NHL zaujimavosti

[cepi]

Začne sa v Calgary prestavba?

Calgary Lindholma vymenilo do ambiciózneho Vancouveru za Andreja Kuzmenka, Huntera Brzustewicza, Joniho Jurma a výber z prvého kola nadchádzajúceho draftu.

29-ročný Švéd, ktorému sa po sezóne končí zmluva, však tento rok zaznamenal len 32 bodov v 49 zápasoch a má to rozbehnuté na najhoršiu sezónu za svoje 6-ročné pôsobenie v Calgary.

Pre Martina Pospíšila to môže znamenať nižšiu šancu, že si vo svojej prvej sezóne v NHL zahrá play-off. Otvorená by tak bola aj jeho účasť na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta v Česku.

Vedenie Calgary však koniec bojov o play-off zatiaľ nepripúšťa. Generálny manažér Flames Craig Conroy verí, že jeho tím bude schopný vyhrávať naďalej s hráčmi, ktorých má momentálne k dispozícii.

„Začiatok sezóny nám nevyšiel podľa predstáv. Spadli sme do priepasti, z ktorej sme sa museli prebojovať von. Potom však prišli štyri prehry v rade. Tie boli sklamaním,“ povedal Conroy pre The Athletic.

52-ročný Američan pritom priznal, že nedávne výsledky a dlhodobé zranenie útočníka A. J. Greera prispeli k urýchleniu Lindholmovej výmeny.

„Nastavil som si cieľ, akú protihodnotu by som mal za neho dostať. Z tejto dohody som mal pocit, že by pre nás mohla byť najvýhodnejšia,“ dodal Conroy, ktorý sa pri dohadovaní výmeny riadil vzorom trejdov Boa Horvata a Ryana O’Reillyho z minulého roku.

Za Lindholma tak požadoval výber z prvého kola draftu, hráča pravidelne nastupujúceho v základnej zostave a nádejný talent.

Nakoniec sa mu podarilo splniť všetky tri požiadavky.

Najzaujímavejším prírastkom do tímu Flames je zatiaľ jednoznačne Andrej Kuzmenko. 28-ročný Rus odohral svoju prvú sezónu v NHL len minulý rok, no počas nej zaznamenal 74 bodov a takmer 40 gólov.

V tomto ročníku sa mu však zatiaľ príliš nedarí, keďže nazbieral len 21 bodov v 43 zápasoch. V drese Calgary sa tak bude snažiť o vylepšenie svojej bilancie. S trejdom totiž súhlasil napriek tomu, že Calgary mal prvotne na zozname tímov, do ktorých byť vymenený nechce.

„Teším sa na príchod do Calgary. Prísť do nového tímu a pomôcť ich ofenzíve je pre mňa skvelá príležitosť,“ povedal Kuzmenko.

Vancouver chce Stanleyho pohár

Na začiatku sezóny by asi málokto tipoval, že po polovici odohratých zápasov bude Vancouver jedným z najlepších tímov NHL. Po All Star víkende sú Canucks spolu s Bostonom dokonca na špici celej súťaže a dalo sa tak očakávať, že na prestupovom trhu budú aktívni.

Keď sa ukázalo, že Elias Lindholm nepodpíše s Calgary novú zmluvu, tak podľa Conroya o výmenu žiadalo až päť klubov. V prospech Vancouveru nakoniec rozhodlo to, že spomedzi všetkých záujemcov  zvolili najagresívnejší a najpriamejší prístup pri uzatváraní dohody.

„Pozerali sme sa na rôzne možnosti, ktoré boli dostupné. Elias je hráčom, ktorý proti nám nastupoval často a sledujem ho už od jeho začiatkov vo Švédsku. S ním v zostave to budú mať súperi proti nám ťažšie a naši tréneri majú aj viac možností v prvých dvoch útokoch,“ povedal pre NHL.com generálny manažér Vancouveru Patrik Allvin, ktorý, mimochodom, len nedávno podpísal novú zmluvu na tri roky.

Výsledkom tejto dohody nakoniec je, že za Lindholma odchádzajú do tímu Calgary štyria alebo až piati hráči (súčasťou výmeny je aj podmienečný výber zo 4. kola najbližšieho draftu).

Na prvý pohľad sa to môže zdať veľa za hokejistu, ktorý bude mať v tejto sezóne pravdepodobne ledva 50 bodov. V skutočnosti však na tom podľa odborníkov môže Vancouver určite viac získať, než stratiť.

„Nie je to preplatené a nie je to ani ‚krádež‘. Takáto je skrátka trhová hodnota jedného z mála voľných centrov pre prvé dva útoky,“ napísal pre The Athletic Thomas Drance, ktorý sa roky venuje predovšetkým tímu Canucks.

V analýze The Athletic sa viacerí experti zhodli, že ide o férovú výmenu, a niektorí dokonca pasujú ako jej víťaza práve Vancouver.

„Lindholm je skvelý všestranný center. Možno z neho nebude líder prvého útoku, no mohol by byť excelentným druhým centrom tímu Canucks. Vancouveru verím a myslím, že tento rok majú reálnu šancu zvíťaziť. Páči sa mi tento risk,“ napísal Corey Pronman.

Lindholm by pritom pre Vancouver mohol byť prospešný hneď v niekoľkých aspektoch.

Canucks už teraz disponujú viacerými kvalitnými centrami, ako sú J. T. Miller či Elias Petterson. Obaja však držia hokejku naľavo, a Lindholm tak bude v podstate prvým hráčom Vancouveru na vhadzovanie s opačným držaním hokejky.

Vďaka tomu sa lídrovi Pacifickej divízie výrazne rozširujú možnosti na buly, čo môže byť vo vyraďovacej fáze veľmi nápomocné.

Okrem toho bude Lindholm určite pravidelne súčasťou tímovej formácie v oslabeniach. Túto úlohu mal totiž často aj v Calgary a pred dvoma rokmi bol jedným z troch finalistov Selke trophy pre najlepšieho defenzívneho útočníka.

Svoje využitie by pritom mal nájsť aj pri početných výhodách svojho tímu, kde by mohol zaujať niekdajšie miesto Boa Horvata.

„Myslím si, že náš tretí aj štvrtý útok momentálne našiel tú správnu chémiu a hrajú veľmi vyrovnane. Prvé dva útoky však potrebovali vylepšenie s hráčom, ako je Elias. Do konca sezóny ostáva ešte 33 zápasov a čakajú nás samé ťažké stretnutia, takže musia hrať všetky štyri útoky dobre,“ povedal Allvin.

Podľa Thomasa Dranca uvidíme do uzávierky prestupov výmeny možno ešte zaujímavejších mien, no nikto z dostupných hráčov by pre Vancouver momentálne nebol väčším prínosom ako práve Lindholm.

„Jeho príchod môže aspoň trochu zlepšiť v podstate každý aspekt hry Canucks,“ napísal. (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

Čo spravil Slafkovský po dvojgólovom zápase? Prišiel na tréning o hodinu skôr.

Dôvod Slafkovského zlepšenia vidieť na prvom tréningu po dvojgólovom zápase. Väčšina hráčov ešte len prichádza do tréningového strediska v Brossarde, niektorí z nich sú v šatni, no Slafkovský je už dávno na ľade.

Takmer hodinu pred začiatkom tréningu začal svoj vlastný tréning – s expertom Glenom Tuckerom, prezývaným Dr. Strela, a spoluhráčom Kaidenom Guhlem sa venuje nácviku streľby.

Po zápase, v ktorom dal dva góly.

„Keď vystrelíte o 100 až 150 striel navyše, môže vám to len pomôcť,“ povie novinárom, keď sa ho pýtajú, prečo prišiel tak skoro.

Najlepší strelec tímu Cole Caufield dá Slafkovského správanie do kontextu. Draftová jednotka nerobí to, čo od neho očakávajú starší hráči. Nenasleduje príklad druhých, ale on sám je tým príkladom.

„Je hladný, neustále hľadá spôsoby, ako by sa mohol zlepšiť. Zostáva na ľade po tréningoch a jeho pracovná morálka tlačí dopredu každého v tíme. Zdvihol náš štandard a už v tomto ohľade začíname byť dobrí,“ hovorí Caufield.

Zhrňme si to: 19-ročný Slafkovský, najmladší hráč v tíme, ukazuje ostatným, ako tvrdo treba pracovať, aby sa zlepšili.

Novinár Eric Engels zo Sportsnetu prišiel na tréning 25 minút pred jeho začiatkom a spravil video z toho, ako Slafkovský trénoval streľbu.

Jeho kolega Jean-François Chaumont z nhl.com však informoval, že Slafkovský bol na ľade už takmer hodinu pred začiatkom tréningu.

https://twitter.com/EricEngels/status/1 ... n8cDg&s=19

Slafkovský a fanúšikovia

Slafkovský si po slabšej prvej sezóne získava montrealských fanúšikov. Tých dnes fanúšikovia súperov dokonca často podpichujú, že sú pri Slafkovskom nekritickí a nadhodnocujú jeho výkony.

Teraz sa ho montrealská verejnosť zastane aj po slabšom výkone, no tento stav si musel sám vybojovať zlepšenými výkonmi či mimoriadnym prístupom k tréningom.

Na drafte naňho časť fanúšikov bučala, pretože si priali Shana Wrighta. V prvej sezóne ho mnohí nazývali prepadákom a posielali ho na farmu.

Kým v Chicagu má dnes každý hokejový fanúšik dres Connora Bedarda, v Montreale bolo počas Slafkovského prvého mesiaca v NHL len veľmi málo ľudí s jeho dresom. Ľudia akoby čakali na to, nech ich presvedčí o tom, že si s hrdosťou môžu dať jeho dres.

V polovici decembra som sa pýtal kanadského novinára Arpona Basuho, či sa to za viac ako rok zmenilo.

„Ani veľmi nie. Ľudia podľa mňa stále čakajú, či si majú kúpiť jeho dres. Niekoľko jeho dresov v hľadisku nájdete, ale nie sú to davy. Ak však bude pokračovať v dobrých výkonoch, určite sa to zmení,“ povedal Basu.

Slafkovský odvtedy zažil dva najlepšie mesiace v NHL a v najbližších dňoch budem môcť posúdiť, či stúpla jeho popularita.

Vyčkávanie kanadskej verejnosti sa prejavilo aj v komerčných aktivitách. Kým na Slovensku má Slafkovský zmluvy so stávkovou spoločnosťou či s výrobcom minerálnych vôd, v Kanade takéto spolupráce zatiaľ nemá.

„Jedinú takúto zmluvu mal s firmou Bauer, no aj tú sabotoval, lebo hrával s hokejkami od konkurenčnej firmy CCM,“ zasmial sa Basu.

„Povedal si, že mu nevadí, že príde o peniaze, ale chce hrať s hokejkou, s ktorou sa mu hrá dobre. Ostatné časti výstroja od Bauera však má veľmi rád a je na nich, aby mu dodali aj hokejky na mieru. Viem, že pracovali na vyriešení tohto problému.“ (Stefan Buga, Nko)

[cepi]

Generálny manažér Montrealu najskôr hovoril po francúzsky, a potom povedal anglickú vetu: „From the Slovakian national team and TPS Turku Juraj Slafkovský.“

Bolo to veľké prekvapenie, veď hlavným favoritom na pozíciu draftovej jednotky bol dlhé mesiace Shane Wright.

Väčšina ľudí je dodnes presvedčená, že súboj medzi Slafkovským, Wrightom a Loganom Cooleym bol veľmi tesný.

Hughes však v rozhovore pre Denník N tvrdí, že to tak nebolo.

Pôvodne mal mať Hughes na nás „chvíľu“ po nedeľnom zápase so St. Louis, no tento termín padol, keďže sa pretiahli pozápasové rozhovory s hráčmi.

„Kent zajtra bude šoférovať do Bostonu a bude očakávať váš telefonát,“ povedala nám hovorkyňa klubu.

Osobné stretnutie sa síce zmenilo na telefonický rozhovor, no aj „chvíľa“ sa zmenila na viac ako polhodinu.

Kým Hughes prechádzal autom kanadsko-americkú hranicu, porozprával nám:

Už pred draftom ste si o Slafkovskom zisťovali, čo sa len dalo. Za posledného 1,5 roka ste však mali možnosť bližšie ho spoznať. Prekvapil vás niečím?

Áno, pretože je ťažké už len to, že ste draftovou jednotkou v Montreale. Ak ste však draftová jednotka a ešte sa vám aj na začiatku nedarí, to už je ťažké poriadne. Juraj k nám prišiel v osemnástich, je ďaleko od rodiny, hovoriť musí v cudzom jazyku. A napriek tomu sa dokázal zlepšovať aj napriek všetkej kritike a negativite, ktorá sa neho dlho valila. Možno nie je najpresnejšie povedať, že nás to prekvapilo, pretože sme už pred draftom videli, že má takéto vlastnosti. V skutočnosti však neviete, ako mladý hráč zvládne tlak, až kým mu nie je vystavený. S úžasom sledujem, ako si s tým poradil.

Vybrali ste si ho ako draftovú jednotku. Na koľko percent pri tomto rozhodovaní zavážili jeho hokejové schopnosti a na koľko charakterové vlastnosti?

Zvažujete všetko, no v konečnom dôsledku hľadáte najlepšieho hokejistu. Jednoznačne preto zavážili najmä hokejové schopnosti. Samozrejme, upokojovalo nás aj to, že sa nám veľmi páčila jeho povaha, ako sa vedel za seba postaviť a aká je jeho motivácia v hokeji. Toto je dôležité, aby hráč zvládol prostredie v Montreale. V prvom rade sme však hľadali hráča, ktorého herná kvalita je hodna draftovej jednotky. Keby sme neverili, že ju Juraj má, nebrali by sme ho.

Rozumiem, že povahové vlastnosti tvorili len malé percento v rozhodovacom procese, no neprevážili napokon práve tie, keďže súboj medzi Slafkovským, Shanom Wrightom a Loganom Cooleym bol veľmi tesný?

Nebol.

Nebol?

Nie, Juraj bol pre nás jednoznačnou jednotkou.

Hovorilo sa však, že ste sa rozhodovali do poslednej chvíle. Ešte aj v deň draftu ste si Slafkovského zavolali na rozhovor, na ktorom bol aj majiteľ klubu Geoff Molson.

Chceli sme sa s ním ešte raz porozprávať, pretože sme chceli využiť všetok čas, ktorý sme mali k dispozícii. Bola to aj príležitosť, aby sa stretol s majiteľom. Nechceli sme zbytočne vopred oznamovať 31 ostatným tímom a verejnosti, čo spravíme. V skutočnosti sme sa však interne prakticky jednohlasne zhodli, že najlepšou voľbou je Juraj.

Bol vo vašich úvahách v nejakom bode aj Šimon Nemec? Ak áno, kedy z nich vypadol?

Sledovali sme ho na majstrovstvách sveta. Po nich sme mali stretnutie s našimi skautmi, na ktorom sme sa viac-menej rozhodli, že našou voľbou bude Slaf. Nemca sme teda vylúčili pomerne skoro. Radili sme ho do skupiny s Cooleym a Wrightom, no Slafa sme mali nad nimi všetkými, preto sme o Nemcovi ani príliš neuvažovali.

Predpokladám, že sa so slovenským reprezentačným trénerom Craigom Ramsaym poznáte z čias, keď ste boli agentom Vincenta Lecavaliera a Ramsay bol asistentom Johna Tortorellu v Tampe Bay.

Poznám ho dosť na to, aby som ho pozdravil, keď ho vidím, no bližšie sa nepoznáme. Vinny ho však pochopiteľne pozná výborne a takisto aj náš tréner Martin St. Louis, ktorého Ramsay takisto trénoval v Tampe.

Konzultovali ste s Ramsaym, akí sú Slafkovský a Nemec, keďže oboch dobre pozná zo slovenskej reprezentácie?

Hovoril s ním práve Vinny. V čase, keď sme Ramsayho oslovili, sme sa však už sústredili na Slafa ako na našu jednotku, preto sa pýtal na neho a nie na Nemca.

Niektoré skautské analýzy pred draftom hovorili, že Slafkovského slabinou je hokejové IQ. Momentálne to však tak vôbec nevyzerá. Pomýlili sa skauti?

Slaf sa len musel naučiť niekoľko drobností, ktoré musí vedieť každý, kto chce hrať v NHL. Ťažšie sa však učí, keď máte len osemnásť a ste v Montreale. Prirovnal by som to k akváriu – všetci vás zvonku vidia a sledujú každú chybu. Niektorí sa z tých chýb pravdepodobne aj tešia, pretože si tým potvrdzujú svoju teóriu, že sme spravili chybu, keď sme nezobrali Shana Wrighta. Vlani sme draftovali Davida Reinbachera, ktorého čaká po príchode do Montrealu to isté. On však bude mať jednu výhodu. Bude mať pri sebe Slafa, ktorý si to všetko prežil. Preto mu dokáže poradiť a pomôcť. Slafa považujem za inteligentného hokejistu, ktorý veľmi rozumne pracuje s pukom na hokejke. Musel sa naučiť hrať lepšie aj bez neho a využívať svoju postavu. Bolo to pre neho niečo nové, pretože predtým v TPS Turku hral vo veľmi defenzívnom systéme, čo nebolo ideálne.

Slafkovský dal minulý týždeň proti Washingtonu prvý raz v NHL dva góly v jednom zápase. Na ďalší tréning prišiel o hodinu skôr, aby trénoval streľbu. Aj vďaka práci agenta dobre poznáte hokejistov na tejto úrovni. Je takéto pridávanie si na tréningoch bežné?

Pri takom mladom hráči je to čosi mimoriadne. Slaf sa pozerá na veci zo správnej perspektívy. V jednom rozhovore povedal, že keď sa raz obhliadne za svojou kariérou, chce si povedať, že spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby na seba mohol byť hrdý. Takéto vyjadrenia počujete celkom často, no väčšinou nie z úst tínedžerov. Na svoj vek je veľmi vyspelý. Dáva do toho všetko a  je na seba veľmi náročný. Občas mu musíme pripomínať, že keď za rok odohrá 82 zápasov v najlepšej lige sveta, nie je možné, aby mu každý vyšiel perfektne.

Po úplne prvom zápase za Montreal povedal, že Lavale je jediné miesto, kam nikdy v živote nechce ísť. Na hraní na farme nie je nič zlé, nakoniec Nemcovi to veľmi pomohlo. Slafkovský však znel, že by mu to pripadalo ako zlyhanie. Keď ste sa počas jeho ťažších období rozhodovali, či ho poslať na farmu, zohľadňovali ste aj tento psychologický faktor?

Ak by sme si v ktoromkoľvek momente mysleli, že Laval je pre neho najlepšie miesto, poslali by sme ho tam. Predtým by sme si s ním, pravdaže, sadli a uistili sa, že rozumie, prečo to robíme. Doteraz sme si však vždy vyhodnotili, že najlepšie bude, keď zostane s nami v prvom tíme. Sme totiž v unikátnej situácii, keď si môžeme dovoliť, aby robil aj chyby a učil sa na nich. Keby hral za Tampu či Colorado, bolo by to ťažšie. Keď v takomto tíme spravíte chybu, nabudúce nehráte. Vedeli sme však, že pri budovaní tímu ešte nie sme vo fáze, v ktorej by sme bojovali o play-off. Preto sme si ho chceli nechať aj za cenu chýb, ale len v prípade, ak budeme vidieť, že sa učí a že úroveň NHL nie je pre neho privysoká, čo by ho mohlo demotivovať. Ak by takýto moment nastal, kedykoľvek sme boli pripravení poslať ho do Lavalu.

Stalo sa, že ste sa touto možnosťou aj vážne zaoberali?

Boli obdobia, keď sa mu nedarilo a keď sme sa zamýšľali, či dokáže zareagovať a situáciu zvrátiť. Marty St. Louis nám však vždy hovoril, že Slaf sa učí a aj spoluhráči ho veľmi podporujú. Preto sme cítili, že najlepšie sa bude rozvíjať v Montreale. Trochu sme sa báli, že v AHL by mohol byť úspešný aj bez toho, aby pracoval na veciach, ktoré potreboval zlepšiť. V NHL to bez nich nešlo. Najskôr ich musel pridať do svojej hry a až potom sa dostavili výsledky. Máme okolo neho veľa ľudí, ktorí ho pravidelne monitorujú, sledujú jeho zápasy a všetko vyhodnocujú. Dávame si pozor aj na to, aby sme mu nedávali priveľa informácii naraz a „neprekoučovali“ ho. Kombinácia týchto faktorov rozhodla o tom, že na farme nebol, a v tejto chvíli to vyzerá tak, že sme sa rozhodli správne.

Mike Matheson povedal, že počas kariéry nevidel hráča, ktorý by sa počas jednej sezóny zlepšil tak výrazne ako Slafkovský. Čo považujete za hlavný dôvod jeho progresu?

Nedá sa vybrať len jeden. Začal by som tým, že už vlani bol Slafkovský pravdepodobne lepším hráčom, ako ukazoval v zápasoch. Ľudia by pri jeho hodnotení mali mať vždy na pamäti, že si len zvykal na život v Kanade aj na slávu, ktorú prináša hranie za Canadiens. A takisto na kritiku. Keď sa v osemnástich rokoch trápite pred 21-tisíc divákmi na štadióne, pričom ďalšie davy sledujú každý váš zápas v televízii, môže vás to poznačiť natoľko, že hráte horšie, ako keby ste tento tlak nemali. Pre vyzretých dospelých mužov je veľmi ťažké sa vyrovnať s tým, keď sa pri takejto pozornosti trápia. Preto som v prvej odpovedi spomenul, že ma prekvapilo, ako sa s tým vyrovnal tínedžer Slafkovský. Ukázal obrovskú vnútornú odolnosť a silný charakter, vďaka ktorému na seba tlačil, aby sa zlepšoval.

Pod trénerom Martinom St. Louisom sa výrazne zlepšil najskôr Cole Caufield, a potom aj Slafkovský. Vďaka čomu je taký dobrý v rozvoji mladých hráčov?

Sčasti je to vďaka jeho povahe – je veľmi pokojný. Marty je navyše dušou učiteľ. On chce každému pomôcť, aby sa zlepšil, a hráčom venuje veľa času. Má aj emocionálnu inteligenciu, vďaka ktorej vie hráčov prečítať. Dokáže preto odhadnúť, kedy sú pripravení sa niečo naučiť a kedy na to nie je vhodný čas. V neposlednom rade je celoživotným študentom hokeja a neustále o ňom rozmýšľa.

Filip Mešár si za Montreal zahral zatiaľ len v prípravných zápasoch. Foto – TASR/AP

Reinbachera ste draftovali z piateho miesta. Slováka Dalibora Dvorského si z desiateho miesta vybralo St. Louis. Vaša pozícia bola príliš vysoká na to, aby ste mali Dvorského tesne pred draftom na užšom zozname, ale zaujíma ma, či ste o ňom počas sezóny v nejakom bode uvažovali.

Často sme sa na neho chodili pozerať na majstrovstvách sveta do 18 rokov a veľmi sa nám páčil. Odohral výborný turnaj a už vtedy som si hovoril, že na drafte pôjde vysoko. Je to však tak, ako hovoríte – keď sme sa dozvedeli, že budeme mať piaty výber, sústredili sme sa už na hráčov, ktorí aj boli vybratí v prvej päťke.

Filip Mešár hral na Slovensku už mužský hokej a chcel v ňom aj zostať. Aké ťažké bolo dva roky za sebou presvedčiť nielen jeho, ale aj jeho agenta a ďalších ľudí v jeho zázemí o tom, že mu pomôže hranie v kanadskej juniorke?

Viac som sa rozprával s jeho severoamerickým agentom ako s tým slovenským. Zdalo sa mi, že Filip pochopil, o čo nám išlo. Chceli sme, aby už hral v Severnej Amerike a pomaly si zvykal na zmeny, ktoré vo svojej hre musí urobiť, aby raz bol úspešný v NHL. Lepšie sa ich totiž naučí na užšom ľade. Zároveň sme potrebovali, aby sa mu naďalej darilo v ofenzíve a rozvíjal aj svoje útočné schopnosti, preto nám z toho juniorka vyšla najlepšie.

Ste spokojný s jeho rozvojom počas druhej sezóny v Kitcheneri?

Áno, som. Veľa práce s ním odviedol Paul Byron, bývalý útočník Montrealu, ktorý v tejto sezóne rozšíril náš trénerský tím zaoberajúci sa rozvojom hráčov. Na Filipovi vidíme progres, no musí sa zlepšovať aj naďalej. O tom to celé je, práve to robí Slaf. Keď dá dva góly, na druhý deň pracuje na strele, pretože ho tie góly motivujú. Tak by to aj malo byť, obzvlášť pri mladých hráčoch. Som presvedčený, že najúspešnejšími sú tí talentovaní hráči, ktorí neustále hľadajú spôsoby, ako sa zlepšiť.

Ako zvláda kritiku Mešár? Montrealskí fanúšikovia totiž neporovnávajú len Slafkovského s Wrightom a Cooleym, ale aj Mešára s Čechom Jiřím Kulichom, ktorý bol draftovaný o dve miesta nižšie. Keď navyše Mešár odohral pár slabších mesiacov v juniorke, hneď sa výrazne prepadol v rôznych rebríčkoch mladých hráčov.

Týmito rebríčkami by som sa vôbec nezaoberal. Nemajú väčšiu hodnotu ako to, čím sú – názorom jedného človeka, ktorý navyše nemá všetky informácie, pretože nemôže cestovať po štadiónoch na celom svete. Preto si pozrie nejaké videá a potom musí napísať články. O Filipa sa nebojíme, pretože pozornosť nie je takej úrovni ako v prípade Slafkovského. S ním to bolo iné, pretože kritika bola dennodenná a spoznával ho úplne každý. Filipovi zdôrazňujeme, aby si žiadne reči nevšímal a sústredil sa na vlastné zlepšovanie. Aby prispôsobil svoju hru potrebám NHL a z roka na rok sa k nej približoval. Slaf nesúperí s Cooleym, Nemcom ani Wrigtom. Len pracuje na tom, aby bol najlepšou možnou verziou seba samého. S Mešárom je to rovnaké. Od hráčov nechceme, aby boli lepší ako každý, kto bol draftovaný za nimi. To nech si vôbec nevšímajú, nech sa sústredia na vlastnú kariéru.

Prečítajte siSlafkovský mal Wrighta, Mešár má Kulicha. Porovnania ovplyvňuje 30 rokov frustrácie fanúšikov Montrealu

Vyrastali ste v Montreale, potom ste žili v Bostone a teraz svoj čas delíte medzi tieto dve mestá, preto viete porovnať aj obe fanúšikovské základne. Boston je takisto tím z tzv. Original Six, ktorá zakladala NHL. Aj tam fanúšikom na hokeji záleží, aj tam je na hráčov tlak. Čím to je, že každý hovorí, že v Montreale je tlak ešte na celkom inej úrovni?

Boston je hokejové mesto, no ešte viac je to bejzbalové mesto. Majú aj basketbalistov Celtics či Patriots v americkom futbale. V Montreale je len hokej a ľudia sa s ním stotožňujú. Aj preto, že majú veľmi úspešnú históriu. Vždy mi prišlo zaujímavé, akí hrdí sú Montrealčania na hráčov Canadiens aj na svoje legendy v Sieni slávy. Všimol som si jednu zaujímavú vec. Ako agent som bol v Montreale viackrát na večeri s frankofónnymi kanadskými hráčmi, ktorí patrili k najúspešnejším v krajine – napríklad s Vincentom Lecavalierom či Krisom Letangom. Ľudia ich pravdaže spoznali, ale udržiavali si istý odstup, pretože títo hráči nehrali za Montreal. Keď ste však hráčom Canadiens, ľudia v meste k vám pristupujú, ako keby na vás mali vlastnícke práva. Sú na vás viac hrdí, ale aj oveľa viac vyžadujú. Prostredie v Montreale nie je jednoduché, obzvlášť v čase sociálnych sietí, no pri osobnom stretnutí cítim, že nás ľudia podporujú a sú na tím hrdí. Hráči to pociťujú a obzvlášť počas sobotných večerných zápasov zažívajú atmosféru, aká nie je nikde inde.

Počas vašich rokov pri hokeji ste videli prakticky všetky slovenské hviezdy od bratov Šťastných cez Bondru, Pálffyho, Šatana, Cháru, Demitru až po Hossu s Gáboríkom. Bol niekto z nich váš obľúbený?

Ako mladý chalan z Montrealu som miloval Petra Šťastného. Pritom Quebec Nordiques boli najväčšími rivalmi Canadiens, no Šťastný bol taký úžasný hráč, že som ho obdivoval. Bol to naozaj skvelý center.

Roky ste boli agentom Patricea Bergerona, ktorý spolu so Zdenom Chárom zmenil tzv. klubovú kultúru v Bostone Bruins. Vďaka čomu sa im to podarilo?

Pomohli vybudovať prostredie založené na veľkom profesionalizme. Držali sa toho, že v klube nejde o individuality, ale o celé mužstvo. Chceli vyhrať každý zápas a toto nastavenie očakávali aj od ostatných. Tam sa každý rok išlo na Stanley Cup. Keď potom do toho prostredia prišli noví hráči, tiež si osvojili tento prístup. Dnes už Zdeno a Patrice nehrajú, no nimi nastavená filozofia pretrváva a som presvedčený, že to tak bude aj po konci Brada Marchanda. Ku každému v tíme sa totiž pristupuje s rešpektom a toto nastavenie končiaci lídri vždy odovzdajú tým novým. Niečo podobné by sme chceli vybudovať v Montreale.

Keby som si mal zatipovať, ktoré tímy sú vašimi vzormi, povedal by som, že Vegas z hľadiska skladania tímu a Boston z hľadiska klubovej kultúry. Mýlim sa?

S tou kultúrou súhlasím, hoci dobrých príkladov je viac ako len Boston. K nemu však mám bližšie, pretože som zastupoval Patricea Bergerona aj ďalších hráčov. Osemnásť rokov bol niektorý z mojich klientov priamo v šatni Bostonu. Vyzerá to tak, že náš tím naozaj postavíme v štýle Vegas, no netreba zabúdať, že pri skladbe tímu sa vždy prispôsobujete okolnostiam – tomu, aký káder ste zdedili a akých hráčov sa vám podarilo draftovať. My by sme časom podobne ako Vegas mohli stavať na solídnej defenzíve, dobrých brankároch a šírke kádra v útoku. Aj my by sme boli radi, keby sme draftovali Connora McDavida a Leona Draisaitla, no aj keď máte takéto dve superhviezdy, musíte sa pri skladbe tímu veľmi prispôsobovať, pretože ich mzdy zoberú veľa z platového stropu.

Slovensko má teraz veľa mladých vysoko draftovaných hráčov a každý z nich sníva o NHL. Máte pre nich univerzálnu radu zo svojich skúseností nielen generálneho manažéra, ale aj hráčskeho agenta?

Povedal by som im, že ich štartovacia dráha bude zrejme oveľa dlhšia, ako si po drafte uvedomujú. Najlepšie, čo môžu spraviť, je každý deň tvrdo pracovať na svojom zlepšení. Treba sa zamerať na dlhodobý plán a nezaoberať sa príliš výsledkami v aktuálnom týždni či mesiaci. Takže ešte raz: sústreďte sa na dlhodobé ciele, dôverujte svojim schopnostiam, podporte to tvrdou prácou a potom budete vedieť, že ste spravili všetko, aby ste si dali šancu uspieť. (Stefan Bugan,Nko)

[petrik]

https://x.com/JFreshHockey/status/1812863882660135185

[cepi]

Od Svetového pohára v Toronte v septembri 2016 nezažil svetový hokej turnaj na takej úrovni, akú vo februári 2025 ponúkne podujatie pod názvom „4 Nations Face-Off“ v Montreale a Bostone.

Ešte kým sa najväčšie hviezdy NHL vrátia na medzinárodnú scénu na zimné olympijské hry do Talianska 2026, ponúka najlepšia hokejová liga – slovami svojho komisára Garyho Bettmana – malý predkrm pred ZOH a Svetovým pohárom 2028.

NHL nepustila hráčov na olympijské hry v rokoch 2018 ani 2022, naposledy štartovali v Soči 2014.

„4 Nations Face-Off“, teda turnaj štyroch národov, pripravuje NHL bez spolupráce s Medzinárodnou hokejovou federáciou (IIHF). Pozvala naň iba Kanadu, USA, Švédsko a Fínsko, keďže práve tieto štyri krajiny majú v NHL dostatočný počet hokejistov na zostavenie silného tímu.

Preto tam chýbajú Česko s Davidom Pastrňákom, Nemecko s Leonom Draisaitlom, Švajčiarskom s Nicom Hischierom či Slovensko s Jurajom Slafkovským.

No a Rusko je v hokejovej izolácii na reprezentačnej úrovni od vypuknutia vojny na Ukrajine vo februári 2022. Rusi v NHL síce môžu bez problémov hrať, ale na medzinárodnej úrovni (zatiaľ) neštartujú.

Obrovským kritikom chystaného turnaja je práve hviezda Bostonu Pastrňák. Keď NHL tento nápad ohlásila, vyjadril sa, že si ho nepozrie ani v televízii. Aj májový titul majstra sveta využil na kritiku podujatia, ktoré nepočíta ani so Švajčiarmi, čiže finalistami posledného svetového šampionátu.

K fotke s víťazným pohárom a zlatou medailou kanonier Bruins napísal: „Možno teraz dostaneme pozvánku na 4 Nations?“

Hviezdy NHL uvidia diváci znova na zimných olympijských hrách v Taliansku 2026. Či budú medzi nimi aj Rusi, dozvieme sa začiatkom jari budúceho roka.

Kanada 20, Fínsko 9, Švédsko 4 a USA 3. Diváci v Montreale a Bostone uvidia v akcii dokopy 36 víťazov Stanleyho pohára, najcennejšej hokejovej trofeje na svete.

Všetky štyri tímy disponujú veľkým množstvom talentu, po takmer deviatich rokoch budú môcť fanúšikovia vidieť najlepších hráčov sveta hrať proti sebe na medzinárodnej scéne. O triumfe na takomto krátkodobom turnaji rozhoduje aktuálna forma a zdravotný stav hráčov.

Aká bude u nominovaných o dva mesiace, si netrúfa veštiť nikto.

Podľa mien na súpiskách sú miernym favoritom na celkový triumf USA, ktoré si mohli dovoliť nevziať dvoch aktuálne najlepších amerických strelcov v NHL 2024/25 – Cola Caufielda (Montreal, 25 zápasov/16 gólov) a Tagea Thompsona (Buffalo, 20 zápasov/13 gólov).

Americkými lídrami budú elitný strelec Auston Matthews, bratia Matthew a Brady Tkachukovci či Jack a Quinn Hughesovci. A najlepšie obsadené bránkovisko majú práve USA v osobách Connora Hellebuycka alebo Jakea Oettingera.

Určitým prekvapením je nominácia dvojice veteránov Vincent Trocheck, Chrisa Kreider, dvoch tridsiatnikov z trápiaceho sa tímu New York Rangers.

Iným zas chýba v zostave elitný obranca John Carlson z Washingtonu, ktorý je ako tím jedným z najpríjemnejších prekvapení prvej štvrtiny základnej časti tohto ročníka.

Otázky medzi fanúšikmi rovnako vyvolávalo vynechanie budúceho člena Siene slávy a trojnásobného víťaza Stanleyho pohára Patricka Kana, ktorý reprezentoval USA na ZOH 2010 aj 2014.

„Prepáčte. Toto nie je All-Star tím. Nie každý skvelý Američan sa doň môže dostať. Ide o to, kto nám pasuje, aby nám zapasoval do tímu a pokúsili sme sa vyhrať krátky turnaj proti trom ďalším skvelým tímom,“ vysvetľoval generálny manažér Bill Guerin pre The Athletic.

„Nie je to jednoduché, ale musíte sa rozhodnúť. Nie je to tak, že by mi bolo jedno, čo si myslí okolie. Je to len o tom a chápem, že nezáleží na tom, čo urobím, ľudia sa aj tak budú pýtať a hovoriť: ‚Ach, mal si urobiť toto, mal si urobiť tamto‘.“

Mimoriadnu silu má Kanada na poste centra, a to v osobách Connora McDavida, Nathana MacKinnona a Sidneyho Crosbyho.

Manažéri sa takisto rozhodli staviť na zohranosť, a preto vyberali viacerých hráčov z jedného klubu: obrannú dvojicu Colorada Calea Makara a Devona Toewsa, dvojicu útočníkov Floridy Sama Bennetta a Sama Reinharta, dvojicu obrancov Vegas Alexa Pietrangela a Sheu Theodora či dokonca troch útočníkov Tampy Brandona Hagela, Braydena Pointa a Anthonyho Cirelliho.

Tých veľmi dobre pozná z klubu tréner Kanady Jon Cooper. Jeden z manažérov kanadského tímu Jim Nill z Dallasu zdôrazňuje, že práve klubové väzby hráčov sú pri takomto krátkom turnaji prakticky bez možností spoločných tréningov veľmi dôležité.

„Pozeráte sa na to vždy, keď budujete tím. V krátkodobom horizonte niektorí z týchto hráčov budú v nedeľu hrať za svoje tímy v NHL, v pondelok budú trénovať s nami a v utorok odohrajú turnajový zápas. Je to teda krátky turnaj, nie ako olympijské hry, kde môžete mať týždeň až 10 dní na tréning. To, že sa hráči poznajú, je teda veľmi dôležité a dôležitá je aj všestrannosť. Ak sa pozriete na kariéry týchto hráčov, všetko sú to víťazi. Hovoríte o chlapcoch z Tampy, z Floridy, z Colorada, títo chlapci sú nielen dobrí hráči, ale ukázali, že sú víťazi. Dobrí hráči a víťazi idú tak trochu ruka v ruke,“ hovorí Nill.

Ako sa skladali nominácie?

Každý tím pozostáva z 23 hráčov – 20 korčualiarov a 3 brankárov. Nominácie tvorili jednotlivé národné asociácie, pričom hráči nepôsobiaci v NHL boli z turnaja vylúčení. Koncom júna 2024 oznámila NHL prvých šesť hráčov každého tímu.

Zvyšné zostavy zverejnili vo štvrtok 4. decembra. Z nich vyplýva, že na podujatí sa nezúčastní ani jeden hráč z Washingtonu, ani zo Seattlu, ostatných 30 klubov má zastúpenie.

Kým bude v čase turnaja Juraj Slafkovský oddychovať, svoje krajiny budú reprezentovať až traja jeho spoluhráči z aktuálne posledného tímu východnej konferencie Montrealu – kanadský brankár Sam Montembeault a dvojica fínskych útočníkov Patrik Laine, Joel Armia.

Formát, dejiská a program

Každý tím odohrá na turnaji tri zápasy, pričom dve najlepšie mužstvá sa stretnú vo finále. Za víťazstvo v riadnom hracom čase sú tri body, dva za výhru po predĺžení alebo nájazdoch, nula za prehru po 60 minútach. Predĺženie bude trvať 10 minút vo formáte troch korčuliarov proti trom. Ak sa duel nerozhodne v ňom, budú nasledovať tri kolá samostatných nájazdov.

Vo finále turnaja sa v prípade nerozhodného stavu v riadnom hracom čase bude hrať predĺženie 20 minút vo formáte piatich proti piatim.

Zápasy sa uskutočnia v Montreale (Bell Centre) a Bostone (TD Garden), teda na štadiónoch dvoch zo šiestich zakladajúcich klubov NHL.

Program turnaja:
MONTREAL
streda 12. februára: Kanada – Švédsko
štvrtok 13. februára: USA – Fínsko
sobota 15. februára: Fínsko – Švédsko, USA – Kanada

BOSTON
pondelok 17. februára: Kanada – Fínsko, Švédsko – USA
štvrtok 20. februára: finále

Nominácia Kanady:

Brankári: Jordan Binnington (St. Louis), Adin Hill (Vegas), Sam Montembeault (Montreal)

Obrancovia: Cale Makar, Devon Toews (obaja Colorado), Josh Morrissey (Winnipeg), Colton Parayko (St. Louis), Shea Theodore, Alex Pietrangelo (obaja Vegas), Travis Sanheim (Philadelphia)

Útočníci: Brayden Point, Brandon Hagel, Anthony Cirelli (všetci Tampa Bay), Sam Bennett, Sam Reinhart (obaja Florida),
Sidney Crosby (Pittsburgh), Seth Jarvis (Carolina), Travis Konecny (Philadelphia), Nathan MacKinnon (Colorado), Brad Marchand (Boston), Mitch Marner (Toronto), Connor McDavid (Edmonton), Mark Stone (Vegas)

Nominácia USA:

Brankári: Connor Hellebuyck (Winnipeg), Jake Oettinger (Dallas), Jeremy Swayman (Boston)

Obrancovia: Brock Faber (Minnesota), Adam Fox (New York Rangers), Noah Hanifin (Vegas), Quinn Hughes (Vancouver), Charlie McAvoy (Boston), Jaccob Slavin (Carolina), Zach Werenski (Columbus)

Útočníci: Chris Kreider, Vincent Trocheck (obaja New York Rangers), Matt Boldy (Minnesota), Kyle Connor (Winnipeg), Jack Eichel (Vegas), Jake Guentzel (Tampa), Jack Hughes (New Jersey), Dylan Larkin (Detroit), Auston Matthews (Toronto), J.T. Miller (Vancouver), Brock Nelson (New York Islanders), Brady Tkachuk (Ottawa), Matthew Tkachuk (Florida)

Nominácia Fínska:

Brankári: Juuse Saros (Nashville), Kevin Lankinen (Vancouver), Ukko-Pekka Luukkonen (Buffalo)

Obrancovia: Miro Heiskanen, Esa Lindell (obaja Dallas), Olli Määttä, Juuso Välimäki (obaja Utah), Niko Mikkola (Florida), Rasmus Ristolainen (Philadelphia), Jani Hakanpää (Toronto)

Útočníci: Anton Lundell, Eetu Luostarinen (obaja Florida Panthers), Mikko Rantanen, Artturi Lehkonen (obaja Colorado Avalanche), Patrik Laine, Joel Armia (obaja Montreal), Sebastian Aho (Carolina), Aleksander Barkov (Florida), Mikael Granlund (San Jose), Erik Haula (New Jersey), Roope Hintz (Dallas), Kaapo Kakko (New York Rangers), Teuvo Teräväinen (Chicago)

Nominácia Švédska:

Brankári: Filip Gustavsson (Minnesota), Jacob Markström (New Jersey), Linus Ullmark (Ottawa)

Obrancovia: Rasmus Andersson (Calgary), Rasmus Dahlin (Buffalo), Mattias Ekholm (Edmonton), Gustav Forsling (Florida), Victor Hedman (Tampa Bay), Erik Karlsson (Pittsburgh), Jonas Brodin (Minnesota)

Útočníci: Gustav Nyquist, Filip Forsberg (obaja Nashville), Viktor Arvidsson (Edmonton), Jesper Bratt (New Jersey), Leo Carlsson (Anaheim), Joel Eriksson Ek (Minnesota), William Karlsson (Vegas), Adrian Kempe (Los Angeles), Elias Lindholm (Boston), William Nylander (Toronto), Elias Pettersson (Vancouver), Lucas Raymond (Detroit), Mika Zibanejad (New York Rangers)
//zdroj:Rado Klein,dennikN)

[arek]

konecne od roku 2016 uvidime prvykrat vsetky hviezdy NHL v narodnych timoch. Skoda len, ze je to taky sr*ckovy, nezazivny, neatraktivny turnaj o 4 timoch.

[AndyF]

Obrovským kritikom chystaného turnaja je práve hviezda Bostonu Pastrňák.

K fotke s víťazným pohárom a zlatou medailou kanonier Bruins napísal: „Možno teraz dostaneme pozvánku na 4 Nations?“

Vždyť nedáme dohromady ani 6 beků !

[cepi]

V súčasnej NHL môžeme sledovať hráčov hneď z 18 rôznych krajín. Okrem tradičných hokejových veľmocí alebo iných štátov, ktoré pravidelne vidíme na majstrovstvách sveta, pútajú pozornosť najmä zástupcovia z Holandska či Austrálie.

Ak by sme však hľadali hráča reprezentujúceho akúkoľvek ázijskú krajinu, tak by sme začali a aj skončili na čísle 0.

Ázijské korene pritom majú viaceré veľké mená, ako napríklad spoluhráč Juraja Slafkovského Nick Suzuki či jeden z najproduktívnejších hráčov Dallasu Jason Robertson. Obaja sa však už narodili v Severnej Amerike a ich hokejový vývoj prebehol tiež výhradne tam.

Čoskoro by ich ale na klziskách profiligy mohol doplniť hokejista, ktorý sa učil korčuľovať až v Ázii. Minulý týždeň sa totiž Kevin He stal prvým hráčom narodeným v Číne s podpísanou profesionálnou zmluvou v NHL. Dôveru v jeho schopnosti ukázal momentálne jeden z najlepších tímov celej súťaže – Winnipeg Jets.

Jets museli zabojovať
He pritom nebol historicky prvým draftovaným Číňanom. Už v roku 2015 sa to podarilo Andongovi Songovi, ktorého si vtedy zo 172. miesta vybral New York Islanders. Tento v súčasnosti 27-ročný obranca nakoniec neodohral v NHL jediný zápas a dokonca ani nepodpísal nováčikovský kontrakt.

U Kevina He však viacero aspektov naznačuje, že by sa jeho kariéra nemusela skončiť v juniorských alebo univerzitných súťažiach. Okrem lepšieho postavenia na drafte mu totiž prospieva aj fakt, že v hľadáčiku Winnipegu bol už nejaký ten čas a generálny manažér Kevin Cheveldayoff dokonca učinil rôzne výmeny, aby si ho poistil.

„Myslím, že keby sme čakali dlhšie, tak by už nemusel byť k dispozícii. Našťastie sa nám podarilo nájsť príležitosť, ako sa posunúť s výberom vyššie,“ povedal pre nhl.com Cheveldayoff.

54-ročný Kanaďan však nie je jediným, kto v mladom Číňanovi vidí potenciál. He už tretím rokom pôsobí v tíme juniorskej OHL Niagara Ice Dogs, kde je od začiatku sezóny kapitánom. Jeho štatistiky sa pritom čím ďalej tým viac zlepšujú a momentálne zbiera viac ako 1,5 bodu na zápas.

Jeho tréner Ben Boudreau hovoril o jeho potenciáli už niekoľko mesiacov pred draftom: „Myslím si, že by (He) mohol byť žolíkom pre hocikoho, kto si ho na drafte vyberie. Určite bude hrať profesionálny hokej a má na to stať sa dôležitým hráčom.“

Podľa riaditeľa centrálneho skautingu NHL Dana Marra z neho robí zaujímavý prospekt hlavne rýchlosť a korčuľovanie. Bývalý hráč NHL Anthony Stewart, ktorý Kevina He sleduje už od detstva, to vidí trochu inak: „Ľudia vidia len tú rýchlosť, výbušnosť. Tá zásadná vec, čo vytvára úspešných hokejistov, je však za mňa ich pracovná morálka. (He) je jedným z tých hráčov, ktorých musíte ťahať z klziska a posilňovne preč.“

Podľa Stewarta by mohol He v budúcnosti nastrieľať aj 20 gólov za sezónu.

„Nechcem ich úplne porovnávať, ale ak sa pozriete na všetky tie detaily, ktoré vo svojej príprave na zápas robí Jaromír Jágr. Tie úspechy, čo dosiahol, nie sú žiadnou náhodou,“ dodal 39-ročný Kanaďan pre nhl.com.

Kolieskové korčule a nové jazyky.

Kevin He sa narodil v Pekingu a s rodičmi tam žil až do svojich šiestich rokov. Hokej sa do ich rodiny dostal vďaka otcovi Jasonovi, ktorému sa zapáčil počas štúdia v kanadskom New Brunswicku. V Číne však príliš veľké možnosti na hokejový rozvoj syna nemal, a tak Kevinove začiatky prebiehali pomerne netradične.

„Keď som mal 4 roky, tak ma otec brával na kolieskové korčule a potom aj na klziská v nákupných centrách. S hokejom ako takým som sa poriadne stretol, až keď sme sa presťahovali do Montrealu,“ priblížil He pre nhl.com.

Začiatky však boli náročné, keďže sa musel kvôli škole aj hokeju naučiť hneď dva jazyky. Okrem angličtiny totiž potreboval aj francúzštinu, keďže práve tá je v Québecu úradným jazykom a približne 90 % obyvateľov Montrealu rozpráva plynule po francúzsky.

„Oba jazyky boli pre mňa celkom výzvou. Ako malý sa ale učíte celkom rýchlo,“ povedal He, ktorý tak spolu s mandarínskou čínštinou dnes rozpráva plynule až troma jazykmi.

Vo veku 12 rokov sa He musel sťahovať opäť. Tentokrát do Toronta, kde mohol v tíme North York hrávať najvyššiu kanadskú juniorskú divíziu.

Ďalší talent už čaká.

He momentálne pôsobí aj ako dobrovoľník v neziskovej organizácii Hockey Equality. Tá sa snaží o mentoring a finančnú pomoc mladým afroamerickým či ázijským hokejistom a hokejistkám.

„Mal som veľa chlapíkov, ku ktorým som mohol vzhliadať. Napríklad Jason Robertson. Niektorí z mladších hráčov stále hľadajú niekoho, kto by bol ich vzorom alebo mentorom. A to je jeden z dôvodov, prečo chcem byť toho súčasťou,“ popísal He svoju motiváciu na dobrovoľnícku činnosť.

Ďalší nádejný hráč z Číny má pritom do NHL namierené už v nasledujúcom drafte. Jeho meno je Haoxi Wang a podľa centrálneho skautingu NHL si ho niektorý z tímov vyberie možno už v prvom kole.


Tým pádom by prekonal Heov národný rekord, ktorého Winnipeg bral na 109. mieste.

Rozvoj hokeja sa v Číne výraznejšie začal po roku 2015, keď bol Peking zvolený za dejisko zimných olympijských hier 2022. Už v nasledujúcej sezóne do KHL vstúpil prvý čínsky klub Kunlun Red Star. Podľa jeho majiteľa Billyho Ngoka by sa dokonca ľadový hokej mohol stať jedným zo štyroch najpopulárnejších športov v krajine.

Vláda druhej najľudnatejšej krajiny sveta totiž začala do rozvoja hokeja investovať veľké množstvo peňazí a motivovať deti v školách, aby ho hrávali čoraz viac.

Olympiáda pred dvoma rokmi, kde Čína mohla ako usporiadateľská krajina po prvýkrát vo svojej histórii štartovať, však nevyšla podľa predstáv. Napriek tomu, že sa na súpiske objavilo až 16 hráčov narodených v zahraničí, Čina nedokázala ostatným súperom príliš konkurovať.

Po tom, čo si Číňania pripísali v skupine tri porážky so skóre -14, sa ich cesta turnajom skončila v osemfinále po jasnej prehre s Kanadou.

„Nemáme tu ešte tak rozvinutý systém a chýba nám hokejový duch,“ povedal pre The Athletic už spomínaný talent Haoxi Wang, ktorý by podľa odborníka na juniorský hokej Scotta Wheelera mohol začať novú éru čínskeho hokeja.

Tréningy podľa Wanga kedysi vyzerali tak, že hráči boli rozdelení do skupín podľa pozícií, pričom všetci sa sústredili len na jednu vec. Obrancovia na bránenie a útočníci na zručnosti pri hre jeden proti jednému. Prihrávky sa netrénovali takmer vôbec.

Olympiáda bola pre čínsky národný tím pravdepodobne ešte príliš veľké sústo. Za uplynulých osem rokov sa však Čína v rebríčku IIHF posunula z 38. miesta na 26. Pred dvoma rokmi sa jej navyše podaril aj postup do prvej divízie skupiny B a na tretej najvyššej úrovni medzinárodného hokeja sa drží až doteraz.

Olympiáda pomohla spopularizovať aj hokej ako taký. Ľudia v Číne sa oň začali viac zaujímať a využiť sa to rozhodla aj samotná NHL.

Vedenie profiligy sa snaží čoraz viac sústrediť na miestny trh. Na sociálnych sieťach vytvára obsah pre ázijských fanúšikov a niektoré zápasy NHL sa dokonca vysielajú aj v čínštine.

V minulosti sa dokonca v rámci predsezónnej prípravy hrali v Číne 4 zápasy tímov NHL. Posledný z nich sa však odohral ešte v roku 2018. Ak sa však hráčom ako Kevin He či Haoxi Wang podarí presadiť, je možné, že sa tam najlepšia hokejová liga opäť vráti. (Martin Koziak,dennikN)

[cepi]

Austona Matthewsa už od začiatku sezóny trápi záhadné zranenie.

Zranenie v hornej časti tela. Alebo po anglicky „upper body injury“.

Toronto iba týmito troma stručnými slovami pomenovalo záhadné zranenie, pre ktoré bol kapitán tímu Auston Matthews počas tejto sezóny opakovane mimo hry.

Nič viac k tomu klub povedať nechcel a to napriek tomu, že práve v Toronte je na tamojší tím vyvíjaný najväčší mediálny tlak z celej NHL.

„Je vzrušujúce, že môžem byť späť,“ hovoril Matthews po rannom rozkorčuľovaní pred minulotýždňovým zápasom proti Bostonu a doplnil: „Nikdy nie je zábavné pozerať sa na zápasy iba z diaľky. Snažím sa vrátiť späť do rutiny a k tomu, aby som sa na ľade cítil dobre.“

Prvý zápas po návrate zvládol kapitán Toronta na výbornú, keď proti Bostonu zaznamenal hneď tri kanadské body. Stále však nad jeho zdravotným stavom visí otáznik a vedenie klubu na čele s trénerom Craigom Berubem chce byť preto pri jeho nasadzovaní na ľad opatrné.

Celkovo Matthews chýbal Torontu v tejto sezóne v 15 zápasoch. Najprv vynechal deväť duelov ešte v novembri a následne musel pauzovať ďalších šesť zápasov aj koncom minulého roka v decembri.

V oboch prípadoch pritom išlo podľa všetkého o to isté zranenie, ktoré ho trápi už od predsezónneho tréningového kempu.

Z pohľadu Maple Leafs však je dôležité, že sa im výsledkovo darilo aj v zápasoch, v ktorých sa nemohli spoľahnúť na svojho kapitána. Zo spomínaných pätnástich duelov bez Matthewsa totiž vyhrali až desať a paradoxne sa jeho spoluhráčom darilo bez neho veľmi dobre tiež v presilovke.

Obmedzený čas na ľade
To, že v prípade Matthewsa nejde iba o obyčajné menšie zranenie, dokazuje koniec koncov aj veľmi netradičný krok, ktorý sa kapitán Toronta rozhodol urobiť ešte v novembri.

Matthews totiž konkrétne novinárom povedal, že v tom čase odcestoval na asi päť dní do Nemecka, aby navštívil tamojšieho lekára, ktorý mu mal pomôcť pri zotavovaní.

Americký útočník opísal tohto doktora ako „niekoho, koho som už v minulosti navštívil, kto je veľmi šikovný a kto pracuje už dlho.“

Matthews však zároveň novinárom odmietol prezradiť akékoľvek bližšie detaily samotného zranenia. Uviedol len, že s ním začal mať problém ešte počas predsezónnej prípravy.

Na základe jeho vyjadrení je prakticky takmer isté, že sa Matthews počas tejto sezóny necíti byť na ľade na sto percent fit. O to pozoruhodnejšie sú jeho štatistiky, keď v 29 zápasoch zaznamenal 31 kanadských bodov.

Otázkou zostáva či, respektíve kedy sa dá kapitán Toronta na sto percent dokopy. Dlhšie voľno na väčšiu regeneráciu bude mať totiž zrejme až v lete, pričom dovtedy bude musieť hrať, aj keď to preňho možno bude znamenať istý diskomfort.

„Podľa mňa si Matthews pred zápasom s Bostonom povedal, že jeho zranenie je na tom najlepšie, ako to len v aktuálnej situácii ide. Okrem toho si tiež myslím, že chce raz a navždy ukončiť všetky špekulácie spojené s jeho zdravotným stavom.

Ukazuje, že nechce hrať iba každý druhý zápas, ale že je pripravený napriek tomuto zraneniu nastúpiť na všetky duely,“ hovoril v podcaste 32 Thoughts známy kanadský insajder Elliotte Friedman.

Tréner Craig Berube novinárom vysvetľoval, že bude dávať pozor na to, koľko času na ľade Matthews strávi: „Je to ťažké, pretože on je typ hráča, ktorého chcete mať na ľadovej ploche čo najviac. Zároveň však bude mojou úlohou nejakým spôsobom regulovať jeho pobyt na ľade. Budeme od neho určite dostávať informácie, ako sa cíti, a na základe toho sa mu budeme snažiť dávkovať minutáž čo najlepšie, ako to len pôjde.“

V prvom zápase po návrate odohral Matthews proti Bostonu vyše 17 minút. V ďalších dvoch dueloch sa následne už dostal nad hranicu 20 minút, no potom vo štvrtok proti Caroline odohral iba menej ako 16 minút.

Napriek obmedzenému času strávenému na ľade je však Matthews mimoriadne produktívny. V rámci piatich januárových zápasov zaznamenal dokopy až 8 kanadských bodov.

Toronto hrá zatiaľ v tejto sezóne veľmi dobre. To, že sa Maple Leafs darí v základnej časti, však nie je žiadne prekvapenie. Práve naopak, v posledných rokoch to je skôr pravidlo.

Z pohľadu Toronta bude preto kľúčové hlavne to, ako sa tímu bude dariť v play-off. Vo veľmi dobrom svetle sa zatiaľ ukazuje útočník Mitch Marner, ktorý bojuje o čo najlepšiu vyjednávaciu pozíciu pred rokovaniami o novom kontrakte. Aktuálny mu totiž vyprší po skončení tejto sezóny.

Portál The Athletic však za zatiaľ najpozitívnejšie prekvapenie z tímu Maple Leafs označil po prvej polovici základnej časti brankára Anthonyho Stolarza. Práve on totiž patrí, minimálne čo sa štatistík týka, k najlepším brankárom tejto sezóny.

Stolarz odchytal v bránke Toronta 17 zápasov, v ktorých si udržal úspešnosť zákrokov na výbornej úrovni 92,7 %. Problém však je, že sa ešte koncom minulého roka nepríjemne zranil a od 12. decembra nenastúpil ani na jeden duel.

Ak sa pozeráme smerom k play-off, tak Maple Leafs budú na väčší úspech bezpodmienečne potrebovať, aby sa im ich dvaja kľúčoví hráči dali po zdravotnej stránke do poriadku. Jeden má na starosti góly zastavovať, zatiaľ čo ten druhý ich má, naopak, na druhej strane ľadu strieľať.

Stolarz v bráne ukázal v posledných mesiacoch skvelú formu a vo vyraďovacej časti môže teoreticky byť kľúčovým faktorom, ktorý Torontu pomôže stlačiť počet inkasovaných gólov na minimum.

V ofenzíve však Maple Leafs potrebujú takisto pomoc od Matthewsa, ktorý je v kabíne lídrom nielen v produktivite, ale tiež po emočnej stránke.

„Je to jeden z najlepších hokejistov na svete a zároveň je to tiež výnimočný hráč, ktorý pre nás robí veľa na oboch koncoch ľadovej plochy. Nikto nedokáže strieľať góly tak ako on,“ uzatvára John Tavares, od ktorého si Matthews začiatkom sezóny prevzal kapitánsku pásku a spolu s ňou aj veľkú ťarchu zodpovednosti. (Pavol Kliment dennikN)

[cepi]

Keď v septembri podpísal Sidney Crosby s Pittsburghom Penguins nový dvojročný kontrakt, sám klub ho na oficiálnom webe nazval „team-friendly“. Voľným prekladom – organizácii dal zľavu.

Vzal 8,7 mil. dolárov ročne – takú istú sumu, akú zarábal od sezóny 2008/09. Podľa modelu analytika Doma Luszczyszyna z The Athletic, ktorý na základe kvalít hráča v kombinácii s dôležitosťou pre tím určuje, akým platom by mali byť hokejisti ocenení, by si Crosby, ak by bol platený férovo, zarobil v kariére o 43 miliónov dolárov viac. Dokonca aj v ročníku 2024/25 by mal zarábať o dva milióny navyše.

Crosby svoje rozhodnutie znova nezvyšovať plat úmerne s infláciou zdôvodnil takto: „Výhry sú pre mňa najdôležitejšie. Rozumiem, ako to chodí. Chcem dať klubu tú najlepšiu šancu byť úspešný a na ľade si urobiť svoju prácu. Sústredím sa hlavne na to.“

Vie, že to funguje. Penguins aj vďaka jeho nízkemu platu dokázali v rokoch 2016 a 2017 poskladať mužstvo, ktoré získalo Stanleyho pohár.

Práve o ten Crosbymu ide aj tentoraz. Má 37 rokov a zmluva trvajúca do leta 2027 môže byť jeho poslednou. Nezvolil si odchod k favoritovi, ale pomoc mužstvu na ľade i vo finančnej situácii.

To prvé ovplyvniť vie a aj to robí. Je suverénne najproduktívnejším hráčom Penguins so 48 bodmi v 46 dueloch.

Potom však prichádzajú manažérske záležitosti, pri ktorých sa natískajú otázky: Ako je možné, že v klube nehrá nik, kto by bol 37-ročnému Crosbymu po polovici sezóny bližšie ako na 10 bodov? A čím to je, že brankára zarábajúceho päť miliónov dolárov ročne plánuje manažment poslať na farmu aj za cenu rizika, že oňho zadarmo príde na waiver listine?
Tým sa musí zodpovedať Kyle Dubas. Klub ho najal, aby udržal Penguins medzi ašpirantmi na titul v období, kým Crosby hráva.

Hľadal najlepšiu voľbu.

Kyle Dubas bol 19. mája 2023 prepustený z pozície generálneho manažéra Toronta Maple Leafs. Na začiatku júna oznámil klub Pittsburgh Penguins, že 37-ročného funkcionára najal ako prezidenta hokejových operácií.

Prvou úlohou Dubasa potom, čo dostal sedemročný kontrakt ako prejav veľkej dôvery majiteľov v jeho schopnosti, bolo nájsť generálneho manažéra, ktorý „bude najlepšou voľbou pre oddelenie hokejových operácií klubu“.

Výsledkom dvojmesačného hľadania bola voľba samého seba. Dubas 3. augusta 2023 vyhlásil, že sa práve on stane novým generálnym manažérom Pittsburghu s tým, že takto to bude najlepšie pre kontinuitu toho, čo organizácia začala budovať jeho príchodom.

A tu sa začína príbeh, ktorý z ospevovaného ambiciózneho mladého funkcionára urobil terč kritiky.

Imunita voči kritike mu uškodila
Popredný zámorský novinár Frank Seravalli v stredu zverejnil kritický komentár o Kyleovi Dubasovi. Síce uznal, že Pittsburgh nebol v dobrom rozpoložení po krokoch jeho predchodcu Rona Hextalla, ale dodal, že jeho prvý kalendárny rok vo funkcii bol „plnohodnotnou tragédiou“.

Píše v ňom: „Odkedy sa stal generálnym manažérom (Toronta) Maple Leafs, nazeralo sa naňho ako na chlapca-génia, ktorý dostával ocenenie za ocenením. Dokonca ho Hockey Canada najal, aby asistoval pri výbere kanadskej zostavy na Turnaj štyroch národov a olympiádu v roku 2026. Zdedil tím s jadrom okolo Austona Matthewsa, Mitcha Marnera a Williama Nylandera a vyhral jednu jedinú sériu pri piatich účastiach v play-off. Ale z neznámeho dôvodu bol imúnny voči kritike, hoci strávil tak veľa času v Toronte, strede hokejového uragánu.“

Pokračoval s tým, že už v Toronte sa jeho rozhodnutia javili ako urýchlené, učinené bez dostatočnej analýzy a kritického myslenia. Dodal, že zmluva, ktorá bude Penguins bolieť viac ako tie, ktoré tu podpísal Dubas, bude samotná zmluva Dubasa, ktorá má trvať až do roku 2030.

Aby svoje tvrdenia potvrdil, ponúkol časovú os rozhodnutí, ktoré Kyle Dubas učinil od začiatku pôsobenia v manažérskom kresle Pittsburghu, teda od 3. júna 2023:

28. júna 2023 – V prvom trejde získal do Pittsburghu Reillyho Smitha z Vegas Golden Knights za výber v treťom kole draftu 2024. Útočník, ktorému zostávali dva roky zmluvy s platom 5 miliónov dolárov ročne, u „tučniakov“ vydržal len rok, keď strelil o polovicu menej gólov ako vo Vegas v predchádzajúcej sezóne. Následne bol vymenený do New Yorku Rangers za voľbu v 2. kole draftu 2027 a podmienečnú voľbu v 5. kole draftu 2025, pričom si Penguins ponechali štvrtinu z jeho platu.
1. júla 2023 utratil Dubas vyše 65 miliónov. Podpísal Tristana Jarryho, ktorému dal päťročný kontrakt s platom 5,375 mil. dolárov, a už o rok a pol ho poslal na farmu. Šesťročnú zmluvu na 4,5 mil. dolárov ročne dal obrancovi Ryanovi Gravesovi, ktorý je o rok a pol neskôr v podstate nevymeniteľný, keďže v 31 dueloch sezóny 2024/25 ešte nebodoval. Centra Larsa Ellera si upísal na dva roky s ročným zárobkom 2,45 mil. dolárov, no v novembri 2024 ho vymenil do Washingtonu za voľby v treťom (2025) a piatom (2027) kole draftu. Z trhu voľných hráčov získal Noela Acciariho na tri roky za celkovo 6 miliónov a Matta Nieta, ktorý má 900-tisícový plat, ale trápia ho zranenia.
3. augusta 2023 – Dubas v snahe vylepšiť defenzívu priviedol najdrahšie plateného obrancu na svete Erika Karlssona, ktorý mal v tom čase 33 rokov, ale bol čerstvým držiteľom Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu v NHL. Tú však nedostal pre defenzívne schopnosti, ale vďaka 101 bodom, ktoré pozbieral v drese San Jose. V prvej sezóne po výmene zaznamenal o 45 bodov menej a na ceste za rovnakým bodovým ziskom je aj v ročníku 2024/25.
7. marca 2024 – Počas uzávierky prestupov Dubas vymenil hviezdneho útočníka Jakea Guentzela do Caroliny. Za hráča, ktorý zbieral viac ako bod na zápas a pri plnom zdraví útočí na 40-gólovú hranicu, získal útočníka Michaela Buntinga a prospekty, ale ani jeden výber v prvom kole draftu, pričom túto voľbu boli manažéri ochotní pustiť za Tomáša Hertla, Noaha Hanifina, Seana Monahana či Seana Walkera.
17. apríla 2024 – Penguins nepostúpili do play-off po druhý raz po sebe. Pre jadro mužstva okolo Crosbyho, Malkina, Letanga či Karlssona je pritom vyraďovacia fáza hlavným bodom záujmu.
Tu sa Seravalli zastavil, ale mohol pokračovať aj udalosťami od posledného leta.

20. júna 2024 – Dubas dal dvojročný kontrakt s platom 2 500 000 dolárov na rok brankárovi Alexovi Nedeljkovicovi. V 19 dueloch prebiehajúceho ročníka má chabú 88,6-percentnú úspešnosť zákrokov.
1. júla 2024 – priviedol ako posilu Anthonyho Beauvilliera, ktorý síce strieľa góly svojím obvyklým tempom, ale od nového roka nebodoval, a ak nezvýši svoj prínos, pozbiera v 81 zápasoch asi toľko bodov, čo zvládol predvlani vo Vancouveri za 33 stretnutí. Ďalšia posila Matt Grzelcyk síce boduje ako nikdy predtým, ale existuje len málo horších obranných párov v defenzívnej hre než ten, ktorý tvorí s Erikom Karlssonom.
13. augusta 2024 – získal z Nashvillu za lacno Codyho Glassa spolu s draftovými voľbami v rokoch 2025 a 2026. S Kevinom Hayesom išlo o jediné posily, ktoré do Pittsburghu prišli v rámci výmen, a v oboch prípadoch ide o hráčov, ktorí ročník začali v spodnej šestke.
16. septembra 2024 – Dubas podpísal dvojročnú zmluvu so Sidneym Crosbym s ročným platom 8 700 000 dolárov. Ide o jeden z najlepších kontraktov súčasnosti, no viac ako s Dubasom súvisí s útočníkovým prístupom, ktorý si rovnakú čiastku zarába od sezóny 2008/09, vzhľadom na to, že číslo 87 nosí na drese a narodil sa 7. augusta 1987 (v americkej forme zapisovania 8/7/87).
Horší než vlani
Dubas prišiel do Pittsburghu po prvej nepostupovej sezóne Penguins po 16 rokoch. Neúspech si vyžiadal odvolanie manažéra Rona Hextalla.

Cieľom nebola prestavba, hoci jadro tímu tvoria poväčšine hráči nad 35 rokov. Úlohou bolo vrátiť mužstvo do bojov o Stanleyho pohár, kým tu stále hrá trojica Crosby-Malkin-Letang, ktorá pomohla do Pennsylvánie doniesť tri poháre.

„Kto si chce staviť proti Mikeovi Sullivanovi, Sidneymu Crosbymu, Jevgenijovi Malkinovi, Krisovi Letangovi a ďalším, nech sa páči, nech si poslúži. Ale ja im dávam plnú dôveru. Myslím si, že toto je skupina, ktorá sa môže zaradiť k favoritom na Stanleyho pohár,“ povedal počas prvej tlačovej konferencie po príchode do organizácie.

O Dubasa prejavilo vedenie klubu záujem ihneď po jeho odvolaní v Toronte. Pohlavári si s ním okamžite dohodli schôdzku, ktorú Dubas opísal ako „pôsobivé stretnutie, vzhľadom na ich pohľad na vedenie športovej organizácie, na to, čo z nej chcú vybudovať, na krátkodobé ciele i dlhodobé vyhliadky a vystavanie organizácie, ktorá bude konzistentne úspešná“.

O úspechoch však zatiaľ za Dubasovej éry nemôže byť reč. Penguins upadajú.

V prvom roku po svojom nástupe Dubas nesplnil cieľ postupu. Pittsburgh síce bol v hre do konca, no napokon stratil na druhú divokú kartu tri body.

Sme uprostred jeho druhého ročníka vo funkcii a veci sa nehýbu k lepšiemu. Pens dokonca upadajú. Od play-off ich delí zhruba taký istý bodový rozdiel ako od posledného miesta a percentuálne menej bodov získavajú vo Východnej konferencii len New York Islanders a Buffalo Sabres.

Medziročne sa Pens zhoršili v takmer všetkých dôležitých štatistikách. Strieľajú menej gólov, inkasujú viac, strieľajú menej striel, na ich bránku ich letí viac a nekompenzujú to ani len tvrdosťou a obetavosťou, keďže vlani mali v prepočte na zápas viac bodyčekov i blokov.

Má to priamy súvis s krokmi manažmentu. Tím sa totiž medzisezónne neposilnil.

Za hviezdou tímu a najmladším kľúčovým hráčom Jakeom Guentzelom ostalo nevyplnené miesto, ktoré nedokáže zaplniť Michael Bunting s priemerom 0,57 bodu na zápas.

Na webe The Athletic už pred sezónou varovali, že klub prišiel o najlepšieho tvorcu ofenzívy: „Jeho hra v prechodovej fáze, nebezpečné prihrávky a forčeking posilnili jeho hru a urobili z neho prvotriednu zbraň. Jeho absencia posúva tím pod čiaru postupu do play-off.“

Problém predstavuje aj obrana. Penguins inkasujú v priemere 3,67 gólu na zápas. Číslo ide vo veľkej miere za brankármi, no ani na posilnení obranných radov sa Dubas nezmohol na viac ako na privedenie hĺbkových zadákov.

The Athletic v predsezónnom preview označilo za najlepší možný scenár to, že Penguins budú mať jednu z najlepších presiloviek, brankár Jarry ukáže, že stále má na to byť jednotkou v NHL, a mužstvo s týmto jadrom vďaka tomu raz a naposledy postúpi cez prvé kolo play-off.

Situácia sa však zatiaľ podobá skôr tomu, čo v tomto preview označili ako najhorší možný scenár – že úpadok bude pokračovať a pri nevyrovnaných výkonoch Pittsburgh nevyhrá dostatočný počet zápasov na postup do play-off, no zároveň ich ani neprehrá toľko, aby došlo k odštartovaniu novej éry.

Tlak zhora i zdola

Kyle Dubas má v Pittsburghu právomoci ako máloktorý iný generálny manažér, keďže zastáva viacero funkcií zároveň. Okrem toho je šiestym najlepšie plateným manažérom v súťaži s ročným zárobkom 2 800 000 dolárov.

Lenže momentálna vízia osobností nad ním (majiteľov) a pod ním (lídrov tímu) je ťažkou skúškou. V NHL azda neexistuje náročnejšia pozícia ako umelo udržiavať nádeje kedysi silného tímu s veteránmi, ktorí chcú na sklonku kariéry ešte jeden prsteň pre šampióna.

Málokedy sa to podarí. Prestavbu svojho času odďaľovali Detroit Red Wings, keď naťahovali najdlhšiu sériu postupov do play-off, Chicago Blackhawks po odchode Mariána Hossu a rozpade jadra dynastie alebo San Jose Sharks, ktorých neúspešná naháňačka za Stanleyho pohárom pre Joea Thorntona, Patricka Marleaua alebo Marca-Édouarda Vlasica vyústila do hlbokej prestavby.

V Pittsburghu už za éry Crosbyho, Malkina a Letanga nestíhajú ani „retool“, čo je termín, ktorým sa označuje kratšia prestavba tímu. Takú momentálne vidíme v St. Louis Blues, ktorí majú perspektívne jadro aj napriek skutočnosti, že v roku 2019 vyhrali Stanleyho pohár.

A tak nezostáva iná možnosť než riskovať a skúšať „all in“. Dubasovi táto filozofia zväzuje ruky a zužuje okruh možností.

Prejavilo sa to pri trejde Erika Karlssona. Švédskeho ofenzívneho obrancu získal, hoci je jeho plat priveľmi zaťažujúcou položkou pod stropom a tímu by sa viac hodilo posilnenie defenzívy, keďže v sezóne pred jeho angažovaním patril k podpriemeru v rámci inkasovaných striel na bránku.

Tu sa ukázala snaha o all-in. Za Karlssonov príchod podľa Roba Rossiho z The Athletic zalobovali Sidney Crosby a Kris Letang. Dubas teda vyhral súboj o Karlssona s ostatnými generálnymi manažérmi a vzdal sa zaňho okrem iného voľby v prvom kole draftu.

Na Daily Faceoff pred podobným scenárom vystríhali hneď po jeho angažovaní v júni 2023. „Ron Hextall a Brian Burke (býv. prezident hokejových operácií – pozn. red.) Dubasovi zanechali poriadny chaos, ktorý musí upratať: v súčasnom zložení sa klub nachádza v nejasnom strede NHL, nie je dosť dobrý na to, aby mohol bojovať o Stanleyho pohár, ani dosť zlý, aby sa sústredil na prospekty,“ napísal Matt Larkin.

K tomu treba pripočítať snahu o vzkriesenie nádejí na titul a nevydarené riskantné i menej riskantné ťahy a už tak malá šanca, že sa Crosby, Malkin či Letang ešte dočkajú Stanley Cupu v Pittsburghu, sa zmenšila na minimum. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Kariéru ukončující zranění v NHL

Bryan Little (Winnipeg) – prasklý ušní bubínek/otřes mozku

Johnny Boychuk (NY Islanders) – zranění oka

Marc Savard (Boston) – otřes mozku druhého stupně

Joni Pitkänen (Carolina) – zlomenina patní kosti

Keith Ballard (Minnesota) – otřes mozku a četné zlomeniny obličeje

Michael Sauer (NY Rangers)

Rick Nash (Boston) – otřes mozku

Johan Franzén (Detroit) – otřes mozku

Joe Vitale (Arizona) – otřes mozku

Mark Borowiecki (Nashville) – otřes mozku

Chris Pronger (Philadelphia) – zranění oka

Steve Moore (Colorado) – otřes mozku

Doug Gilmour (Toronto) – poranění předního křížového vazu

Bernie Parent (Philadelphia) – zranění oka

Michel Goulet (Chicago) – otřes mozku

Nick Kypreos (Toronto) – otřes mozku

Henry Boucha (Colorado) – zranění oka

Trent McCleary (Montreal) – zlomený hrtan/zhroucení plic


VIDEO: <iframe src='https://dodiri.cz/?attachment_id=110298 ... able]=true' frameborder='0' scrolling='no' width='640' height='360 allowfullscreen allow='autoplay; fullscreen'></iframe>

[cepi]

[petrik]

https://www.hokejportal.net/?q=clanok/o ... deo/137926

[cepi]

V sobotu večer odohral Hartford Wolf Pack v severoamerickej AHL zápas na ľade Charlotte Checkers. Pri prehre 2:3 chýbal v zostave slovenský útočník Adam Sýkora.

Nebolo to jediné prekvapujúco vynechané meno. Zdravými náhradníkmi boli aj Kanaďan Benoit-Olivier Groulx a Čech Jaroslav Chmelař.

Vysvetlenie bolo treba čítať medzi riadkami. Poskytol ho novinár Rick Dhaliwal, keď na sociálnej sieti X napísal: „Jeden z troch hráčov, ktorí boli náhradníkmi v Hartforde, nesedel na tribúne z dôvodu výmeny do Vancouveru za J. T. Millera.“

To znamená, že dvaja z týchto troch hráčov nenastúpili práve z tohto dôvodu. Mali byť súčasťou trejdu, ktorý sa však napokon neudial.

Náčrt trejdu Sýkoru

New York Rangers sú aj v sezóne 2024/25 odhodlaní zabojovať o Stanleyho pohár. Ambície vyhrať prvý titul od roku 1994 majú už dlho, zostávajú však nenaplnené.

Preto patria k najaktívnejším klubom na prestupovom trhu, pokiaľ ide o preverených veteránov. S 31-ročným J. T. Millerom, ktorý zrejme opustí Vancouver, navyše majú skúsenosti z minulosti.

Ich filozofia je all-in.

Svedčí o tom menoslov zdravých náhradníkov zo spomínaného zápasu na farme: Adam Sýkora má 20 rokov, Jaroslav Chmelař je o rok starší a Groulx o pár týždňov oslávi 25. narodeniny. Sú to síce len „farmári“, ale najmä v prípade prvých dvoch menovaných ide o hráčov s perspektívou, ktorí môžu byť súčasťou budúcnosti Rangers, ak ich nevytrejdujú.

Dvaja z týchto hráčov boli už jednou nohou vo Vancouveri. Odpoveď na to, či medzi nimi bol aj Sýkora, načrtol autor podcastu „New York Rangers: Under Review“, známy pod pseudonymom Statboy Steven, ktorý predpokladá, že súčasťou konverzácií o trejde boli Slovák Sýkora a Čech Chmelař. Nielen on si navyše myslí, že z New Yorku na západ mohol letieť i ďalší český útočník Filip Chytil.

Úplnú podobu protihodnoty, ktorú „jazdci“ za Millera núkali, neposkytol žiaden novinár. Pracujeme teda iba s náčrtmi, od zámorských novinárov prenikli skôr chudobné informácie.

Prečo Sýkora nehral a Miller áno
Isté je, že manažment Rangers s vedením Canucks debatuje o potenciálnom príchode Millera. Deje sa to už dlhšie obdobie.

Josh Yohe z webu The Athletic začiatkom januára informoval, že Newyorčania ponúkli za Millera švédskeho útočníka Miku Zibanejada. S takouto protihodnotou Canucks nesúhlasili.

V Britskej Kolumbii si robia zálusk na obrancu Bradena Schneidera. Podľa Elliotta Friedmana by mohla uspieť ponuka, ak by ho Rangers pridali k Zibanejadovi, no manažér Chris Drury nemá záujem o trejd mladého Kanaďana.

Z výrokov, ktoré skôr jemne a bez väčšieho konkretizovania naznačovali postup v rokovaniach, sa zdá, že práve sobota bola dňom, keď bol trejd najbližšie.

Padol v poslednej chvíli.

V tú noc hral Vancouver s Edmontonom. Asi hodinu a pol pred jeho začiatkom sa insider Friedman na Sportsnete vyjadril: „Počas posledných 24 hodín bolo isté časové obdobie, keď J. T. Miller nemal hrať a mal byť zdravým náhradníkom, lebo bola blízko jeho výmena, verím, že do New Yorku Rangers. Neviem, čo presne sa stalo, ale trejd padol a už nie je na dosah.“

Miller tento duel odohral.

Časový sled udalostí sedí. Hartford hral v sobotu o 22.00 SEČ, keď mala byť výmena stále aktuálna. Vancouver hral až od nedele 4.00 SEČ. Medzi začiatkom týchto zápasov teda ubehlo šesť hodín.

Náhla zmena by teoreticky mohla byť vynútená hráčom. Miller má v kontrakte klauzulu o nevymeniteľnosti, čo znamená, že ak sa rozhodne zostať vo Vancouveri, vedenie to bude musieť akceptovať, no vzhľadom na to, že rokovania trvajú už minimálne niekoľko týždňov, sa zdá, že v tomto problém nebude.

Aj tu zostávame v rovine špekulácií. Premenných vo výmene je totiž mnoho – od počtu artiklov na jednotlivých stranách až po to, či Rangers prevezmú celú Millerovu mzdu.

Friedman hovorí, že výmena „už nie je na dosah“. Sýkora i Chmelař nastúpili na nedeľňajší duel Hartfordu. Tieto skutočnosti naznačujú, že ak sa Miller, respektíve Sýkora, majú presunúť do iných organizácií, nebude to tak skoro.

Posledným Slovákom, ktorého meno figurovalo vo výmene v NHL, bol Maxim Čajkovič, keď ho Minnesota Wild poslala 26. januára 2024 do Pittsburghu Penguins. V NHL si nikdy nezahral.

Podnetom na výmenu spor hviezd
J. T. Miller bol v minulom ročníku najproduktívnejším hráčom Vancouveru. V 81 zápasoch zaznamenal 103 bodov (37 + 66).

Tridsaťjedenročný útočník v prebiehajúcej sezóne bodovo poľavil, no stále je v bodovaní tímu tretí, hoci vynechal už desať stretnutí. Môže ísť len o krátkodobý výpadok z obvyklej formy, vďaka ktorej zbiera pravidelne viac ako bod na zápas. Okrem toho je len v druhom roku zmluvy, ktorá mu platí do leta 2030.

Za bežných okolností nebýva hráč jeho kalibru s týmto kontraktom dostupný na výmenu. Nedávno sme vás však v rubrike Ráno s NHL informovali o kríze, ktorá sa má týkať vzťahu Millera a ďalšej hviezdy Canucks Eliasa Petterssona, ktorá údajne v týchto mesiacoch eskalovala.

Pred médiami obaja vzájomný konflikt popreli. Generálny manažér Patrik Allvin však pre Sportsnet priznal, že nevylučuje žiadnu zmenu v kádri, a insider Friedman informoval, že klub hľadá možnosti, ako niektorého z nich vytrejdovať, pričom momentálne sa javí pravdepodobnejší práve odchod Millera.

Ak sa riešenie situácie v podobe výmeny uskutoční v tejto sezóne, stane sa tak najneskôr do 7. marca, keď prebehne uzávierka prestupov.

Aktivita na trhu sa pri takýchto produktívnych hráčoch štandardne zintenzívňuje až v posledných dňoch a týždňoch pred týmto dátumom. Vancouver je však ochotný rokovať už krátko po polovici základnej časti.

Podľa predpokladanej protihodnoty, ktorú zvažovali, sa zdá, že by z nepriaznivej situácie mohli vyťažiť omladenie. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Každý zápas chcú dať 10 gólov. Vysvetľujeme, prečo sa z defenzívnej NHL stala reklama na ofenzívu.

Hokejová NHL sa za posledných niekoľko rokov zmenila na ligu gólov. Defenzívnu nudu vystriedali ofenzívne hody, cieľ, ktorý malo vedenie súťaže, aby prilákalo ľudí, sa napĺňa.

Kým medzi sezónami 2006/07 až 2016/17 počet strelených gólov priemerného tímu na zápas nikdy neprekročil hranicu 2,9, od roku 2017 je konzistentne nad ňou a od sezóny 2021/22 sa drží nad tromi gólmi. Podobná štatistická zaujímavosť sa dala sledovať naposledy v prvej polovici 90. rokov.

„Nikto sa nebojí defenzívne hrajúceho mužstva. Keď sa súper má na pozore, lebo hrozíte gólmi, vtedy máte rešpekt,“ vyhlásil bývalý tréner Buffala Sabres Don Granato a s jeho nastavením súhlasia mnohí moderní tréneri.

Zmenila sa nielen filozofia, ale i prístup k tréningom či stratégie. Individuálne schopnosti priemerného hráča dosahujú omnoho vyšší level než pred niekoľkými desaťročiami. Populárny YouTube kanál venujúci sa analýzam hokeja Hockey Psychology sa v jednom zo svojich videí pýta: Sú dnešní hokejisti z NHL až príliš dobrí?

V článku vysvetľujeme vplyvy, ktoré najkvalitnejšiu hokejovú súťaž na svete po 30 rokoch sčasti vrátili do dôb, keď v nej hrávali Wayne Gretzky, Mario Lemieux alebo Peter Šťastný.

Revolučné zmeny pravidiel

Národná hokejová liga bola založená 26. novembra 1917 a už o tri a pol týždňa neskôr sa odohral jej historicky prvý zápas medzi Ottawou Senators a Montrealom Canadiens.

V tom období bol hokej stále na pomyselnom začiatku vývoja. Po 108 rokoch v ňom platia desiatky nových pravidiel – hráči aj brankári nosia helmy, môže sa prihrávať smerom dopredu, ľad delí stredová červená čiara a počet klubov v NHL sa zo štyroch zvýšil na 32.

Spolu s pravidlami či výstrojom sa menil i obraz hry a najefektívnejšie stratégie. Na základe toho rozlišujeme „ofenzívne“ a „defenzívne“ éry, pri ktorých je meradlom počet gólov, ktorý priemerný tím NHL strelil za jeden zápas.

Začiatky súťaže boli turbulentné. Hoci bola tretia sezóna historicky najgólovejšou, roky 1923 – 1930 predstavovali najdefenzívnejšiu dobu v dejinách NHL a v sezóne 1928/29 strieľal priemerný tím len 1,46 gólu na stretnutie. Základnou filozofiou nebolo streliť viac gólov ako protivník, ale inkasovať ich menej.

V 30. rokoch 20. storočia sa lige podarilo odvrátiť padajúcu krivku revolučnými zmenami pravidiel. Zrušili sa reguly o prihrávkach (prihrávky dopredu alebo kopanie do puku boli dovtedy zakázané).

NHL povolila viac hráčov na súpiskách, namiesto šestice hráčov a pár náhradníkov začali tímy využívať útočné a obranné formácie a pravidelné striedanie dalo hráčom viac energie útočiť. Tieto zmeny najvýraznejšie posunuli hokej k jeho dnešnej podobe, aj keď bol stále pomerne defenzívny.

Vojnové roky boli útočnou érou. Náhly nárast ofenzívy bol zapríčinený odchodom mnohých hráčov k armáde počas druhej svetovej vojny a odhalil zaujímavý fenomén – keď klesne počet kvalitných hráčov, padá viac gólov.

„Ako pokračovala vojna, hokej bol otvorenejší a chaotickejší,“ napísali na webe hockeyanalytics.com. Úrovňou sa hokejisti vrátili do prvých rokov existencie súťaže, čo sa prejavilo na výsledkoch zápasov.

Plynulosti hry pomohlo aj zavedenie stredovej červenej čiary v ročníku 1943/44, ktoré je považované za začiatok modernej doby v hokeji.

Éru Original Six, keď v súťaži hrala šestica klubov (Montreal, Toronto, Boston, NY Rangers, Chicago a Detroit), definuje stabilita. Platí to aj o góloch, keďže po extrémnych zmenách v predošlých obdobiach sa za 17 rokov pohybovala krivka gólov na zápas medzi hodnotami 2,4 a 3,04.

Expanzné roky NHL (od konca 60. rokov) znamenali príklon k ofenzíve. Viac klubov znamenalo vyšší prílev talentov. Phil Esposito zaznamenal prvú stobodovú sezónu v dejinách, Bobby Orr sa stal symbolom ofenzívnej hry u obrancov a NHL sa pomaly začala otvárať príchodu Európanov a ich poňatiu hokeja, ktoré bolo viac o šikovnosti a menej o tvrdosti.

Najofenzívnejšou dobou boli 80. roky a začiatok deväťdesiatych. Za 13 sezón medzi rokmi 1980 – 1993 nepadol počet gólov strelených priemerným klubom za zápas nižšie ako na hodnotu 3,46.

Wayne Gretzky štyrikrát pozbieral viac ako 200 bodov v sezóne a v súťaži boli aj ďalšie ofenzívne legendy ako Mario Lemieux, Mike Bossy, Mike Messier, Jari Kurri, Dale Hawerchuk, Denis Savard či Peter Šťastný. Brankári ich talentu prosto nestíhali.

To sa zmenilo, keď svoj vrchol dosiahli Patrick Roy a Dominik Hašek, jedni z najlepších brankárov v dejinách. Do hry vniesli nové prvky, ktorými inšpirovali ďalších, a percentuálna úspešnosť brankárov rástla.

Na začiatku ôsmej éry bola na úrovni 89,5 percenta, na jej konci dosiahla 91,1 percenta, čo bol nárast o takmer 4 percentá od sezóny 1983/84.

Ďalším faktorom boli stratégie a defenzívne poňatie hry. Táto doba je známa ako „dead puck era“ (éra mŕtveho puku) pre dominanciu tímov s pascami v strednom pásme, ktorí súperov často nepúšťali k viac ako zopár reálnym šanciam na gól.

Liga reagovala obšírnymi zmenami pravidiel po výluke v sezóne 2004/05. Zúženie stredného pásma, zrušenie ofsajdu na červenej čiare, vymedzenie priestoru pre hru brankára s pukom i zmenšenie brankárskeho výstroja okamžite zdvihli priemer o takmer 0,5 gólu na zápas.

No hoci abnormálne defenzívne taktiky vymizli, súťaž sa medzi rokmi 2009 – 2017 stabilizovala ako nikdy predtým a odchýlky medzi sezónami boli minimálne. Problémom bolo, že stále na nízkych číslach.

Od sezóny 2017/18 nastala nová ofenzívna éra. Connor McDavid, Nathan MacKinnon či Nikita Kučerov dosahujú produktivitu, ktorá bola pred desiatimi rokmi nepredstaviteľná.

Obrancovia ako Hughes, Karlsson či Makar siahajú na štatistiky, akými sa svojho času hrdili Paul Coffey či Ray Bourque.

Na základe uvedenej definície môžeme históriu NHL rozdeliť na týchto desať období:

Začiatky NHL – ofenzívna éra – 1917-1923
Nechcený vývoj – defenzívna éra – 1923-1930
Modernizácia hokeja – stabilizačná éra – 1930-1940
Vojnové roky – ofenzívna éra – 1940-1949
The Original Six – stabilizačno-defenzívna éra – 1949-1967
Expanzné roky – stabilizačno-ofenzívna éra – 1967-1980
„Divoké osemdesiatky“ – ofenzívna éra – 1980-1993
„Dead puck“ éra – defenzívna éra – 1993-2005
Povýluková éra – stabilizačno-defenzívna éra – 2005-2017
Éra zručnosti – ofenzívna éra – 2017-súč.
*pozn. „stabilizačná“ éra znamená dobu poznačenú zmenami (novými pravidlami, príchodom vyššieho počtu nových klubov…)

Graf znázorňuje vývoj počtu gólov priemerného tímu NHL na zápas v priebehu jednotlivých sezón. Zdroj: hockey-reference/Dáta vytvorené pomocou webu Canva
Základ od Crosbyho a Ovečkina
Súčasnú éru nazvali v spomenutom videu kanáli Hockey Psychology ako „Era of Skill“ – éru zručnosti.

Jej korene datujú do roku 2006. Vtedy v lige začali hviezdiť fenomenálni útočníci Sidney Crosby a Alexander Ovečkin.

Súčasné hviezdy ako Connor McDavid, Auston Matthews, Nathan MacKinnon, Leon Draisaitl, Mikko Rantanen či Matthew Tkachuk boli vtedy v žiackych ligách. Crosbyho a Ovečkina však spoznali ihneď – okamžite sa stali celebritami a vzormi pre nastupujúcu generáciu.

Hokej je v súčasnosti iný než bol v akejkoľvek z popísaných dôb. Jedným zovšeobecňujúcim prívlastkom môžeme túto éru nazvať ako „ofenzívnu“, ale to nestačí, pretože oproti súčasnosti a 80. rokmi sú významné odlišnosti.

Nesúvisia priamo s hviezdami, keďže každá éra mala svoje. Hlavným menovateľom týchto zmien je priemerný hokejista.

Nils Höglander hrajúci vo štvrtom útoku Vancouveru dokáže streliť tzv. michigan. Vo štvrtej formácii Winnipegu zas nastupuje Morgan Barron, jeden z najrýchlejších hráčov v lige.

Z NHL v podstate vymizli čistokrvní bitkári, lebo aj tvrdí muži dnes musia prispieť tímu viac ako päsťami. A príbehy o obrancoch, ktorí sotva vedeli korčuľovať dozadu, sa dnes zdajú nepredstaviteľné.

Strelci prečítali brankárov.

Všetko sa teda začína pri individuálnych schopnostiach. Vzhľadom na to, že sa pravidlá NHL po výluke už podobným spôsobom nikdy nemenili, môžeme konštatovať, že zvýšený počet gólov súvisí s talentom a so zručnosťami, ktoré do ligy prinášajú nové tváre.

Každá pozícia sa pritom vyvíja. Práve vývoj útočníkov sa v aktuálnej dobe javí najrýchlejší. Ich hra je plná inovatívnych prvkov. A pokiaľ ide o góly, najviac rezonujú ich strelecké schopnosti.

Po rokoch, ktorým dominovali brankári, potrebovali strelci nájsť ich slabé stránky. Podarilo sa im to do takej miery, že sa od sezóny 2016/17, teda od konca poslednej éry, znížila ich priemerná úspešnosť zákrokov z 91,3 na 90,1 percenta v prebiehajúcej sezóne (čomu pomohlo aj zmenšenie brankárskeho výstroja).

Pokiaľ ide o strelecké trendy, pozorujeme ich niekoľko.

Množstvo gólov v dnešnej dobe padá po nízko letiacich strelách. Brankári majú vynikajúco vycibrené reflexy, ale ich pohyby v štýle „motýlika“ odkrývajú priestory medzi nohami, nech už sú akokoľvek rýchle.

Strelci sa snažia zachytiť momenty, keď sa im otvára táto možnosť, a poslať tesne nad ľadom strelu, na ktorú nemôžu siahnuť rukami a nestihnú betónmi.

Z princípu „vystreliť, keď je brankár v pohybe,“ vychádzajú mnohé strelecké inovácie. Hokejisti sa skrátka museli naučiť čítať myseľ brankárov – najlepší strelci vedia, kedy ide brankár do kľaku, kedy sa odráža jednou nohou a akým spôsobom využiť jeho presúvanie.

Tréneri brankárov nabádajú strelcov na aktivitu aj z odvážnych pozícií a uhlov. Dnes už nie sú výnimkou góly takmer z bránkovej čiary, odkiaľ útočníci odkrývajú diery, keď sa brankár natlačí k žŕdke.

V tom momente môže strelec využiť štrbinku medzi telom a žŕdkou, priestor medzi betónom a korčuľou, nepokrytý horný roh či dokonca odraz od brankárovej helmy.

Najlepší strelci v súčasnosti dokážu spojiť tieto trendy dohromady, napríklad Auston Matthews, ktorý prekvapuje brankárov nízko letiacimi strelami z nečakaných miest a uhlov v momentoch, keď sú presvedčení, že im nehrozí vysoké nebezpečenstvo.


Priamo úmerne so zrýchľovaním hry ako takej pozorujeme na štatistikách snahu korčuliarov o čo najdynamickejšiu streľbu.

Pre porovnanie, v sezóne 2007/08 bola štvrtina všetkých striel príklepom a len 41 percent striel tvorili strely zápästím (švihom). O 15 rokov neskôr sa podiel striel zápästím zvýšil na 55 percent, kým príklepy klesli na 12 percent a vídame ich čoraz menej.

Hráči si v situáciách, keď majú možnosť použiť príklep, často radšej vyberú tzv. „snap shot“, (teda skrátenú strelu zápästím, resp. strelu s krátkym náprahom), keďže im obrancovia dovoľujú omnoho menej času a priestoru ako v minulosti.

Špecialistov na streľbu s dlhým náprahom, akými sú Steven Stamkos, Alexandr Ovečkin, Patrik Laine či David Pastrňák, ubúda, keďže kratšie náprahy nedávajú brankárom takú možnosť na prípravu.

Typ strely Percent. podiel zo všetkých striel (2022/23) Zmena v perc. podiele oproti sezóne 2007/08 Percent. podiel zo všetkých gólov v sezóne 2023/24
Strela zápästím 55 % +14 % 49 %
Snap shot 16 % -1 % 14 %
Strela príklepom 12 % -14 % 12 %
Strela bekhendom 8 % bez zmeny 5 %
Teč 8 % +2 % 19 %
Obtočenie okolo bránky 1% -1 % 1 %
V tabuľke boli použité dáta z webu Moneypuck.com.

Okrem spomenutého strelci prinášajú nové techniky streľby. Medzi tie patria strely zo zákrytu, pričom na clonu často používajú súperových brániacich hráčov či operovanie na malom priestore a strieľanie z obkľúčenia súperov z tesnej blízkosti bránky.

Hokejisti vycibrili svoju schopnosť reagovať na pohyb puku a ani zlá prihrávka za hráča či príliš pred neho dnes neznamená stratenú akciu.

Aj štvrtý útok dáva góly
Na zručnosti prichádzajúcich hráčov reagovali tréneri a prispôsobili tomu stratégie. Éry fungujú na tomto princípe.

Keď do ligy prišli brankári ako Hašek, Roy či Martin Brodeur, tímy začali hrať defenzívnejšie, aby využili veľkú výhodu z ich prítomnosti. Keď prišli McDavid, Matthews alebo MacKinnon, bolo treba zužitkovať ich schopnosti na maximum.

„Ofenzívne myslenie u trénerov prevažuje nad defenzívnym. Tímy a tréneri si na to budú musieť zvykať a vyvíjať defenzívne systémy a taktiky,“ opísal súčasnú éru pre TheScore generálny manažér Detroitu Red Wings Steve Yzerman.

Známy trénerský pedant Rod Brind’Amour z Caroliny to potvrdil: „V každom zápase chceme streliť desať gólov. Je síce pravda, že nechceme ani nijaký dostať, ale prvoradé je streliť ich desať. Myslím si, že hokej sa v tomto smere posunul k lepšiemu, pretože väčšina trénerov v NHL rozmýšľa rovnako.“

Hlavný tréner Dallasu Peter DeBoer sa vyjadril, že to v dnešnej dobe inak ani nejde, pretože časy, keď mala tretia a štvrtá formácia za cieľ udržať vedenie, sú preč. Každý hráč je pripravený útočiť a nijaké vedenie nie je bezpečné.

A tak sa za posledných päť rokov v stratégiách udial ofenzívny boom.

Tampa Bay Lightning vyhrali Stanleyho pohár v rokoch 2020 a 2021, keď úspešne implementovali taktiku dvoch útočníkov a troch hráčov na modrej pri tlaku v útočnom pásme.

Znamenala, že najnebezpečnejší hráč z formácie, napríklad Nikita Kučerov, prišiel vypomôcť obrancom ako tretia možnosť na modrej čiare, odkiaľ mal logicky viac času na streľbu alebo prihrávku, než k nemu stihol prikorčuľovať brániaci hráč.

Ich dominanciu ukončili Colorado Avalanche, ktorí bez väčších zaváhaní preleteli naprieč play-off 2023. Tampu Bay vo finále porazili podobnou taktikou, akú uznávali Lightning, avšak využili schopnosti svojich obrancov, ktorých zapájali hlbšie v pásme a rozšírili tak svoje možnosti na streľbu z nebezpečných pozícií.

Bez inovácií pri hre v útočnej zóne sa tímy nezaobídu, preto sa ich taktiky rôznia. Edmonton sa spolieha na otváranie súperových obranných schém a necháva hráčov korčuľovať aj za modrú čiaru, Florida chce byť silnejšia od súperov pri mantineloch, aby tak roztiahla obranné útvary a tým dala väčší priestor vlastným strelcom.

Prevaha útoku nad obranou v súčasnosti sa prejavila aj na štatistikách. V sezóne 2014/15 si priemerný tím vypracoval 9,57 vysoko nebezpečných šancí za 60 minút hry 5 proti 5. Toto číslo stúplo v ročníku 2023/24 na 11,12.

Útočí aj Fehérváry
Do veľkej miery sa na tom podieľajú obrancovia. V súčasnom hokeji útočia i bránia celé päťky.

Prototyp obrancu kedysi znázorňoval takmer dvojmetrového hokejistu, ktorý má desiť súperov svojou tvrdosťou. Moderný obranca sa však zapája do všetkého, čo sa na ľade deje, a sám má prispievať k dominancii ofenzívy, ktorú pozorujeme.

Najžiadanejším typom je v súčasnosti obranca s výbornou kontrolou puku a rýchlymi nohami.

Zapríčiňuje to skutočnosť, že ich rola je kľúčová v zakladaní útokov, v prechodovej fáze hry či v presilovkách. Na súčasných trendoch pri útočných stratégiách vidíme, že sa od nich vyžaduje pohyb, nie statické postavenie na modrej čiare, a mnohokrát sa objavujú v druhej vlne v protiútokoch.

Vyžaduje sa od nich schopnosť udržať puk a obohrať forčekujúceho útočníka.

Ofenzívna zaangažovanosť platí aj pre defenzívnych obrancov. Dobrý príklad je druhý gól Martina Fehérváryho v play-off 2024. Dostal sa popri ľavom mantineli hlboko do pásma, aby udržal puk na hokejkách Washingtonu, a následne sa presunul do voľného priestoru pred bránku, kam mu prihrával Tom Wilson.


V posledných troch rokoch sa víťazmi bodovania obrancov stali Roman Josi (96 bodov), Erik Karlsson (101 bodov) a Quinn Hughes (92 bodov).

Ide o veľký kontrast oproti predchádzajúcim éram, keď sa najproduktívnejšími obrancami stali Sergej Gončar v roku 2004 s 58 bodmi, Ľubomír Višňovský v roku 2011 so 68 bodmi alebo Erik Karlsson v roku 2015 so 66 bodmi a medzi rokmi 1995 – 2021 bolo najlepším výsledkom 85 bodov.

Nezastaviteľný progres
Hoci graf znázorňujúci jednotlivé éry na základe počtu gólov na zápas nenasvedčuje nijakú ofenzívnu revolúciu, v skutočnosti sa NHL naozaj zmenila z defenzívnej na ofenzívnu súťaž.

S profesionálnym prístupom a tréningovými možnosťami, aké NHL ponúka brankárom, obrancom i útočníkom, už zrejme podobné skoky z extrému do extrému ako pred storočím nezažijeme. Rozdielom sa preto musíme venovať podrobnejšie.

Názory trénerov, vyvíjajúce sa stratégie i inovatívne prvky od hráčov posunuli ligu naspäť k štatistikám, aké po poslednej ofenzívnej ére a dozvukoch 80. rokov vymizli.

„V lige je dnes viac talentu ako kedykoľvek predtým. Dá sa to zastaviť? Nedá. Len sa treba prispôsobiť,“ zaznie v závere videa kanálu Hockey Psychology s tým, že priemerný hráč dneška v porovnaní s tým spred dvadsiatich rokov je v hokeji príliš dobrý.

Podľa kostrbatej sínusoidy, ktorá hovorí o pravidelnom striedaní dôb, môžeme čakať, že sa jedného dňa tento smer preklopí smerom k defenzívnejšiemu hokeju.

Či však budú iniciátormi tejto zmeny noví Haškovia a Royovia, alebo prídu tréneri s nápadom, ako zastaviť McDavida a spol., zostáva nateraz záhadou. (Simon Cop,Nko)

[AndyF]

[cepi]

Výmena Rantanena pripomenula Thorntona či Cháru. Prečo vznikol najväčší trejd v NHL za posledných 20 rokov

Veľká výmena v NHL sa málokedy udeje po „tichu pred búrkou“. Insideri zväčša ponúkajú aspoň náznaky, rozvíria špekulácie a verejnosť aspoň tuší, ak sa má hviezdny hráč poberať inam.

Avšak Carolina Hurricanes, Colorado Avalanche a Chicago Blackhawks v noci z piatka na sobotu ututlali, čo sa dalo. Jedna z najvýznamnejších výmen od zavedenia platového stropu, teda za uplynulých 20 rokov, prišla sčista-jasna.

Hurricanes potvrdili ambíciu zveľadiť ofenzívu a definitívne sa zaradiť k hlavným favoritom na Stanleyho pohár. Z Colorada priviedli Mikka Rantanena, jedného z najlepších hokejistov súčasnosti, no museli sa preto vzdať Čecha Martina Nečasa a Jacka Druryho. K tomu získali z Chicaga Taylora Halla a Blackhawks im ponúkli vlastný platový strop, aby im pomohli s platom Rantanena.

Sumár trejdu je nasledovný:

klub Carolina Hurricanes získal Mikka Rantanena (50 % platu), Taylora Halla a Nilsa Juntorpa; prišiel o Martina Nečasa, Jacka Druryho, voľbu v 2. kole a 3. kole draftu 2025 a 4. kole draftu 2026;
klub Colorado Avalanche získal Martina Nečasa, Jacka Druryho, voľbu v 2. kole draftu 2025 a 4. kole draftu 2026; prišiel o Mikka Rantanena;
klub Chicago Blackhawks získal voľbu v 3. kole draftu 2025; prišiel o Taylora Halla, Nilsa Juntorpa a 4,65 mil. dolárov pod platovým stropom (vzali si 50 % Rantanenovho platu).

V noci bol v akcii zo slovenských hokejistov iba Tomáš Tatar, ktorý nebodoval pri prehre New Jersey na ľade Philadelphie 2:4.

Ráno s NHL je článok, v ktorom sa pravidelne venujeme jednej téme z najlepšej hokejovej ligy na svete a prinášame krátky súhrn nočného diania.

Jedna z najväčších výmen za desaťročia
Takéto prestupy, ako sme zhrnuli v úvode, sa v zámorí označujú pojmom blockbuster.

Ide o výmenu hviezd, o ktorej sa hovorí ešte dlho. Sú s ňou konfrontovaní manažéri, tréneri i hráči zainteresovaných klubov, analyzujú ju experti, hodnotí sa i s odstupom rokov.

Trejd Rantanena spĺňa definíciu blockbustera do bodky. Podľa webu The Athletic ide o najvýznamnejšiu výmenu, ktorá sa udiala uprostred sezóny, od roku 2005, keď klub Boston Bruins poslal Joea Thorntona do San Jose Sharks.

Piatkový trejd vyvolal porovnateľné reakcie, ako keď v lete 2022 vymenili Matthewa Tkachuka z Calgary na Floridu za Jonathana Huberdeaua a MacKenzieho Weegara. Alebo keď Zdena Cháru zobchodovali za hviezdneho Alexeja Jašina z Islanders do Ottawy v roku 2001.

Mikko Rantanen pozbieral od sezóny 2021/22, ktorá znamenala pre Colorado zisk Stanleyho pohára, v 287 dueloch základnej časti 365 bodov. Len štyria hráči mali viac, jeho štatistiky sú lepšie ako Panarinove, Pastrňákove, Tkachukove či Kaprizovove. V play-off zaznamenal za toto obdobie 49 bodov v 38 zápasoch.

Patrí k úzkej špičke najlepších. Novinári kanadskej televízie Sportsnet ho zaradili pred prebiehajúcou sezónou na 10. miesto, oficiálny web NHL zas na trináste.

V oboch prípadoch ho však predbehli dvaja dnes už bývalí spoluhráči – Nathan MacKinnon a Cale Makar. A tu sa dostávame k dôvodom, prečo takáto výmena, ktorá sa v NHL neudeje každý rok, vlastne vznikla.

Museli sa vzdať jednej superhviezdy
Jej prvý zárodok sa datuje k poslednému draftu.

Isté debaty medzi zástupcami Caroliny a Colorada o možnom obchode sa objavili už pri ságe ohľadom Nečasa. Keď sa Čech a manažment Caroliny dlhší čas nevedeli zhodnúť na novej zmluve, v Colorade sa informovali o jeho dostupnosti. Nič vážnejšie sa vtedy neodohralo.

Na prelome novembra a decembra tieto debaty obnovili. Carolina zároveň rokovala s Vancouverom o dostupnosti J. T. Millera alebo Eliasa Petterssona. Generálny manažér Eric Tulsky si musel vybrať, kto podľa neho bude ladiť s tímom najlepšie, a zvolil si Rantanena.

„Fantasticky zapadne do nášho herného prejavu. Náš systém je o súbojoch o puk pri mantineloch a tvorení šancí v blízkosti bránky a on patrí vo veciach, ktoré sa snažíme robiť, k najlepším hráčom v lige. Nemyslím si, že sa o tom oplatí diskutovať, bude úžasnou posilou,“ vyhlásil Tulsky po spečatení obchodu.

Získať hráčov ako Rantanen je v dobe platového stropu náročné. Ťažké je však si ich aj udržať, čo v Colorade nedokázali.

Fínovi sa po sezóne končí zmluva s ročným zárobkom 9,25 mil. dolárov. Jeho predstavy sa nezhodujú s tým, akú investíciu doňho Colorado mohlo vložiť. Chce kontrakt, ktorý sa aspoň priblíži 14 miliónom Leona Draisaitla a hoci bol podľa svojich slov ochotný dať Coloradu zľavu, zrejme nebola dostatočná.

Tí si teda museli vybrať z trojice MacKinnon – Makar – Rantanen. Dlhý čas tvorili jadro klubu a boli dôvodom, prečo patrilo Colorado k najlepším tímom celej ligy. Avšak ak by sa boli rozhodli ponechať si všetkých troch, hrozilo by, že by o niekoľko rokov len tejto trojici vyplácali zhruba 40 percent z platového stropu a priestor na získavanie ďalších kvalitných hráčov by sa zmenšil.

Colorado ho teda nechcelo v lete stratiť zadarmo ako voľného hráča, ale zároveň ho ani predať lacno. Carolina sa v rámci honby za Stanleyho pohárom neštítila urobiť odvážne kroky, aby posilnila ofenzívu jedným z najlepších útočníkov na svete. A Chicago využilo postavenie outsidera, keďže tí do podobných výmen vstupujú často, aby ponúkli miesto pod stropom a získali artikel, ktorý sa im môže v budúcnosti vyplatiť.

Nečas zaujal Rantanenovo miesto
Rantanenovi v Colorade nikto nevyčíta, že sa rozhodol nespustiť zo svojich požiadaviek, čo viedlo rokovania o možnej budúcej spolupráci medzi ním a manažmentom do slepej uličky. Generálny manažér Chris MacFarland povedal, že si svojimi výkonmi vyslúžil právo stať sa voľným hráčom a jedným z najlepšie zarábajúcich hokejistov na svete.

„Náročné rozhodnutie, veď je to Mikko Rantanen. Každý vie, že je to nesmierny talent. Úžasný krídelník. Jeho hra hovorí sama za seba. Nehľadiac na to, v ktorom meste, kde sa hrá NHL, žijete, každý pozná meno Mikko Rantanen. Bolo to ťažké nielen pre to, akým je hráčom, ale aj pre jeho osobnosť. Uskutočniť takéto výmeny nie je ľahké. Prajeme mu len to najlepšie, zaslúži si to,“ vyjadril sa pre The Athletic.

V podobnom duchu o ňom hovorili bývalí spoluhráči. Nathan MacKinnon po oznámení tejto noviny nemohol zaspať, Devon Toews povedal, že ide o stratu, ktorá zabolí z hokejových i nehokejových dôvodov.

Predať ho znamenalo rozlúčiť sa s najproduktívnejším hráčom tímu v play-off od roku 2021. Ide o odchod šiesteho najlepšieho strelca v dejinách organizácie.

Colorado sa však muselo pohnúť z neutešenej finančnej situácie. V Denveri zaujal Rantanenovo miesto na pravom krídle elitnej MacKinnonovej formácie Martin Nečas, aktuálne jedenásty najproduktívnejší a šiesty najlepší nahrávač v NHL.

„Pri Martinovi je situácia viac pod kontrolou, má ešte rok trvania zmluvy za výhodnú sumu a zaujali nás jeho zručnosti. Už v priebehu pár striedaní vás uchváti jeho rýchlosť v strednom pásme a strela. Je pre nás dobrým variantom do prvých dvoch útokov. Koncentrujeme sa na hráčov, ktorí sú dobrí korčuliari, a on do tejto kategórie spadá. Dostane u nás dobrú rolu,“ vyjadril sa MacFarland k jeho príchodu.

Ďalšia posila v útoku Jack Drury má rovnako ako Nečas zmluvu do leta 2026.

„Nie je síce fyzicky veľký, ale je to súťaživý hráč. Dobre bráni oslabenia, idú mu buly. Verím, že sa stane kľúčovou súčasťou našej bottom-six a bude základom niektorej zo spodných formácií, ktorá nám dodá rytmus,“ nádeja sa manažér.

Experti televíznej stanice ESPN ohodnotili jeho počínanie v danej situácii obstojne. Dostal známku B+, čo je takmer výborné.

„Výzvou pre nás bolo uvoľniť priestor pod platovým stropom. To sa nám podarilo,“ dodal MacFarland s tým, že pred uzávierkou prestupov bude aktívny, lebo Avalanche pomýšľajú na zopakovanie play-off 2022, ktoré sa skončilo ziskom Stanleyho pohára. „Sme vo fáze all-in.“

Martin Nečas má po prvých dvoch zápasoch v novom drese dve asistencie, Jack Drury jeden gól.

Napriek risku najlepšia známka
MacFarland prezradil, že nedovolil záujemcom kontaktovať Rantanena alebo jeho agenta s otázkou o možnom predĺžení zmluvy. Risk pre Carolinu sa tak ešte zvýšil.

Hurricanes už vlani uskutočnili odvážny trejd. Z Pittsburghu získali Jakea Guentzela za Michaela Buntinga, troch mladých hráčov a podmienečné draftové voľby v prvom a piatom kole. Guentzel ich k Stanleyho poháru nepriviedol a okrem toho tu ani nepredĺžil kontrakt.

Tento rok je ale situácia odlišná. Hurricanes budú mať vzhľadom na končiace zmluvy viac ako 30 miliónov dolárov, s ktorými môžu pracovať, keďže sa končia kontrakty Dmitrija Orlova, Brenta Burnsa, Frederika Andersena, Jespera Fasta, Jacka Roslovica a ďalších.

„A hneď je konverzácia o tom, akých hráčov si môžeme udržať, iná. Na to sme sa sústredili,“ vyjadril sa generálny manažér Eric Tulsky podľa The Athletic.

„Málokedy sa naskytne príležitosť získať hráča Mikkovho kalibru. Neberieme to preto na ľahkú váhu. Samozrejme, že by sme s ním radi predĺžili kontrakt. Chceme to na dlhé obdobie. Môžeme mu ponúknuť aj osem rokov. Máme veľa času na to, aby sme rokovali, aké sú jeho predstavy a čo mu môžeme splniť. Bude mať čas, aby spoznal náš klub, mesto a uistil sa, že tu chce zotrvať.

Nemôžem sa tváriť, že viem, ako sa rozhodne o tom, čo chce ďalej robiť so svojou kariérou, ale očakávam, že sa mu tu bude páčiť. Hráči majú radi trénera Roda (Brind’Amoura). Prichádza na miesto, kde má dobrého kamaráta (Sebastiana Aha) a spozná mužstvo plné dobrých ľudí, preto som si istý, že sa mu tu bude páčiť a sadne si so všetkými. Sme presvedčení, že by tu mal byť šťastný,“ pokračuje manažér.

Hurricanes sa môžu stať v tejto výmene „porazeným klubom“, ak sa ani s Rantanenom nedostanú k titulu a zároveň s nimi Fín nepodpíše kontrakt. Carolina totiž neobetovala málo. Tulsky priznáva, že vzdať sa Nečasa bolo náročné rozhodnutie, no prízvukuje, že pri príležitosti získať hokejistu ako Rantanen musel byť ochotný prekročiť svoju komfortnú zónu.

Situácia je miernym paradoxom, keďže sa o výmene Nečasa diskutovalo už niekoľko rokov a často intenzívne, no vytrejdovaný bol počas zdanlivo pokojného obdobia. Ešte v lete sa naťahovali rokovania medzi českým útočníkom a manažmentom, počas ktorých sa šírili rôzne špekulácie o jeho prestupe, až sa nakoniec dohodli na premosťovacom kontrakte s platom 6,5 mil. dolárov a dvojročnou platnosťou. Na začiatku sezóny hral v životnej forme, držal sa na vrchole bodovania NHL. Tulsky ho vymenil práve teraz, čo dáva na jednej strane zmysel, keďže jeho trhová hodnota nebola nikdy vyššia, no na druhej prišiel o produktívneho ofenzívneho ťahúňa s výhodným platom.

Napriek tomu verí, že ambície Caroliny na titul sa po tejto výmene zvýšili.

„Toto je pre nás významný posun, ale s každým krokom vpred sa ďalšie zlepšovanie stáva ešte ťažším. Je náročné získať dvadsiatich najlepších hráčov v lige do jedného tímu,“ povedal s úsmevom s tým, že kým sa to nepodarí, tak existuje priestor na zlepšovanie. „Neviem s istotou povedať, či nájdeme ďalší spôsob, ako sa posilniť, ale určite nad tým budeme uvažovať. Vždy sa chceme uistiť, že nezmeškáme príležitosť.“

Napriek risku, ktorý pri hodnotení pozície Caroliny vo výmene musíme vziať do úvahy, dostali od ESPN najvyššie možné hodnotenie A+. Rantanen svojou hrou a fyzickými parametrami prinesie Sebastianovi Ahovi či Andrejovi Svečnikovovi viac priestoru na ľade a z Canes urobí ešte vážnejšieho kandidáta na pohár.

Zabúdať ale netreba ani na Taylora Halla. Tridsaťtriročný Kanaďan má najlepšie roky za sebou, ale skúseností má na rozdávanie a v Chicagu, tíme s druhou najslabšou ofenzívou v súťaži, zbieral viac než pol bodu na zápas. Ako hĺbkový útočník môže mať pre tím dôležitý význam, keďže podľa Sports Illustrated prináša do ich zostavy variabilitu a dokáže hrať s hviezdami i s hráčmi druhej vlny.

Obaja menovaní už majú za sebou svoj debut v novom drese, no zatiaľ bez bodu.

Nils Juntorp je v trejde len doplnkovým hráčom, v 21 rokoch nemá zmluvu v NHL a hráva až v tretej najvyššej švédskej súťaži.

Vyťažili málo
Najhoršiu známku od ESPN dostal klub Chicago Blackhawks (C-). Nemali čo stratiť, ale zároveň ani nič poriadne nezískali – skôr sa zbavili veterána a mentora Taylora Halla zadarmo.

Za Halla, prospekta Juntorpa a ochotu ponechať si 50 percent z platu Mikka Rantanena totiž zinkasovali len výber v treťom kole draftu, a to dokonca výber, ktorý pôvodne patril im, ale počas posledného draftu ho vymenili do Caroliny. Získali tak naspäť vlastnú draftovú voľbu.

Hawks sú v prestavbe, preto potrebujú čo najviac draftových volieb. V rokoch 2025 a 2026 ich síce majú viac, než je kôl samotných, ale na webe ESPN zdôraznili, že možností v drafte nie je pre klub ako ten ich nikdy dosť, preto sa pýtajú: Naozaj sa z toho nedalo vyťažiť viac?

„Keby sme boli čakali, riskovali by sme veci ako zranenie, Hallova rola sa znižovala s každým zápasom a skrátka to nesmerovalo k tomu, aby sa zvyšovala jeho hodnota. Nedávalo nám zmysel vyčkávať, keď to nemalo znamenať, že zaňho neskôr dostaneme lepšiu protihodnotu,“ vysvetlil svoje počínanie generálny manažér Chicaga Kyle Davidson.

Podľa analýzy ESPN mohol Davidson získať jednu voľbu za Halla alebo za ponechanie si polovice platu. Znamená to, že mohol pracovať na dvoch osobitných trejdoch a rozšíriť svoj draftový kapitál výraznejšie. Trejd tak z ich pozície tretieho tímu vyzerá ako premrhaná príležitosť.(Simon Cop,Nko)

[Anty]

Vedenie zámorskej profiligy a hráčskej asociácie NHLPA zverejnili v piatok odhadované výšky stropu až do sezóny 2027/2028. Zo súčasnej úrovne 88 milióna dolárov stúpne v budúcej sezóne na 95,5 mil. USD, v ročníku 2026/2027 je naplánovaný vo výške 104 miliónov a v sezóne 2027/2028 na úrovni 113,5 mil. USD.

[cepi]

Utah má problémy s patentovým úradom. Hlasovanie o názve klubu prebieha tajne a za prísnych obmedzení.

V súvislosti s hokejovými klubmi si väčšinou spomenieme napríklad na problémy s vyplatením miezd hráčom, so zlými výsledkami na ľade či so slabou návštevnosťou.

Klub NHL z Utahu však rieši v posledných týždňoch úplne iné starosti – vedie spory s patentovým úradom.

Definitívne tri možnosti, z ktorých si fanúšikovia vyberú názov svojho tímu zo Salt Lake City, sú:

Utah Mammoth
Utah Hockey Club
Utah Outlaws

Pôvodne sa zdalo, že favoritom pre názov klubu bude Utah Yeti, no toto označenie napokon vedenie tímu použiť nemohlo. Neprešlo cez Úrad pre patenty a ochranné známky Spojených štátov amerických.

Klub prehral s chladiarenskou spoločnosťou.
„Z úradu pre ochranné známky neprišlo nič, čo by bolo prekvapujúce,“ vysvetľoval na tlačovej konferencii Mike Maughan, výkonný riaditeľ spoločnosti Smith Entertainment Group, ktorá vlastní klub z Utahu.

„Komunikovali sme s chladiarenskou spoločnosťou, ktorá má v názve slovo Yeti. NHL nám pomohla s nimi nadviazať rozhovory. Nakoniec však je definitívny verdikt taký, že oni vlastnia ochrannú známku, ktorá im umožňuje tlačiť ich logo Yeti na oblečenie a tiež na iný tovar.“

Fanúšikom sa tak síce najviac páčil názov Utah Yeti, no patentový úrad bol proti. A tak sa vedenie klubu rozhodlo posunúť ďalej a tento názov zahodiť. Chladiarenská spoločnosť svoj boj vyhrala.

Paradoxom však je to, že problémy sú napríklad aj s názvom Utah Hockey Club. Takto sa pritom tím zo Salt Lake City volá už teraz.

Tajný proces
Proces vyberania finálneho názvu klubu prebieha veľmi tajným a prísne stráženým spôsobom. Hlasovať môžu iba fanúšikovia, ktorí prídu do Delta Center na štyri konkrétne zápasy.

Celý proces sa začal už v stredu počas duelu s Pittsburghom a skončí sa na budúci utorok v rámci zápasu s Philadelphiou.

Po aréne sú rozmiestnené stanovištia s iPadmi, ktoré strážia vždy dvaja zamestnanci. Tí majú za úlohu celý čas dohliadať na fanúšika, ktorý práve hlasuje, aby si náhodou neodfotil navrhované logá.

Fanúšikovia totiž okrem troch názvov vidia na displeji aj návrhy loga a dizajnu, ktorý ide spolu s konkrétnym názvom. Hlasujúci preto musia nechať svoje mobily bokom a k iPadom môžu prísť iba bez nich.

Finálne logo a tiež dizajn dresov totiž chce klub zverejniť až po skončení tejto sezóny, a preto si dáva veľmi záležať na tom, aby sa pred tým nedostali náhodou na verejnosť.

Podobný prístup použil pred niekoľkými rokmi aj basketbalový tím Utah Jazz z NBA, keď tiež dal svojim fanúšikom v Delta Center vyplniť dotazníky týkajúce sa nových dresov.

„Vedenie Utah Hockey Club síce nepovedalo, že hlasovanie fanúšikov počas nasledujúcich štyroch domácich zápasov definitívne určí finálny názov a logo. Na základe toho, čo vieme, sa to však zdá byť pravdepodobné,“ píše portál The Athletic.

Premiestnenie tímu z Arizony do Utahu prebehlo minulý rok expresne rýchlo. Celý proces sa odohral v priebehu niekoľkých týždňov.

Projekt NHL v Salt Lake City zatiaľ môžeme hodnotiť z marketingového hľadiska ako výborný ťah. Veď návštevnosť na domácich zápasoch pravidelne dosahuje 100 % v hale s kapacitou približne 11-tisíc fanúšikov.

Len pre porovnanie – posledné dve sezóny museli hráči Arizona Coyotes hrať svoje domáce zápasy v Mullet Arene, ktorá má kapacitu menej ako 5-tisíc miest. Dokonca iba tri tímy v nižšej súťaži AHL mali menšie domáce štadióny ako Arizona.

Problémy jej môže spôsobiť aj postup do play-off

Práve aréna bola najväčším problémom Coyotes. A tak sa tím napokon presťahoval do Utahu. Zatiaľ čo relokácia prebehla rýchlo, tak naopak, proces s vybraním finálneho názvu klubu je oveľa komplikovanejší, ako sa pôvodne očakávalo.

Napriek tomu, že si klub dáva veľký pozor, aby sa navrhované logá nedostali na verejnosť, tak fanúšikovia na sociálnych sieťach už zdieľajú svoje vlastné dizajny, ktoré vytvárajú vďaka umelej inteligencii.

Inšpirácia z futbalového sveta
Spomedzi posledných troch finálnych názvov by nemali byť žiadne problémy s pomenovaniami Utah Outlaws a ani Utah Mammoth.

Yeti, Venom aj Blizzard však boli zamietnuté z dôvodu „pravdepodobnosti zámeny“ s inými registrovanými ochrannými známkami.

V nefinálnom rozhodnutí patentového úradu z 10. januára navyše bola zamietnutá aj registrácia názvu Utah Hockey Club (HC), pretože „táto ochranná známka primárne popisuje geografickú lokalitu“.

V súčasnosti sa však pomenovanie Utah Hockey Club už niekoľko mesiacov používa, a preto podľa expertov existuje dobrá šanca na to, že by ho napokon úrady predsa len schválili.

Koniec koncov, podobné názvy klubov sú úplne bežné vo futbale. Liverpool FC, FC Barcelona, Manchester City FC, a tak ďalej.

Výnimkou pritom nie je ani americká MLS s tímami ako FC Cincinnati či Charlotte FC. V hokejovej NHL by však išlo o vôbec prvý klub s takýmto názvom.

Populárny kanadský hokejový novinár Eliotte Friedman z televízie Sportsnet, ktorý má iba na sociálnej sieti X takmer 900-tisíc sledujúcich, napísal: „Myšlienka názvu Utah Hockey Club sa mi pozdáva stále viac a viac, aj keď som možno v menšine (poslucháči nášho podcastu 32Thoughts s mojím názorom nesúhlasili). Uvidíme však, ako sa k tomu postavia obyvatelia Utahu. Ich tím, ich výber.“

Portál The Athletic však upozorňuje, že ak sa fanúšikovia napokon predsa len rozhodnú pre názov Utah Hockey Club, tak to môže pre vedenie klubu predstavovať ďalší problém, pretože na takéto všeobecné frázy často nie je možné uplatniť si ochrannú známku.

V princípe platí, že si konkrétny profesionálny tím nemusí nutne uplatniť patent na svoj názov. Ak by ho však nemal, tak by pre klub mohlo byť iba veľmi náročné zabrániť ľuďom predávať falzifikáty dresov či iných fanúšikovských predmetov.

„Ak by sa rozhodli pre názov Utah Hockey Club bez ochrannej známky, tak by pokojne mohli predávať vlastné dresy. Ale to isté by som mohol predávať aj ja a hocikto iný,“ vysvetľuje Jonas Anderson, ktorý vyučuje patentové právo na Utahskej univerzite.

Celkovo je podľa právnikov v posledných rokoch veľký problém s patentmi na ochranné známky klubov.

„V poslednom období došlo k prudkému nárastu počtu registrovaných ochranných známok. Takmer všetky slová zo slovníka sú už obsadené a to isté platí aj o všetkých bežných priezviskách,“ uzatvára Jeanne Fromerová, profesorka práva na Newyorskej univerzite, ktorá uskutočnila empirické štúdie o ochranných známkach. (Pavol Kliment,Nko)

[cepi]

Nového Haška nečakajte. Brankárska úspešnosť už roky klesá, striel je menej, no gólov viac.

V sezónach 2014/15 a 2015/16 mali brankári v NHL kombinovanú úspešnosť zákrokov 91,5 percenta. Išlo o najvyššiu hodnotu priemernej úspešnosti brankárov od ročníka 1963/64.

Brankársky post bol na svojom maxime v porovnaní s ofenzívami. Hoci sa NHL snažila zvyšovať počet gólov, mená ako Carey Price, Ben Bishop, Braden Holtby, Roberto Luongo či Henrik Lundqvist jej to úspešne znemožňovali.

Brankári skrátka boli lepší ako nikdy predtým.

Od roku 2016 začala priemerná úspešnosť zákrokov v NHL konzistentne po desatinách percent padať. Rýchlo klesla na najnižšie hodnoty za takmer 30 rokov. Momentálne chytajú brankári v NHL len 90,2 percenta striel.

Dá sa teda ešte stále tvrdiť, že sú brankári lepší ako nikdy predtým?

Podľa odborníkov Dimitriho Filipovica a Kevina Woodleyho, ktorí na túto tému nahrávali epizódu podcastu The Hockey PDOcast pod hlavičkou Sportsnetu a ktorí patria k viacerým odborníkom, o ktorých sa pri nasledujúcej analýze oprieme, táto téza platí napriek zhoršujúcim sa štatistikám.

Sezóna Úspešnosť brankárov

2024/25 - 90,2 %
2023/24 - 90,3 %
2022/23 - 90,4 %
2021/22 - 90,7 %
2020/21 - 90,8 %
2019/20 - 91 %
2018/19 - 91 %
2017/18 - 91,2 %
2016/17 - 91,3 %

Chytanie nikdy nebolo ťažšie.

V nedávnom texte sme vysvetľovali, aké faktory prispievajú k zvyšujúcemu sa počtu gólov v NHL, čo znamená „éra zručnosti“ a prečo prišla nová ofenzívna doba, najútočnejšia od „divokých osemdesiatok“:

Práve po sezóne 2015/16 začal počet gólov stúpať, až sa dostal na hodnoty prevyšujúce tri presné zásahy priemerného tímu NHL na zápas. Priemerné mužstvo strelilo v ročníku 2022/23 o 0,49 gólu viac než v sezóne 2012/13.

Tieto čísla sme s pomocou ďalších štatistík a vyjadrení odôvodnili zlepšenými individuálnymi zručnosťami priemerného hokejistu, inovatívnymi trendmi v streľbe, modernými útočnými stratégiami i odlišným nazeraním na hru obrancov.

Konštatovanie, že by sa zhoršili či stagnovali individuálne schopnosti brankárov, v analýze nebolo – avšak zároveň nechýbalo.

Legendárny tréner brankárov Mitch Korn, ktorý trénoval i Dominika Haška, Pekku Rinneho či Bradena Holtbyho a v NHL sa pohybuje od roku 1990, uviedol, že chytanie nikdy nebolo náročnejšie. „Keď sa dívam na dnešnú NHL a vidím tú zručnosť, rýchlosť, zlepšovanie techniky… To sú veci, pre ktoré je dnes chytať v NHL ťažšie než kedykoľvek predtým,“ vyhodnotil pre Daily Faceoff.

Úspešnosť zásahov minimálne na úrovni 91,5 percenta, čo bol pred 9 rokmi ligový priemer, majú v prebiehajúcej sezóne spomedzi brankárov s aspoň 10 odchytanými zápasmi len desiati. V spomínanej sezóne, odkedy sa štatistiky začali zhoršovať, ich bolo 42.

Chytajú menej, ale nie horšie
Mitch Korn sa v súvislosti so svojou úvahou o tom, že rola brankára nebola nikdy náročnejšia, podelil ešte o jednu zaujímavú skutočnosť, ktorú pozoruje: „Skutočne verím, že výsledky brankárov sú závislé od tímov viac než v ktoromkoľvek období v minulosti.“

Percentuálna úspešnosť zákrokov, ktorú sme použili na porovnanie sezón v priebehu desiatich rokov a ktorá sa stále znižuje, je základná štatistika. Naďalej sa používa, keďže spoľahlivo určuje, koľko striel na bránku brankári chytia – to znamená, koľko striel potrebujú tímy na skórovanie.

Potom však existujú i brankárske pokročilé štatistiky. A na podporu Kornovho výroku môžeme spomenúť „percentuálnu úspešnosť zákrokov nad očakávaním“.

Princíp jej fungovania tkvie v tom, že modely vyrátajú za pomoci ďalších pokročilých štatistík, akými sú očakávané góly, kvalita súperových striel či miesto, odkiaľ protivník strieľa, očakávanú úspešnosť zásahov brankára. Tá sa odpočíta od reálnej úspešnosti brankára, aby ukázala, či sa brankári naozaj zhoršili.

Odpoveď je nie.

V sezóne 2015/16 bolo v NHL 36 brankárov s aspoň desiatimi odchytanými stretnutiami a vyššou reálnou než očakávanou úspešnosťou zákrokov. V ročníku 2024/25 je takých 37. Lídrom súťaže bol pred deviatimi rokmi Brian Elliott s hodnotou +0,13 percenta a aspoň na hodnotu jednej desatiny sa okrem neho dostal len Connor Hellebuyck. V doterajšom priebehu aktuálnej sezóny drží prvenstvo Logan Thompson s +0,16 percenta a aspoň desatinu percenta si držia aj Connor Hellebuyck, Jake Allen, John Gibson a Leevi Meriläinen. Vyše pol desatiny má v súčasnosti 19 brankárov v porovnaní s 13 brankármi v sezóne 2015/16.

Všetko sa to deje napriek tomu, že sa reálna úspešnosť zákrokov znížila za týchto deväť rokov z 91,5 percenta na 90,2 percenta. To je základný princíp, ktorý analýzu o tom, prečo sa brankárske štatistiky zhoršujú, razom posúva smerom k spoluhráčom a protihráčom hrajúcim pred nimi, pretože práve od nich sa odvíja štatistika očakávanej úspešnosti zákrokov.

Chaos
V sezóne 2021/22 strieľal priemerný tím NHL 3,11 gólu na zápas a brankári chytali 90,7 percenta striel. V sezóne 2024/25 strieľa priemerné mužstvo 2,98 gólu na zápas a brankári chytajú len 90,2 percenta pukov. Keď sa zníži priemer gólov a zároveň i úspešnosť brankára, musí sa logicky znížiť aj počet striel na bránku. Faktom je, že dnešní brankári čelia trom strelám na zápas menej ako pred tromi rokmi a dvom v porovnaní s minulým ročníkom.

Vzniká nám paradox, že brankári sú výrazne lepší v počte inkasovaných gólov na zápas oproti ostatným trom sezónam, no zároveň boli horší v percentuálnej úspešnosti naposledy v sezóne 1995/96.

A tu sa vraciame k téze Korna, že výkony brankárov viac než predtým súvisia s obrazom hry pred nimi.

„Mám pocit, že hokejisti už viac neplytvajú strelami. Zameriavajú sa na kvalitu, nie na kvantitu,“ povedal Andrej Vasilevskij z Tampy Bay. Casey DeSmith z Dallasu pozoruje, že keď v roku 2017 debutoval v súťaži, bolo bežné čeliť siedmim-ôsmim nebezpečným šanciam z 32 striel. Teraz nie je výnimkou zápas, keď je takmer každá druhá strela tutovka.

Jednoduchá matematika hovorí, že ak sa zvýši podiel nebezpečných šancí, nepriamo úmerne sa zníži percentuálna úspešnosť.

Súčasnou filozofiou trénerov je tvorba chaosu v súperovom obrannom pásme. Snažia sa hráčov naučiť, ako tento prvok využívať.

Brankári sú totiž príliš dobrí na to, aby na nich stačilo staré známe otrepané „čím viac striel, tým viac šancí na gól“. Faktom je, že aj striedajúci brankári preferujú spŕšku jednoduchších striel po ich príchode do bránky. Poslúži im ako rozcvička.

Góly dnes padajú predovšetkým z nebezpečných šancí. Tímy si to uvedomili.

Len tri percentá striel z vyšších vzdialeností, pri ktorých nemá kto zakryť brankárom výhľad, doputujú do bránky. Ide teda o neefektívny spôsob, akým sa v podstate len zvyšuje brankárovo sebavedomie a úspešnosť.

Z toho vyplýva, že sa v aktuálnej ofenzívnej ére zvýšil podiel vysoko nebezpečných (tzv. „high danger“) striel z priestorov do deviatich metrov pred bránkou. Ide o pozície, z ktorých sa do bránky dostane zhruba každá piata strela, sú teda takmer sedemkrát efektívnejšie ako strely označené pojmom „low danger“, ktorých väčšinu tvoria puky letiace dlhšie ako 13 metrov.

V analýze Daily Faceoff vypočítali, že v porovnaní so sezónou 2013/14 si tímy tvoria o 0,53 očakávaného gólu na 60 minút viac. V prepočte na hodinu hry majú zároveň o 4 gólové šance viac a počet vysoko nebezpečných gólových príležitostí sa zvýšil o takmer dve.

Ofenzívy sťažujú život brankárom:

Dorážkami, keďže ide o najefektívnejší spôsob, ako streliť gól. Puk odrazený od brankára vytvorí v defenzíve súpera očakávaný chaos, pri ktorom má okamžitú výhodu útočiace mužstvo.
Tečmi, ktoré sú dnes častejšie ako predtým a výrazne obmedzujú brankárom šancu reflexívne reagovať, preto sa aj strely z diaľky klasifikujú ako nebezpečné, ak ich dokáže tečovať hráč pred bránkou.
Tvorením hry blízko bránky, lebo odtiaľ padá najviac gólov. Počet prihrávok v „inner slote“, teda priestore bezprostredne v blízkosti bránky, sa za šesť sezón zvýšil o 26,6 percenta, v „outer slote“, teda priestore od bodov na vhadzovanie po vrchol kruhov na vhadzovanie, dokonca o 36,5 percenta.
Vyhýbaním sa prerušeniu hry. S dnešnými strelami je pre brankárov ťažké prikrývať puky a prerušiť tým hru, keďže súperi si uvedomujú, že tým strácajú držanie puku a do bránenia sa môžu zo striedačky zapojiť čerství hráči. Mnohí tréneri takúto „darovanú“ strelu dávajú na roveň strate puku a počet striel, na ktoré má brankár čistý výhľad, klesol za posledných šesť sezón o 28 percent.

Hrá sa priamočiarejšie
Bývalý brankár Steve Valiquette, ktorý patrí k najznámejším odborníkom na analytiku v NHL, je presvedčený, že k poklesu úspešnosti prispieva aj hra, ktorá sa neuskutočňuje bezprostredne pred brankárom.

Odborníci vypočítali, že hokej je omnoho priamočiarejší, ako bol. Podľa Valiquettea sa podiel hry smerom od jednej bránky k druhej v porovnaní s hrou do šírky klziska zvýšil o 40 percent za obdobie posledných piatich rokov.

To má podľa neho za následok dve veci: nutnosť agresívnejšieho pohybu brankára, vďaka čomu sa rýchlejšie unaví; a problém so sledovaním puku, ktorý v spleti pohybujúcich sa tiel musí očami hľadať rýchlejšie, keďže sa k nemu ohrozenie blíži rýchlejšie ako kedysi.

Tímy využívajú hru do dĺžky klziska na oklamanie brankárov. Súvisí to napríklad so skôr menovanými dorážkami. Namiesto prihrávky spoluhráčovi na druhej strane útočného pásma, ktorá by sa v údajoch počítala za „hru do šírky“, zvolí útočník prihrávku o brankára, teda namieri puk tak, aby sa od neho odrazil smerom k ďalšiemu útočníkovi, čo už sa počíta za hru smerom na bránku.

Brankári teda musia viac rozmýšľať, hovorí Korn. Situácie pred nimi sú omnoho menej predvídateľné.

„Všimnite si, ako sa dnes tímy radšej uchýlia k prihrávke navyše, aby ešte vyšperkovali svoju akciu. Keď sa pozriete na analytické údaje, zistíte, že tímy neplytvajú strelami s nízkou úrovňou nebezpečenstva. Namiesto toho tvoria, hľadajú spôsoby, ako zvýšiť šancu na gól pomocou pohybu, finty, kľučky. Hokej je dnes skrátka výrazne iný,“ uviedol známy kouč.

Limity sa sprísnili
Akú rolu v tomto celom však majú obrancovia? Ak platí skutočnosť, že štatistiky brankárov sa znížili vplyvom nových ofenzívnych prvkov v hre, teoreticky by malo platiť aj to, že sa ich obrany zatiaľ nenaučili spoľahlivo eliminovať.

Pravdou však je, že útočníkom dopomohli aj nedávne zmeny pravidiel. Tie výrazne okresali možnosti obrancov oproti obdobiu spred piatich rokov a dávnejšie.

24. septembra 2021 vedenie NHL oznámilo sprísnenie pravidiel pri krosčekoch, aby „sa zintenzívnila ofenzívna hra a predchádzalo sa zraneniam“. Znamenalo to citlivejšie posudzovanie týchto zákrokov, čo sa prejavilo na štatistikách, keďže počet vylúčení za krosček rýchlo vzrástol.


Počet nepovšimnutých prehreškov v NHL s príchodom modernej ofenzívnej doby narastal, a to obzvlášť v prípade hviezd, čo sa stretávalo so značnou kritikou. NHL po vyžiadaní striktnejšieho posudzovania docielila viditeľné zmeny. Connor McDavid si v sezóne 2020/21, teda pred sprísnením, vypýtal 1,4 faulu v prepočte na 60 minút na ľade. Medzisezónne toto číslo vzrástlo na 1,7. Nárast zaznamenal i Kirill Kaprizov (z 1,49 na 1,67), Tim Stützle (z 1,65 na 1,86) či Nathan MacKinnon (z 1,35 na 1,71).

„S úplným rešpektom k hráčom môžem povedať, že nikdy nebolo ľahšie dostať sa na stred ľadu. Obrancovia nemôžu hákovať, držať, sekať. Liga to úplne odstraňuje. A preto sa os klziska stáva obľúbeným miestom,“ zhodnotil bývalý brankár Jamie McLennan, komentátor kanadskej televízie TSN.

Obrancom neprechádza to čo v minulosti a čistým spôsobom zastavovať rýchlonohých útočníkov, ktorým na rozbeh stačí minimum priestoru, je náročné. Prísne pravidlá sa vzťahujú aj na hru pred brankárom, kde útočiace tímy rady využívajú urastených útočníkov s vycibrenými reakčnými schopnosťami na tečovanie a dorážky. Obrancovia si jednoducho museli navyknúť na nové limity v miestach, odkiaľ padá najviac gólov.

Z toho plynuli tresty a početné prevahy. Priemerný tím NHL využíva v sezóne 2024/25 až 21,35 percenta presiloviek. Ide o najvyššie číslo od ročníka 1985/86 – toho, v ktorom Wayne Gretzky utvoril dodnes platný rekord s 215 bodmi v sezóne. Aj toto je fakt, ktorý prispieva k poklesu brankárskej úspešnosti, presilovky sa stali nebezpečnejšími a efektívnejšími.

Zisťujú, ako chytať nebezpečné šance
Ak si brankári chcú vylepšiť štatistiky a zmeniť klesajúci trend, než po prvý raz od roku 1996 padne pod hranicu 90 percent, potrebujú si navyknúť na dnešnú hru a nájsť efektívne spôsoby, ako chytať viac vysoko nebezpečných príležitostí. Druhým variantom je, že obrana prečíta inovatívne stratégie NHL, ktorá je najtalentovanejšia v celej svojej histórii, a donúti súperov strieľať z pozícií, ktoré sú pre brankárov ľahšie chytateľné a ľahšie čitateľné.

Na prvom sa už pracuje.

Porovnali sme brankársku úspešnosť zákrokov v nebezpečných šanciach v ročníkoch 2015/16 a 2024/25. Podľa dát webu MoneyPuck, ktorý kategóriu „vysoko nebezpečné“ posudzuje striktnejšie, stúpla úspešnosť brankárov pri týchto strelách zo 66,57 percenta na 77,31 percenta. Podľa čísel z webu Naturalstattrick.com, ktorého analytici klasifikujú vysoko nebezpečné strely podľa miesta, z ktorého bola strela vyslaná (podobne, ako to robí oficiálny web NHL), nastal za osem rokov nárast z 80,53 percenta na 81,9 percenta.

Napriek tomu ide o beh na dlhé trate. Za nárastom ofenzívy je predovšetkým výrazné zlepšenie priemerného hokejistu, nie hviezd. Toto v kombinácii s inovatívnymi stratégiami prinieslo výrazné zmeny v uvažovaní o útočení, čo dosvedčujú priložené štatistiky. Hra sa zmenila prirýchlo na to, aby brankári dokázali zareagovať.

Analýza a preskúmanie štatistík, akými sú očakávaná úspešnosť zákrokov či úspešnosť pri vysoko nebezpečných šanciach, ukázali, že sa brankári nezhoršili. Strelci a tréneri však prišli na to, ako maximalizovať šance na gól hrou pred ich bránkoviskom.

Brankári hrdinovia sú minulosťou
Podľa článku webu Daily Faceoff nastal exodus brankárskych hviezd. V nedávnej dobe NHL opustili Roberto Luongo, Henrik Lundqvist, Ryan Miller, Pekka Rinne či Carey Price. Túto silnú generáciu už zastupujú v podstate len Marc-André Fleury a Jonathan Quick.

Elitné tváre akoby vymizli. Zo 126 hokejistov, ktorí v prebiehajúcej sezóne poberajú plat aspoň 6,5 mil. dolárov, sú len šiesti brankári, pričom len piati z nich reálne chytajú (Carey Price z Montrealu je na listine dlhodobo zranených hráčov). Pritom sa hovorí, že ide o najdôležitejší post.

Otázka znie: príde ešte niekedy ikona ako Jacques Plante, Patrick Roy alebo Dominik Hašek? Alebo zostane elitný okruh zúžený na pár mien, akými sú dnes Connor Hellebuyck, Igor Šesťorkin alebo Andrej Vasilevskij?

V momentálnej situácii je vidina brankárskeho inovátora skôr utópiou. Filozofia okolo brankárov je diametrálne odlišná od dôb spred 15 či 20 rokov.

V sezóne 2023/24 odchytal najviac zápasov (64) Juuse Saros z Nashvillu a len dvaja ďalší brankári nastúpili aspoň do 60 duelov. Desať rokov predtým bolo takých brankárov osem a pred celosezónnou výlukou dvanásť a Martin Brodeur nastúpil do 75 stretnutí. Doba bola taká, že vo videohre NHL 2002 bola náhradným brankárom Devils postava s menom G. Backup (v preklade „G. Náhradný brankár“).

To sa v aktuálnej ére nemôže stať. Tímy sa totiž spoliehajú na pravidelné striedanie dvoch brankárov, čo sa im osvedčilo. Doba sa pritom posunula tak, že podľa McLennana už nie je cieľom priviesť kvalitnú brankársku dvojku, výzvou je skôr určiť, kto z dvojice je vôbec jednotka.

Neznamená to však, že špičkové brankárske mená úplne vymiznú. Len sa NHL dostala do kurzu, keď sa spoliehanie na „brankára hrdinu“ nevyplatí a skutočných jednotiek bude ubúdať.

Tréneri brankárov ich popritom učia nové spôsoby, ako sa prispôsobiť.

„Brankári zostávajú hlbšie v bránkovisku, čo si môžu dovoliť, keďže sú postavou väčší ako kedysi, a zároveň sa snažia udržať svoj pohyb v kratších medziach, aby eliminovali riziko, že sa príliš vzdialia od puku. Brankársku techniku dneška by som nazval vysokorýchlostným šachom,“ komentoval novinky Korn.

Ak sa ukáže, že tadiaľ vedie cesta, aby sa brankári prispôsobili najťažšej dobe, akú kedy zažili, môže nastať zlom znamenajúci postupný príchod novej defenzívnejšej éry. A ako sa ukázalo viackrát v minulosti – tá po ofenzívnych hodoch jedného dňa nastane. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Ovečkin má s Putinom dlhodobý vzťah. Keď tvrdí, že nemá vplyv na vojnu na Ukrajine, tak klame.

Alexander Ovečkin je dlhodobo súčasťou ruskej propagandy.
Z pohľadu amerických médií má táto sezóna NHL jeden ústredný motív – snahu Alexandra Ovečkina prekonať historický gólový rekord Wayna Gretzkého.

Informácie o tom, koľko presných zásahov na to ruskému útočníkovi ešte aktuálne chýba, nájdete prakticky všade. Odpočet je napríklad aj priamo na hlavnej stránke NHL.com.

Američania toto Ovečkinovo úsilie nazvali marketingovo „The Great Chase“, čo by sa dalo voľne preložiť ako veľká naháňačka. Ovečkina totiž prezývajú „The Great 8“ (Veľká osmička).

Faktom je, že 39-ročný ruský útočník nesporne patrí medzi najlepších hokejistov histórie a gólový rekord Wayna Gretzkého skôr či neskôr prekoná. Veď koniec-koncov mu na to chýba už iba 17 gólov.

Na druhej strane však Američania zabúdajú na iný kontext: že Ovečkin je dlhodobo spojený s režimom Vladimira Putina. Za všetko hovorí to, že má dodnes na Instagrame profilovú fotku, na ktorej je odfotografovaný práve spolu s ruským prezidentom.

„Medzi Putinom a Ovečkinom je dlhodobý vzťah. Putin totiž miluje hokej a šport vo všeobecnosti využíva aj vo svojom politickom diskurze. Dôležité z pohľadu ich vzťahu je však tiež to, že Ovečkin je v Rusku vnímaný ako naozaj výnimočná športová osobnosť.

Mimochodom, Ovečkin chodí do Kremľa stále. Vždy, keď je v Rusku, si ho totiž pozvú do Kremľa a tam mu odovzdajú nejaký dar alebo nejakú medailu,“ vysvetľuje odborníčka na Rusko a redaktorka českého Deníka N Petra Procházková.

Prečo sa o tom v zámorí nerozpráva? „NHL ponúka tradičný produkt, v ktorom sa politické názory jej najväčších hviezd jednoducho neriešia,“ opisuje pre Denník N amerikanista Jan Beneš.

Na dnešný gól Alexandra Ovečkina do prázdnej brány, ktorým rozhodol o konečnom výsledku zápasu medzi Washingtonom a Floridou 6:3, nahrával slovenský obranca Martin Fehérváry.

Športový cár

Petra Procházková vysvetľuje, že Putin sa s Ovečkinom priatelil prakticky už od začiatku jeho hokejovej kariéry. Najprv to bolo iba také oťukávanie, keď obaja hovorili výlučne o športe.

Postupom času sa to však zmenilo:

„V roku 2014, keď Rusko začalo okupovať Krym, veľmi začalo biť do očí, keď niekto verejne podporil Putina. Do tohto momentu sa to ešte mohlo brať tak, že je to prejav toho, či je niekomu sympatický alebo nie. Po začiatku okupácie Krymu to už však bolo iné.

Ovečkin začal verejnými gratuláciami k narodeninám niekedy po roku 2014, keď hovoril o tom, aký je Putin múdry a aký je dobrý štátnik. Rozprával tiež o tom, ako si ho všetci vážia, ale zároveň aj ako sa ho všetci boja a aké je to celé výborné. Označil ho za kapitána Ruska.“

Tieto Ovečkinove výroky boli jeho prvými vyjadreniami k politike. Úplne sa to prejavilo v roku 2018, keď začal Putinovi pomáhať vo voľbách.

„Ovečkin je v Rusku naozaj extrémne populárny. To, že si ho vtedy Putin vybral do svojej kapmane, bol preto významný moment. Ovečkin dokonca založil aj Putin Team, čo bolo hnutie, ktoré v podstate iba existovalo a nerobilo nič iné. Napriek tomu však na voličov malo vplyv, keď videli, ako sa niekto, koho oni prezývajú ‚športový cár‘, postavil na stranu Putina,“ vysvetľuje Petra Procházková.

Absolútny zlom nastal neskôr, v roku 2022, po začiatku plnoformátovej invázie na Ukrajinu, keď sa už ruskí športovci definitívne rozdelili. V jednom tábore boli tí, ktorí odišli preč z Ruska, v ďalšom tí, ktorí Putinovi nevyjadrili podporu, a potom tu boli aj tí, ktorí vždy stáli za ním.

Ovečkin dlhodobo patrí práve do tej poslednej kategórie, Putina aktívne podporuje. V NHL sa pritom nestáva často, aby mu na túto tému americkí či kanadskí novinári položili nejakú otázku.

A keď sa ho na tlačovej konferencii náhodou spýtajú napríklad na vojnu na Ukrajine, Ovečkin opakuje naučené frázy o tom, že najlepší je mier alebo že tú vojnu vlastne nikto nechcel, ale má to skrátka nejaké dôvody.

„Hovorí tiež o tom, že on to nebude komentovať a že na to nemá žiadny vplyv. A to je tá lož, pretože on má v Rusku obrovský vplyv,“ dodáva Petra Procházková.

Alexander Ovečkin verejne podporil Vladimira Putina pred voľbami v roku 2018.
Zaujímavosťou je, že aj napriek tomu, že v Rusku často hovoria o dekadentnom Západe, o NHL napríklad informujú pomerne dosť.

„Až ma to prekvapuje, ako sa oni tej NHL venujú a aký o ňu majú záujem aj ruskí diváci. Po roku 2022, teda po začiatku plnoformátovej invázie na Ukrajinu, sa ozvali niektorí ruskí poslanci, že by sa to malo úplne zakázať, pretože z Ameriky sa stal nepriateľský štát. Tvrdili, že ruskí hokejisti hrajúci v NHL nutne nie sú zradcovia, ale že by sa tým obsahom jednoducho nemal kŕmiť bežný ruský divák.

Proti tejto iniciatíve sa však zdvihla veľká vlna odporu hlavne medzi ruskými športovými novinármi. Tí argumentovali, že sú to predsa ‚naši ľudia‘, ktorí tam odišli ešte pred inváziou, a že šport je mimo politiky. A to tvrdili paradoxne Rusi, ktorí ten šport sami tak veľmi politizujú,“ hovorí Petra Procházková.

Jediní športovci, ktorí sú v Rusku tabu a o ktorých sa neinformuje, sú tí, ktorí sa verejne vyjadrujú proti Putinovmu režimu a proti invázii na Ukrajinu. O Ovečkinovej snahe prekonať gólový rekord Wayna Gretzkého sa však v ruských médiách rozpráva pomerne často.

„Stačí, aby ten konkrétny športovec nekritizoval ruský vládnuci režim. To samo osebe naozaj stačí na to, aby úspech športovca, hoci aj zo zahraničia, označili za úspech samotného režimu. Budú hovoriť o tom, že oni toho športovca vychovali, a vychvaľujú sa tiež tým, aké úspechy Rusi dosahujú na Západe,“ vysvetľuje Procházková.

Rusi sa však musia v posledných rokoch vyrovnávať s tým, že ich športovci nemôžu súťažiť pod ruskou vlajkou napríklad na olympijských hrách alebo na mnohých iných medzinárodných podujatiach.

Ani na majstrovstvách sveta v hokeji v poslednom období nesúťaží ruská reprezentácia práve z dôvodu vojny proti Ukrajine, po invázii vo februári 2022 sa zaviedli protiruské sankcie, ktoré sa premietli aj do športu.

Rusi sa to doma pred národom snažia prezentovať tak, že sa ich Západ jednoducho zľakol, a preto ich vylúčil. Domáce propagandistické médiá hovoria o tom, že západné štáty chceli iba odstrániť konkurenciu, lebo by proti ruským športovcom prehrávali.

„Rusov však v skutočnosti naozaj mrzí, že ich vylúčili z medzinárodných súťaží. Ich to veľmi ponižuje, keď môžu vystupovať iba pod neutrálnymi symbolmi. Oni by skutočne chceli stáť na olympijských stupňoch víťazov so svojou vlajkou a počuť hrať svoju hymnu.

Pre nich je totiž mimoriadne dôležité, že keď vyhrajú, tak si pomyselne roztrhnú tú košeľu, pod ktorou majú vytetovanú ruskú vlajku. Oni tým však nedemonštrujú hrdosť na vlastnú krajinu, ale solidaritu s vládnucim režimom. A to im teraz vzali,“ dodáva Procházková.

NHL je v Rusku napriek všetkému stále veľmi populárna. Foto – TASR/APAmeričania majú iný pohľad ako Hašek

Faktom je, že Ovečkinova snaha prekonať gólový rekord Wayna Gretzkého je pre NHL mimoriadne zaujímavá z marketingového hľadiska.

Amerikanista Jan Beneš z Katedry anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity pre Denník N konkrétne upozorňuje na to, že z dlhodobého hľadiska možno konštatovať, že šéf NHL Gary Bettman – podobne ako komisári ostatných hlavných amerických profesionálnych líg – sa zameriava na poskytovanie čo najlepšieho a najziskovejšieho produktu.

Bettman pracuje prioritne pre ligu a pre majiteľov jednotlivých tímov, pričom jeho hlavnou úlohou je stabilita a finančný rast ligy.

„Ak by sa NHL rozhodla odstaviť jednu zo svojich najväčších hviezd a predovšetkým tvár ligy, v kontexte nízkej podpory amerických občanov voči podpore Ukrajiny zo strany americkej vlády by tým súťaž išla sama proti sebe.

Stratila by divákov, čo by malo za následok horšiu sledovanosť zápasov a horšiu vyjednávaciu pozíciu pri rokovaní so zadávateľmi reklám – čo by malo vplyv na rokovania NHL o budúcej zmluve o televíznych právach,“ vysvetľuje Jan Beneš.

Prieskum Pew Research Center z novembra 2024 odhalil pretrvávajúce výrazné rozdiely medzi americkými republikánmi a demokratmi v názoroch na vojnu na Ukrajine. Kým 42 % republikánov tvrdí, že Spojené štáty poskytujú Ukrajine príliš veľkú podporu, s rovnakým názoromm súhlasí len 13 % demokratov.

Okrem toho až 65 % demokratických voličov verí, že USA majú zodpovednosť pomôcť Ukrajine brániť sa proti ruskej invázii, zatiaľ čo s tým súhlasí iba 36 % republikánov. Celkovo názor, že USA pomáhajú Ukrajine príliš málo, respektíve tak akurát, vyslovilo niečo vyše 43 % Američanov.

Na druhej strane môže byť pre mnohých fanúšikov NHL podľa Beneša atraktívne, že sa do diania na ľade a do chodu ligy nepremietajú vyslovene politické udalosti – hoci, samozrejme, hokej mal v minulosti obrovský politický náboj práve v súvislosti so ZSSR či teraz s Ruskom.

„Zatiaľ čo NFL dlhodobo zápasí s tým, do akej miery pripustiť aktivizmus hráčov, basketbalová NBA sa zmenila na ligu trojkárov s odchádzajúcimi divákmi a bejzbalová MLB sa topí v rôznych škandáloch. NHL z tohto pohľadu vlastne ponúka tradičný produkt, v ktorom sa politické názory jej najväčších hviezd neriešia.

Naopak, všetci vrátane médií majú záujem na tom, aby sa mohlo písať o takmer prekonanom legendárnom rekorde Wayna Gretzkého. Liga tým získa viac mediálneho priestoru, priláka pozornosť fanúšikov či sponzorov a tým aj zvýši svoju hodnotu,“ dodáva Beneš.

Čo sa týka sledovania zápasov, všetky hlavné americké ligy využívajú čo najviac rôznych streamovacích platforiem, aby zákazníkom po celom svete zjednodušili dostupnosť zápasov.

Je pravdepodobné, že čím viac sa Ovečkin približuje k prekonaniu Gretzkého rekordu, tým viac sa zároveň zvyšuje počet predaných predplatných na rôzne streamovacie služby či televízne balíčky. A toto NHL podľa Beneša nemôže chcieť zastaviť.

„Dominik Hašek je v tomto smere veľmi hlasný a dlhodobo veľmi kritický voči NHL a Ovečkinovi. Jeho pohľad na svet a na históriu celkovo je však úplne odlišný od amerických a kanadských hokejových fanúšikov.

Oni sa na to, naopak, pozerajú tak, že prečo by im mala vojna kdesi ďaleko za oceánom brániť v sledovaní úplne prelomovej a donedávna nepredstaviteľnej udalosti v histórii NHL. Vnímajú to tak, že v budúcnosti budú môcť svojim deťom povedať, kde boli a akým spôsobom NHL sledovali naživo, keď Ovečkin strelil TEN gól,“ uzatvára Beneš. (Pavol Kliment,Nko)

[cepi]

Na univerzite pil pivo, chcel roznášať jedlo a pomohla mu pandémia. Brankár Washingtonu má netradičný príbeh i štýl chytania.

Logan Thompson vychytal Washingtonu Capitals v tejto sezóne už 24 víťazstiev. S úspešnosťou zákrokov na úrovni 92,3 % patrí medzi najlepších brankárov v celej NHL. Tieto čísla sú výnimočné aj vzhľadom na dobu, keď úspešnosť brankárov v NHL rokmi kontinuálne klesá.

Aj preto mu vedenie tímu z hlavného mesta USA ponúklo šesťročný kontrakt na 5,85 milióna dolárov ročne.

„Podarilo sa to dať dokopy celkom rýchlo. Veľmi sa mi tu páči a som naozaj vďačný, že mi Capitals dali takúto príležitosť,“ uviedol Thompson po podpise zmluvy, vďaka ktorej len za nasledujúcu sezónu zarobí viac než dvakrát toľko ako za celú svoju doterajšiu kariéru.

Nie je to pritom tak dávno, keď ešte 27-ročný Kanaďan uvažoval nad prácou v donáškovej službe a nejaká NHL by mu ani neprišla na um.

Kanadské univerzity do NHL nevedú
Thompsona si na drafte NHL nikto nevybral a ako množstvo hokejistov s podobným osudom sa rozhodol pokračovať na jednej z kanadských univerzít.

„O profesionálnom hokeji som ani nerozmýšľal. Bol som len chlapec, ktorý sa zabával športom,“ hovoril Thompson svoj príbeh portálu The Athletic.

„Školu som mával v pondelky a utorky. Po nej som doma obvykle hral videohry a pil pivo. Ako študent na univerzite som si potreboval privyrobiť, a tak som chcel robiť kuriéra v donáškovej službe s jedlom. Moje vtedajšie auto by to však nezvládlo,“ dodal s úsmevom.

V NHL si z vysokých škôl v Kanade zahrá len minimum hráčov. Jedným z mála šťastlivcov, ktorým sa to podarilo, je Joel Ward. Podľa neho za to môžu najmä nízka pozornosť skautov, ktorých tímy z profiligy posielajú skôr inam, či náročný prechod mladíkov k samostatnosti.

„Bola to tá každodenná rutina, čo ma najviac dostalo. Doobeda máte školu a poobede tréningy. Potom prídete domov a treba robiť domáce úlohy, variť a pri tom ešte chcete mať aj nejaký sociálny život,“ popísal Ward, ktorý študoval medzi rokmi 2001 a 2005 a v NHL nakoniec odohral 726 zápasov.

Thompson na univerzite strávil len jeden rok. Stal sa vtedy najlepším brankárom sezóny a rozhodol sa posunúť na vyššiu úroveň.

„Rozhodol som sa vtedy takto preto, lebo som nechcel mať výčitky, že som to neskúsil,“ povedal Thompson. „Musíte si veriť a staviť na svoje schopnosti.“

Pomohol koronavírus aj známi z juniorky
V marci 2019 dostal príležitosť v tíme Adirondack Thunder, ktorý spadá pod organizáciu New Jersey Devils. Tento názov klubu pravdepodobne nepoznáte, keďže hráva len ECHL, o ligu nižšie pod AHL (v nej ako farmársky tím hráva Utica Comets).

Thompsonovi sa v ECHL neviedlo zle, no doplatil na to, že už v apríli sa po skončení základnej časti v NHL viacero brankárov posunulo do nižších súťaží. A pre vtedy 22-ročného Thompsona tak v zostave neostalo miesto.

„Bola to len záležitosť kapacity. Zapáčil som sa však Alexovi Lohovi (trénerovi tímu Adirondack Thunder) a vďaka nemu som získal dôveru, že by som mohol hrať aspoň na tejto úrovni,“ vysvetlil Thompson.

O rok neskôr predvádzal svoje kvality výhradne v ECHL a pred sezónou 2020/21 ho oslovil Kelly McCrimmon, generálny manažér Vegas Golden Knights. 64-ročný Kanaďan s Thompsonom spolupracoval ešte počas jeho pôsobenia v juniorských súťažiach a rozhodol sa mu ponúknuť dvojročný vstupný kontrakt.


Thompson sa tak po prvýkrát v kariére dostal do AHL, hoci jednotkou tímu Henderson Silver Knights bol skúsenejší Oscar Dansk. Práve vtedy však podobne ako zvyšok sveta zasiahla AHL pandémia koronavírusu. Švéd putoval do prvého tímu a najvyťaženejším brankárom na farme sa stal Thompson.

„Loganovo sebavedomie postupne rástlo, a hneď ako nastúpil, tak sme si hovorili: ‚Panebože, ten je ale dobrý!’“ spomínal vtedajší tréner Silver Knights Manny Viveiros.

Thompson v tom ročníku inkasoval v priemere na zápas menej ako dva góly a zaslúžene sa stal najlepším brankárom celej AHL. To už znamenalo len kúsok od šance v profilige.

Svoj debut absolvoval v januári 2022, vďaka čomu sa stal prvým gólmanom od roku 1990, ktorý sa z kanadskej univerzitnej ligy dostal až do NHL.

Chytá netradične
V tíme Golden Knights bojoval Thompson o post jednotky s krajanom z Kanady Adinom Hillom. V základnej časti síce vždy odchytal o niečo väčšiu porciu zápasov, no v play-off už od trénera väčšinou dôveru nedostal.

V lete si tak požiadal výmenu a nakoniec skončil vo Washingtone.

„Vedel som, že to bude veľký risk odísť z Vegas kvôli tomu, aký tam je tím,“ reagoval Thompson na fakt, že Vegas ešte pred dvoma rokmi vyhrali Stanleyho pohár a Washington už sedem rokov neprešiel cez prvé kolo vyraďovacej fázy.

„Chcel som však skúsiť novú príležitosť a nakoniec by som inde asi ani nemohol byť šťastnejší,“ dodal.

Washington je aktuálne suverénne najlepším tímom Východnej konferencie a kráča k prvej postupovej priečke v Metropolitnej divízii. Tak dobre na tom Capitals neboli od sezóny 2019/2020.

A mimoriadne veľkú zásluhu na tom má práve Logan Thompson. Zaslúžene sa o ňom hovorí ako o jednom z kandidátov na Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára NHL.

Oproti iným brankárom je pritom jeho štýl trochu odlišný.

Okrem toho, že je jedným z piatich brankárov profiligy držiacich lapačku napravo, tak používa širšie postavenie s nižším prikrčením, pričom sa spolieha hlavne na reakčný čas a svižnosť.

Skvele to dokazuje aj jeho schopnosť zneškodňovať samostatné úniky protihráčov.

Jedným z ideálnych príkladov toho bol decembrový zápas s Montrealom, keď dokázal zneškodniť hneď tri nebezpečné nájazdy v záverečnej tretine:


Pozvánka do reprezentácie nepríde
Aktuálna sezóna je výnimočná aj tým, že sa vo februári odohrá očakávaný Turnaj štyroch krajín (štvrtok 13. februára – štvrtok 20. februára). Počas neho má NHL prestávku.

Veľké diskusie už tradične v zámorí vzbudzovala prevažne nominácia Kanady ako jedného z usporiadateľských tímov. Medzi brankárov boli nakoniec vybraní Jordan Binnington, Adin Hill a Sam Montembault. Na Thompsona sa napriek jeho skvelým výkonom nedostalo.

Oslovený by údajne nebol ani v prípade, keby niekoho zo spomínanej trojice postihli zdravotné problémy.

„Neprekvapilo ma, že som bol z tímu vynechaný. Nikdy ma neoslovili a ani ma to nezasiahlo,“ reagoval Thompson pre Sportsnet.


Od oznámenia zostáv na Turnaj štyroch krajín však Thompson dokázal svoje výkony pozdvihnúť ešte na vyššiu úroveň. V nasledujúcich 17 zápasoch, v ktorých chytal, Washington nebodoval len jediný raz a hneď v 14 prípadoch z toho bolo víťazstvo (od 5. decembra).

Sústrediť sa tak aj naďalej môže predovšetkým na klubovú úroveň. V nej síce na vrchol už prakticky dosiahol, keď s Vegas vyhral pred dvoma rokmi Stanleyho pohár, vtedy však nenastúpil ani do jediného zápasu play-off.

Teraz však zrejme nemožno pochybovať, že priestor v bránkovisku dostane v boji o trofej práve on.

Vlani nastúpil do prvých štyroch stretnutí série s Dallasom. Zaznamenal v nej nadpriemernú úspešnosť zákrokov, no po dvoch prehrách a dvoch výhrach si už ďalej nezachytal.

Thompsona jeho kariérny príbeh však naučil, že si z neúspechov nič robiť nemusí: „Moja rodina je na mňa hrdá kvôli tomu, že sa nevzdávam. Taká je moja mentalita. Stále tu budú vzostupy aj pády, no naďalej budem tvrdo pracovať a pokračovať.“ (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

[cepi]

Starší hráči sa sťažujú, že mladí už nechcú piť. Alkohol v lige nahrádza marihuana a videohry.

Hokejisti pijú.

O akom počte hráčov hovoríme? Nie je to tak, že by sa v tímoch nenašli aj abstinenti, no ani tak, že by popíjať chodilo len pár hráčov.

Ide o správanie, ktoré sa v hokejových kruhoch zvykne považovať za štandardné, preto by veta z úvodu mohla ešte presnejšie znieť:

Hokejové tímy pijú.

Keď prišiel mladý hráč do klubu NHL a chcel zapadnúť medzi starších hokejistov, realita často vyzerala takto: Prehralo sa? Ideme piť. Trápi ťa zranenie? Daj si tabletku proti bolesti a môžeš hrať. Nemôžeš po zápase zaspať? Tu sú lieky na spanie.

Preto malo mnoho hokejistov počas kariéry a často aj po nej problémy s rôznymi závislosťami.

Alkohol bol taký bežný, že útočník Ryan Reaves pred siedmimi rokmi povedal: „Ak nedokážete hrať s opicou, zrejme by ste nemali byť v NHL.“

Tréner John Tortorella dokonca povzbudzoval hráčov, aby deň pred zápasom išli popíjať. Robil to v Columbuse aj teraz vo Philadelphii.

Lenže doba sa mení a čoraz viac mladých hráčov alkohol neláka. Uprednostňujú pred ním iné látky a voľný čas nechcú tráviť v baroch.

The Athletic sa pýtal takmer 40 hokejistov z NHL, ako sa chodia zabávať, a sľúbil im anonymitu, aby mohli hovoriť otvorene. Zistenia sú zaujímavé a hovoria o generačných rozdieloch medzi veteránmi po tridsiatke a začínajúcimi hráčmi okolo dvadsiatky.

Videohry

Jeden zo starších hráčov novinárom Joshuovi Klokeovi a Danovi Robsonovi opísal, aký bol nahnevaný, keď sa po prehratom zápase porozhliadol po lietadle.

Dôvodom jeho rozhorčenia bolo, že len zhruba tretina spoluhráčov mala v ruke pivo alebo víno. Pred desiatimi rokmi by podľa neho mali alkohol skoro všetci. Obzvlášť po zápase, ktorý sa hral v skoršom čase už poobede.

„Dve pivá by boli pri každom sedadle – a to hovoríme len o lietadle. Pár ďalších by ste mali v taške a ďalšie by padli v autobuse,“ povedal so zárukou anonymity.

Iný starší hráč zostal v šoku, keď v lietadle zdvihol hlavu od svojho piva a kariet. Zbadal totiž mladého spoluhráča, ktorý mal na hlave okuliare pre virtuálnu realitu a hral sa videohru.

„Vravel som si: čo do pekla sa to deje?“

Dnes je pravdepodobnejšie, že napríklad hráči Toronta skončia počas voľného dňa pri videohre Call of Duty ako v bare. „Zvyčajne prídem domov k svojmu psovi, trochu si oddýchnem, potom zídem dole do svojej izby a stratím sa vo vlastnom svete,“ opisuje Mitch Marner z Toronta.

Na baroch ho neláka aj to, že sa hráčov vždy snaží niekto odfotiť a potom je z toho rozruch na sociálnych sieťach.

Párty v meste nahradilo hranie online videohier v súkromí a viacero mladých hráčov opísalo, že im to tak vyhovuje.

Keď Boston Bruins vyhral Stanleyho pohár, hráči pri oslave prepili 156-tisíc dolárov.

Lenže to bolo v roku 2011 a dnes je rok 2025. „Minule som zobral mladších spoluhráčov na večeru a bol som jediný, kto mal k jedlu aj alkohol,“ hovorí jeden z respondentov pre The Athletic.

Marihuana

Kým alkohol je medzi hokejistami na ústupe, pribúda užívateľov marihuany. Tridsaťosem percent oslovených hráčov potvrdilo, že počas sezóny siahne po produktoch z marihuany. Obľúbené sú najmä gumené medvedíky.

„Dnes idú všetci na sto percent, nemôžete prísť na štadión 80-percentný,“ vysvetľuje obranca Floridy Nate Schmidt, prečo si hráči dávajú pozor, aby nehrali s opicou.

Hokejisti, ktorí marihuanu užívajú, tvrdia, že sa po nej na druhý deň necítia tak zle ako po alkohole.

Schmidt hovorí, že pred desiatimi rokmi ešte marihuana nebola medzi hráčmi bežná, zatiaľ čo pitie alkoholu sa akceptovalo.

Zmenu ovplyvnil aj fakt, že hráči pri rekreačnom užívaní marihuany už väčšinou nerobia nič nelegálne.

V Kanade marihuanu zlegalizovali v októbri 2018 a povolená je aj vo väčšine amerických štátov. Zakázaná je však napríklad v štátoch Texas a Tennessee, kde hrajú Dallas a Nashville. Podobne ako na Slovensku, kde sú známe prípady ľudí, ktorí za rekreačné užívanie skončili na dlhé roky vo väzení.

„Mladí hráči ju už nevnímajú so stigmou, starší stále áno,“ povedal Schmidt.

Hokejisti opísali, že zväčša konzumujú gumené medvedíky, v ktorých je kombinácia látok THC a CBD, pričom preferujú vyšší obsah CBD.

Obidve tieto látky sa nachádzajú v marihuane, no kým CBD nemá žiadne omamné ani psychotropné účinky, THC spôsobuje stavy ako skreslené vnímanie času či zrakové ilúzie.

Tímový duch

Starší hráči spomínajú s nostalgiou na časy, keď hokejisti chodievali častejšie piť. Tvrdia, že vtedy sa budoval „tímový duch“, ktorý mužstvu často pomohol v play-off. Nerozumejú tomu, že teraz mladí hráči radšej zostanú v hotelovej izbe s videohrou.

„Keď som prišiel do ligy, deň pred zápasmi sa chodilo na pivo. Bola to väčšia zábava,“ hovorí jeden z tridsiatnikov.

Lenže mladí nesúhlasia.

Buffalo Sabres má tím s najnižším vekovým priemerom v lige a 23-ročný Peyton Krebs tvrdí, že na zápasy u súperov si vždy aspoň päť hráčov zoberie herné konzoly.

Vysvetľuje však, že hokejisti pri videohrách spolu komunikujú a majú aj svoje četovacie skupiny. Pre neho je to stále socializácia, hoci v inej forme.

Jeden zo starších obrancov zas hovorí, že je pre tím prospešné, keď sa obe generácie snažia navzájom pochopiť. „Musíte byť len otvorenejší. Snažím sa chlapcov dostať z ich komfortnej zóny a vytiahnuť ich von, no potom si s nimi zahrám videohry.“

Viacerí respondenti tiež opisujú, že za ústupom alkoholu je väčšia profesionalita a starostlivosť o svoje telo. Mladí hráči si dávajú väčší pozor na kvalitu spánku a ďalšie detaily, ktoré ovplyvňujú ich výkon.

„Máme jednoducho vyššie ciele, ako len piť pivo,“ povedal jeden z nich pre The Athletic. (Stefan Bugan,Nko)