TORONTO MAPLE LEAFS

[Captain Crunch]

...

U Isles je rozdiel v tom, že tam nie je tak silné zloženie, aké vytvoril Shanahan v Toronte – Dubas, Hunter, samotný Shanahan, ktorých dopĺňajú ľudia ako Pridham, Paliafito, Hofford... Toronto investovalo milióny do ľudí mimo ľadu. S Dubasom očakávam ešte väčšie investície a jednou z možností je dokonca druhý ECHL tím po vzore špičkových tímov z iných líg (športov). Pôvodne som chcel príspevok k Dubasovi zavesiť neskôr, ale keď už si to načal a vystihol všetky body toho príspevku, tak to zavesím hneď. Celkovo mám nachystané príspevky v zmysle „Big Summer Read“ o Pridhamovi, Gilmanovi (noví AGM), Marlies – kde je viacero future Maple Leafs hráčov a napr. taký Marinčin hrá najlepší hokej v kariére, príspevok k draftu atď.





AS GOOD AS IT GETS
KYLE DUBAS

Väčšina z vás má predstavu o tom, kto je Kyle Dubas. Napriek tomu ho veľká časť ľudí vníma ako John Chayka 2.0. Kniha, ktorá najviac ovplyvnila Dubasa je Thinking, Fast and Slow od Daniela Kahnemana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonomiku. Ak neviete o čom táto kniha je, tak asi hľadáte súvislosť s tým, prečo o tom píšem. Kahneman v nej popísal spôsoby myslenia rozhodovania, kedy nemáme dať na prvotnú intuíciu a ako zabrániť rôznym omylom v konečnom rozhodovaní (v angličtine sa to dá stiahnuť zadarmo). Sú tam rôzne príklady toho, ako napríklad ľudské oko zle vníma realitu, čo vedie k nesprávnemu úsudku atď., tým sa dostávam k podstate Dubasa – využíva analytické dáta v súvislosti s tým, čo sa deje v reálnom svete (či už ide o dianie na ľade, na trhu s UFAs atď.).

Dubas neprišiel z kancelárie analytikov a nestal sa GM Toronta cez noc. Ako 17-ročný začal pracovať ako scout, neskôr v 25. rokoch sa stal GM Sault Ste. Marie v OHL. V 28. rokoch ho spomedzi všetkých uchádzačov najal Shanahan ako AGM Toronta. Shanahan vravel, že na začiatku nevedel, čo od pohovoru s Dubasom očakávať. Nakoniec strávili 8(!) hodín diskusiou a Shanahan vedel, že je to jeho človek. Dubas rozumie systémom, scoutingu, rozvoju hráčov, štruktúre ECHL-AHL-NHL. Drake Berehowsky, tréner Orlando Solar Bears, povedal, že Dubas sleduje cez 90% ich zápasov v ECHL.

Spomínate si na prvý draft dvojice Dubas-Hunter? Kyle Dubas dvakrát trejdoval pick za dva nižšie picky, aby poskytol Hunterovi viac volieb. Leafs mali s Dubasom v čele takzvaný home-run draft (Marner, Dermott, Bracco).

Dubas povedie Leafs po rekordnej franchise sezóne – 105 pts. K tomu je daný cieľ napredovať, teda z PO contendera prejsť na SC contendera. Je potrebné podpísať kľúčových hráčov Matthews, Marner, Nylander, vyriešiť problém na pravej strane obrany. Každý jeho krok bude pod mikroskopom a v niektorých krokoch očakávam veľa kritiky. Prečo? Pretože Dubas nie je osoba, ktorá by robila „safe“ rozhodnutia aké sú všeobecne zaužívané v NHL. Čo je predstavuje slovo safe v tomto prípade? Podpisy veteran players ako napr. Komarov, voľba safe pickov na drafte atď. Posledné menované sa dá uviesť na konkrétnom príklade: LL a Hunter boli veľkými fanúšikmi McLeoda, ktorého vo veľkom scoutovali a jedného dňa by mohol byť 2nd line center v NHL. Dubas preferuje high-ceiling typ hráča, ktorý je skôr v zmysle high-risk high-reward. Bez ohľadu na to, aby mal istotu, že bude GM Leafs navštívil všetky významné juniorské turnaje, pričom neuberal na práci GM Marlies.

Čo teda znamená Dubas ako GM Toronta? Jedna z najväčších zmien bude zloženie front officu – Dubas už stihol menovať Pridhama ako AGM, rovnako tak Gilmana (o ňom neskôr). Hunter skôr či neskôr s ambíciou stať sa GM klubu NHL odíde, a tak bude potrebné nájsť človeka, ktorý povedie scouting departure. S Hunterom dosť možno odíde aj jeho pravá ruka - Lindsay Hofford. Čo sa týka rosteru - 4th line založená na rýchlosti a skille je samozrejmosť, na čo Dubas apeloval už v juniorskom hokeji. Hokejová verejnosť to rieši až v posledných zhruba 3 rokoch, Dubas to implementoval do hokeja v roku 2011 – to bolo obdobie Big Bad Bruins a LA Kings. Mimochodom Babcock na toto pristúpil v PO v sérii proti Bruins, kde ustúpil od svojho konvenčného zloženia zostavy. Tiež sa dá očakávať ešte väčšia investícia do video-analytikov, scoutov, ECHL tímu atď.

Dubas rovnako tak odvádza dobrú prácu v rámci posudzovania kvalít hráčov – bol veľkým fanúšikom Natea Schmidta už vo Washingtone, alebo Yaniho Gourdea. Z toho usudzujem, že sa vyhne nelogickým podpisom hráčov a dokáže nájsť lacnejšie alternatívy na podobnej výkonnosti na spôsob, ako keď tu napr. Kisin vedel podať vždy lacnejšiu alternatívu voči diskutovaným hráčom.

Kyle Dubas predstavuje niekoho, kto rozumie športovému manažmentu ako takému, hokeju na všetkých úrovniach a oddeleniach, a to podstatné – jeho vývoj za posledných cca 15 rokov a samotné napredovanie do budúcna. Ak by som si mal vybrať medzi Dubas/Pridham vs Hunter/Hofford, volil by som vždy Dubasa ako GM.

[honziss]

Rozhodně jsem s tebou za jedno v té volbě Dubas vs Hunter ve prospěch Dubase. Shanahan to udělal chytře, aby dal Dubasovi možnost řídit už letošní offseason včetně draftu a zároveň nedal někomu jinému znalosti Huntera tím, že mu povolí jednat s ostatními až po draftu. To je jen další ukázka chytrého managementu, který tam Shanahan dělá.

Jinak nemám co dodat, ten rozbor je perfektní a říká všechno, z čeho vychází můj názor a ta věštba v předchozím příspěvku. Dobrá práce a díky.

[Captain Crunch]

ARCHITECTS OF SUCCESS
KYLE DUBAS & SHELDON KEEFE

Toronto Marlies hrali vo finále v sezóne 2011-12. Základ tímu trénovaného Dallasom Eakinsom tvorili hráči ako Ryan Hamilton, Matt Frattin, Carter Ashton, Philippe Dupuis, Mike Zigomains, Jeff Finger, Mark Fraser a na súpiske boli dvaja hráči, ktorí mali potenciál pre NHL – Nazem Kadri, Jake Gardiner (a Josh Leivo). Vo finále ich poľahky vyradil powerhouse Norfolk Admirals. Marlies sezóny 2017-18 majú ďaleko od tímu zloženého prevažne z veteránov. Viacero mladých hráčov bude pevnou súčasťou Maple Leafs, niekoľko ďalších má NHL potenciál: Andreas Johnson (MVP AHL), Travis Dermott, Timothy Liljegren, Carl Grundstrom, Calle Rosén, Pierre Engvall, Jeremy Bracco, Andreas Borgman, Garett Sparks...

Po predchádzajúcom vedení zotrvali v štruktúre Marlies štyria hráči: Sparks, Engvall, Gauthier a Johnsson. Od príchodu nového vedenia sa prostredníctvom draftu pridali: Grundstrom, Liljegren, Dermott, Timashov, Bracco, Nielsen, Brooks. Z Európy prišli Aaltonen, Borgman a Rosén. Po letnom rookie campe boli podpísaní Moore a Marchment.

Dubas nemal nikdy problém urobiť náročné rozhodnutie a zavádzať nové postupy. Po príchode k Torontu ako GM Marlies prepustil trénera Gordona Dineena, ktorý bol v tíme od roku 2009 a dosadil na jeho miesto Sheldona Keefeho zo Sault Ste Marie. Marlies s Keefem na lavičke vyhrali 152 z 228 zápasov základnej časti a 2-krát v troch sezónach skončili ako najlepší tím po základnej časti. Hráči prekonali niekoľko tímových a individuálnych klubových rekordov, avšak Keefeho cieľom podľa jeho vlastných slov bol vždy rozvoj hráčov, ktorí budú mať impact v NHL – Nylander, Kapanen, Brown, Dermott, Johnsson, Hyman. Obrovský progres je vidieť v hre Timothyho Liljegrena od jeho príchodu k Marlies, rovnako tak Trevor Moore, ktorý patril v PO AHL k najlepším hráčom (17 pts/20 gp).

Spomínal som to v diskusii s montrealom, Marlies od príchodu Dubasa pracujú detailne s každým hráčom, video-analýzy (podobne ako pracoval Babcock s Matthewsom či Kadrim), práca s mladými v posilňovni, one-on-one so skills trénermi, etc. V uplynulom ročníku okrem Moorea a Liljegrena spravili výrazný krok vpred aj Bracco a Marchment, ktorý podpísal ELC kontrakt s Maple Leafs. Bracco, podobne ako Liljegren, mal pred rokom mononukleózu. Začiatok prvej pro sezóny mal pomalý, v závere sezóny patril k najproduktívnejším hráčom keď produkoval bod na zápas. Napriek tomu, po vypadnutí Maple Leafs s Bruins, nedostával príležitosť v playoff vzhľadom na to, že mu zabral miesto Andreas Johnsson. Rok predtým bol v podobnej situácii Trevor Moore, pričom tento rok už patril ku kľúčovým hráčom úspechu v PO. V ďalšom ročníku bude Bracco jedným z najvyťažovanejších forwardov Marlies. Keefe dohliada na správny rozvoj hráčov, ich usage, QoC, spolu s Dubasom sústavne komunikujú s hráčmi, hovoria o plánoch, dbajú na to, aby si bol každý vedomý svojej role, čo je kľúčové najmä pri veteránoch. Vybudovať úspešný AHL tím nie je tak jednoduché ako si môžu niektorí myslieť. Nejde len tak doplniť roster mladých hráčov troma veteránmi (viď Laval Rocket).

Dubas podpísal kontrakt s Benom Smithom, čo bolo svojho času niektorými ľuďmi považované za chybu – 650K AHL plat. Avšak Smith predstavoval akúsi poistku pri expansion drafte a Dubas chcel skúseného forwarda v Marlies. Smith, ktorý je kapitánom tímu, strávil celú sezónu v AHL a patril k najkonzistentnejším F tímu – 59 pts. V PO mal 16 pts v 20 gp. Smithov vplyv a obľubu v kabíne bolo cítiť najmä z rozhovorov s rookie playermi, ktorí ho pri každej príležitosti vyzdvihovali.

Ďalším veteránom, ktorý ale nemal takú on-ice rolu ako predtým, je Rich Clune. Napriek zníženej role v tíme ho Dubas presvedčil zostať a podieľať sa na developmente mladých hráčov. Predtým bol mentor napr. Nylanderovi a Kapanenovi, v tomto ročníku pomáhal spomenutým hráčom – Brooks, Marchment, Bracco. Ďalším hráčom, ktorý „podľahol Dubasovi“ je Colin Greening. S Gauthierom a Engvallom patrili k najsilnejším formáciám v PO. S nedostatkom centrov Dubas podpísal Chrisa Muellera, ktorému ponúkol akúsi stabilitu s extra rokom v zmluve, pričom má rodinu v blízkom Buffale. Mueller už predtým vyhral Calder Cup a má za sebou 3 sezóny s 50+ pts. Dubas týmto podpisom pridal konzistenciu a stabilitu do zostavy. Ďalší veteran leader v zostave s Calder Cupom je bývalý kapitán farmárskeho celku LA – Vincent LoVerde. 29 yo obranca pomáhal mladým bekom Marlies a v kritických fázach zápasov. Vo finále v G7 mal dve asistencie, 3 kritické bloky a ťahal celú defenzívu. Marlies sú niekedy označovaní ako 32. tím NHL pre ich zdroje, ktoré poskytujú svojim hráčom - cez lekársky tím, výživu, fitness až po skills a video coaching. Vďaka širokému tímu špecialistov tak v PO chýbal len Borgman (aký rozdiel oproti Syracuse a Lehigh Valley, s ktorými hrali v 2. a 3. kole). To, a depth talentu v tíme, robí z Marlies atraktívne miesto.

Dubas a Keefe sa počas sezóny museli vysporiadať s call-ups Dermotta, Kapanena a Johnssona, výmenami Rinata Valieva, Kerbyho Rychela a Nikitu Soshnikova. Všetko doposiaľ napísané bolo v zmysle spojenia AHL-NHL. Dubas však vytvoril depth v systéme Marlies a teda spojenie medzi AHL a ECHL tímom – z čoho ťažilo aj Orlando, ktoré vypadlo vo štvrťfinále.

Dubas podpísal niekoľko hráčov na ATO (amateur tryout) z NCAA a Európy. Josh Kestner (University of Huntsville-Alabama), Derian Plouffe (Niagara University), Scott Pooley (Church of the Holy Cross) a Brady Ferguson (Robert Morris University) sa postarali o 9 pts v 23 gp. Ďalšími hráčmi boli napr. Cal Heeter, Martins Dzierkals, Kristián Pospíšil, Josh Winquist a J.J. Piccinich. Čo je dôležitejšie, hráči Marlies mali v náročnom závere sezóny (18 gp v 37 dňoch) viac priestoru na regeneráciu vďaka tomuto depthu. Kľúčovým bol príchod zabudnutého Pierra Engvalla, 7th rd pick 2014. Rok predtým po príchode z Európy sa nedostal do zostavy a nastúpil tak len v jedinom zápase. Tento rok, napriek pretlaku na pozícii W a napriek jeho zraneniu, ho Dubas pozval opäť do Toronta, pričom v 9 gp mal 8 pts a patril ku kľúčovým hráčom v PO, vďaka čomu dostal kontrakt od Maple Leafs.

Dubas sa nebojí implementovať myšlienky a postupy z iných top športov v Amerike a táto baseball-style prospect pyramída, komunikácia, individuálny prístup k hráčom, skúsení lídri, ktorí sa sami starajú o development hráčov a „nekonečné zdroje“, ktoré sa Dubas nebojí využívať robia z Toronta ako celku po mnohých dekádach kvalitnú organizáciu.

[Captain Crunch]

Nemá význam písať ďalšie MERRY DRAFTMASS po vzore minulých rokov. Každý máme k dispozícii eliteprospects, niektorí The Athletic. Pôvodne som plánoval zakúpiť Blackbook od Edwardsa a jeho tímu z HockeyProspect, avšak pri poslednom drafte som si uvedomil ako zastaralo posudzujú hráčov. V chate som spomínal, že mám v obľube hráčov z OHL – Cam Hillis, Allan McShane a Aidan Dudas. HP mali Hillisa 101. v rankingu, McShane a Dudas boli dokonca niekde v oblasti 180. Hillis a McShane boli draftovaní Montrealom zo 66. pozície, resp. 97. Dudas bol zvolení v 4. kole tímom Los Angeles zo 111. pozície. Niektorí ľudia stále radia size k primárnym faktorom posudzovania kvality prospektov. S Hunterom ako hlavou scoutingu malo Toronto niekoľko neskorších volieb s výberom masívneho beka, ktorý BY sa mohol stať Colton Parayko 2.0. Pod Dubasom draftovali 2 menších krídelníkov a brankára.

Je to otázka rozdielneho prístupu/filozofie, kde sa cenia rozdielne veci. Hunterovci poľovali na dvojmetrových jednorožcov, ktorí by pri dobrom developmente zvládali hrať a korčuľovať (Keaton Middleton, Nicolas Mattinen). Dubas dal prednosť skillu a pokúsil sa nájsť prehliadaných hráčov bez ohľadu na to, kde hrajú, na akom poste nastupujú alebo koľko majú rokov.

Dôraz bol vo všetkých kolách kladený na hockey IQ a skill. Po trade down Maple Leafs pridali do organizácie celkovo 9 hráčov:

- Rasmus Sandin | D | OHL
- Sean Durzi | D | OHL
- Semyon Der-Arguchinstev (SDA) | C | OHL
- Riley Stotts | C | WHL
- Mac Hollowell | D | OHL
- Filip Král | D | WHL
- Pontus Holmberg | LW | SWE-3
- Zachary Bouthillier | G | QMJHL
- Semyon Kizimov | RW | RUS-JR

Trend draftovania hráčov z CHL pretrval – od kedy je Dubas súčasťou organizácie - z 36 pickov je 22 z CHL, resp. 13 z OHL. CHL je najviac scoutovaná juniorská liga na svete. Najlepší hráči z CHL líg sú draftovaní v top 100, napriek tomu veľa klubov draftuje z CHL až do samotného konca, pričom volia 4th linerov a veľkých, raw playerov. V analytickej komunite prevláda názor, že smerom ku koncu draftu by tímy mali voliť viac „risky“ hráčov z menej scoutovaných líg.

Dva z troch posledných pickov Leafs boli:

- Švéd z tretej švédskej ligy
- Rus z ruskej juniorky

Tým ďalším pickom bol brankár, čo je čisté woodoo.

„We want to pick the best guys available, bring them in here, and develop them into NHLers.” – Kyle Dubas. Development po drafte je dôležitejší ako samotný level talentu v deň draftu. Samozrejme, zoširoka napísané. Dva picky z draftu 2018 môžu od budúcej sezóny nastupovať v AHL (nehovoriac o Sandinovi, ktorý bol v Soo na hosťovaní zo Švédska). Toronto v posledných rokoch nastolilo trend rozvoja hráčov v AHL – Liljegren, Dermott, Nylander, Kapanen, Brooks, Bracco... NHL nie je NFL alebo NBA. Tímy zväčša nedraftujú hráča priamo pre tím v NHL. Hollowell a Durzi môžu naskočiť rovno do AHL, k Marlies, ktorý majú široký trénerský tím a top zdroje.

Pri prvom Dubasovom trade down Maple Leafs vymenili pick #24 za #29 a #61, následne #29 za #34 a #68. Technicky vzaté to znamená: Travis Konecny za Travis Dermott, Jeremy Bracco, a Martins Dzierkals. Konecny je top-6 krídlo s 24-goal season, Dermott je lock ako Maple Leaf a časom 2nd pairing bek, Bracco v závere sezóny dosahoval bod na zápas v AHL, každopádne podobne ako Dzierkals, ešte ich čaká dlhá cesta do NHL. V trade down 2018 vymenil pick #25 za #29 a #76. Dominik Bokk patrí k hráčom s najlepším skillom vo svojej vekovej kategórii. Tiež je zaujímavé, že Leafs 2-krát ignorovali možnosť draftovať Joe Veleno, ktorý bol v rankingoch väčšinou v rozsahu 10. - 15. Myslím si, že ak by bol k dispozícii Ryan Merkley, resp. by sa prepadol hlbšie v drafte, bol by pickom Leafs. Na druhej strane nestál Torontu za trade up.

Druhý rok po sebe draftovalo Toronto undersized obrancu v 1. kole (predtým Liljegren). Minulý rok odohralo v NHL 200 obrancov aspoň 40 zápasov, 55 z nich malo menej ako 183 cm (6´0). V playoff 111 obrancov nastúpilo aspoň v jednom zápase, pričom 32 z nich malo menej ako 183 cm (6´0). Samozrejme, size predstavuje určitú výhodu, ale nie každý dokáže poskladať/draftovať obranu ako Los Angeles. Sandin, Durzi a Hollowell sú mobilní beci, majú dobré IQ a puck-moving ability.

To, čo sa v scouting reportoch nedočítate o Sandinovi je, že na powerplay nehrá ako QB, pričom všetci mu túto schopnosť automaticky pripisujú. Samozrejme kvality na to má, ale v Soo Greyhounds hral na half-wall, odkiaľ s obľubou preferoval cross ice-passes. Aktívne sa zapája do prečíslení a pravidelne v zápasoch predvádzal kvalitný pinch. Výborne bráni situácie one-on-one. Rasmus Sandin mal 2. najlepší PPG priemer – 0,88 medzi rookie obrancami od roku 2009-10. Dôvod, pre ktorý odohral v OHL menej zápasov je, že na začiatku sezóny nastupoval v SHL. Pri jeho PPG sa dá odhadovať, že pri plnej sezóny by mal 60 pts.

Riley Stotts mal výrazný progres v štatistikách po jeho výmene zo Swift Current Broncos (22 gp – 2+1) do Calgary Hitmen (47 gp – 17+24). Vo WHL bantam drafte bol zvolený ako 10. celkovo. Talent má, ale či je
tam high-end potenciál ukáže až ďalšia sezóna. Čo trocha znepokojuje je, že nebol schopný presadiť sa u Broncos, ktorí boli druhým najlepším tímom v lige a mali 3 hráčov, ktorí pokorili hranicu 100 pts. Scouti Tim Speltz, Garth Malarchuk a Dale Derkatch ním boli nadšení a vyzdvihovali jeho progres v druhej polovici sezóny a kvôli nim bol na draft liste Toronta tak vysoko.

Ďalšou z vecí, ktorú sa inde asi nedočítate je, že Sean Durzi a Mac Hollowell sa zúčastnili development kempu Maple Leafs po minuloročnom drafte. Durzi, PP QB, mal minulú sezónu 36 pts v 60 zápasoch, 9 pts v 17 PO gp. Tento rok spravil výrazný krok vpred, keď v 40 gp mal 49 pts, v 11 zápasoch v PO mal 16 pts. Hlavný progres zaznamenal v korčuľovaní, resp. zlepšil foot speed. Durzi má 90 kíl, 183 cm, a nastupoval proti najlepším hráčom súpera. Ďalšími hráčmi, ktorí sa zúčastnili tohto kempu a boli draftovaní – Connor Dewar, 3rd rd, Minnesota a Vladislav Yeryomenko, 5th rd, Nashville. Mimochodom Hollowell bol piaty v bodovaní obrancov OHL. Do Soo Greyhounds ho draftoval práve Kyle Dubas v roku 2014.

Filip Král bol v PO healthy scratch v 2 zápasoch v prvom kole, ktoré Spokane prehralo. Král bol menovaný nováčikom roka klubu. Niečo z jeho scouting reportu: „He’s an elusive defenseman who relies on his shiftiness, vision and quick-decision making to move the puck out of danger. Away from the puck in the defensive end, he showed above-average positioning and impressive puck-tracking skills which allowed him to be effective when using his stick to disrupt the play.“

SDA, ako som už predtým spomínal, bol najmladším hráčom draftu. V závere sezóny mal viac ako PPG – 21 pts, 17 gp. SDA je jedeným z najväčším kandidátov na breakout v ďalšej sezóne v OHL.

[Captain Crunch]

[mitch]

ocenujem talent ale 11.6mm za matthewsa je moooc

[Rono]

A v létě 2024 do Arizony.

[cepi]

[cepi]

Boston vyradil Toronto v siedmom zápase série po tretíkrát za ostatných sedem rokov. Podarilo sa mu vyhrať sedem vzájomných sérií po sebe od roku 1969. Takúto sériu proti jednému súperovi ťahali už len Montreal (18 proti Bostonu) a Pittsburgh (7 proti Washingtonu). Maple Leafs majú od roka 2013 bilanciu v zápasoch číslo sedem 0-6. (slovaknhl)

[The Rev]

[cepi]

So zmluvami čakajú a Marnerovi už hľadali výmenu. Môže Toronto uspieť v play-off a je Ottawa ideálny súper?

V priebehu minulého týždňa si Toronto zaistilo účasť v play-off už v deviatej sezóne za sebou. Po netradične skorom konci Bostonu sú tak Maple Leafs jediným mužstvom NHL, ktoré od sezóny 2016/17 zakaždým postúpilo zo základnej časti.

Spomedzi ostatných popredných zámorských súťaží držia dlhšiu šnúru účastí vo vyraďovacej fáze už len Kansas City Chiefs, Boston Celtics a L.A. Dodgers.

Medzi touto trojicou a Torontom je však jeden zásadný rozdiel. Chiefs, Celtics aj Dodgers dokázali v rámci svojej série získať trofej pre celkového víťaza aspoň raz. Kanadský celok na druhej strane zvládol za posledných osem sezón postúpiť z prvého kola play-off len jedenkrát. A aj vtedy prišiel ich koniec hneď v nasledujúcom súboji.

Problémy so zmluvami

Tohtoročné play-off môže byť pre Toronto oproti predošlým odlišné hneď v dvoch aspektoch. Tým prvým je, že po sezóne sa končia zmluvy hneď dvom veľkým ofenzívnym lídrom Maple Leafs Mitchovi Marnerovi a Johnovi Tavaresovi.

V minulosti si už vedenie Toronta muselo poradiť s podobným scenárom, ale vždy sa potrebovali dohodnúť len s jedným z kľúčových hráčov.

V roku 2023 podpísali so súčasným kapitánom Austonom Matthewsom zmluvu s ročným platom 13,2 milióna dolárov a o sezónu neskôr dostal William Nylander kontrakt na 11,5 milióna za rok.

Vtedy to však zvládli s dostatočným časovým odstupom pred koncom sezóny. Základná časť je už takmer na konci a zatiaľ sa o žiadnom pokroku v tomto smere nevie.

„Som tu na to, aby som hral hokej. Hovoril som to na začiatku roka a hovorím to aj teraz. Ide len o biznis a viem, čo sa tam (v klube) deje. Chcem si však len s týmito chalanmi užiť každý moment a prežiť dobré aj zlé chvíle. Beriem to deň po dni a snažím sa pomôcť tímu vyhrávať,“ povedal Marner v rozhovore pre The Athletic.

Podľa portálu Puckpedia Maple Leafs už teraz presahujú platový strop, pričom dôvodom sú zranení hráči, o 2,5 milióna dolárov a ani jeho budúcoročné rozšírenie pravdepodobne stačiť nebude.

Zmluvy sa totiž končia aj nádejným mladíkom Matthewovi Kniesovi a Nickovi Robertsonovi. Obaja totiž momentálne poberajú necelý milión a je jasné, že im generálny manažér Brad Treliving bude musieť pridať.

„S Mitchom (Marnerom) máme rovnaký pohľad na vec. Teraz nás zaujíma predovšetkým sezóna a najbližšie zápasy. Chceme, aby tu (Marner) ostal ešte dlho, a nechceme ho rozptyľovať,“ povedal pre TSN Brad Treliving.

„Sústreďujeme sa hlavne na to, čo sa deje na ľade, a o akékoľvek aktuality týkajúce sa zmluvy sa podelíme, keď na to príde správny čas,“ dodal.

Televízna stanica TSN takisto uvádza, že 55-ročný Kanaďan začiatkom marca kontaktoval Marnera s ponukou, čo sa týka výmeny do Caroliny za Mikka Rantanena. Najproduktívnejší hráč Toronta sa však odmietol vzdať svojej klauzuly o nevymeniteľnosti a k zmene tímu tak nedošlo.

V Tavaresovom prípade je situácia o niečo jasnejšia. 34-ročný útočník sa ešte koncom februára pre Sportsnet vyjadril, že by si prial podpísať novú zmluvu s tímom Maple Leafs čo najskôr.

Draftová jednotka z roku 2009 sa podľa svojho agenta Pata Brissona snažila o dohodu už skôr počas sezóny, no jeho zmluvu vedenie odsunulo na vedľajšiu koľaj a skôr sa čaká, kým sa podniknú kroky s ďalšími hráčmi.

„Ani nie. Skôr sa snažím starať o veci, ktoré môžem ovplyvniť. Mám tu za sebou skvelých šesť rokov a Treliving s trénerom Berubem sa ku mne tiež správajú veľmi dobre,“ odpovedal Tavares na otázku, či ho situácia týkajúca sa nepodpísanej zmluvy znervózňuje.

Ottawa ako ideálny súper?

Druhým dôležitým faktorom môže byť nasadenie Maple Leafs vo vyraďovacej fáze. S výnimkou covidového ročníka, keď sa sformovala špeciálna Kanadská divízia, sa Torontu ani raz nepodarilo vyhrať Atlantickú divíziu.

Nikdy tak nemohli nastúpiť proti tímu postupujúcemu z pozície divokej karty a čelili skôr kvalitnejším celkom.

Teraz sú však Maple Leafs šesť zápasov pred koncom základnej časti na prvej priečke svojej Atlantickej divízie a pred druhou Tampou majú štvorbodový náskok.

Ak by sa poradie do začiatku play-off nezmenilo, tak by Toronto v prvom kole nastúpilo proti Ottawe. Proti Senators by tak plnilo rolu favorita.

Na druhej strane ich tím z kanadského hlavného mesta porazil vo všetkých troch tohtosezónnych vzájomných stretnutiach.

Podľa redaktora Sportsnetu Justina Bourna sú však práve Senators najprijateľnejším súperom pre Toronto. Väčšina tímu Ottawy totiž nemá takmer žiadne skúsenosti s play-off a ich výkon by veľmi závisel od formy brankára Linusa Ullmarka.

Senators takisto spomedzi tímov na postupových priečkach dávajú úplne najmenší počet gólov. Bourne však upozorňuje, že zverenci Travisa Greena sú na predposlednom mieste v štatistike v pomere očakávaných a vstrelených gólov.

„V podstate to znamená, že majú veľmi smolnú streleckú úspešnosť a vypracujú si omnoho viac šancí, než nakoniec premenia,“ opisuje.

V The Athletic porovnali tohtoročné štatistiky Toronta s výsledkami posledných ôsmich víťazov Stanleyho pohára v základnej časti.

Čo sa týka vstrelených gólov, využitých presiloviek či dokonca úspešnosti brankárov, patria Maple Leafs vždy k lepšiemu priemeru. No napriek tomu majú v tejto tabuľke pri posledných šampiónoch jedno z najhorších oslabení a takisto strácajú v počte vypracovaných očakávaných gólov. Jediný tím, ktorý bol na tom v tejto štatistike ešte horšie a nakoniec zvíťazil, bol Washington v roku 2018.

„Tréner Craig Berube sa nesnaží hrať štýlom založeným na držaním puku. Väčšina najlepších tímov v lige však práve v tomto dominuje, a keď sa s nimi dostanete do vyrovnanej série, tak budete hrať väčšinu času vo vlastnom pásme,“ vysvetlil James Mirtle z The Athletic.

Pre Berubeho to bude v tíme Toronta prvé play-off. V minulosti už uspel so St. Louis a svoje skúsenosti plánuje využiť aj na lavičke Maple Leafs.

„Celý rok hráme veľmi vyrovnane a podarilo sa nám dobre adaptovať na nový štýl hry,“ vravel 59-ročný Kanaďan pre nhl.com. Torontu sa totiž skutočne darilo konzistentne držať po celý rok na vrchole tabuľky, a to napriek absenciám kapitána Austona Matthewsa či oboch brankárov.

„Naši dôležití hráči tu nie sú len na dávanie gólov. Musia hrať vo všetkých pásmach, aj keď ide o oslabenia či bránenie tesného vedenia. Potrebujete to proste od všetkých hokejistov. Pokiaľ ide o obetovanie sa pre tím a hru bez puku, tak na menách nezáleží,“ dodal.

Začiatok play-off v NHL je na programe 19. apríla. Či sa teda nakoniec Torontu podarí nový herný plán uplatniť aj tam, ukážu až zápasy po tomto dátume. (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

Bol to obraz, na ktorý si fanúšikovia Toronta za posledné roky už zvykli. Rozhodujúci zápas číslo sedem a ďalšie sklamanie. Ďalšia prehra.

Tentoraz to však, zdá sa, bude mať vážnejšie následky. Kanadské médiá vo veľkom píšu o tom, že éra „Core Four“ je definitívne na konci.
To znamená, že štvorica najlepšie platených hráčov tímu v zložení Auston Matthews, John Tavares, William Nylander a Mitch Marner spolu hrala v drese Maple Leafs v nedeľu večer poslednýkrát.

Na tvárach spomínanej štvorice bolo počas rozhodujúceho siedmeho zápasu série s Floridou vidieť veľké emócie. Najviac ich asi prejavil Marner, ktorý sa čoskoro stane neobmedzeným voľným hráčom.

„Zobuďte sa už konečne!“ kričal na svojich spoluhráčov nahnevane počas jednej z reklamných prestávok.

Jeho slová nepomohli, no nepomohol ani jeho výkon. Počas svojich posledných piatich zápasov v drese Toronta totiž vyslal Marner na súperovu bránku dokopy len tri strely.
Ani on tak neprekročil svoj tieň, no napriek tomu čoskoro dostane taký vysoký plat, že sa z neho stane jeden z najlepšie zarábajúcich hráčov ligy.

„Ale nie tu. Nie v tomto meste. A najmä nie po tom, čo sa stalo za posledný týždeň. Bolesť je príliš silná a stratila sa aj vzájomná dôvera,“ píše reportér kanadského portálu Sportsnet Luke Fox.

Berube: Oni boli tým tímom, ktorý to viac chcel
O odchode Marnera hovoria prakticky všetky veľké zámorské médiá. Asi najviac však v jeho prípade napovedali jeho vlastné slová pred novinármi.

Na otázku, čo preňho znamená byť hráčom Toronta, totiž odpovedal v minulom čase: „Všetko. Nikdy som nebral ani jeden deň ako samozrejmosť a vždy som to tu miloval.“

Marner sa v Toronte narodil. Od malička bol fanúšikom Maple Leafs a sníval, že raz bude nosiť ich dres. To sa mu aj splnilo, keď ho Toronto draftovalo v roku 2015.
Strávil tu celú svoju doterajšiu kariéru. No najďalej sa v play-off dostal v tomto roku, keď vyhral spolu s tímom sedem zápasov. To stačilo, keďže sa nikdy predtým nedostal ani len do finále Východnej konferencie.

Bolo však trochu kruté vidieť, ako fanúšikovia Maple Leafs na hráčov pískali počas zrejme posledného Marnerovho striedania v bielo-modrom drese.

V základnej časti nazbieral 102 kanadských bodov, čím si vytvoril nové kariérne maximum. V play-off však akoby spolu s celým tímom upadol.

„Neverím, že (Marner) v hĺbke duše niekedy naozaj veril, že to dôjde až sem. Neverím tomu. Neverím, že si myslel, že ak sa to skončí, tak sa to skončí takýmto spôsobom,“ povedal známy kanadský novinár Eliotte Friedman v podcaste 32 Thoughts.
Nejde však iba o Marnera. Toronto je najznámejší kanadský tím s najväčším počtom fanúšikov. Sklamanie je naozaj obrovské a priaznivci Maple Leafs oprávnene požadujú zmeny.

Ako upozorňuje aj portál Sportsnet, tak okrem Marnera sa zmluvy po tejto sezóne končia aj ďalším trom dôležitým ľuďom.

Jedným z nich je Marnerov kolega z „Core Four“ John Tavares. Aj jeho budúcnosť v klube je otázna.

Potom je tu krídelník Matthew Knies, ktorý je v pozícii obmedzeného voľného hráča. A napokon aj prezident klubu Brendan Shanahan, ktorému sa tiež koncom júna končí kontrakt.

Je ťažké ukazovať na konkrétne situácie, ktoré rozhodli. Toronto jednoducho nehralo dobre vtedy, keď na tom najviac záležalo.

Prvé kolo proti Ottawe zvládlo a vyhralo 4:2. V druhom kole proti Floride následne viedlo už 2:0 a zdalo sa, že tento rok je ten tím naozaj iný. Že by mohol dosiahnuť na niečo viac.
Potom však prišli tri prehry v rade, pričom domáca prehra 1:6 v piatom zápase bola zvlášť bolestivá. Na Floride však následne Maple Leafs zabrali a zvíťazili, čím si dali ešte jednu poslednú šancu.
V rozhodujúcom siedmom zápase však iba zopakovali biedny výkon z piateho duelu a prehrali opäť zahanbujúco 1:6.

„Dnes boli oni tým lepším tímom. Boli tímom, ktorý to viac chcel. Boli agresívnejší. V takýchto zápasoch musíte hrať s istou mierou zúfalstva a odhodlania. A ja som ten pocit z nášho výkonu nemal,“ hodnotil sklamane tréner Craig Berube.

Adekvátna náhrada za Marnera zrejme nepríde

Nejde tu však iba o hráčov, ktorí odídu, ale aj o tých, ktorí zostanú.
Auston Matthews je kapitán tohto tímu a zároveň jednou z najväčších hviezd celej NHL. Na túto sezónu však nebude spomínať v dobrom.

Je to nielen v dôsledku ďalšieho sklamania v play-off, ale aj pre zranenie, ktoré ho trápilo počas celého ročníka.
Dokopy odohral v základnej časti iba 67 zápasov, v ktorých strelil 33 gólov. To je vôbec najmenšie číslo za celú jeho doterajšiu kariéru.
A oveľa lepšie to nebolo ani v play-off. Skôr naopak. V 13 zápasoch strelil iba 3 góly. Matthews však v Toronte zostáva spolu s ďalšou veľkou hviezdou – Williamom Nylanderom.

Nylander iba minulý rok podpísal veľký 8-ročný kontrakt s celkovou hodnotou 92 miliónov dolárov. V tejto sezóne odohral všetkých 82 zápasov, v ktorých nazbieral 84 bodov.

To je celkom slušný priemer vyše bodu na zápas, no stále je to o takmer 20 kanadských bodov menej, ako nazbieral Mitch Marner.

Už teraz je však isté, že budúcnosť Maple Leafs bude stáť na Matthewsovi s Nylanderom. Hlavnou úlohou pre manažérsky tím preto bude, aby okolo nich vytvoril silné družstvo.
Pokiaľ sa naplnia predpoklady o odchode Marnera s Tavaresom, bude to znamenať, že Toronto bude mať cez leto veľa voľných miliónov v platovom strope, ktoré bude treba zaplniť.

Adekvátna náhrada za Marnera sa na trhu s voľnými hráčmi bude hľadať iba ťažko, no to nemusí byť nutne zlá správa.

Očakáva sa totiž, že sa vedenie klubu tentoraz bude snažiť o čosi viac rozložiť voľné milióny, aby už opäť nešlo iba o štvoricu hviezdnych hokejistov, ktorí budú zaberať podstatnú časť celého platového stropu.

Jedno je tak isté, toto leto bude z pohľadu Toronta veľmi zaujímavé.

„Keď sa pozriete na kritiku, ktorú tento tím dostáva, je to v skutočnosti dosť nešťastné. Už dlhší čas pracujú v klube na budovaní niečoho veľkého a tento rok hrali úplne iný štýl hokeja ako v minulosti.“
Možno vás prekvapí, kto bol autorom tohto výroku, no v skutočnosti tieto slová povedal Brad Marchand.
Skúsený kanadský útočník, ktorý Toronto opakovane vyradil z play-off v drese Bostonu a teraz sa mu to podarilo aj ako hráčovi Floridy Panthers.
Aj on tak uznal, že hráči Toronta sú pod obrovským mediálnym tlakom. Na verejnosti sa rozoberá každé jedno ich slovo, každý pohyb či výraz tváre.

To je možno jedným z dôvodov toho, prečo sa tomuto tímu tak veľmi nedarí. No v skutočnosti sa už tohtoročné vypadnutie nedá zdôvodniť iba takto jednoducho.
Matthews, Tavares, Marner a Nylander spolu dostali dosť času na to, aby dokázali, že majú na získanie Stanleyho pohára.
To sa im však nepodarilo a éra „Core Four“ sa tak napokon končí ďalšou bolestivou prehrou v rozhodujúcom siedmom zápase. (Pavol Kliment,Nko)

[_The_Wolff_]

Cela serie s Torontem me strasne bavila.. jedno z nejlepsich PO, co jsem za posledni roky videl.. Toronto mam rad.. A pral sem jim uspech, ale tady to "four core" proste neni cesta ku SC.

Marner, Nylander, Matthews, Tavares. Uprimne, v serii proti nam jsem se nejvice obaval Nylandera a nasledne Kniese, ktery fakt makal, bojoval a rval se o předbrankovy prostor. Tohle je ta cesta, kterou musi Toronto jit. Tým, doplněný o rvace, co se neboji jit do branky, co se neboji dostat nejakou tu ranu, napadaji, vraci se, srsi z nich energie. Krasny priklad jsme my. Tkachuk, Bennet, Lundell, Lustarinen, Marchand, Barkov, Reinhart.. to nejsou hvezdy jen smerem dopredu, ale zvladaji i tu cernou praci, ktera je sakra znat v PO. To Torontu chybelo.

Pak taky bottom six Toronta je zalostna. Dala POUZE 3 branky za celou serii. Bylo pak snadnejsi uhlidat prvni dva utoky, kdyz zbyle lajny neumi dat gol. Naopak nase bottom six byla rozhodujici. A co se prvnich dvou utoku a hvezd..

Marner porvava na spoluhrace, at se proberou. Jak komicke.. Zrovna on pravidelne v PO strelecky odpadne. U mantinelu prohraje snad kazdy souboj, jeho paradicky mu jsou v PO k prdu a hlavne, staci jeden nebo dva hity a misto na hru se soustredi na rozhodci. Nehituje, nevraci se, netlaci se do branky. A to chce 13 milionu? Vazne?

Matthewsa uz sem zminil v PO topicu. V serii s nami byl prisernej.. doslova. Schvalne se podivejte na statistiku poctu strel na branku a kolikrat ji trefil (pisu z mobilu, nechce se mi dohledavat presna cisla). Ano, pisu spravne, kolikrat ji trefil, protoze on ji z vylozenych pozic ani netrefoval. Proste nedokazal puk zamirit mezi tri tyce. Od takového kanonyra byste tohle opravdu necekali.. A tech vylozenych sanci co spalil..

Tavares to stejne. Tusim 2 body za celou serii a to 2 goly. Na vhazovani dobry, ale tim to konci. Produktivita nulova, golovej prinos zalostnej a Tavares stejne jako Marner a Matthews neni dric ledu.. takze pokud neboduje, je k nicemu. Jeho nasazeni mi prislo taky takove nemastne neslane. Takto se o SC nebojuje Johne..

Nylander se mi naopak libil. Jeho rychlost, drive do branky se kloubilo s efektivitou a produktivitou. Urcite nejlepsi hrac Leafs.

Celkove to chce od Leafs pridat tvrdost do utoku. Power forwarda do druheho utoku. Domi se mi v druhem utoku libil, nevim proc jej Berube daval do 3. nebo 4. Lajny. Pro me nepochopitelne..

jeste zaverem bych chtel rici, ze dalsi velky problem, o kterem se nemluvi v souvislosti s Leafs je soudrznost. Oni nejsou tym, co taha za jeden provaz. Ty hvezdicky na sebe krici na stridacce, pretahuji se o puk, solujj, chteji ukazat, ze ja jsem ten nejlepsi. Uz behem sezony tam byl onen skandal, kdy tusim zrovna Marner nebo Nylander na toho druheho kriceli na stridacce, ze "prestan fnukat a zacni hrat posero". Tohle nejde.. ten tym musi tahat za jeden provaz. Verim, ze ta obmena jadra tymu Torontu pomuze.

Torontu samozrejme nepomohlo i ono zraneni jejich jednicky. Woll urcite za vyrazeni nemuze, ale nechytal vyjma game 6 nijak skvele. Nechytil nic navic. Bobr v game 3,4,5 a 7 ukazal nekolik klicovych zakroku a ackoli nema nijak oslniva cisla, tak ma jedinecnou vlastnost v klicovem okamziku podrzet. Neco, co si pamatuju u M. A. Fleuryho u Pens. Ten take nemel top cisla, ale vzdy vytahl klicovy zakrok, kdyz bylo treba.

Jinak se tesim na obmenu Toronta pres leto a zaroven jim preji uspech stejne jako Montrealu.

PS: pardon za chybky v textu, pisi na mobilu.

[cepi]

[cepi]

Pri pohľade na tabuľku NHL určite prekvapí, že začiatkom druhej štvrtiny základnej časti je na predposlednom mieste Východnej konferencie klub Toronto Maple Leafs.

Ešte vlani totiž suverénne ovládol Atlantickú divíziu a v play-off si zas proti šampiónom z Floridy ako jediný vynútil rozhodujúci siedmy zápas.

Toronto pritom v minulosti často vypadávalo už v úvodnej sérii vyraďovacej časti. V priebehu deviatich rokov sa len dvakrát dostalo do druhého kola, čo bolo zároveň zakaždým aj maximom.

Preto prišlo v lete na dlhoočakávaný krok – a tým bola výmena jedného z hviezdnych útočníkov tímu.

Mzdy takzvaného Core 4, ako v zámorí prezývali kvarteto Matthews, Nylander, Marner a Tavares, podľa mnohých expertov pohlcovali príliš veľké percento platového rozpočtu. „S nimi im prakticky neostávajú žiadne možnosti, ako si rozšíriť káder,“ napísal ešte v roku 2024 web The Hockey Writers.
Toronto napokon opustil Mitch Marner, ktorý nechcel predĺžiť zmluvu, podľa vlastných slov aj po vyhrážkach, ktoré dostal on aj jeho rodina práve po poslednom play-off.

Ako to vyzerá v Toronte dnes?

Generálny manažér Brad Treliving síce mohol do tímu priviesť viacerých útočníkov, aby vyplnil potrebnú šírku kádra a zvýšil tak šance na lepší výsledok vo vyraďovacej fáze, no zatiaľ to vyzerá tak, že Toronto bude mať čo robiť, aby sa do play-off vôbec dostalo.

Je to len o Marnerovi?

Toronto vlani patrilo medzi desiatku najlepších tímov v počte inkasovaných aj strelených gólov. Preto sa po odchode Marnera čakalo, že problémom bude skôr vyladenie ofenzívy. Rovnaké zloženie obrany a brankárov malo byť oporou pre Maple Leafs.
Ale opak sa stal pravdou.
Kým útok Toronta je približne rovnako produktívny ako vlani, podľa štatistiky inkasovaných gólov sa prepadol až na 27. priečku v celej NHL.

Za súčasnú situáciu do určitej miery môže aj Marnerov odchod, veď 28-ročný Kanaďan je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych krídelníkov súťaže. Ako zásadnejší rozdiel sa však momentálne javí to, že Toronto sa v posledných rokoch snaží čoraz viac premeniť na Floridu.

No neúspešne.

Hráči Floridy, úradujúci majstri, zaznamenali v posledných dvoch sezónach najväčší počet bodyčekov v NHL a tvrdou hrou sú známi najmä v play-off. Keď vyradili Toronto druhýkrát z posledných troch play-off, vedenie Maple Leafs sa rozhodlo vyberať ako posily predovšetkým veľkých a fyzicky silných hráčov.

Aj preto sa medzi sezónami 2022/23 a tou súčasnou stal z jedného z podpriemerne vysokých a ťažkých tímov ôsmy najvyšší a druhý najťažší celok NHL.

Na tom by na prvý pohľad nemuselo byť nič zlé: hráči Toronta hrajú naozaj tvrdšie – len tri tímy rozdávajú viac bodyčekov než oni – a podobné parametre má napríklad aj Dallas Stars, druhý najlepší tím Západnej konferencie.

Väčšina tímov v profilige má však minimálne štyroch hráčov, ktorí sa počas zápasu dostanú aspoň do dvoch zrýchlení nad 32 km/h. V tíme Toronta túto podmienku spĺňa jedine Bobby McMann, ktorý to zvládne v priemere 3,2-krát za stretnutie.
Ak sa vrátime k tímu Dallasu, tak tam to len Roope Hintz zvládne viac než päťkrát.

Ďalším dôležitým faktorom je aj organizácia samotnej defenzívy. Ako napísal Dom Luszczyszyn z The Athletic: „Inteligentný hokej sa dá hrať aj bez rýchlosti. Vtedy však potrebujete hrať dobre pozične, čo tento rok rozhodne nie je prípad Toronta. Pomalšia hra funguje len v prípade, keď prinútite hrať v takom tempe aj súpera a nie keď ich okolo seba necháte korčuľovať.“

Jeho slová potvrdzuje aj fakt, že Maple Leafs svojich súperov pustia do druhého najväčšieho počtu šancí z protiútokov a takisto v nich zatiaľ dostali aj najväčší počet gólov. Vlani pritom v oboch týchto štatistikách patrili medzi najlepšiu desiatku.
Napríklad až 15 gólov dostali od začiatku sezóny z protiútokov. Vlani z nich za celú základnú časť inkasovali 34-krát.

Vzhľadom na to nie je prekvapením, že medzi šiestimi najhoršími brankármi súťaže nájdeme až dvoch práve z Toronta. Keďže však musia často čeliť prečísleniam, je pozícia brankára v tíme Maple Leafs skutočne nezávideniahodná. Veď v minulej sezóne Anthony Stolarz, jednotka tímu, zakončil sezónu s najlepšou úspešnosťou zákrokov v celej NHL.

Príde ďalšia zmena?

Za zhoršením výsledkov Toronta sú určite aj zranenia – počas novembra sa totiž na listinu zranených hráčov dostalo až šesť hokejistov prvého tímu vrátane práve brankára Stolarza či kapitána Austona Matthewsa.
Lenže boli by výsledky s nimi o toľko lepšie? Stolarz tento rok zaznamenal len tri zápasy s úspešnosťou zákrokov nad 90 % a americký strelec už druhý rok bojuje s poklesom formy.

Kým medzi sezónami 2019/20 a 2023/24 vedel dať Matthews gól približne v troch zo štyroch zápasov, odvtedy to nedokáže ani v každom druhom. Ak k tomu pripočítame aj klesajúcu rýchlosť jeho striel, korčuľovania, čoraz menší čas strávený v útočnom pásme či výrazne nižší počet odobratých pukov, tak trojnásobný najlepší strelec NHL teraz rozhodne nie je tým hráčom, ktorého Toronto najviac potrebuje.

Mnoho fanúšikov obviňuje zo zlých výsledkov aj nového asistenta trénera Dereka Lalonda. Ten totiž predtým pôsobil v Detroite, kde mala obrana veľmi podobné problémy ako práve teraz tá torontská.

Bývalý videoanalytik z AHL Justin Bourne si však myslí, že v tomto problém hľadať netreba. Podľa neho sa totiž systém Maple Leafs nezmenil a snažia sa prakticky o to isté, o čo sa snažili vlani. „Rozdiel je len v tom, že tentoraz sa im to vôbec nedarí,“ dodal s tým, že asistent trénera by aj tak hlavnému koučovi nehovoril, presne akým systémom má tím brániť.

Preto sa, pochopiteľne, ponúka otázka, či je tréner Craig Berube pre Toronto tým pravým.

Naposledy, keď Maple Leafs prehrali šesť zápasov po sebe, tak došlo k zmene trénera. Teraz ich síce prehrali „len“ päť, no celkovo z posledných deviatich kôl zvíťazili iba vo dvoch – aj to po predĺžení s ďalšími zo spodnej polovice tabuľky.
Generálny manažér Treliving nedávno na tlačovej konferencii hovoril, že si za trénerom Berubem stojí. Faktom však ostáva, že Toronto malo jeden z najľahších žrebov na začiatku súťaže – z prvých pätnástich zápasov hrali až jedenásť doma a len jeden proti tímu, ktorý vlani postúpil do play-off.

Momentálne na Maple Leafs čaká takmer dvojtýždňový trip, v ktorom nastúpia proti Floride či proti najlepšiemu tímu Východnej konferencie Caroline Hurricanes. Berube naposledy prišiel o svoje miesto na lavičke St. Louis práve v decembri po nevydarenom úvode sezóny.
História sa tak preňho môže zopakovať. (Martin Koziak,Nko)