NHL zaujimavosti

[cepi]

Začne sa v Calgary prestavba?

Calgary Lindholma vymenilo do ambiciózneho Vancouveru za Andreja Kuzmenka, Huntera Brzustewicza, Joniho Jurma a výber z prvého kola nadchádzajúceho draftu.

29-ročný Švéd, ktorému sa po sezóne končí zmluva, však tento rok zaznamenal len 32 bodov v 49 zápasoch a má to rozbehnuté na najhoršiu sezónu za svoje 6-ročné pôsobenie v Calgary.

Pre Martina Pospíšila to môže znamenať nižšiu šancu, že si vo svojej prvej sezóne v NHL zahrá play-off. Otvorená by tak bola aj jeho účasť na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta v Česku.

Vedenie Calgary však koniec bojov o play-off zatiaľ nepripúšťa. Generálny manažér Flames Craig Conroy verí, že jeho tím bude schopný vyhrávať naďalej s hráčmi, ktorých má momentálne k dispozícii.

„Začiatok sezóny nám nevyšiel podľa predstáv. Spadli sme do priepasti, z ktorej sme sa museli prebojovať von. Potom však prišli štyri prehry v rade. Tie boli sklamaním,“ povedal Conroy pre The Athletic.

52-ročný Američan pritom priznal, že nedávne výsledky a dlhodobé zranenie útočníka A. J. Greera prispeli k urýchleniu Lindholmovej výmeny.

„Nastavil som si cieľ, akú protihodnotu by som mal za neho dostať. Z tejto dohody som mal pocit, že by pre nás mohla byť najvýhodnejšia,“ dodal Conroy, ktorý sa pri dohadovaní výmeny riadil vzorom trejdov Boa Horvata a Ryana O’Reillyho z minulého roku.

Za Lindholma tak požadoval výber z prvého kola draftu, hráča pravidelne nastupujúceho v základnej zostave a nádejný talent.

Nakoniec sa mu podarilo splniť všetky tri požiadavky.

Najzaujímavejším prírastkom do tímu Flames je zatiaľ jednoznačne Andrej Kuzmenko. 28-ročný Rus odohral svoju prvú sezónu v NHL len minulý rok, no počas nej zaznamenal 74 bodov a takmer 40 gólov.

V tomto ročníku sa mu však zatiaľ príliš nedarí, keďže nazbieral len 21 bodov v 43 zápasoch. V drese Calgary sa tak bude snažiť o vylepšenie svojej bilancie. S trejdom totiž súhlasil napriek tomu, že Calgary mal prvotne na zozname tímov, do ktorých byť vymenený nechce.

„Teším sa na príchod do Calgary. Prísť do nového tímu a pomôcť ich ofenzíve je pre mňa skvelá príležitosť,“ povedal Kuzmenko.

Vancouver chce Stanleyho pohár

Na začiatku sezóny by asi málokto tipoval, že po polovici odohratých zápasov bude Vancouver jedným z najlepších tímov NHL. Po All Star víkende sú Canucks spolu s Bostonom dokonca na špici celej súťaže a dalo sa tak očakávať, že na prestupovom trhu budú aktívni.

Keď sa ukázalo, že Elias Lindholm nepodpíše s Calgary novú zmluvu, tak podľa Conroya o výmenu žiadalo až päť klubov. V prospech Vancouveru nakoniec rozhodlo to, že spomedzi všetkých záujemcov  zvolili najagresívnejší a najpriamejší prístup pri uzatváraní dohody.

„Pozerali sme sa na rôzne možnosti, ktoré boli dostupné. Elias je hráčom, ktorý proti nám nastupoval často a sledujem ho už od jeho začiatkov vo Švédsku. S ním v zostave to budú mať súperi proti nám ťažšie a naši tréneri majú aj viac možností v prvých dvoch útokoch,“ povedal pre NHL.com generálny manažér Vancouveru Patrik Allvin, ktorý, mimochodom, len nedávno podpísal novú zmluvu na tri roky.

Výsledkom tejto dohody nakoniec je, že za Lindholma odchádzajú do tímu Calgary štyria alebo až piati hráči (súčasťou výmeny je aj podmienečný výber zo 4. kola najbližšieho draftu).

Na prvý pohľad sa to môže zdať veľa za hokejistu, ktorý bude mať v tejto sezóne pravdepodobne ledva 50 bodov. V skutočnosti však na tom podľa odborníkov môže Vancouver určite viac získať, než stratiť.

„Nie je to preplatené a nie je to ani ‚krádež‘. Takáto je skrátka trhová hodnota jedného z mála voľných centrov pre prvé dva útoky,“ napísal pre The Athletic Thomas Drance, ktorý sa roky venuje predovšetkým tímu Canucks.

V analýze The Athletic sa viacerí experti zhodli, že ide o férovú výmenu, a niektorí dokonca pasujú ako jej víťaza práve Vancouver.

„Lindholm je skvelý všestranný center. Možno z neho nebude líder prvého útoku, no mohol by byť excelentným druhým centrom tímu Canucks. Vancouveru verím a myslím, že tento rok majú reálnu šancu zvíťaziť. Páči sa mi tento risk,“ napísal Corey Pronman.

Lindholm by pritom pre Vancouver mohol byť prospešný hneď v niekoľkých aspektoch.

Canucks už teraz disponujú viacerými kvalitnými centrami, ako sú J. T. Miller či Elias Petterson. Obaja však držia hokejku naľavo, a Lindholm tak bude v podstate prvým hráčom Vancouveru na vhadzovanie s opačným držaním hokejky.

Vďaka tomu sa lídrovi Pacifickej divízie výrazne rozširujú možnosti na buly, čo môže byť vo vyraďovacej fáze veľmi nápomocné.

Okrem toho bude Lindholm určite pravidelne súčasťou tímovej formácie v oslabeniach. Túto úlohu mal totiž často aj v Calgary a pred dvoma rokmi bol jedným z troch finalistov Selke trophy pre najlepšieho defenzívneho útočníka.

Svoje využitie by pritom mal nájsť aj pri početných výhodách svojho tímu, kde by mohol zaujať niekdajšie miesto Boa Horvata.

„Myslím si, že náš tretí aj štvrtý útok momentálne našiel tú správnu chémiu a hrajú veľmi vyrovnane. Prvé dva útoky však potrebovali vylepšenie s hráčom, ako je Elias. Do konca sezóny ostáva ešte 33 zápasov a čakajú nás samé ťažké stretnutia, takže musia hrať všetky štyri útoky dobre,“ povedal Allvin.

Podľa Thomasa Dranca uvidíme do uzávierky prestupov výmeny možno ešte zaujímavejších mien, no nikto z dostupných hráčov by pre Vancouver momentálne nebol väčším prínosom ako práve Lindholm.

„Jeho príchod môže aspoň trochu zlepšiť v podstate každý aspekt hry Canucks,“ napísal. (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

Čo spravil Slafkovský po dvojgólovom zápase? Prišiel na tréning o hodinu skôr.

Dôvod Slafkovského zlepšenia vidieť na prvom tréningu po dvojgólovom zápase. Väčšina hráčov ešte len prichádza do tréningového strediska v Brossarde, niektorí z nich sú v šatni, no Slafkovský je už dávno na ľade.

Takmer hodinu pred začiatkom tréningu začal svoj vlastný tréning – s expertom Glenom Tuckerom, prezývaným Dr. Strela, a spoluhráčom Kaidenom Guhlem sa venuje nácviku streľby.

Po zápase, v ktorom dal dva góly.

„Keď vystrelíte o 100 až 150 striel navyše, môže vám to len pomôcť,“ povie novinárom, keď sa ho pýtajú, prečo prišiel tak skoro.

Najlepší strelec tímu Cole Caufield dá Slafkovského správanie do kontextu. Draftová jednotka nerobí to, čo od neho očakávajú starší hráči. Nenasleduje príklad druhých, ale on sám je tým príkladom.

„Je hladný, neustále hľadá spôsoby, ako by sa mohol zlepšiť. Zostáva na ľade po tréningoch a jeho pracovná morálka tlačí dopredu každého v tíme. Zdvihol náš štandard a už v tomto ohľade začíname byť dobrí,“ hovorí Caufield.

Zhrňme si to: 19-ročný Slafkovský, najmladší hráč v tíme, ukazuje ostatným, ako tvrdo treba pracovať, aby sa zlepšili.

Novinár Eric Engels zo Sportsnetu prišiel na tréning 25 minút pred jeho začiatkom a spravil video z toho, ako Slafkovský trénoval streľbu.

Jeho kolega Jean-François Chaumont z nhl.com však informoval, že Slafkovský bol na ľade už takmer hodinu pred začiatkom tréningu.

https://twitter.com/EricEngels/status/1 ... n8cDg&s=19

Slafkovský a fanúšikovia

Slafkovský si po slabšej prvej sezóne získava montrealských fanúšikov. Tých dnes fanúšikovia súperov dokonca často podpichujú, že sú pri Slafkovskom nekritickí a nadhodnocujú jeho výkony.

Teraz sa ho montrealská verejnosť zastane aj po slabšom výkone, no tento stav si musel sám vybojovať zlepšenými výkonmi či mimoriadnym prístupom k tréningom.

Na drafte naňho časť fanúšikov bučala, pretože si priali Shana Wrighta. V prvej sezóne ho mnohí nazývali prepadákom a posielali ho na farmu.

Kým v Chicagu má dnes každý hokejový fanúšik dres Connora Bedarda, v Montreale bolo počas Slafkovského prvého mesiaca v NHL len veľmi málo ľudí s jeho dresom. Ľudia akoby čakali na to, nech ich presvedčí o tom, že si s hrdosťou môžu dať jeho dres.

V polovici decembra som sa pýtal kanadského novinára Arpona Basuho, či sa to za viac ako rok zmenilo.

„Ani veľmi nie. Ľudia podľa mňa stále čakajú, či si majú kúpiť jeho dres. Niekoľko jeho dresov v hľadisku nájdete, ale nie sú to davy. Ak však bude pokračovať v dobrých výkonoch, určite sa to zmení,“ povedal Basu.

Slafkovský odvtedy zažil dva najlepšie mesiace v NHL a v najbližších dňoch budem môcť posúdiť, či stúpla jeho popularita.

Vyčkávanie kanadskej verejnosti sa prejavilo aj v komerčných aktivitách. Kým na Slovensku má Slafkovský zmluvy so stávkovou spoločnosťou či s výrobcom minerálnych vôd, v Kanade takéto spolupráce zatiaľ nemá.

„Jedinú takúto zmluvu mal s firmou Bauer, no aj tú sabotoval, lebo hrával s hokejkami od konkurenčnej firmy CCM,“ zasmial sa Basu.

„Povedal si, že mu nevadí, že príde o peniaze, ale chce hrať s hokejkou, s ktorou sa mu hrá dobre. Ostatné časti výstroja od Bauera však má veľmi rád a je na nich, aby mu dodali aj hokejky na mieru. Viem, že pracovali na vyriešení tohto problému.“ (Stefan Buga, Nko)

[cepi]

Generálny manažér Montrealu najskôr hovoril po francúzsky, a potom povedal anglickú vetu: „From the Slovakian national team and TPS Turku Juraj Slafkovský.“

Bolo to veľké prekvapenie, veď hlavným favoritom na pozíciu draftovej jednotky bol dlhé mesiace Shane Wright.

Väčšina ľudí je dodnes presvedčená, že súboj medzi Slafkovským, Wrightom a Loganom Cooleym bol veľmi tesný.

Hughes však v rozhovore pre Denník N tvrdí, že to tak nebolo.

Pôvodne mal mať Hughes na nás „chvíľu“ po nedeľnom zápase so St. Louis, no tento termín padol, keďže sa pretiahli pozápasové rozhovory s hráčmi.

„Kent zajtra bude šoférovať do Bostonu a bude očakávať váš telefonát,“ povedala nám hovorkyňa klubu.

Osobné stretnutie sa síce zmenilo na telefonický rozhovor, no aj „chvíľa“ sa zmenila na viac ako polhodinu.

Kým Hughes prechádzal autom kanadsko-americkú hranicu, porozprával nám:

Už pred draftom ste si o Slafkovskom zisťovali, čo sa len dalo. Za posledného 1,5 roka ste však mali možnosť bližšie ho spoznať. Prekvapil vás niečím?

Áno, pretože je ťažké už len to, že ste draftovou jednotkou v Montreale. Ak ste však draftová jednotka a ešte sa vám aj na začiatku nedarí, to už je ťažké poriadne. Juraj k nám prišiel v osemnástich, je ďaleko od rodiny, hovoriť musí v cudzom jazyku. A napriek tomu sa dokázal zlepšovať aj napriek všetkej kritike a negativite, ktorá sa neho dlho valila. Možno nie je najpresnejšie povedať, že nás to prekvapilo, pretože sme už pred draftom videli, že má takéto vlastnosti. V skutočnosti však neviete, ako mladý hráč zvládne tlak, až kým mu nie je vystavený. S úžasom sledujem, ako si s tým poradil.

Vybrali ste si ho ako draftovú jednotku. Na koľko percent pri tomto rozhodovaní zavážili jeho hokejové schopnosti a na koľko charakterové vlastnosti?

Zvažujete všetko, no v konečnom dôsledku hľadáte najlepšieho hokejistu. Jednoznačne preto zavážili najmä hokejové schopnosti. Samozrejme, upokojovalo nás aj to, že sa nám veľmi páčila jeho povaha, ako sa vedel za seba postaviť a aká je jeho motivácia v hokeji. Toto je dôležité, aby hráč zvládol prostredie v Montreale. V prvom rade sme však hľadali hráča, ktorého herná kvalita je hodna draftovej jednotky. Keby sme neverili, že ju Juraj má, nebrali by sme ho.

Rozumiem, že povahové vlastnosti tvorili len malé percento v rozhodovacom procese, no neprevážili napokon práve tie, keďže súboj medzi Slafkovským, Shanom Wrightom a Loganom Cooleym bol veľmi tesný?

Nebol.

Nebol?

Nie, Juraj bol pre nás jednoznačnou jednotkou.

Hovorilo sa však, že ste sa rozhodovali do poslednej chvíle. Ešte aj v deň draftu ste si Slafkovského zavolali na rozhovor, na ktorom bol aj majiteľ klubu Geoff Molson.

Chceli sme sa s ním ešte raz porozprávať, pretože sme chceli využiť všetok čas, ktorý sme mali k dispozícii. Bola to aj príležitosť, aby sa stretol s majiteľom. Nechceli sme zbytočne vopred oznamovať 31 ostatným tímom a verejnosti, čo spravíme. V skutočnosti sme sa však interne prakticky jednohlasne zhodli, že najlepšou voľbou je Juraj.

Bol vo vašich úvahách v nejakom bode aj Šimon Nemec? Ak áno, kedy z nich vypadol?

Sledovali sme ho na majstrovstvách sveta. Po nich sme mali stretnutie s našimi skautmi, na ktorom sme sa viac-menej rozhodli, že našou voľbou bude Slaf. Nemca sme teda vylúčili pomerne skoro. Radili sme ho do skupiny s Cooleym a Wrightom, no Slafa sme mali nad nimi všetkými, preto sme o Nemcovi ani príliš neuvažovali.

Predpokladám, že sa so slovenským reprezentačným trénerom Craigom Ramsaym poznáte z čias, keď ste boli agentom Vincenta Lecavaliera a Ramsay bol asistentom Johna Tortorellu v Tampe Bay.

Poznám ho dosť na to, aby som ho pozdravil, keď ho vidím, no bližšie sa nepoznáme. Vinny ho však pochopiteľne pozná výborne a takisto aj náš tréner Martin St. Louis, ktorého Ramsay takisto trénoval v Tampe.

Konzultovali ste s Ramsaym, akí sú Slafkovský a Nemec, keďže oboch dobre pozná zo slovenskej reprezentácie?

Hovoril s ním práve Vinny. V čase, keď sme Ramsayho oslovili, sme sa však už sústredili na Slafa ako na našu jednotku, preto sa pýtal na neho a nie na Nemca.

Niektoré skautské analýzy pred draftom hovorili, že Slafkovského slabinou je hokejové IQ. Momentálne to však tak vôbec nevyzerá. Pomýlili sa skauti?

Slaf sa len musel naučiť niekoľko drobností, ktoré musí vedieť každý, kto chce hrať v NHL. Ťažšie sa však učí, keď máte len osemnásť a ste v Montreale. Prirovnal by som to k akváriu – všetci vás zvonku vidia a sledujú každú chybu. Niektorí sa z tých chýb pravdepodobne aj tešia, pretože si tým potvrdzujú svoju teóriu, že sme spravili chybu, keď sme nezobrali Shana Wrighta. Vlani sme draftovali Davida Reinbachera, ktorého čaká po príchode do Montrealu to isté. On však bude mať jednu výhodu. Bude mať pri sebe Slafa, ktorý si to všetko prežil. Preto mu dokáže poradiť a pomôcť. Slafa považujem za inteligentného hokejistu, ktorý veľmi rozumne pracuje s pukom na hokejke. Musel sa naučiť hrať lepšie aj bez neho a využívať svoju postavu. Bolo to pre neho niečo nové, pretože predtým v TPS Turku hral vo veľmi defenzívnom systéme, čo nebolo ideálne.

Slafkovský dal minulý týždeň proti Washingtonu prvý raz v NHL dva góly v jednom zápase. Na ďalší tréning prišiel o hodinu skôr, aby trénoval streľbu. Aj vďaka práci agenta dobre poznáte hokejistov na tejto úrovni. Je takéto pridávanie si na tréningoch bežné?

Pri takom mladom hráči je to čosi mimoriadne. Slaf sa pozerá na veci zo správnej perspektívy. V jednom rozhovore povedal, že keď sa raz obhliadne za svojou kariérou, chce si povedať, že spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby na seba mohol byť hrdý. Takéto vyjadrenia počujete celkom často, no väčšinou nie z úst tínedžerov. Na svoj vek je veľmi vyspelý. Dáva do toho všetko a  je na seba veľmi náročný. Občas mu musíme pripomínať, že keď za rok odohrá 82 zápasov v najlepšej lige sveta, nie je možné, aby mu každý vyšiel perfektne.

Po úplne prvom zápase za Montreal povedal, že Lavale je jediné miesto, kam nikdy v živote nechce ísť. Na hraní na farme nie je nič zlé, nakoniec Nemcovi to veľmi pomohlo. Slafkovský však znel, že by mu to pripadalo ako zlyhanie. Keď ste sa počas jeho ťažších období rozhodovali, či ho poslať na farmu, zohľadňovali ste aj tento psychologický faktor?

Ak by sme si v ktoromkoľvek momente mysleli, že Laval je pre neho najlepšie miesto, poslali by sme ho tam. Predtým by sme si s ním, pravdaže, sadli a uistili sa, že rozumie, prečo to robíme. Doteraz sme si však vždy vyhodnotili, že najlepšie bude, keď zostane s nami v prvom tíme. Sme totiž v unikátnej situácii, keď si môžeme dovoliť, aby robil aj chyby a učil sa na nich. Keby hral za Tampu či Colorado, bolo by to ťažšie. Keď v takomto tíme spravíte chybu, nabudúce nehráte. Vedeli sme však, že pri budovaní tímu ešte nie sme vo fáze, v ktorej by sme bojovali o play-off. Preto sme si ho chceli nechať aj za cenu chýb, ale len v prípade, ak budeme vidieť, že sa učí a že úroveň NHL nie je pre neho privysoká, čo by ho mohlo demotivovať. Ak by takýto moment nastal, kedykoľvek sme boli pripravení poslať ho do Lavalu.

Stalo sa, že ste sa touto možnosťou aj vážne zaoberali?

Boli obdobia, keď sa mu nedarilo a keď sme sa zamýšľali, či dokáže zareagovať a situáciu zvrátiť. Marty St. Louis nám však vždy hovoril, že Slaf sa učí a aj spoluhráči ho veľmi podporujú. Preto sme cítili, že najlepšie sa bude rozvíjať v Montreale. Trochu sme sa báli, že v AHL by mohol byť úspešný aj bez toho, aby pracoval na veciach, ktoré potreboval zlepšiť. V NHL to bez nich nešlo. Najskôr ich musel pridať do svojej hry a až potom sa dostavili výsledky. Máme okolo neho veľa ľudí, ktorí ho pravidelne monitorujú, sledujú jeho zápasy a všetko vyhodnocujú. Dávame si pozor aj na to, aby sme mu nedávali priveľa informácii naraz a „neprekoučovali“ ho. Kombinácia týchto faktorov rozhodla o tom, že na farme nebol, a v tejto chvíli to vyzerá tak, že sme sa rozhodli správne.

Mike Matheson povedal, že počas kariéry nevidel hráča, ktorý by sa počas jednej sezóny zlepšil tak výrazne ako Slafkovský. Čo považujete za hlavný dôvod jeho progresu?

Nedá sa vybrať len jeden. Začal by som tým, že už vlani bol Slafkovský pravdepodobne lepším hráčom, ako ukazoval v zápasoch. Ľudia by pri jeho hodnotení mali mať vždy na pamäti, že si len zvykal na život v Kanade aj na slávu, ktorú prináša hranie za Canadiens. A takisto na kritiku. Keď sa v osemnástich rokoch trápite pred 21-tisíc divákmi na štadióne, pričom ďalšie davy sledujú každý váš zápas v televízii, môže vás to poznačiť natoľko, že hráte horšie, ako keby ste tento tlak nemali. Pre vyzretých dospelých mužov je veľmi ťažké sa vyrovnať s tým, keď sa pri takejto pozornosti trápia. Preto som v prvej odpovedi spomenul, že ma prekvapilo, ako sa s tým vyrovnal tínedžer Slafkovský. Ukázal obrovskú vnútornú odolnosť a silný charakter, vďaka ktorému na seba tlačil, aby sa zlepšoval.

Pod trénerom Martinom St. Louisom sa výrazne zlepšil najskôr Cole Caufield, a potom aj Slafkovský. Vďaka čomu je taký dobrý v rozvoji mladých hráčov?

Sčasti je to vďaka jeho povahe – je veľmi pokojný. Marty je navyše dušou učiteľ. On chce každému pomôcť, aby sa zlepšil, a hráčom venuje veľa času. Má aj emocionálnu inteligenciu, vďaka ktorej vie hráčov prečítať. Dokáže preto odhadnúť, kedy sú pripravení sa niečo naučiť a kedy na to nie je vhodný čas. V neposlednom rade je celoživotným študentom hokeja a neustále o ňom rozmýšľa.

Filip Mešár si za Montreal zahral zatiaľ len v prípravných zápasoch. Foto – TASR/AP

Reinbachera ste draftovali z piateho miesta. Slováka Dalibora Dvorského si z desiateho miesta vybralo St. Louis. Vaša pozícia bola príliš vysoká na to, aby ste mali Dvorského tesne pred draftom na užšom zozname, ale zaujíma ma, či ste o ňom počas sezóny v nejakom bode uvažovali.

Často sme sa na neho chodili pozerať na majstrovstvách sveta do 18 rokov a veľmi sa nám páčil. Odohral výborný turnaj a už vtedy som si hovoril, že na drafte pôjde vysoko. Je to však tak, ako hovoríte – keď sme sa dozvedeli, že budeme mať piaty výber, sústredili sme sa už na hráčov, ktorí aj boli vybratí v prvej päťke.

Filip Mešár hral na Slovensku už mužský hokej a chcel v ňom aj zostať. Aké ťažké bolo dva roky za sebou presvedčiť nielen jeho, ale aj jeho agenta a ďalších ľudí v jeho zázemí o tom, že mu pomôže hranie v kanadskej juniorke?

Viac som sa rozprával s jeho severoamerickým agentom ako s tým slovenským. Zdalo sa mi, že Filip pochopil, o čo nám išlo. Chceli sme, aby už hral v Severnej Amerike a pomaly si zvykal na zmeny, ktoré vo svojej hre musí urobiť, aby raz bol úspešný v NHL. Lepšie sa ich totiž naučí na užšom ľade. Zároveň sme potrebovali, aby sa mu naďalej darilo v ofenzíve a rozvíjal aj svoje útočné schopnosti, preto nám z toho juniorka vyšla najlepšie.

Ste spokojný s jeho rozvojom počas druhej sezóny v Kitcheneri?

Áno, som. Veľa práce s ním odviedol Paul Byron, bývalý útočník Montrealu, ktorý v tejto sezóne rozšíril náš trénerský tím zaoberajúci sa rozvojom hráčov. Na Filipovi vidíme progres, no musí sa zlepšovať aj naďalej. O tom to celé je, práve to robí Slaf. Keď dá dva góly, na druhý deň pracuje na strele, pretože ho tie góly motivujú. Tak by to aj malo byť, obzvlášť pri mladých hráčoch. Som presvedčený, že najúspešnejšími sú tí talentovaní hráči, ktorí neustále hľadajú spôsoby, ako sa zlepšiť.

Ako zvláda kritiku Mešár? Montrealskí fanúšikovia totiž neporovnávajú len Slafkovského s Wrightom a Cooleym, ale aj Mešára s Čechom Jiřím Kulichom, ktorý bol draftovaný o dve miesta nižšie. Keď navyše Mešár odohral pár slabších mesiacov v juniorke, hneď sa výrazne prepadol v rôznych rebríčkoch mladých hráčov.

Týmito rebríčkami by som sa vôbec nezaoberal. Nemajú väčšiu hodnotu ako to, čím sú – názorom jedného človeka, ktorý navyše nemá všetky informácie, pretože nemôže cestovať po štadiónoch na celom svete. Preto si pozrie nejaké videá a potom musí napísať články. O Filipa sa nebojíme, pretože pozornosť nie je takej úrovni ako v prípade Slafkovského. S ním to bolo iné, pretože kritika bola dennodenná a spoznával ho úplne každý. Filipovi zdôrazňujeme, aby si žiadne reči nevšímal a sústredil sa na vlastné zlepšovanie. Aby prispôsobil svoju hru potrebám NHL a z roka na rok sa k nej približoval. Slaf nesúperí s Cooleym, Nemcom ani Wrigtom. Len pracuje na tom, aby bol najlepšou možnou verziou seba samého. S Mešárom je to rovnaké. Od hráčov nechceme, aby boli lepší ako každý, kto bol draftovaný za nimi. To nech si vôbec nevšímajú, nech sa sústredia na vlastnú kariéru.

Prečítajte siSlafkovský mal Wrighta, Mešár má Kulicha. Porovnania ovplyvňuje 30 rokov frustrácie fanúšikov Montrealu

Vyrastali ste v Montreale, potom ste žili v Bostone a teraz svoj čas delíte medzi tieto dve mestá, preto viete porovnať aj obe fanúšikovské základne. Boston je takisto tím z tzv. Original Six, ktorá zakladala NHL. Aj tam fanúšikom na hokeji záleží, aj tam je na hráčov tlak. Čím to je, že každý hovorí, že v Montreale je tlak ešte na celkom inej úrovni?

Boston je hokejové mesto, no ešte viac je to bejzbalové mesto. Majú aj basketbalistov Celtics či Patriots v americkom futbale. V Montreale je len hokej a ľudia sa s ním stotožňujú. Aj preto, že majú veľmi úspešnú históriu. Vždy mi prišlo zaujímavé, akí hrdí sú Montrealčania na hráčov Canadiens aj na svoje legendy v Sieni slávy. Všimol som si jednu zaujímavú vec. Ako agent som bol v Montreale viackrát na večeri s frankofónnymi kanadskými hráčmi, ktorí patrili k najúspešnejším v krajine – napríklad s Vincentom Lecavalierom či Krisom Letangom. Ľudia ich pravdaže spoznali, ale udržiavali si istý odstup, pretože títo hráči nehrali za Montreal. Keď ste však hráčom Canadiens, ľudia v meste k vám pristupujú, ako keby na vás mali vlastnícke práva. Sú na vás viac hrdí, ale aj oveľa viac vyžadujú. Prostredie v Montreale nie je jednoduché, obzvlášť v čase sociálnych sietí, no pri osobnom stretnutí cítim, že nás ľudia podporujú a sú na tím hrdí. Hráči to pociťujú a obzvlášť počas sobotných večerných zápasov zažívajú atmosféru, aká nie je nikde inde.

Počas vašich rokov pri hokeji ste videli prakticky všetky slovenské hviezdy od bratov Šťastných cez Bondru, Pálffyho, Šatana, Cháru, Demitru až po Hossu s Gáboríkom. Bol niekto z nich váš obľúbený?

Ako mladý chalan z Montrealu som miloval Petra Šťastného. Pritom Quebec Nordiques boli najväčšími rivalmi Canadiens, no Šťastný bol taký úžasný hráč, že som ho obdivoval. Bol to naozaj skvelý center.

Roky ste boli agentom Patricea Bergerona, ktorý spolu so Zdenom Chárom zmenil tzv. klubovú kultúru v Bostone Bruins. Vďaka čomu sa im to podarilo?

Pomohli vybudovať prostredie založené na veľkom profesionalizme. Držali sa toho, že v klube nejde o individuality, ale o celé mužstvo. Chceli vyhrať každý zápas a toto nastavenie očakávali aj od ostatných. Tam sa každý rok išlo na Stanley Cup. Keď potom do toho prostredia prišli noví hráči, tiež si osvojili tento prístup. Dnes už Zdeno a Patrice nehrajú, no nimi nastavená filozofia pretrváva a som presvedčený, že to tak bude aj po konci Brada Marchanda. Ku každému v tíme sa totiž pristupuje s rešpektom a toto nastavenie končiaci lídri vždy odovzdajú tým novým. Niečo podobné by sme chceli vybudovať v Montreale.

Keby som si mal zatipovať, ktoré tímy sú vašimi vzormi, povedal by som, že Vegas z hľadiska skladania tímu a Boston z hľadiska klubovej kultúry. Mýlim sa?

S tou kultúrou súhlasím, hoci dobrých príkladov je viac ako len Boston. K nemu však mám bližšie, pretože som zastupoval Patricea Bergerona aj ďalších hráčov. Osemnásť rokov bol niektorý z mojich klientov priamo v šatni Bostonu. Vyzerá to tak, že náš tím naozaj postavíme v štýle Vegas, no netreba zabúdať, že pri skladbe tímu sa vždy prispôsobujete okolnostiam – tomu, aký káder ste zdedili a akých hráčov sa vám podarilo draftovať. My by sme časom podobne ako Vegas mohli stavať na solídnej defenzíve, dobrých brankároch a šírke kádra v útoku. Aj my by sme boli radi, keby sme draftovali Connora McDavida a Leona Draisaitla, no aj keď máte takéto dve superhviezdy, musíte sa pri skladbe tímu veľmi prispôsobovať, pretože ich mzdy zoberú veľa z platového stropu.

Slovensko má teraz veľa mladých vysoko draftovaných hráčov a každý z nich sníva o NHL. Máte pre nich univerzálnu radu zo svojich skúseností nielen generálneho manažéra, ale aj hráčskeho agenta?

Povedal by som im, že ich štartovacia dráha bude zrejme oveľa dlhšia, ako si po drafte uvedomujú. Najlepšie, čo môžu spraviť, je každý deň tvrdo pracovať na svojom zlepšení. Treba sa zamerať na dlhodobý plán a nezaoberať sa príliš výsledkami v aktuálnom týždni či mesiaci. Takže ešte raz: sústreďte sa na dlhodobé ciele, dôverujte svojim schopnostiam, podporte to tvrdou prácou a potom budete vedieť, že ste spravili všetko, aby ste si dali šancu uspieť. (Stefan Bugan,Nko)

[petrik]

https://x.com/JFreshHockey/status/1812863882660135185

[cepi]

Od Svetového pohára v Toronte v septembri 2016 nezažil svetový hokej turnaj na takej úrovni, akú vo februári 2025 ponúkne podujatie pod názvom „4 Nations Face-Off“ v Montreale a Bostone.

Ešte kým sa najväčšie hviezdy NHL vrátia na medzinárodnú scénu na zimné olympijské hry do Talianska 2026, ponúka najlepšia hokejová liga – slovami svojho komisára Garyho Bettmana – malý predkrm pred ZOH a Svetovým pohárom 2028.

NHL nepustila hráčov na olympijské hry v rokoch 2018 ani 2022, naposledy štartovali v Soči 2014.

„4 Nations Face-Off“, teda turnaj štyroch národov, pripravuje NHL bez spolupráce s Medzinárodnou hokejovou federáciou (IIHF). Pozvala naň iba Kanadu, USA, Švédsko a Fínsko, keďže práve tieto štyri krajiny majú v NHL dostatočný počet hokejistov na zostavenie silného tímu.

Preto tam chýbajú Česko s Davidom Pastrňákom, Nemecko s Leonom Draisaitlom, Švajčiarskom s Nicom Hischierom či Slovensko s Jurajom Slafkovským.

No a Rusko je v hokejovej izolácii na reprezentačnej úrovni od vypuknutia vojny na Ukrajine vo februári 2022. Rusi v NHL síce môžu bez problémov hrať, ale na medzinárodnej úrovni (zatiaľ) neštartujú.

Obrovským kritikom chystaného turnaja je práve hviezda Bostonu Pastrňák. Keď NHL tento nápad ohlásila, vyjadril sa, že si ho nepozrie ani v televízii. Aj májový titul majstra sveta využil na kritiku podujatia, ktoré nepočíta ani so Švajčiarmi, čiže finalistami posledného svetového šampionátu.

K fotke s víťazným pohárom a zlatou medailou kanonier Bruins napísal: „Možno teraz dostaneme pozvánku na 4 Nations?“

Hviezdy NHL uvidia diváci znova na zimných olympijských hrách v Taliansku 2026. Či budú medzi nimi aj Rusi, dozvieme sa začiatkom jari budúceho roka.

Kanada 20, Fínsko 9, Švédsko 4 a USA 3. Diváci v Montreale a Bostone uvidia v akcii dokopy 36 víťazov Stanleyho pohára, najcennejšej hokejovej trofeje na svete.

Všetky štyri tímy disponujú veľkým množstvom talentu, po takmer deviatich rokoch budú môcť fanúšikovia vidieť najlepších hráčov sveta hrať proti sebe na medzinárodnej scéne. O triumfe na takomto krátkodobom turnaji rozhoduje aktuálna forma a zdravotný stav hráčov.

Aká bude u nominovaných o dva mesiace, si netrúfa veštiť nikto.

Podľa mien na súpiskách sú miernym favoritom na celkový triumf USA, ktoré si mohli dovoliť nevziať dvoch aktuálne najlepších amerických strelcov v NHL 2024/25 – Cola Caufielda (Montreal, 25 zápasov/16 gólov) a Tagea Thompsona (Buffalo, 20 zápasov/13 gólov).

Americkými lídrami budú elitný strelec Auston Matthews, bratia Matthew a Brady Tkachukovci či Jack a Quinn Hughesovci. A najlepšie obsadené bránkovisko majú práve USA v osobách Connora Hellebuycka alebo Jakea Oettingera.

Určitým prekvapením je nominácia dvojice veteránov Vincent Trocheck, Chrisa Kreider, dvoch tridsiatnikov z trápiaceho sa tímu New York Rangers.

Iným zas chýba v zostave elitný obranca John Carlson z Washingtonu, ktorý je ako tím jedným z najpríjemnejších prekvapení prvej štvrtiny základnej časti tohto ročníka.

Otázky medzi fanúšikmi rovnako vyvolávalo vynechanie budúceho člena Siene slávy a trojnásobného víťaza Stanleyho pohára Patricka Kana, ktorý reprezentoval USA na ZOH 2010 aj 2014.

„Prepáčte. Toto nie je All-Star tím. Nie každý skvelý Američan sa doň môže dostať. Ide o to, kto nám pasuje, aby nám zapasoval do tímu a pokúsili sme sa vyhrať krátky turnaj proti trom ďalším skvelým tímom,“ vysvetľoval generálny manažér Bill Guerin pre The Athletic.

„Nie je to jednoduché, ale musíte sa rozhodnúť. Nie je to tak, že by mi bolo jedno, čo si myslí okolie. Je to len o tom a chápem, že nezáleží na tom, čo urobím, ľudia sa aj tak budú pýtať a hovoriť: ‚Ach, mal si urobiť toto, mal si urobiť tamto‘.“

Mimoriadnu silu má Kanada na poste centra, a to v osobách Connora McDavida, Nathana MacKinnona a Sidneyho Crosbyho.

Manažéri sa takisto rozhodli staviť na zohranosť, a preto vyberali viacerých hráčov z jedného klubu: obrannú dvojicu Colorada Calea Makara a Devona Toewsa, dvojicu útočníkov Floridy Sama Bennetta a Sama Reinharta, dvojicu obrancov Vegas Alexa Pietrangela a Sheu Theodora či dokonca troch útočníkov Tampy Brandona Hagela, Braydena Pointa a Anthonyho Cirelliho.

Tých veľmi dobre pozná z klubu tréner Kanady Jon Cooper. Jeden z manažérov kanadského tímu Jim Nill z Dallasu zdôrazňuje, že práve klubové väzby hráčov sú pri takomto krátkom turnaji prakticky bez možností spoločných tréningov veľmi dôležité.

„Pozeráte sa na to vždy, keď budujete tím. V krátkodobom horizonte niektorí z týchto hráčov budú v nedeľu hrať za svoje tímy v NHL, v pondelok budú trénovať s nami a v utorok odohrajú turnajový zápas. Je to teda krátky turnaj, nie ako olympijské hry, kde môžete mať týždeň až 10 dní na tréning. To, že sa hráči poznajú, je teda veľmi dôležité a dôležitá je aj všestrannosť. Ak sa pozriete na kariéry týchto hráčov, všetko sú to víťazi. Hovoríte o chlapcoch z Tampy, z Floridy, z Colorada, títo chlapci sú nielen dobrí hráči, ale ukázali, že sú víťazi. Dobrí hráči a víťazi idú tak trochu ruka v ruke,“ hovorí Nill.

Ako sa skladali nominácie?

Každý tím pozostáva z 23 hráčov – 20 korčualiarov a 3 brankárov. Nominácie tvorili jednotlivé národné asociácie, pričom hráči nepôsobiaci v NHL boli z turnaja vylúčení. Koncom júna 2024 oznámila NHL prvých šesť hráčov každého tímu.

Zvyšné zostavy zverejnili vo štvrtok 4. decembra. Z nich vyplýva, že na podujatí sa nezúčastní ani jeden hráč z Washingtonu, ani zo Seattlu, ostatných 30 klubov má zastúpenie.

Kým bude v čase turnaja Juraj Slafkovský oddychovať, svoje krajiny budú reprezentovať až traja jeho spoluhráči z aktuálne posledného tímu východnej konferencie Montrealu – kanadský brankár Sam Montembeault a dvojica fínskych útočníkov Patrik Laine, Joel Armia.

Formát, dejiská a program

Každý tím odohrá na turnaji tri zápasy, pričom dve najlepšie mužstvá sa stretnú vo finále. Za víťazstvo v riadnom hracom čase sú tri body, dva za výhru po predĺžení alebo nájazdoch, nula za prehru po 60 minútach. Predĺženie bude trvať 10 minút vo formáte troch korčuliarov proti trom. Ak sa duel nerozhodne v ňom, budú nasledovať tri kolá samostatných nájazdov.

Vo finále turnaja sa v prípade nerozhodného stavu v riadnom hracom čase bude hrať predĺženie 20 minút vo formáte piatich proti piatim.

Zápasy sa uskutočnia v Montreale (Bell Centre) a Bostone (TD Garden), teda na štadiónoch dvoch zo šiestich zakladajúcich klubov NHL.

Program turnaja:
MONTREAL
streda 12. februára: Kanada – Švédsko
štvrtok 13. februára: USA – Fínsko
sobota 15. februára: Fínsko – Švédsko, USA – Kanada

BOSTON
pondelok 17. februára: Kanada – Fínsko, Švédsko – USA
štvrtok 20. februára: finále

Nominácia Kanady:

Brankári: Jordan Binnington (St. Louis), Adin Hill (Vegas), Sam Montembeault (Montreal)

Obrancovia: Cale Makar, Devon Toews (obaja Colorado), Josh Morrissey (Winnipeg), Colton Parayko (St. Louis), Shea Theodore, Alex Pietrangelo (obaja Vegas), Travis Sanheim (Philadelphia)

Útočníci: Brayden Point, Brandon Hagel, Anthony Cirelli (všetci Tampa Bay), Sam Bennett, Sam Reinhart (obaja Florida),
Sidney Crosby (Pittsburgh), Seth Jarvis (Carolina), Travis Konecny (Philadelphia), Nathan MacKinnon (Colorado), Brad Marchand (Boston), Mitch Marner (Toronto), Connor McDavid (Edmonton), Mark Stone (Vegas)

Nominácia USA:

Brankári: Connor Hellebuyck (Winnipeg), Jake Oettinger (Dallas), Jeremy Swayman (Boston)

Obrancovia: Brock Faber (Minnesota), Adam Fox (New York Rangers), Noah Hanifin (Vegas), Quinn Hughes (Vancouver), Charlie McAvoy (Boston), Jaccob Slavin (Carolina), Zach Werenski (Columbus)

Útočníci: Chris Kreider, Vincent Trocheck (obaja New York Rangers), Matt Boldy (Minnesota), Kyle Connor (Winnipeg), Jack Eichel (Vegas), Jake Guentzel (Tampa), Jack Hughes (New Jersey), Dylan Larkin (Detroit), Auston Matthews (Toronto), J.T. Miller (Vancouver), Brock Nelson (New York Islanders), Brady Tkachuk (Ottawa), Matthew Tkachuk (Florida)

Nominácia Fínska:

Brankári: Juuse Saros (Nashville), Kevin Lankinen (Vancouver), Ukko-Pekka Luukkonen (Buffalo)

Obrancovia: Miro Heiskanen, Esa Lindell (obaja Dallas), Olli Määttä, Juuso Välimäki (obaja Utah), Niko Mikkola (Florida), Rasmus Ristolainen (Philadelphia), Jani Hakanpää (Toronto)

Útočníci: Anton Lundell, Eetu Luostarinen (obaja Florida Panthers), Mikko Rantanen, Artturi Lehkonen (obaja Colorado Avalanche), Patrik Laine, Joel Armia (obaja Montreal), Sebastian Aho (Carolina), Aleksander Barkov (Florida), Mikael Granlund (San Jose), Erik Haula (New Jersey), Roope Hintz (Dallas), Kaapo Kakko (New York Rangers), Teuvo Teräväinen (Chicago)

Nominácia Švédska:

Brankári: Filip Gustavsson (Minnesota), Jacob Markström (New Jersey), Linus Ullmark (Ottawa)

Obrancovia: Rasmus Andersson (Calgary), Rasmus Dahlin (Buffalo), Mattias Ekholm (Edmonton), Gustav Forsling (Florida), Victor Hedman (Tampa Bay), Erik Karlsson (Pittsburgh), Jonas Brodin (Minnesota)

Útočníci: Gustav Nyquist, Filip Forsberg (obaja Nashville), Viktor Arvidsson (Edmonton), Jesper Bratt (New Jersey), Leo Carlsson (Anaheim), Joel Eriksson Ek (Minnesota), William Karlsson (Vegas), Adrian Kempe (Los Angeles), Elias Lindholm (Boston), William Nylander (Toronto), Elias Pettersson (Vancouver), Lucas Raymond (Detroit), Mika Zibanejad (New York Rangers)
//zdroj:Rado Klein,dennikN)

[arek]

konecne od roku 2016 uvidime prvykrat vsetky hviezdy NHL v narodnych timoch. Skoda len, ze je to taky sr*ckovy, nezazivny, neatraktivny turnaj o 4 timoch.

[AndyF]

Obrovským kritikom chystaného turnaja je práve hviezda Bostonu Pastrňák.

K fotke s víťazným pohárom a zlatou medailou kanonier Bruins napísal: „Možno teraz dostaneme pozvánku na 4 Nations?“

Vždyť nedáme dohromady ani 6 beků !

[cepi]

V súčasnej NHL môžeme sledovať hráčov hneď z 18 rôznych krajín. Okrem tradičných hokejových veľmocí alebo iných štátov, ktoré pravidelne vidíme na majstrovstvách sveta, pútajú pozornosť najmä zástupcovia z Holandska či Austrálie.

Ak by sme však hľadali hráča reprezentujúceho akúkoľvek ázijskú krajinu, tak by sme začali a aj skončili na čísle 0.

Ázijské korene pritom majú viaceré veľké mená, ako napríklad spoluhráč Juraja Slafkovského Nick Suzuki či jeden z najproduktívnejších hráčov Dallasu Jason Robertson. Obaja sa však už narodili v Severnej Amerike a ich hokejový vývoj prebehol tiež výhradne tam.

Čoskoro by ich ale na klziskách profiligy mohol doplniť hokejista, ktorý sa učil korčuľovať až v Ázii. Minulý týždeň sa totiž Kevin He stal prvým hráčom narodeným v Číne s podpísanou profesionálnou zmluvou v NHL. Dôveru v jeho schopnosti ukázal momentálne jeden z najlepších tímov celej súťaže – Winnipeg Jets.

Jets museli zabojovať
He pritom nebol historicky prvým draftovaným Číňanom. Už v roku 2015 sa to podarilo Andongovi Songovi, ktorého si vtedy zo 172. miesta vybral New York Islanders. Tento v súčasnosti 27-ročný obranca nakoniec neodohral v NHL jediný zápas a dokonca ani nepodpísal nováčikovský kontrakt.

U Kevina He však viacero aspektov naznačuje, že by sa jeho kariéra nemusela skončiť v juniorských alebo univerzitných súťažiach. Okrem lepšieho postavenia na drafte mu totiž prospieva aj fakt, že v hľadáčiku Winnipegu bol už nejaký ten čas a generálny manažér Kevin Cheveldayoff dokonca učinil rôzne výmeny, aby si ho poistil.

„Myslím, že keby sme čakali dlhšie, tak by už nemusel byť k dispozícii. Našťastie sa nám podarilo nájsť príležitosť, ako sa posunúť s výberom vyššie,“ povedal pre nhl.com Cheveldayoff.

54-ročný Kanaďan však nie je jediným, kto v mladom Číňanovi vidí potenciál. He už tretím rokom pôsobí v tíme juniorskej OHL Niagara Ice Dogs, kde je od začiatku sezóny kapitánom. Jeho štatistiky sa pritom čím ďalej tým viac zlepšujú a momentálne zbiera viac ako 1,5 bodu na zápas.

Jeho tréner Ben Boudreau hovoril o jeho potenciáli už niekoľko mesiacov pred draftom: „Myslím si, že by (He) mohol byť žolíkom pre hocikoho, kto si ho na drafte vyberie. Určite bude hrať profesionálny hokej a má na to stať sa dôležitým hráčom.“

Podľa riaditeľa centrálneho skautingu NHL Dana Marra z neho robí zaujímavý prospekt hlavne rýchlosť a korčuľovanie. Bývalý hráč NHL Anthony Stewart, ktorý Kevina He sleduje už od detstva, to vidí trochu inak: „Ľudia vidia len tú rýchlosť, výbušnosť. Tá zásadná vec, čo vytvára úspešných hokejistov, je však za mňa ich pracovná morálka. (He) je jedným z tých hráčov, ktorých musíte ťahať z klziska a posilňovne preč.“

Podľa Stewarta by mohol He v budúcnosti nastrieľať aj 20 gólov za sezónu.

„Nechcem ich úplne porovnávať, ale ak sa pozriete na všetky tie detaily, ktoré vo svojej príprave na zápas robí Jaromír Jágr. Tie úspechy, čo dosiahol, nie sú žiadnou náhodou,“ dodal 39-ročný Kanaďan pre nhl.com.

Kolieskové korčule a nové jazyky.

Kevin He sa narodil v Pekingu a s rodičmi tam žil až do svojich šiestich rokov. Hokej sa do ich rodiny dostal vďaka otcovi Jasonovi, ktorému sa zapáčil počas štúdia v kanadskom New Brunswicku. V Číne však príliš veľké možnosti na hokejový rozvoj syna nemal, a tak Kevinove začiatky prebiehali pomerne netradične.

„Keď som mal 4 roky, tak ma otec brával na kolieskové korčule a potom aj na klziská v nákupných centrách. S hokejom ako takým som sa poriadne stretol, až keď sme sa presťahovali do Montrealu,“ priblížil He pre nhl.com.

Začiatky však boli náročné, keďže sa musel kvôli škole aj hokeju naučiť hneď dva jazyky. Okrem angličtiny totiž potreboval aj francúzštinu, keďže práve tá je v Québecu úradným jazykom a približne 90 % obyvateľov Montrealu rozpráva plynule po francúzsky.

„Oba jazyky boli pre mňa celkom výzvou. Ako malý sa ale učíte celkom rýchlo,“ povedal He, ktorý tak spolu s mandarínskou čínštinou dnes rozpráva plynule až troma jazykmi.

Vo veku 12 rokov sa He musel sťahovať opäť. Tentokrát do Toronta, kde mohol v tíme North York hrávať najvyššiu kanadskú juniorskú divíziu.

Ďalší talent už čaká.

He momentálne pôsobí aj ako dobrovoľník v neziskovej organizácii Hockey Equality. Tá sa snaží o mentoring a finančnú pomoc mladým afroamerickým či ázijským hokejistom a hokejistkám.

„Mal som veľa chlapíkov, ku ktorým som mohol vzhliadať. Napríklad Jason Robertson. Niektorí z mladších hráčov stále hľadajú niekoho, kto by bol ich vzorom alebo mentorom. A to je jeden z dôvodov, prečo chcem byť toho súčasťou,“ popísal He svoju motiváciu na dobrovoľnícku činnosť.

Ďalší nádejný hráč z Číny má pritom do NHL namierené už v nasledujúcom drafte. Jeho meno je Haoxi Wang a podľa centrálneho skautingu NHL si ho niektorý z tímov vyberie možno už v prvom kole.


Tým pádom by prekonal Heov národný rekord, ktorého Winnipeg bral na 109. mieste.

Rozvoj hokeja sa v Číne výraznejšie začal po roku 2015, keď bol Peking zvolený za dejisko zimných olympijských hier 2022. Už v nasledujúcej sezóne do KHL vstúpil prvý čínsky klub Kunlun Red Star. Podľa jeho majiteľa Billyho Ngoka by sa dokonca ľadový hokej mohol stať jedným zo štyroch najpopulárnejších športov v krajine.

Vláda druhej najľudnatejšej krajiny sveta totiž začala do rozvoja hokeja investovať veľké množstvo peňazí a motivovať deti v školách, aby ho hrávali čoraz viac.

Olympiáda pred dvoma rokmi, kde Čína mohla ako usporiadateľská krajina po prvýkrát vo svojej histórii štartovať, však nevyšla podľa predstáv. Napriek tomu, že sa na súpiske objavilo až 16 hráčov narodených v zahraničí, Čina nedokázala ostatným súperom príliš konkurovať.

Po tom, čo si Číňania pripísali v skupine tri porážky so skóre -14, sa ich cesta turnajom skončila v osemfinále po jasnej prehre s Kanadou.

„Nemáme tu ešte tak rozvinutý systém a chýba nám hokejový duch,“ povedal pre The Athletic už spomínaný talent Haoxi Wang, ktorý by podľa odborníka na juniorský hokej Scotta Wheelera mohol začať novú éru čínskeho hokeja.

Tréningy podľa Wanga kedysi vyzerali tak, že hráči boli rozdelení do skupín podľa pozícií, pričom všetci sa sústredili len na jednu vec. Obrancovia na bránenie a útočníci na zručnosti pri hre jeden proti jednému. Prihrávky sa netrénovali takmer vôbec.

Olympiáda bola pre čínsky národný tím pravdepodobne ešte príliš veľké sústo. Za uplynulých osem rokov sa však Čína v rebríčku IIHF posunula z 38. miesta na 26. Pred dvoma rokmi sa jej navyše podaril aj postup do prvej divízie skupiny B a na tretej najvyššej úrovni medzinárodného hokeja sa drží až doteraz.

Olympiáda pomohla spopularizovať aj hokej ako taký. Ľudia v Číne sa oň začali viac zaujímať a využiť sa to rozhodla aj samotná NHL.

Vedenie profiligy sa snaží čoraz viac sústrediť na miestny trh. Na sociálnych sieťach vytvára obsah pre ázijských fanúšikov a niektoré zápasy NHL sa dokonca vysielajú aj v čínštine.

V minulosti sa dokonca v rámci predsezónnej prípravy hrali v Číne 4 zápasy tímov NHL. Posledný z nich sa však odohral ešte v roku 2018. Ak sa však hráčom ako Kevin He či Haoxi Wang podarí presadiť, je možné, že sa tam najlepšia hokejová liga opäť vráti. (Martin Koziak,dennikN)

[cepi]

Austona Matthewsa už od začiatku sezóny trápi záhadné zranenie.

Zranenie v hornej časti tela. Alebo po anglicky „upper body injury“.

Toronto iba týmito troma stručnými slovami pomenovalo záhadné zranenie, pre ktoré bol kapitán tímu Auston Matthews počas tejto sezóny opakovane mimo hry.

Nič viac k tomu klub povedať nechcel a to napriek tomu, že práve v Toronte je na tamojší tím vyvíjaný najväčší mediálny tlak z celej NHL.

„Je vzrušujúce, že môžem byť späť,“ hovoril Matthews po rannom rozkorčuľovaní pred minulotýždňovým zápasom proti Bostonu a doplnil: „Nikdy nie je zábavné pozerať sa na zápasy iba z diaľky. Snažím sa vrátiť späť do rutiny a k tomu, aby som sa na ľade cítil dobre.“

Prvý zápas po návrate zvládol kapitán Toronta na výbornú, keď proti Bostonu zaznamenal hneď tri kanadské body. Stále však nad jeho zdravotným stavom visí otáznik a vedenie klubu na čele s trénerom Craigom Berubem chce byť preto pri jeho nasadzovaní na ľad opatrné.

Celkovo Matthews chýbal Torontu v tejto sezóne v 15 zápasoch. Najprv vynechal deväť duelov ešte v novembri a následne musel pauzovať ďalších šesť zápasov aj koncom minulého roka v decembri.

V oboch prípadoch pritom išlo podľa všetkého o to isté zranenie, ktoré ho trápi už od predsezónneho tréningového kempu.

Z pohľadu Maple Leafs však je dôležité, že sa im výsledkovo darilo aj v zápasoch, v ktorých sa nemohli spoľahnúť na svojho kapitána. Zo spomínaných pätnástich duelov bez Matthewsa totiž vyhrali až desať a paradoxne sa jeho spoluhráčom darilo bez neho veľmi dobre tiež v presilovke.

Obmedzený čas na ľade
To, že v prípade Matthewsa nejde iba o obyčajné menšie zranenie, dokazuje koniec koncov aj veľmi netradičný krok, ktorý sa kapitán Toronta rozhodol urobiť ešte v novembri.

Matthews totiž konkrétne novinárom povedal, že v tom čase odcestoval na asi päť dní do Nemecka, aby navštívil tamojšieho lekára, ktorý mu mal pomôcť pri zotavovaní.

Americký útočník opísal tohto doktora ako „niekoho, koho som už v minulosti navštívil, kto je veľmi šikovný a kto pracuje už dlho.“

Matthews však zároveň novinárom odmietol prezradiť akékoľvek bližšie detaily samotného zranenia. Uviedol len, že s ním začal mať problém ešte počas predsezónnej prípravy.

Na základe jeho vyjadrení je prakticky takmer isté, že sa Matthews počas tejto sezóny necíti byť na ľade na sto percent fit. O to pozoruhodnejšie sú jeho štatistiky, keď v 29 zápasoch zaznamenal 31 kanadských bodov.

Otázkou zostáva či, respektíve kedy sa dá kapitán Toronta na sto percent dokopy. Dlhšie voľno na väčšiu regeneráciu bude mať totiž zrejme až v lete, pričom dovtedy bude musieť hrať, aj keď to preňho možno bude znamenať istý diskomfort.

„Podľa mňa si Matthews pred zápasom s Bostonom povedal, že jeho zranenie je na tom najlepšie, ako to len v aktuálnej situácii ide. Okrem toho si tiež myslím, že chce raz a navždy ukončiť všetky špekulácie spojené s jeho zdravotným stavom.

Ukazuje, že nechce hrať iba každý druhý zápas, ale že je pripravený napriek tomuto zraneniu nastúpiť na všetky duely,“ hovoril v podcaste 32 Thoughts známy kanadský insajder Elliotte Friedman.

Tréner Craig Berube novinárom vysvetľoval, že bude dávať pozor na to, koľko času na ľade Matthews strávi: „Je to ťažké, pretože on je typ hráča, ktorého chcete mať na ľadovej ploche čo najviac. Zároveň však bude mojou úlohou nejakým spôsobom regulovať jeho pobyt na ľade. Budeme od neho určite dostávať informácie, ako sa cíti, a na základe toho sa mu budeme snažiť dávkovať minutáž čo najlepšie, ako to len pôjde.“

V prvom zápase po návrate odohral Matthews proti Bostonu vyše 17 minút. V ďalších dvoch dueloch sa následne už dostal nad hranicu 20 minút, no potom vo štvrtok proti Caroline odohral iba menej ako 16 minút.

Napriek obmedzenému času strávenému na ľade je však Matthews mimoriadne produktívny. V rámci piatich januárových zápasov zaznamenal dokopy až 8 kanadských bodov.

Toronto hrá zatiaľ v tejto sezóne veľmi dobre. To, že sa Maple Leafs darí v základnej časti, však nie je žiadne prekvapenie. Práve naopak, v posledných rokoch to je skôr pravidlo.

Z pohľadu Toronta bude preto kľúčové hlavne to, ako sa tímu bude dariť v play-off. Vo veľmi dobrom svetle sa zatiaľ ukazuje útočník Mitch Marner, ktorý bojuje o čo najlepšiu vyjednávaciu pozíciu pred rokovaniami o novom kontrakte. Aktuálny mu totiž vyprší po skončení tejto sezóny.

Portál The Athletic však za zatiaľ najpozitívnejšie prekvapenie z tímu Maple Leafs označil po prvej polovici základnej časti brankára Anthonyho Stolarza. Práve on totiž patrí, minimálne čo sa štatistík týka, k najlepším brankárom tejto sezóny.

Stolarz odchytal v bránke Toronta 17 zápasov, v ktorých si udržal úspešnosť zákrokov na výbornej úrovni 92,7 %. Problém však je, že sa ešte koncom minulého roka nepríjemne zranil a od 12. decembra nenastúpil ani na jeden duel.

Ak sa pozeráme smerom k play-off, tak Maple Leafs budú na väčší úspech bezpodmienečne potrebovať, aby sa im ich dvaja kľúčoví hráči dali po zdravotnej stránke do poriadku. Jeden má na starosti góly zastavovať, zatiaľ čo ten druhý ich má, naopak, na druhej strane ľadu strieľať.

Stolarz v bráne ukázal v posledných mesiacoch skvelú formu a vo vyraďovacej časti môže teoreticky byť kľúčovým faktorom, ktorý Torontu pomôže stlačiť počet inkasovaných gólov na minimum.

V ofenzíve však Maple Leafs potrebujú takisto pomoc od Matthewsa, ktorý je v kabíne lídrom nielen v produktivite, ale tiež po emočnej stránke.

„Je to jeden z najlepších hokejistov na svete a zároveň je to tiež výnimočný hráč, ktorý pre nás robí veľa na oboch koncoch ľadovej plochy. Nikto nedokáže strieľať góly tak ako on,“ uzatvára John Tavares, od ktorého si Matthews začiatkom sezóny prevzal kapitánsku pásku a spolu s ňou aj veľkú ťarchu zodpovednosti. (Pavol Kliment dennikN)

[cepi]

Keď v septembri podpísal Sidney Crosby s Pittsburghom Penguins nový dvojročný kontrakt, sám klub ho na oficiálnom webe nazval „team-friendly“. Voľným prekladom – organizácii dal zľavu.

Vzal 8,7 mil. dolárov ročne – takú istú sumu, akú zarábal od sezóny 2008/09. Podľa modelu analytika Doma Luszczyszyna z The Athletic, ktorý na základe kvalít hráča v kombinácii s dôležitosťou pre tím určuje, akým platom by mali byť hokejisti ocenení, by si Crosby, ak by bol platený férovo, zarobil v kariére o 43 miliónov dolárov viac. Dokonca aj v ročníku 2024/25 by mal zarábať o dva milióny navyše.

Crosby svoje rozhodnutie znova nezvyšovať plat úmerne s infláciou zdôvodnil takto: „Výhry sú pre mňa najdôležitejšie. Rozumiem, ako to chodí. Chcem dať klubu tú najlepšiu šancu byť úspešný a na ľade si urobiť svoju prácu. Sústredím sa hlavne na to.“

Vie, že to funguje. Penguins aj vďaka jeho nízkemu platu dokázali v rokoch 2016 a 2017 poskladať mužstvo, ktoré získalo Stanleyho pohár.

Práve o ten Crosbymu ide aj tentoraz. Má 37 rokov a zmluva trvajúca do leta 2027 môže byť jeho poslednou. Nezvolil si odchod k favoritovi, ale pomoc mužstvu na ľade i vo finančnej situácii.

To prvé ovplyvniť vie a aj to robí. Je suverénne najproduktívnejším hráčom Penguins so 48 bodmi v 46 dueloch.

Potom však prichádzajú manažérske záležitosti, pri ktorých sa natískajú otázky: Ako je možné, že v klube nehrá nik, kto by bol 37-ročnému Crosbymu po polovici sezóny bližšie ako na 10 bodov? A čím to je, že brankára zarábajúceho päť miliónov dolárov ročne plánuje manažment poslať na farmu aj za cenu rizika, že oňho zadarmo príde na waiver listine?
Tým sa musí zodpovedať Kyle Dubas. Klub ho najal, aby udržal Penguins medzi ašpirantmi na titul v období, kým Crosby hráva.

Hľadal najlepšiu voľbu.

Kyle Dubas bol 19. mája 2023 prepustený z pozície generálneho manažéra Toronta Maple Leafs. Na začiatku júna oznámil klub Pittsburgh Penguins, že 37-ročného funkcionára najal ako prezidenta hokejových operácií.

Prvou úlohou Dubasa potom, čo dostal sedemročný kontrakt ako prejav veľkej dôvery majiteľov v jeho schopnosti, bolo nájsť generálneho manažéra, ktorý „bude najlepšou voľbou pre oddelenie hokejových operácií klubu“.

Výsledkom dvojmesačného hľadania bola voľba samého seba. Dubas 3. augusta 2023 vyhlásil, že sa práve on stane novým generálnym manažérom Pittsburghu s tým, že takto to bude najlepšie pre kontinuitu toho, čo organizácia začala budovať jeho príchodom.

A tu sa začína príbeh, ktorý z ospevovaného ambiciózneho mladého funkcionára urobil terč kritiky.

Imunita voči kritike mu uškodila
Popredný zámorský novinár Frank Seravalli v stredu zverejnil kritický komentár o Kyleovi Dubasovi. Síce uznal, že Pittsburgh nebol v dobrom rozpoložení po krokoch jeho predchodcu Rona Hextalla, ale dodal, že jeho prvý kalendárny rok vo funkcii bol „plnohodnotnou tragédiou“.

Píše v ňom: „Odkedy sa stal generálnym manažérom (Toronta) Maple Leafs, nazeralo sa naňho ako na chlapca-génia, ktorý dostával ocenenie za ocenením. Dokonca ho Hockey Canada najal, aby asistoval pri výbere kanadskej zostavy na Turnaj štyroch národov a olympiádu v roku 2026. Zdedil tím s jadrom okolo Austona Matthewsa, Mitcha Marnera a Williama Nylandera a vyhral jednu jedinú sériu pri piatich účastiach v play-off. Ale z neznámeho dôvodu bol imúnny voči kritike, hoci strávil tak veľa času v Toronte, strede hokejového uragánu.“

Pokračoval s tým, že už v Toronte sa jeho rozhodnutia javili ako urýchlené, učinené bez dostatočnej analýzy a kritického myslenia. Dodal, že zmluva, ktorá bude Penguins bolieť viac ako tie, ktoré tu podpísal Dubas, bude samotná zmluva Dubasa, ktorá má trvať až do roku 2030.

Aby svoje tvrdenia potvrdil, ponúkol časovú os rozhodnutí, ktoré Kyle Dubas učinil od začiatku pôsobenia v manažérskom kresle Pittsburghu, teda od 3. júna 2023:

28. júna 2023 – V prvom trejde získal do Pittsburghu Reillyho Smitha z Vegas Golden Knights za výber v treťom kole draftu 2024. Útočník, ktorému zostávali dva roky zmluvy s platom 5 miliónov dolárov ročne, u „tučniakov“ vydržal len rok, keď strelil o polovicu menej gólov ako vo Vegas v predchádzajúcej sezóne. Následne bol vymenený do New Yorku Rangers za voľbu v 2. kole draftu 2027 a podmienečnú voľbu v 5. kole draftu 2025, pričom si Penguins ponechali štvrtinu z jeho platu.
1. júla 2023 utratil Dubas vyše 65 miliónov. Podpísal Tristana Jarryho, ktorému dal päťročný kontrakt s platom 5,375 mil. dolárov, a už o rok a pol ho poslal na farmu. Šesťročnú zmluvu na 4,5 mil. dolárov ročne dal obrancovi Ryanovi Gravesovi, ktorý je o rok a pol neskôr v podstate nevymeniteľný, keďže v 31 dueloch sezóny 2024/25 ešte nebodoval. Centra Larsa Ellera si upísal na dva roky s ročným zárobkom 2,45 mil. dolárov, no v novembri 2024 ho vymenil do Washingtonu za voľby v treťom (2025) a piatom (2027) kole draftu. Z trhu voľných hráčov získal Noela Acciariho na tri roky za celkovo 6 miliónov a Matta Nieta, ktorý má 900-tisícový plat, ale trápia ho zranenia.
3. augusta 2023 – Dubas v snahe vylepšiť defenzívu priviedol najdrahšie plateného obrancu na svete Erika Karlssona, ktorý mal v tom čase 33 rokov, ale bol čerstvým držiteľom Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu v NHL. Tú však nedostal pre defenzívne schopnosti, ale vďaka 101 bodom, ktoré pozbieral v drese San Jose. V prvej sezóne po výmene zaznamenal o 45 bodov menej a na ceste za rovnakým bodovým ziskom je aj v ročníku 2024/25.
7. marca 2024 – Počas uzávierky prestupov Dubas vymenil hviezdneho útočníka Jakea Guentzela do Caroliny. Za hráča, ktorý zbieral viac ako bod na zápas a pri plnom zdraví útočí na 40-gólovú hranicu, získal útočníka Michaela Buntinga a prospekty, ale ani jeden výber v prvom kole draftu, pričom túto voľbu boli manažéri ochotní pustiť za Tomáša Hertla, Noaha Hanifina, Seana Monahana či Seana Walkera.
17. apríla 2024 – Penguins nepostúpili do play-off po druhý raz po sebe. Pre jadro mužstva okolo Crosbyho, Malkina, Letanga či Karlssona je pritom vyraďovacia fáza hlavným bodom záujmu.
Tu sa Seravalli zastavil, ale mohol pokračovať aj udalosťami od posledného leta.

20. júna 2024 – Dubas dal dvojročný kontrakt s platom 2 500 000 dolárov na rok brankárovi Alexovi Nedeljkovicovi. V 19 dueloch prebiehajúceho ročníka má chabú 88,6-percentnú úspešnosť zákrokov.
1. júla 2024 – priviedol ako posilu Anthonyho Beauvilliera, ktorý síce strieľa góly svojím obvyklým tempom, ale od nového roka nebodoval, a ak nezvýši svoj prínos, pozbiera v 81 zápasoch asi toľko bodov, čo zvládol predvlani vo Vancouveri za 33 stretnutí. Ďalšia posila Matt Grzelcyk síce boduje ako nikdy predtým, ale existuje len málo horších obranných párov v defenzívnej hre než ten, ktorý tvorí s Erikom Karlssonom.
13. augusta 2024 – získal z Nashvillu za lacno Codyho Glassa spolu s draftovými voľbami v rokoch 2025 a 2026. S Kevinom Hayesom išlo o jediné posily, ktoré do Pittsburghu prišli v rámci výmen, a v oboch prípadoch ide o hráčov, ktorí ročník začali v spodnej šestke.
16. septembra 2024 – Dubas podpísal dvojročnú zmluvu so Sidneym Crosbym s ročným platom 8 700 000 dolárov. Ide o jeden z najlepších kontraktov súčasnosti, no viac ako s Dubasom súvisí s útočníkovým prístupom, ktorý si rovnakú čiastku zarába od sezóny 2008/09, vzhľadom na to, že číslo 87 nosí na drese a narodil sa 7. augusta 1987 (v americkej forme zapisovania 8/7/87).
Horší než vlani
Dubas prišiel do Pittsburghu po prvej nepostupovej sezóne Penguins po 16 rokoch. Neúspech si vyžiadal odvolanie manažéra Rona Hextalla.

Cieľom nebola prestavba, hoci jadro tímu tvoria poväčšine hráči nad 35 rokov. Úlohou bolo vrátiť mužstvo do bojov o Stanleyho pohár, kým tu stále hrá trojica Crosby-Malkin-Letang, ktorá pomohla do Pennsylvánie doniesť tri poháre.

„Kto si chce staviť proti Mikeovi Sullivanovi, Sidneymu Crosbymu, Jevgenijovi Malkinovi, Krisovi Letangovi a ďalším, nech sa páči, nech si poslúži. Ale ja im dávam plnú dôveru. Myslím si, že toto je skupina, ktorá sa môže zaradiť k favoritom na Stanleyho pohár,“ povedal počas prvej tlačovej konferencie po príchode do organizácie.

O Dubasa prejavilo vedenie klubu záujem ihneď po jeho odvolaní v Toronte. Pohlavári si s ním okamžite dohodli schôdzku, ktorú Dubas opísal ako „pôsobivé stretnutie, vzhľadom na ich pohľad na vedenie športovej organizácie, na to, čo z nej chcú vybudovať, na krátkodobé ciele i dlhodobé vyhliadky a vystavanie organizácie, ktorá bude konzistentne úspešná“.

O úspechoch však zatiaľ za Dubasovej éry nemôže byť reč. Penguins upadajú.

V prvom roku po svojom nástupe Dubas nesplnil cieľ postupu. Pittsburgh síce bol v hre do konca, no napokon stratil na druhú divokú kartu tri body.

Sme uprostred jeho druhého ročníka vo funkcii a veci sa nehýbu k lepšiemu. Pens dokonca upadajú. Od play-off ich delí zhruba taký istý bodový rozdiel ako od posledného miesta a percentuálne menej bodov získavajú vo Východnej konferencii len New York Islanders a Buffalo Sabres.

Medziročne sa Pens zhoršili v takmer všetkých dôležitých štatistikách. Strieľajú menej gólov, inkasujú viac, strieľajú menej striel, na ich bránku ich letí viac a nekompenzujú to ani len tvrdosťou a obetavosťou, keďže vlani mali v prepočte na zápas viac bodyčekov i blokov.

Má to priamy súvis s krokmi manažmentu. Tím sa totiž medzisezónne neposilnil.

Za hviezdou tímu a najmladším kľúčovým hráčom Jakeom Guentzelom ostalo nevyplnené miesto, ktoré nedokáže zaplniť Michael Bunting s priemerom 0,57 bodu na zápas.

Na webe The Athletic už pred sezónou varovali, že klub prišiel o najlepšieho tvorcu ofenzívy: „Jeho hra v prechodovej fáze, nebezpečné prihrávky a forčeking posilnili jeho hru a urobili z neho prvotriednu zbraň. Jeho absencia posúva tím pod čiaru postupu do play-off.“

Problém predstavuje aj obrana. Penguins inkasujú v priemere 3,67 gólu na zápas. Číslo ide vo veľkej miere za brankármi, no ani na posilnení obranných radov sa Dubas nezmohol na viac ako na privedenie hĺbkových zadákov.

The Athletic v predsezónnom preview označilo za najlepší možný scenár to, že Penguins budú mať jednu z najlepších presiloviek, brankár Jarry ukáže, že stále má na to byť jednotkou v NHL, a mužstvo s týmto jadrom vďaka tomu raz a naposledy postúpi cez prvé kolo play-off.

Situácia sa však zatiaľ podobá skôr tomu, čo v tomto preview označili ako najhorší možný scenár – že úpadok bude pokračovať a pri nevyrovnaných výkonoch Pittsburgh nevyhrá dostatočný počet zápasov na postup do play-off, no zároveň ich ani neprehrá toľko, aby došlo k odštartovaniu novej éry.

Tlak zhora i zdola

Kyle Dubas má v Pittsburghu právomoci ako máloktorý iný generálny manažér, keďže zastáva viacero funkcií zároveň. Okrem toho je šiestym najlepšie plateným manažérom v súťaži s ročným zárobkom 2 800 000 dolárov.

Lenže momentálna vízia osobností nad ním (majiteľov) a pod ním (lídrov tímu) je ťažkou skúškou. V NHL azda neexistuje náročnejšia pozícia ako umelo udržiavať nádeje kedysi silného tímu s veteránmi, ktorí chcú na sklonku kariéry ešte jeden prsteň pre šampióna.

Málokedy sa to podarí. Prestavbu svojho času odďaľovali Detroit Red Wings, keď naťahovali najdlhšiu sériu postupov do play-off, Chicago Blackhawks po odchode Mariána Hossu a rozpade jadra dynastie alebo San Jose Sharks, ktorých neúspešná naháňačka za Stanleyho pohárom pre Joea Thorntona, Patricka Marleaua alebo Marca-Édouarda Vlasica vyústila do hlbokej prestavby.

V Pittsburghu už za éry Crosbyho, Malkina a Letanga nestíhajú ani „retool“, čo je termín, ktorým sa označuje kratšia prestavba tímu. Takú momentálne vidíme v St. Louis Blues, ktorí majú perspektívne jadro aj napriek skutočnosti, že v roku 2019 vyhrali Stanleyho pohár.

A tak nezostáva iná možnosť než riskovať a skúšať „all in“. Dubasovi táto filozofia zväzuje ruky a zužuje okruh možností.

Prejavilo sa to pri trejde Erika Karlssona. Švédskeho ofenzívneho obrancu získal, hoci je jeho plat priveľmi zaťažujúcou položkou pod stropom a tímu by sa viac hodilo posilnenie defenzívy, keďže v sezóne pred jeho angažovaním patril k podpriemeru v rámci inkasovaných striel na bránku.

Tu sa ukázala snaha o all-in. Za Karlssonov príchod podľa Roba Rossiho z The Athletic zalobovali Sidney Crosby a Kris Letang. Dubas teda vyhral súboj o Karlssona s ostatnými generálnymi manažérmi a vzdal sa zaňho okrem iného voľby v prvom kole draftu.

Na Daily Faceoff pred podobným scenárom vystríhali hneď po jeho angažovaní v júni 2023. „Ron Hextall a Brian Burke (býv. prezident hokejových operácií – pozn. red.) Dubasovi zanechali poriadny chaos, ktorý musí upratať: v súčasnom zložení sa klub nachádza v nejasnom strede NHL, nie je dosť dobrý na to, aby mohol bojovať o Stanleyho pohár, ani dosť zlý, aby sa sústredil na prospekty,“ napísal Matt Larkin.

K tomu treba pripočítať snahu o vzkriesenie nádejí na titul a nevydarené riskantné i menej riskantné ťahy a už tak malá šanca, že sa Crosby, Malkin či Letang ešte dočkajú Stanley Cupu v Pittsburghu, sa zmenšila na minimum. (Simon Cop,Nko)

[cepi]

Kariéru ukončující zranění v NHL

Bryan Little (Winnipeg) – prasklý ušní bubínek/otřes mozku

Johnny Boychuk (NY Islanders) – zranění oka

Marc Savard (Boston) – otřes mozku druhého stupně

Joni Pitkänen (Carolina) – zlomenina patní kosti

Keith Ballard (Minnesota) – otřes mozku a četné zlomeniny obličeje

Michael Sauer (NY Rangers)

Rick Nash (Boston) – otřes mozku

Johan Franzén (Detroit) – otřes mozku

Joe Vitale (Arizona) – otřes mozku

Mark Borowiecki (Nashville) – otřes mozku

Chris Pronger (Philadelphia) – zranění oka

Steve Moore (Colorado) – otřes mozku

Doug Gilmour (Toronto) – poranění předního křížového vazu

Bernie Parent (Philadelphia) – zranění oka

Michel Goulet (Chicago) – otřes mozku

Nick Kypreos (Toronto) – otřes mozku

Henry Boucha (Colorado) – zranění oka

Trent McCleary (Montreal) – zlomený hrtan/zhroucení plic


VIDEO: <iframe src='https://dodiri.cz/?attachment_id=110298 ... able]=true' frameborder='0' scrolling='no' width='640' height='360 allowfullscreen allow='autoplay; fullscreen'></iframe>

[cepi]

[petrik]

https://www.hokejportal.net/?q=clanok/o ... deo/137926

[cepi]

V sobotu večer odohral Hartford Wolf Pack v severoamerickej AHL zápas na ľade Charlotte Checkers. Pri prehre 2:3 chýbal v zostave slovenský útočník Adam Sýkora.

Nebolo to jediné prekvapujúco vynechané meno. Zdravými náhradníkmi boli aj Kanaďan Benoit-Olivier Groulx a Čech Jaroslav Chmelař.

Vysvetlenie bolo treba čítať medzi riadkami. Poskytol ho novinár Rick Dhaliwal, keď na sociálnej sieti X napísal: „Jeden z troch hráčov, ktorí boli náhradníkmi v Hartforde, nesedel na tribúne z dôvodu výmeny do Vancouveru za J. T. Millera.“

To znamená, že dvaja z týchto troch hráčov nenastúpili práve z tohto dôvodu. Mali byť súčasťou trejdu, ktorý sa však napokon neudial.

Náčrt trejdu Sýkoru

New York Rangers sú aj v sezóne 2024/25 odhodlaní zabojovať o Stanleyho pohár. Ambície vyhrať prvý titul od roku 1994 majú už dlho, zostávajú však nenaplnené.

Preto patria k najaktívnejším klubom na prestupovom trhu, pokiaľ ide o preverených veteránov. S 31-ročným J. T. Millerom, ktorý zrejme opustí Vancouver, navyše majú skúsenosti z minulosti.

Ich filozofia je all-in.

Svedčí o tom menoslov zdravých náhradníkov zo spomínaného zápasu na farme: Adam Sýkora má 20 rokov, Jaroslav Chmelař je o rok starší a Groulx o pár týždňov oslávi 25. narodeniny. Sú to síce len „farmári“, ale najmä v prípade prvých dvoch menovaných ide o hráčov s perspektívou, ktorí môžu byť súčasťou budúcnosti Rangers, ak ich nevytrejdujú.

Dvaja z týchto hráčov boli už jednou nohou vo Vancouveri. Odpoveď na to, či medzi nimi bol aj Sýkora, načrtol autor podcastu „New York Rangers: Under Review“, známy pod pseudonymom Statboy Steven, ktorý predpokladá, že súčasťou konverzácií o trejde boli Slovák Sýkora a Čech Chmelař. Nielen on si navyše myslí, že z New Yorku na západ mohol letieť i ďalší český útočník Filip Chytil.

Úplnú podobu protihodnoty, ktorú „jazdci“ za Millera núkali, neposkytol žiaden novinár. Pracujeme teda iba s náčrtmi, od zámorských novinárov prenikli skôr chudobné informácie.

Prečo Sýkora nehral a Miller áno
Isté je, že manažment Rangers s vedením Canucks debatuje o potenciálnom príchode Millera. Deje sa to už dlhšie obdobie.

Josh Yohe z webu The Athletic začiatkom januára informoval, že Newyorčania ponúkli za Millera švédskeho útočníka Miku Zibanejada. S takouto protihodnotou Canucks nesúhlasili.

V Britskej Kolumbii si robia zálusk na obrancu Bradena Schneidera. Podľa Elliotta Friedmana by mohla uspieť ponuka, ak by ho Rangers pridali k Zibanejadovi, no manažér Chris Drury nemá záujem o trejd mladého Kanaďana.

Z výrokov, ktoré skôr jemne a bez väčšieho konkretizovania naznačovali postup v rokovaniach, sa zdá, že práve sobota bola dňom, keď bol trejd najbližšie.

Padol v poslednej chvíli.

V tú noc hral Vancouver s Edmontonom. Asi hodinu a pol pred jeho začiatkom sa insider Friedman na Sportsnete vyjadril: „Počas posledných 24 hodín bolo isté časové obdobie, keď J. T. Miller nemal hrať a mal byť zdravým náhradníkom, lebo bola blízko jeho výmena, verím, že do New Yorku Rangers. Neviem, čo presne sa stalo, ale trejd padol a už nie je na dosah.“

Miller tento duel odohral.

Časový sled udalostí sedí. Hartford hral v sobotu o 22.00 SEČ, keď mala byť výmena stále aktuálna. Vancouver hral až od nedele 4.00 SEČ. Medzi začiatkom týchto zápasov teda ubehlo šesť hodín.

Náhla zmena by teoreticky mohla byť vynútená hráčom. Miller má v kontrakte klauzulu o nevymeniteľnosti, čo znamená, že ak sa rozhodne zostať vo Vancouveri, vedenie to bude musieť akceptovať, no vzhľadom na to, že rokovania trvajú už minimálne niekoľko týždňov, sa zdá, že v tomto problém nebude.

Aj tu zostávame v rovine špekulácií. Premenných vo výmene je totiž mnoho – od počtu artiklov na jednotlivých stranách až po to, či Rangers prevezmú celú Millerovu mzdu.

Friedman hovorí, že výmena „už nie je na dosah“. Sýkora i Chmelař nastúpili na nedeľňajší duel Hartfordu. Tieto skutočnosti naznačujú, že ak sa Miller, respektíve Sýkora, majú presunúť do iných organizácií, nebude to tak skoro.

Posledným Slovákom, ktorého meno figurovalo vo výmene v NHL, bol Maxim Čajkovič, keď ho Minnesota Wild poslala 26. januára 2024 do Pittsburghu Penguins. V NHL si nikdy nezahral.

Podnetom na výmenu spor hviezd
J. T. Miller bol v minulom ročníku najproduktívnejším hráčom Vancouveru. V 81 zápasoch zaznamenal 103 bodov (37 + 66).

Tridsaťjedenročný útočník v prebiehajúcej sezóne bodovo poľavil, no stále je v bodovaní tímu tretí, hoci vynechal už desať stretnutí. Môže ísť len o krátkodobý výpadok z obvyklej formy, vďaka ktorej zbiera pravidelne viac ako bod na zápas. Okrem toho je len v druhom roku zmluvy, ktorá mu platí do leta 2030.

Za bežných okolností nebýva hráč jeho kalibru s týmto kontraktom dostupný na výmenu. Nedávno sme vás však v rubrike Ráno s NHL informovali o kríze, ktorá sa má týkať vzťahu Millera a ďalšej hviezdy Canucks Eliasa Petterssona, ktorá údajne v týchto mesiacoch eskalovala.

Pred médiami obaja vzájomný konflikt popreli. Generálny manažér Patrik Allvin však pre Sportsnet priznal, že nevylučuje žiadnu zmenu v kádri, a insider Friedman informoval, že klub hľadá možnosti, ako niektorého z nich vytrejdovať, pričom momentálne sa javí pravdepodobnejší práve odchod Millera.

Ak sa riešenie situácie v podobe výmeny uskutoční v tejto sezóne, stane sa tak najneskôr do 7. marca, keď prebehne uzávierka prestupov.

Aktivita na trhu sa pri takýchto produktívnych hráčoch štandardne zintenzívňuje až v posledných dňoch a týždňoch pred týmto dátumom. Vancouver je však ochotný rokovať už krátko po polovici základnej časti.

Podľa predpokladanej protihodnoty, ktorú zvažovali, sa zdá, že by z nepriaznivej situácie mohli vyťažiť omladenie. (Simon Cop,Nko)