Dingy píše: ↑pát 20. čer 2025 18:24
Koniec 1. časti → budem to postupne dávkovať a pridávať postrehy ku kádru a jednotlivým hráčom, no táto rekapitulácia, kde to všetko začalo, bola podľa mňa pre kontext nevyhnutná.
Síce tu už máme (chcel som napísať v plnom prúde, ale ...

) postdraftové obdobie free agents, ešte sa budem chvíľku pri Oilers venovať uplynulej sezóne.
Oilers neostali nič dlžní svojej povesti v rámci
vlažného vstupu do novej sezóny. Kým v 23/24 prehrali s Canucks 1:8, tentoraz to bolo 'len' 0:6 s Winnipegom. Po 24 zápasoch mali na konte chabých 13 výhier, no ako to už býva zvykom,
neskôr preradili na vyšší rýchlostný stupeň a v decembri + januári patrili medzi najlepšie tímy NHL. Dobehli stratené a na malú chvíľu sa dokonca ocitli
na čele Pacifickej divízie.
Keď si však tím vypracoval potrebný náskok na play-off, opäť to s ním šlo z kopca, pridali nevyrovnané a málo motivované výkony a základnú časť tak dohrali (chcel som napísať so cťou, ale

) bez nejakej väčšej snahy začínať play-off s Kings doma.
PODPISY, PRESTUPY, TRADE DEADLINE
Pred menším rozpitvaním vyraďovacejčasti, sa ešte pozastavím nad tým, ako manažment Oilers zvládol trade deadline a aké podpisy sme počas ročníka uzavreli.
V októbri Oilers uzavreli klasický
trojročný kontrakt so Samom O'Reillym, ktorého vybrali z 32. miesta draftu 2024. Dôrazný, obojsmerný borec by sa mohol v budúcnosti presadiť ako middle-six center, má predpoklady hrať dobre aj dozadu a hoci globálne nepatrí medzi žiadne veľké prísľuby do budúcnosti, v chudobnom a prázdnom prospect poole tímu patrí medzi najväčšie talenty organizácie.
V januári manažment prekvapil príchodom
Johna Klingberga. Vzhľadom k pretrvávajúcim zdravotným problémom šlo o veľký risk, no to je presne to, čo Oilers robia (a vzhľadom k situácii v platovom strope sú trochu aj nútení robiť) - dávajú šancu hráčom, s ktorými sa už príliš neráta, viď Evander Kane či Corey Perry (len tak mimochodom, s tímom je dokonca spájaný aj teoretický návrat Cartera Harta do NHL, ale o tom možno nabudúce). Švéd odohral v 23/24 len 14 duelov (0+5) a návrat mal teda podľa očakávania nevýrazný. Zmluva na rok s cap hitom 1,75 (a nejaké drobné) síce až tak nebolela, no natískala sa otázka či práve toto bol nutný podpis a peniaze sa nedali využiť lepšie...
V úvode apríla na rok podpísal
David Tomášek, od ktorého si v tíme pred novou sezónou
sľubujú veľa (asi až príliš veľa..), resp. dúfajú v najlepší možný variant - že Tomášek nadviaže na kvalitné výkony vo Švédsku a na medzinárodnom fóre a bude regulárny a platný hráč v top 9.
Krátko na to na trhu s voľnými hráčmi ulovili ďalšieho žiadaného hráča.
Atro Leppänen do tímu prichádza ako
jeden z najlepších ofenzívnych obrancov v Liige/Európe, no na MS v drese Fínska teda vôbec nepresvedčil a ak sa niečo nezmení, šance v NHL sa s takouto hrou vysoko pravdepodobne nedočká, no sympatický pokus o posilnenie tímu a zalepenie dier v zostave skrz európsku cestu. Je fajn, že klub mapuje aj tieto možnosti a predovšetkým vďaka McDrai a (teraz už) dvom finále v rade majú silnú pozíciu na vyjednávanie, hoci destinácia nie je až tak lákavá.
Dobrý podpis v pomere cena/výkon prišiel aj u
Ty Embersona, ktorý predĺžil o dva roky s priemerom 1,3 miliónov USD , čo je vzhľadom k jeho pozícii v tíme fér + Emberson ani zďaleka ešte nenapĺňa potenciál, má naviac - hlavne čo do konzistentnosti hry.
Obdobiu draftu a free agents sa budem venovať neskôr, tak ešte sa pristavím pri trade deadline:
Vzhľadom k nízkemu priestoru pod stropom musel Stan Bowman tak trochu kúzliť a vznikla z toho trojvýmena s Bostonom a New Jersey. Hlavným tromfom bol príchod
Trenta Frederica, o ktorého sme mali veľký záujem. Sľubovali sme si od neho veľa a hoci spočiatku kvôli zraneniu členka nehral, v play-off od neho vzhľadom k hernému štýlu boli vysoké očakávania. Do tímu z Bostonu pribudol aj
Max Jones, ktorý dostal priestor v 19 dueloch a hoci sa snažil vniesť potrebnú fyzickosť, na výraznejšiu rolu v zostave to nestačilo. Uvidíme či sa to zmení v novej sezóne.
Oilers sa ale opätovne podarilo spraviť
veľmi kvalitný trade v podobe príchodu
Jakea Walmana. Áno, preženiem to - ale ozaj iba trochu - za mňa je to posilnenie na štýl Mattiasa Ekholma a hoci nemá na hru až taký výrazný vplyv ako Ekholm, vzhľadom k veku Mattiasa je to práve Walman, ktorý by mohol prevziať jeho rolu v tíme a z dlhodobého hľadiska - ak sa ho podarí predĺžiť (lacné to nebude) - to môže byť fantastický zisk.
Čo
očakávaná posila na brankárskom poste? Nie, vedenie nemalo záujem posilňovať brankársky post a na Stanley Cup plánovalo zaútočiť s dvojicou Skinner - Pickard . Nuž, okay teda. Všetci sú blázni, len naši brankári sú lietadlo
K tomu, že
nepredĺženie kontraktu v lete s Hollowayom a jeho odchod cez offer-sheet do Blues odôvodňovalo, že si
chceli nechať priestor pod stropom na trade deadline, tak výsledok bol taký, že tie 2 milióny nám ostali aj tak... nehovorím už k tejto ságe radšej nič
PLAY-OFF
V 1. kole sa Oilers štvrtýkrát v rade stretli s Los Angeles Kings. Súper sa rok čo rok zlepšuje, no stále to pri dlhodobej sérii vyznie v prospech Oilers. Tentoraz nás mali skutočne na lopatkách. Prvé dva zápasy prehrali 5:6 a 2:6 a v treťom viedli 3:2 a 4:3, no mnohým dobre známy kontroverzný a neúspešný coach challenge pri vyrovnávajúcom góle E. Kanea na 4:4 a následné inkasovanie v oslabení o 10 sekúnd neskôr na 4:5 úplne otočilo smerovanie série v prospech Oilers. Konečný výsledok 4:2 na zápasy.
Kings v sérii úplne odišli a teda
najviac rozhodujúca bola hĺbka kádra. Tréner Jim Hiller akoby vôbec neveril svojim hráčom v bottom-6 a 3. obrannému páru. Zápasy hral
doslova so 4 obrancami (Anderson, Edmundson, Doughty a Gavrikov) a na tri útoky. Desiaty (teda hráč štvrtej formácie) najvyťaženejší útočník Kings mal v sérii ice-time 5:44 (!!). Vzhľadom k náročnosti play-off, predĺženiam a pod. je to jednoducho dlhodobo neudržateľné a Kings na to v druhej časti série doplatili. Ďalšou prehrou. Už sa "teším" na pokračovanie tejto umelej rivality budúcoročné play-off (vďaka Gary B. za tieto "napínavé" prvé kolá

).
2. kolo prinieslo súboj Edmontonu s Vegas. Oilers sa podaril skvelý revanš za play-off 2023, v ktorom proti Knights prehrali 2:4 a tentoraz boli prakticky vo všetkom úplne lepší. Nebyť smolného vlastného gólu Draisaitla, možno by to bolo aj výhra na 0, no napokon šiel Edmonton do konferenčného finále po výsledku 4:1.
X-faktorom celej série bol
mikrosúboj medzi Leonom Draisaitlom a Jackom Eichelom. Draisaitl bol nasadzovaný na Eichelovu formáciu a hoci Eichel zakončil sériu ako najproduktívnejší hráč tímu s bilanciou 0+5, 2 body pozbieral v presilovke a vzhľadom k slušnému ice-timeu bol úplne vygumovaný. Fantastická shutdown práca od Draisaitla, ku ktorej pridal 6 bodov a hoci v produktivite nijak nežiaril, sám povedal, že ak to má tímu pomôcť k víťazstvám, nemá s tým žiadny problém. Draisaitl v tejto sérii dokonale ukázal, že
jeho prínos smerom dozadu je dlhodobo prehliadaný (6. miesto v Selke za Eichelom je pre mňa prehliadanie, resp. málo sa pri ňom hovorí o tomto aspekte hry).
Všetka česť aj Stuartovi Skinnerovi, ktorý po hroznom vstupe do play-off musel nahradiť (aspoň v podobe víťazstiev) rozbehnutého Pickarda a čeliť Vegas - obstál na 1 s *.
Repete konferenčného finále malo byť vskutku veľmi vyrovnanou záležitosťou. Pravdou je, že
Stars totálne vybuchli a prakticky okrem jednej tretiny (prvý zápas, tretia tretina, v ktorej strelili 5 gólov a zvíťazili 6:3)
ťahali za kratší koniec vo všetkom dôležitom. A nie, Jake
Oettinger za ich prehru skutočne nemohol - hoci nevravím, že chytal tak, ako by sa od neho očakávalo. Jediní dvaja hráči, ktorých výkony stáli za zmienku boli Jason
Robertson a za mňa tak trochu prekvapujúco aj Mikael
Granlund, ktorého prítomnosť na ľade bolo skutočne cítiť.
(podpis Ceciho do Kings nedáva zmysel tak či onak, no kto ho videl horieť proti Oilers tento rok v play-off, tak si buchol hlavu o stenu ešte zopárkrát viac...)
Hoci sa odohralo "len" 5 zápasov, stihlo sa dosť veľa kontroverzií. Od zranenia Hintza po rutinnej sekere od Nursa až po jeden z kľúčových momentov play-off zo strany Oilers v podobe zranenia Hymana po zbytočnom kontakte s Marchmentom. Práve zranenie Hymana bolo jedným z dôvodov, prečo boli ...
... vo
finále NHL Oilers takí bezzubí. Keď Oilers vyhrali prvý zápas, všetko nasvedčovalo tomu, že majú skutočnú šancu uspieť. Keď v druhom zápase skončilo predĺženie v prospech Panthers, očakával som, že to bude
zlomový bod celej série a presne tomu tak aj bolo. Prakticky od tohto momentu vo finále hral len jeden tím. Panthers vyhrali zaslúžene a takíto Oilers (zvlášť bez Hymana, s atrapou brankára a vzhľadom k svojim kvalitám a očakávaniam (pod)priemernému McDavidovi) by sériu s Panthers nevyhrali aj keby sa hralo na 100 víťazných zápasov (uff, to by bol škaredý debakel).
Takto sa o Stanley Cup nebojuje. Kým v 2024 bolo po troch výhrach v rade cítiť šancu,
výkon Oilers od zápasu č. 3 nebol hodný finále. Skutočná hanba a vážne by som sa nečudoval, ak sa v horizonte 3 rokov dočkáme prestupu McDavida, pretože budúcnosť tohto tímu ku Cupu v súčasnom stave, 7. 7. 2025 ani zďaleka nevedie a manažment čaká ešte obrovský kus práce, aby dokázali nadviazať na finálové účasti.
Ak ste dočítali až sem, veľká vďaka (že som to nepísal úplne zbytočne

) a v part 3 - poslednom príspevku k 24/25 sa budem ešte osobitne venovať zhodnoteniu výkonnosti všetkých hráčov Oilers v uplynulom, mimoriadne neúspešnom ročníku.
PS: Stále to bolí a každý deň sa zobúdzam s myšlienkou, že sme to (opäť) nezvládli. Mám príliš rád hokej na to, aby som ho ďalej nesledoval (vlani som sa spamätával cca. 2 mesiace), ale každá jedna sekunda venovaná hokeju ma úprimne mimoriadne bolí a zraňuje. No nedokážem prestať, no fandiť a priať Oilers je sebadeštrukčné.