od
cepi » pát 08. kvě 2026 07:58
Šéfovia zakázali kapitánovi operáciu. V Buffale sa diali veci, ktorým sa ťažko verí
Sedem zápasov, z toho päť víťazných. Buffalo Sabres – tím, ktorý ešte v polovici sezóny vyzeral, že natiahne rekordnú sériu vypadnutí v základnej časti na pätnásť rokov -, je teraz nielen v play-off, ale zároveň ním zatiaľ prechádza ako jeden z najsuverénnejších tímov.
V prvom kole s Bostonom prehral v riadnej hracej dobe jediný raz. A sériu druhého kola proti Montrealu odštartoval na domácom ľade takisto víťazne.
Práve teraz vyzerá Buffalo ako jedno z najlepších mužstiev východnej konferencie. Akoby zrazu zmizlo to nepomenované niečo, čo im roky napriek talentu a kvalitným hráčom znemožňovalo vyhrávať.
Model analytikov z The Athletic momentálne prisudzuje tímu štvrtú najvyššiu šancu na zisk titulu medzi zostávajúcimi ôsmimi klubmi.
Ak by sa dnes prebudil z kómy fanúšik NHL, ktorý v nej ležal povedzme dva roky, možno by neveril vlastným očiam. Z Buffala sa za krátky čas stal klub s novými ambíciami i novou identitou – víťaznou.
Dlhé negatívne obdobie medzi rokmi 2011 a 2025 obsahovalo niekoľko nevydarených snáh o prestavbu tímu a stalo sa symbolom neúspechu. Definovalo Buffalo Sabres, ktoré sa touto sezónou a prebiehajúcim play-off zbavuje nechcene nadobudnutej povesti a identity.
Pripomeňme si, čo sa v organizácii, ktorá je súperom Slafkovského Montrealu v druhom kole, dialo 14 rokov, a pochopíte, prečo túto zmenu môžeme nazvať až senzačnou.
Boli ako škrečok, plán neexistoval
Čím začať?
Pred sebou totiž máme nie jednu, ale viacero vecí, ktoré zasiahli do chodu organizácie a môžeme ich nazvať znepokojivými aj bizarnými. Od obvinení zo strany hráčov, že sa klub nestaral o ich zdravie, cez ich sťažnosti, že ľuďom v Buffale neprekáža prehrávať, až po lamentovanie generálneho manažéra, že v Buffale nerastú palmy.
Čo sa týka posledného, bol ním Kevyn Adams. Podľa rebríčka The Athletic tretí najhorší manažér v histórii, ktorý sa udržal vo funkcii aspoň päť rokov. Prebral ho v roku 2020 a ani raz nezažil postup do play-off, na ktorý klub čakal od roku 2011.
Pamätné výroky poskytol v decembri 2024. Vetami „nemáme tu palmy“ a „máme vysoké dane“ ospravedlňoval to, ako vyzerá tím a ako (ne)napreduje prestavba. Reagoval na to, že voľní hráči preferujú destinácie ako Florida s teplým podnebím a nízkymi daňami.
Vtedy už došla trpezlivosť aj fanúšikom klubu, ktorých reakciou boli pokriky, ktorými si pýtali jeho prepustenie, priamo počas zápasov. K tomu došlo až v decembri 2025 a odvtedy sa Buffalu akoby zázrakom začalo dariť.
Problém ani tak nebol ten, že Adams dostal pozíciu generálneho manažéra. Horšie bolo, ako dlho mu vlastník Terry Pegula veril.
Spolu mali vrúcny vzťah – keď Pegula v roku 2011 kúpil klub, Adams v ňom pracoval na vývoji mladých hráčov a tí Pegulu zaujímali, takže z ich rozhovorov vyplynula dôvera a postupné povyšovanie Adamsa až do funkcie generálneho manažéra.
Jeho úlohou bolo tím prestavať tak, aby bol konkurencieschopný. Medzi kroky, ktoré spravil, patrila kontroverzná výmena Jacka Eichela či trejd Sama Reinharta, ktorí v ďalších pôsobiskách vyhrali Stanleyho pohár. Ale podľa zdrojov z klubu ich robil bez plánu. „Sú ako škrečok krútiaci sa v kolese,“ zhodnotil Buffalo bývalý skaut.
Klub teda držal generálneho manažéra, s ktorým tím nefungoval.
Dôkazom je, ako sa výkony zmenili, keď prišiel nový, Jarmo Kekäläinen.
„Talent ani šikovnosť vám v tejto lige výhry neprinesú. Každý tím ich má, preto musíte makať a byť v tomto neúprosní, a práve toto by podľa mojich predstáv malo formovať identitu Buffala Sabres,“ povedal Kekäläinen po nástupe do funkcie.
Nebolo by fér povedať, že to Adams nevyžadoval, ale je pravda, že identita klubu sa v roku 2026, teda po tejto zmene, pretransformovala z porazeneckej na víťaznú.
Vlastne je fér spomenúť aj to, že Adams nebol jediným generálnym manažérom štrnásťročnej éry neúspechu, najdlhšej série nepostúpenia do play-off v NHL.
Keď sa začala, manažérom bol Darcy Regier, ktorý bol v klube od roku 1997. Doviedol ho do historicky druhého finále v roku 1999 a k víťazstvu v základnej časti v sezóne 2006/07. Keď sa negatívna éra začala, už dosluhoval.
Po ňom prišiel Tim Murray. Za jeho éry bol tím dvakrát posledný, raz predposledný a raz tretí od konca vo východnej konferencii. Murraymu vyšli drafty Sama Reinharta a Jacka Eichela, hoci tí už v klube nie sú, ale zároveň napríklad neodhadol budúcnosť Alexandera Nylandera draftovaného v roku 2016 na 8. mieste. Spolu s trénerom Danom Bylsmom skončil vo funkcii v apríli 2017. Nahradil ho Jason Botterill.
Botterill prišiel hneď potom, čo v rokoch 2016 a 2017 vyhral titul s Pittsburghom ako asistent generálneho manažéra. Ani on však neposunul Buffalo bližšie k play-off. Draftoval Rasmusa Dahlina či Mattiasa Samuelssona, čím sa podieľal na základe súčasného mužstva. Zároveň však dal zmluvu na horibilných 9 miliónov dolárov na rok Jeffovi Skinnerovi, ktorý sa stal jedným z najpreplatenejších hráčov ligy.
Tri týždne pred jeho prepustením mu manželka Terryho Pegulu vyjadrila podporu a tvrdila, že bude manažérom aj v sezóne 2020/21. A potom prišiel vyhadzov a okamžité dosadenie Adamsa. Aj to je jedna z vecí, prečo sa do organizácie veľa ľudí nehrnulo, asi dôležitejšia, než absencia paliem.
Spor s Eichelom vyústil až do výmeny
Samotní hráči, ktorí Buffalo skutočne príliš nepreferovali, vnímali, čo o Buffale hovorili tí, ktorí už s klubom mali svoje skúsenosti.
Najväčšou kauzou bolo zranenie Jacka Eichela. Klub ho draftoval v roku 2015 z druhého miesta ako hviezdu, okolo ktorej vybuduje tím. Skôr ako on bol vybratý len Connor McDavid.
No v šiestej sezóne, keď už bol dokonca kapitánom, mu nebol ochotný splniť jednu požiadavku: zdravotné problémy chcel riešiť tým, že mu lekári voperujú umelú medzistavcovú platničku. Takúto operáciu pred ním nepodstúpil nijaký hráč NHL.
Manažment si však jeho liečbu predstavoval inak, chcel ho liečiť bez nutnosti zákroku. Vyústilo to do sporu, klub ho zbavil roly kapitána a napokon vymenil do Vegas. Tam mu operáciu umožnili, tá sa vydarila a Eichel v roku 2023 vyhral Stanleyho pohár.
Zhruba v období tohto sporu využil príležitosť posťažovať sa na klub aj bývalý brankár Sabres Robin Lehner.
Tvrdil, že mu v Buffale „zničili členok“, keď mu neaplikovali správnu liečbu pri poranených väzoch. Na sociálnych sieťach sa jasne postavil na stranu Eichela a vyzval na to aj fanúšikov: „Situácia ohľadom vášho kapitána, ktorý bol kedysi aj mojím kapitánom, by vás mala trápiť tak ako mňa. Viem, že máte srdcia na správnom mieste.“
Lehner vtedy uverejnil sériu príspevkov, v ktorých napríklad obviňoval kluby, že hráčom bez receptu podávajú lieky proti bolesti či na spanie. Vyvolalo to takú pozornosť, že vedenie ligy s ním iniciovalo stretnutie, na ktorom chcelo tieto jeho výroky prebrať.
Našli by ste viacerých hokejistov, ktorým stačila rýchla skúsenosť a z Buffala chceli odísť.
„Stratil som lásku k hokeju a musel som ju znova hľadať, lebo ma to strašne zožieralo,“ povedal Ryan O’Reilly o pôsobení v klube, ktorý opustil v roku 2018.
„Život v Buffale som mal rád, fanúšikovia boli skvelí. Čo sa týka hokeja, bolo to náročné. Osobne som nemohol zo seba vydať viac a aj tak to nestačilo na postup,“ vyjadil sa Rasmus Ristolainen, ktorý tam hral osem rokov bez jediného zápasu v play-off.
Hokejisti, o ktorých mali v Buffale záujem, teda boli logicky zdržanliví. Týkalo sa to napríklad českého útočníka Martina Nečasa, ktorý bol informovaný o tomto záujme, ale odkázal, že so Sabres dlhodobý kontrakt nepodpíše.
Frustráciu strieda eufória
Zlých rozhodnutí, ktoré viedli k tomu, že zlé obdobie trvalo tak dlho, bolo viacero. Nie všetky sa pritom na prvý pohľad mohli zdať ako zlé, ale dopadli tak.
rok 2013 – klub prepustil súčasného trénera Lindyho Ruffa v jeho 15. sezóne, ale stabilného nástupcu nenašiel a v najbližších jedenástich rokoch sa v tejto funkcii vystriedali až šiesti tréneri
rok 2015 – viacero klubov malo zjavnú snahu skončiť na poslednom mieste, mať najlepšiu šancu na zisk prvej pozície na drafte a teda Connora McDavida. V Buffale to takmer vyšlo, skončili poslední, ale draftovali až ako druhí a tím okolo McDavida budovať nemohli
rok 2018 – len čo vymenili O’Reillyho, ten následne pre novinárov otvorene opísal, ako sa v Buffale cítil, čo na klub vrhlo zlé svetlo;v tom istom roku dostal Jeff Skinner spomínaný 9-miliónový kontrakt, ktorý musel klub po niekoľkých rokoch zrušiť vykúpením hráča spod zmluvy. Hoci mal aj dobré sezóny, tie zlé boli výraznejšie – napríklad v sezóne 2020/21 stál jeden jeho bod v prepočte 642 857 dolárov
rok 2020 – klub priviedol ako voľného hráča Taylora Halla, ktorý sa dva roky predtým stal najužitočnejším hráčom NHL, no v Buffale sa mu tak nedarilo, že tam neodohral ani jednu celú sezónu;sezóna 2022/23 – tím zaostal za postupom do play-off len o jediný bod. Odvtedy sa však znova zhoršil a koniec dlhej neúspešnej éry sa oddialil.
Tá bola taká dlhá, že predpovedí o tom, že sa končí, bolo čoraz menej. Akoby sa zdali zbytočné, pretože sa nikdy nenaplnili. Aj to mohlo tohtoročný obrat ešte zvýrazniť.
Dôvodov, ktoré za ním sú, je viacero. Jeden sme pomenovali, tím sa zlepšil po výmene generálneho manažéra.
Zároveň však treba pripomenúť aj:
príchod Josha Doana, ktorý uskutočnil ešte bývalý manažér pred sezónou a v Buffale hrá výborne, celkový posun mladých lídrov ako Dahlin, ktorý je favoritom na zisk Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu ligy, priaznivý zdravotný stav hráčov ako Jack Quinn a podstatne lepšie výkony brankárov, ktorí úspešnosť zákrokov posunuli oproti minulej sezóne o niekoľko percentuálnych bodov.
Výsledkom je tím, ktorý je nebezpečný a veľmi odhodlaný, čo sa neprejavuje len na hráčoch, ale aj na fanúšikoch a tom, ako prvé play-off od roku 2011 prežívajú.
Konečne silné Buffalo
Už prvý zápas v druhom kole proti Montrealu s Jurajom Slafkovským ukázal okrem kvalít Buffala aj to, že sa tím v prebiehajúcom play-off zlepšuje.
Po prvom kole sa napríklad analyzovalo, že musí zlepšiť presilové hry. Proti Bostonu využili len jednu z 24. Hneď v prvom zápase s Montrealom využili dve z troch.
Martin St. Louis zhodnotil, že v zápasoch proti Buffalu nie je možné dominovať 60 minút a ide o to, či si tím dokáže vytvoriť momentum a získať ho späť, ak ho stratí. Práve to robilo Buffalo v prvom zápase lepšie. „Mám pocit, že toto bola rozdielová kvalita,“ skonštatoval po úvodnej prehre.
Komplimenty Buffalu skladal aj tréner Bostonu Marco Sturm už pred prvým kolom: „Ak budeme silní na puku a fyzickí, máme šancu. Ak sa podvolíme ich hre, môžeme rovno ostať doma.“
Bruins vyhrali len dva zápasy, len jeden v riadnom hracom čase a len raz svojho súpera prestrieľali.
„Upokojuje ma, že môžem povedať, že verím každej jednej formácii, že zvládne hrať proti komukoľvek. Je to luxus, lebo sa nemusíte pozerať na druhú striedačku a sledovať, koho práve posielajú na ľad,“ chváli si aktuálnu formu Lindy Ruff, tréner Buffala.
Tieto vyjadrenia a výsledky hovoria jasne.
Buffalo Sabres je po zdanlivo nekonečných štrnástich rokoch zmaru znova konkurencieschopný, rešpektovaný a silný tím. Asi našli spôsob, ako na to, no netreba zabúdať ani tú väčšiu časť textu, z ktorej vyplynulo, že si za neúspechy z veľkej miery mohli sami.
Ak sa z veľkých chýb poučili, potom sú ich súčasné výkony signálom, že by šnúru vypadnutí mohla nasledovať šnúra postupov. A už v tomto play-off môžu dôjsť ďalej, než im pred sezónou predpovedala aj väčšina optimistov. (S.Cop,Nko)
Za skúsenosť s PO by som bol rád, ale ak nebude a budeme pokračovať v nastolenom trende, nič sa nestane. Quinn aj Peterka sa chytili a budúci rok budú ešte lepší. Power jakbysmet. Že mi raz Sabres budú po tom všetkom, čo sa udialo za posledných 5 rokov, robiť radosť? uf.
ale ako PO tím ešte nie sme...dostávame príliš veľa gólov, aj keď na druhú stranu ich veľa vstrelíme...nejakých low scoring wins máme strašne málo. Plus samozrejme skúsenosti, veď náš druhý center je Cozens, ktorý sa však tiež v tejto sezóne odrazil k výkonom.
