web The Athletic zameriava na Pittsburgh Penguins, napísal: „Už som videl, ako sa Sidney Crosby tvári pred zápasmi. Ale nikdy som ho nevidel tváriť sa takto.“

Na druhej strane sa Kanaďania nechceli nechať rozptýliť vecami, ktoré sa diali mimo ľadu. Ich tréner síce podotkol, že ide o veľké víťazstvo pre krajinu, no pri otázke, či sa politické napätie dostalo do šatne, sa pousmial: „Preberalo sa čosi s tým, že by sa Kanada mala stať 51. štátom, keď vtom niekto zahlásil: Vau, to by sme mali neuveriteľný hokejový tím.“

Podobný vývoj ako v skupine
V zápase o všetko, ktorý kanadský kouč Cooper, ktorý doviedol Tampu Bay Lightning k dvom Stanleyho pohárom a trom finálovým účastiam v rade, nazval „najväčším, aký zažil“, je ideálne mať všetkých hráčov k dispozícii. Bitky z prvého vzájomného merania síl sa teda nezopakovali.

Čo však mali zápasy podobné, bol vývoj skóre. Prvý gól totiž strelila Kanada, konkrétne Nathan MacKinnon, keď využil, že brankár Hellebuyck nevidel cez množstvo tiel pred ním.

Hráči v červenom sa neprestávali tlačiť do bránky. Vzišlo z toho niekoľko šancí na gól, Seth Jarvis niekoľkokrát dorážal z bezprostrednej blízkosti, avšak Hellebuyckove betóny sa z ľadu neodlepili. Ich neefektivitu potrestal v 17. minúte Brady Tkachuk, keď sa pomedzi obrancov dostal pred bránku a strieľal po prihrávke Austona Matthewsa.

Podobný vývoj skóre ako v prvom zápase pokračoval aj v druhej tretine, keď sa o vedenie 2:1 pre USA postaral nečakaný strelec Jake Sanderson. Na ľade bola opäť prvá formácia s Matthewsom a Bradym Tkachukom, ktorú tréneri vyskladali až počas zápasu v reakcii na herný obraz.

Nasledovala kanadská presilovka po vylúčení Trochecka, avšak tá bola príliš statická. Ďalšiu obrovskú šancu vyrovnať im zmaril obranca Jaccob Slavin, ktorý vopchal hokejku pred zakončujúceho Crosbyho, ktorému stačilo poslať puk do prázdnej bránky. Gól na 2:2 však napokon prišiel – strelil ho Sam Bennett, ktorého našiel Marner a puk poslal nechytateľne do horného rohu bránky.

Ani tretiu tretinu nezačali mužstvá opatrne. Na strane Američanov nevyužil únik Guentzel, Hellebuycka na opačnej strane zachránila žŕdka. Gól do 60. minúty nepadol napriek tlaku Kanady v poslednej minúte, za čo USA vďačilo najmä vynikajúcemu obrannému zákroku J. T. Millera, keď v záverečných sekundách zastavil Marnerovu prihrávku smerujúcu na McDavida pred odkrytou bránkou.

Predĺženie ponúklo dve výrazné postavy. Prvou bol Jordan Binnington, ktorý ohromnými zákrokmi zastavil tutovky Matthewsa i Bradyho Tkachuka. Druhou sa stal Connor McDavid, ktorý rozhodol svoj prvý turnaj najlepších v drese Kanady gólom spomedzi kruhov v čase 68:18.

Symbolicky rozhodol nástupca
Ak má byť Connor McDavid „The Next One“, nástupca Sidneyho Crosbyho na pozícii najlepšieho kanadského hokejistu, potvrdil to v predĺžení. McDavid sa stal najlepším hráčom zápasu, no najpodstatnejší je jeho víťazný gól. Medzinárodný turnaj s hráčmi z NHL rozhodol už pri prvej príležitosti.

Po zakázanom uvoľnení súpera vyhral buly v útočnom pásme a okamžite vystrelil. Táto strela sa ešte neujala, ale puk zostal v pásme zásluhou Calea Makara, ktorý ho po mantineli poslal na ľavé krídlo. Tam si ho prebral Mitch Marner a keď si všimol nebráneného McDavida, okamžite mu poslal puk. Kapitán Edmontonu v týchto situáciách zväčša neváha.

Po zápase však hľadal všetky možné dôvody, prečo sa podarilo zvíťaziť, len nie seba. Býva to uňho zvykom.

„Binner [Jordan Binnington] je víťaz. Veľké momenty ho nezväzujú. Urobil tri či štyri svetové zákroky a tým nám umožnil streliť rozhodujúci gól. Všetka zásluha ide jemu,“ vyjadril sa.

Po jeho doposiaľ najvýznamnejšom reprezentačnom momente prišli zaslúžené oslavy. Hokejistom na krk zavesili medaily, nasledovala inštrumentálna hymna a podávanie pohára, ktorý si prebral kapitán Crosby a nasledovali ho postupne Marchand, Doughty, MacKinnon, McDavid, Makar, Stone, Bennett, Parayko, Binnington a ďalší.

Kanaďania potvrdili svoju nadvládu na medzinárodnom fóre najlepších. Tú od roku 2002 prerušili len Švédi na ZOH 2006, zvyšných šesť turnajov ovládla práve Kanada.

Crosby neprestáva vyhrávať
Pri posledných štyroch kanadských tituloch bol Sidney Crosby. Člen Triple Gold Clubu vyhral dve olympiády, svetový pohár a teraz aj jednorazový turnaj, ktorý sa zrejme nikdy nezopakuje. Pre svoju bilanciu v národnom drese sa pre Kanaďanov stal symbolom reprezentačného dresu.

„Je to stále výnimočný pocit obliecť si kanadský dres. Už to bol dlhý čas, lebo vždy, keď hráte za svoju krajinu, je to niečo významné,“ hovoril bezprostredne po konci zápasu pre ESPN.

Crosby pridal výhru na Turnaji štyroch krajín k zlatu zo ZOH 2010 a 2014, k titulu zo Svetového pohára 2016 a k triumfu na majstrovstvách sveta 2015. S ním v zostave Kanada len jediný raz, ešte v roku 2006, skončila na medzinárodnom seniorskom turnaji na inom ako prvom mieste.

Do útrob bostonskej TD Garden po zápase zavítal Patrice Bergeron, bývalý kapitán Bruins a dlhoročný kanadský reprezentant. Keď sa stretol s Crosbym, utrúsil: „Ty neprestaneš vyhrávať, čo?“

Prestať veru nechce.

„Toto bol len malý turnaj. Chceme to zopakovať o rok vo februári, k tomu sme nasmerovaní,“ povedal o radosti so svojím idolom z detstva McDavid.

Sklamanie, motivácia i hrdosť
Američanom nezostáva nič iné, len sa naladiť na budúcoročnú zimnú olympiádu, kde budú mať rivalom čo vracať. Vo veľkých zápasoch ich Kanada pravidelne poráža.

„Je to naprd,“ netajil emócie Brady Tkachuk, ktorého spolupráca s Austonom Matthewsom robila kanadskej defenzíve problémy.

„Ale poslúži nám to ako motivácia do nasledujúcich rokov,“ dodal vzápätí v pozitívnejšom duchu.

Spojené štáty potvrdili, že sa s nimi na podobných zápoleniach musí počítať. Miestenku vo finále mali istú už po dvoch zápasoch vďaka výhram 6:1 nad Fínskom a 3:1 nad Kanadou. Zápas so Švédmi však zdecimovaní zraneniami prehrali a aj vo finále im chýbal obranca Charlie McAvoy a od druhej tretiny i kľúčový útočník Matthew Tkachuk. Na turnaji navyše nenastúpil Quinn Hughes, jeden z najlepších obrancov na svete.

Otázka je, či to bude Američanom stačiť aj v prípade, že na olympiádu pocestujú zdraví. V zápasoch o všetko je dôležité čosi navyše.

Pre Kanadu to tentoraz bol Jordan Binnington s 31 zákrokmi. Fluto Shinazawa z The Athletic ho nazval „hrdinom predĺženia“. V momentoch, keď sa hralo o víťazný gól, vychytal stopercentné šance. Ukázal, že v podobných zápasoch to stále vie – ako v roku 2019, keď v tej istej aréne v siedmom zápase finále vychytal Stanley Cup pre St. Louis Blues -, hoci ho pred turnajom i zápasom podceňovali. Zatienil aj Hellebuycka, ktorý síce neurobil chybu, ale zároveň potvrdil, že mu stále chýbajú veľké víťazstvá.

„Dnes sme nemali len dobré momenty. Je to o tom nájsť si cestu, ako vyhrať. Každý z nás na ľade nechal všetko, znamená to pre nás celý svet,“ opísal to McDavid.

Najužitočnejší hráč turnaja Nathan MacKinnon súpera pochválil: „Mohli to dnes pokojne vyhrať, mali na to dosť príležitostí, ale Jordan [Binnington] predviedol kľúčové zákroky a Connor [McDavid] ukázal chladnokrvnosť v rozhodujúcom momente.“

Hoci pochvaly od súpera porazených finalistov veľmi neutešia, ich tréner Mike Sullivan nešetril chválou. Jeho zverenci aj tentoraz prestrieľali Kanadu a v predĺžení mali navrch v počte šancí.

„Bolo pre mňa nesmiernou cťou trénovať týchto chalanov. Už od úvodu turnaja sme cítili, že sú tu radi. Na takomto turnaji býva výzvou dať mužstvo dokopy a spraviť z neho partiu. Naši chlapci však v tomto ohľade odviedli úžasnú prácu. Nemôžem byť viac hrdý,“ vyhlásil.

O hrdosti hovoril aj kapitán Auston Matthews: „Mali sme v predĺžení príležitosti ukončiť zápas, ale nedokázali sme to. Napriek tomu som pyšný na svojich spoluhráčov, dali do toho sto percent.“

Nevedno, kedy sa uskutoční ďalší zápas o zlato medzi Kanadou a USA, no Matthews a spol. plánujú byť pripravení. Ich rivalita sa zdá ešte hlbšia než kedysi, momentálne na medzinárodnej hokejovej scéne väčšiu nenájdeme. Američania cítia, že majú na to, aby Kanadu zdolali a nezostali dlho v pozícii „mladšieho hokejového brata“. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

+ 6,8M v Kanadě