Rozhovor s Janom Velartom pre Eurolanche
rvý európsky fanklub Colorada Avalanche vám prináša ďalší exkluzívny rozhovor. Tentoraz sme vyspovedali známeho českého komentátora NHL.
Jan Velart (*1978, Praha) je jedným z najznámejších a najskúsenejších česko-slovenských komentátorov. Momentálne pracuje pre športovú televíziu Nova Sport, kde sa špecializuje na ľadový hokej. Aktuálne komentuje už jedenástu sezónu. Ročne je v priemere pri 80tich zápasoch. No tentoraz sa určite priblíži k stovke. V doterajšej žurnalistickej kariére komentoval takmer 1000 duelov. Za doterajší vrchol svojej kariéry považuje komentovanie takmer celej finálovej série medzi Coloradom Avalanche a New Jersey Devils, ktorej sa osobne zúčastnil.
O začiatkoch
Odkedy ste chceli byť komentátorom?
Už od malička som vedel, kým chcem byť. V roku 1996 som na Českej televízii sledoval finále medzi Coloradom a Floridou. Komentovali ho Robert Záruba a Jan Hrdina. Uchvátilo ma, akým spôsobom to dokázal podať Záruba. Bol to pre mňa zlomový moment. Práve v tom čase som sa vrátil z USA z Floridy. Bol som tam na jednom zápase. Bolo to zvláštne spojenie. Prvý tím, ktorý som videl naživo sa dostal do finále. Televízia to u nás navyše vysielala v priamom prenose.
Vyštudovali ste žurnalistiku?
Áno, ale nepovedal by som, že mi ku kariére pomohla. Pomohla mi náhoda. Bol som v správnej chvíli na správnom mieste. Žurnalistika mi dala všeobecné vzdelanie. Komentovanie si nemôžete vyskúšať. Nie ste ako herci, ktorí si môžu hry precvičovať doma. Na komentovanie je potrebná drahá technika, ktorú ponúka iba niekoľko televízii. Na komentovanie môžete ísť cez rozhlas, ktorý je však tiež špecifický. Najlepšie je vyskúšať si komentovanie priamo v televízii.
Aké boli vaše začiatky?
V roku 1999 som začínal v Galaxii Sport. Vtedy televízia kúpila práva na celú sezónu NHL. Písal som v tom čase o NHL pre denník Sport. Keď som sledoval zápasy na Galaxii, mal som pocit, že komentátori k tomu prišli ako slepé kura k zrnu. Bola to aj pravda. Len týždeň pred začiatkom sezóny sa dozvedeli, že ju budú vysielať. Zavolal som teda do televízie a predstavil sa ako človek, ktorý sa zaujíma o NHL. Opýtal som sa, či by nepotrebovali tzv. experta. K môjmu údivu povedali, že áno. V ten deň hral Washington s Buffalom a vyhral 1:0. Jediný gól vstrelil Richard Zedník, v bráne chytal ešte Dominik Hašek. Stal som sa tretím komentátorom, ktorý mal na starosti zaujímavosti. Postupne sa všetky pozície začali zlučovať. Kolegovia sa začali viac zaujímať o NHL. V roku 2008 sa Galaxie Sport premenovala na Nova Sport, kedy ju kúpila Nova.
O komentovaní
Aké vlastnosti by mal mať dobrý športový komentátor?
Nemal by diváka rušiť v športovom zážitku. Nie je nič horšie ako „ukecaný“ komentátor, ktorý nejaký spôsobom diváka rozčuluje. Mal by si uvedomiť, že to nie je o ňom. On nie je hviezda, ale iba servis divákovi, aby sa v hre zorientoval. Dôležitá je presnosť opisu hry, ale aj úsporný prejav. Nemal by veľa hovoriť, nech vynikne hra a rôzne zvuky. Komentátor má byť nezaujatý a objektívny. Výnimky sú samozrejme zápasy národných tímov, kedy sa opak priam vyžaduje. Mal by byť dobre jazykové pripravený, mať správnu výslovnosť. Nie je problém sa to naučiť. A samozrejme by mal dobre ovládať svoj pracovný nástroj – jazyk, ktorým hovorí. Mal by sa vedieť vyjadrovať a hovoriť veci, ktoré majú zmysel.
Ako vyzerá vaša príprava na komentovanie?
Prípravu mám dlhodobú po celý rok. Sledujem, čo sa deje v lige. Niektoré zaujímavosti si zapisujem – týkajú sa najmä hráčov. Každé dva dni prejdem všetky dôležité servery, ktoré sledujem. Prečítam si zaujímavé články – príbehy zo života hráčov. Sťahujem si ich medailóny. Keď viem dopredu o zápase, ktorý budem komentovať, venujem sa konkrétnej príprave. Zaberie mi to tri hodiny v deň komentovania. Sledujem novinky z ranného tréningu, aktuálnu zostavu či informácie o zraneniach. Výborný zdroj je
http://www.nhl.com" onclick="window.open(this.href);return false;. Každý zápas sleduje veľmi podrobne – nájdete tam ucelené štatistiky, vzájomné zápasy, aktuálnu formu, zaujímavosti, míľniky a iné. Čítam aj denníky jednotlivých miest.
Otázka od Jána Jabrockého, člena fanklubu Eurolanche: Takmer denne komentujete NHL v neskorých večerných hodinách. Aký máte denný režim?
Zvládam to dosť ťažko. Mám zmenený biorytmus. Druhý deň po prenose som veľmi unavený, ale nie som schopný spať. Večer som unavený, tak relaxujem, ale som schopný zaspať až o tretej ráno. Výhodou je, že nemusím pracovať cez deň. Komentujem večer alebo v noci. Niekedy komentujem aj KHL, ale až poobede. Nesnažím sa meniť denný režim každý deň. Aj keď nekomentujem, tak chodím spať neskoro a vstávam o desiatej–jedenástej. Zatiaľ nemám rodinu a deti, ale pomaly sa to blíži. Od budúcej sezóny sa budem musieť naučiť niečomu inému.
Ste autorom knihy o bitkách v NHL, ale aj spoluatorom ročeniek. Čo je ťažie: písanie alebo komentovanie?
Písanie, ale iba z toho dôvodu, že v tom nemám takú prax. Teraz budem písať ročenku tretiu sezónu. Už viem, ako si pomôcť. Najväčší problém je uzávierka. Dôležitá je lepšia príprava. Základom sú zdroje. Realizácia nie je ťažká.
O Colorade v 2001
Galaxie Sport bola v roku 2001 ešte v plienkach. Ako sa vám podarilo dostať sa na siedmy zápas finále NHL play-off medzi Coloradom Avalanche a New Jersey Devils v Pepsi Center?
Bola to jediná sezóna, kedy Galaxie Sport nemala práva na NHL. Vznikla súkromná, platená stanica Sport 1. Fungovala rok a štvrť. Spoliehala sa na programovú ponuku, ktorá mala osloviť čo najviac divákov. Na začiatku mala veľa peňazí. Vedenie kúpilo práva na NHL, futbalovú Ligu Majstrov, anglickú Premier League a ďalšie atraktívne súťaže. Zaplatili mi výjazd do Colorada. Išiel so mnou ešte produkčný. Boli sme tam na celú sériu od druhého zápasu. Prelietavali sme medzi oboma štátmi. V USA sme strávili 14 dní. Dodnes je to mojim vrcholom kariéry.
Aký ste mali pocit, keď ste prvýkrát vkročili do Pepsi Centra?
Pepsi Center je moderná hala, ktorá má všetko podstatné. Pamätám si, že hneď po vstupe cez hlavný vchod viedli dlhé eskalátory smerom nahor. Nakrúcali sme raz reportáž priamo na ľade. Normálne nás tam pustili. Prišiel za nami chlapík a opýtal sa nás, či nechceme, aby spustil zo stropu veľkú ľadovú horu. Hráči cez ňu vchádzali na ľad. A tak to spravil. V Pepsi Centre bola lepšia atmosféra ako v New Jersey – ich stará hala nebola moderná. Akoby boli tribúny veľmi roztiahnuté.
V Pepsi Centre som dostal akreditačnú kartu. Roztrhla sa mi. Tak som dostal kartu od syna švédskeho hráča Tommyho Albelina. Mal 11 rokov a na siedmy zápas nemohol prísť. Albelin bol na finále spoločne s Calle Johanssonom. Spolukomentovali zápasy pre švédsku televíziu. Zoznámil som sa s nimi už na začiatku pobytu.
Mal som vtedy iba 23 rokov. Bola to pre mňa prvá skúsenosť s veľkým novinárskym svetom. Nevedel som ani, ako sa mám obliecť. Mal som iba upletený sveter od mami a bundu s logom Sport 1. Bolo tam 120 novinárov. Nikto však na mňa nehľadel. Prepadol by som sa síce od hanby, ale zvládol som to. Vtedy som si aj dovolil vtipkovať s Garym Bettmanom. Odrazu nastúpil ku mne do výťahu chvíľu pred začiatkom zápasu. Povedal som mu, že ho nestihne. Uistil ma, že áno. Šťuchol som ho a povedal: „Hm, busy man?“. Dnes by som si to už nedovolil. Vtedy som bol v obrovskej eufórii.
S kým ste spravili rozhovory?
Samozrejme s českými hráčmi po zápasoch. Českým médiám boli bez problémov dostupní. Z hviezd to boli Rob Blake a Adam Foote. K Patrickovi Royovi som sa nedostali. Bol iba na oficiálnej tlačovke. Z iných hráčov to boli napríklad Stepahne Yelle, Shjon Podein či David Reid. Koho nám dali k dispozícii, s ním sme robili rozhovor.
Ďalej som chodil na všetky tréningy. Stretol som tam aj generálneho manažéra Pierrea Lacroixa. Zavalitý chlapík, o ktorom by nikto nepovedal, že je spojitý s hokejom. Zakázal Václavovi Nedorostovi spolukomentovať zápasy pre našu televíziu. Spravil to iba raz a potom sedel na tribúne. Václav tam bol spoločne s ďalšími mladými hráčmi. Cieľom bolo, aby prežili atmosféru finále spoločne so svojím materským tímom.
Zažili ste v Denveri nejaký negatívny zážitok?
Iba jeden. Skončil sa siedmy zápas. Celé mesto oslavovalo. Vrátili sme sa na hotel a dali sme si večeru. Chcel som sa ísť pozrieť do centra. Nedopil som pivo a tak som išiel aj s ním. Odrazu sa k nám blížila skupina oslavujúcich fanúšikov. Odzdravil som im s rukou, v ktorej som mal pivo. Polícia si myslela, že som opitý. Vzali mi fľašku a policajt na koni ma tlačil pred sebou. Kôň mi stúpol na nohu. Odohnal ma od toho davu.
Ako ste boli technicky vybavení?
Do Colorada som išiel iba ja a produkčný. Na mieste sme si prenajali kameramana a osvetľovača. Kameraman mal schodíky, takže sme počas rozhovor mali zábery priamo na hráčov. Musel sa postaviť nad ostatných novinárov, lebo ich tam bolo veľa. Slušný novinár by sa tam nepresadil. K dispozícii sme mali aj strižňu, kde sme strihali materiály a posielali ich do Prahy. Odhadujem, že to televíziu mohlo stáť 500 000 českých korún. Na deň sme mali na diéty 70 USD. Nič som neminul. S priateľkou sme si potom užili dovolenku v Grécku.
Čo nasledovalo po skončení siedmeho zápasu?
Mali sme výborné akreditácie, takže sme sa mohli dostať aj na ľad. Ja som zostal na komentátorskom stanovišti. Bol som tam samozrejme počas predávania Stanely Cupu a rozhovorov. Kolegovi sa na ľade podarili spraviť rozhovory s Rayom Bourqueom, Joe Sakicom a Petrom Forsbergom. Lámanou angličtinou sa pýtal, čo si o tom myslia. Potom sme sa dostali priamo do kabíny, kde bol aj Stanley Cup. Bol som od neho na dosah ruky. Milan Hejduk ho mal nad hlavou hneď vedľa mňa. Mal som šancu siahnuť si na neho, ale neurobil som to. Rovnako som sa rozhodol na zápasoch v Londýne a v Prahe. Nechcel som to, nezaslúžil som si to ako hráči. Som len pozorovateľ. Chcem to dodržiavať.
Úplne vľavo hore stojí Jan Velart. Vedľa neho je známy komentátor Dave Strader, piaty zľava rovnako úspešný Joe Michelleti. Úplne napravo stojí Václav Nedorost. V dolnom rade je druhým sprava bývalý hokejista Tommy Albelin.
O Colorade aktuálne
Prekvapilo vás Colorado Avalanche v poslednej sezóne príjemne alebo nepríjemne?
Nekomentoval som ani jeden zápas Colorada, ale sledoval som ho z dlhodobého hľadiska. Myslím si, že príjemne prekvapilo. Nepočítalo sa, že bude bojovať o play-off do posledného momentu. Chvíľu to vyzeralo, že bude mať dobrý záver, no ten úplný záver nevyšiel. O pár bodov prehrali sezónu. Vyzeralo to, že bude príjemným prekvapením, ktoré potrápi favoritov. Hovorí sa o Gabrielovi Landeskogovi, ktorý je pravdepodobný víťaz Calder Trophy pre najlepšieho nováčika. Hral veľmi komplexný hokej. Mal dobré štatistiky v obrannej činnosti, v počte striel, bodyčekov a hral počas oslaboviek. Pozitívom je aj, že bol schopný v takom veku prejsť do NHL.
Druhú polovičku sezóny mal dobrú Semyon Varlamov. Ukazuje, že má na to byť jednotkou. Prekvapil Ryan O´Reilly. Erik Johnson ukázal, že nie je obrancom číslo jeden na presilové hry. Nie je napríklad ako Chris Pronger, ktorý získa 50 bodov a bude hrať výborne v obrane. Colorado hľadá obrancu, ktorý bude schopný riadiť presilovky. Stefan Elliott bude o také dva roky plniť túto úlohu.
Čo predpovedáte „Lavínam“ v novom ročníku?
Dôležité je, aby bol Duchene v poriadku. Má potenciál získať 90 bodov, ako Claude Giroux. Bude bojovať o ôsme miesto. Základ je na výbornom brankárovi a dvoch centroch. Musia byť obaja zdraví. Tím je veľmi mladý. Určite budú zháňať skúsenejších hráčov. Predpoveď je vždy ťažká. Nedajú asi 105 bodov, ale ak im bude priať šťastie a kľúčoví hráči budú vo forme, môžu získať 95 bodov. Teraz je to ale príliš skoro predpovedať. V lete bude musieť generálny manažér podpísať veľa hráčov, najmä Ducheneho, Johnsona a O´Reillyho. Duchene má rovnakého agenta ako John Tavares, takže to bude možno 5,5 milióna ročne. O´Reilly a Johnson budú chcieť asi po štyri.
Čo klubu chýba, aby mohol opäť bojovať o Stanleyho pohár?
Predovšetkým skúsenosti. Tento rok sa ukazuje na tímoch ako St. Louis a Phoenix, že v play-off sa dostanú ďalej tímy, ktoré majú zvládnutý obranný systém. U Avs to tak zatiaľ nie je. Nemajú hráčov s 8-10 ročnými skúsenosťami, ktorí sú vo vrcholnej kondícii a sú schopní hrať defenzívny hokej. Majú slabšiu obranu. V útoku je pár individualít, ktoré potrebujú ešte dozrieť. Každý šampión musí okúsiť v play-off horkosť porážky. Vďaka nej sa zotaví a uvedomí si, o čom to je. Ukáže to, ako sa s ňou dokáže vysporiadať.
O rok bude pre Colorado úspechom play-off. Môže postúpiť cez prvé kolo. Potom skončí. Hráči budú celé leto premýšľať, akú dostali šancu a nevyužili ju. Vďaka tomu budú mentálnej a herne vyspelejší. Potrvá to dva až tri roky, kedy budú reálnym favoritom.
Zdroj fotografií: Osobný archív Jana Velarta z Denveru 2001
P.S. Fotky su una na webe.
), jardo to uz bude mat za sebou...
Calder (zaslúži si to najviac) ak nie Henrique. 
. Ale vyhraje Lando, byl asi nejlepší z těch tří.
Alebo za akúsi víziu do budúcna, ktorú zase vidí len pán Sherman, ktorý nás vie tak pekne prekvapiť? 
) resp. ze sa len nesnazia usetrit nejakych trapnych parstotisic...
tento rok som to prakticky vobec neriesil, minuly som mal na moje pomery celkom slusny prehlad o vacsine hracov co pre nas v prvom kole pripadali do uvahy 
