čtv 19. čer 2025 07:45
Kanadský novinár Patrick Friolet: Slafkovský je ako stvorený pre Montreal. S novinármi vtipkuje, túto časť tlaku si užíva
Patrick Friolet je kanadský novinár, ktorý celoročne informuje o zápasoch Montrealu Canadiens pre frankofónnu televíziu RDS.
„Neustále má dobrú náladu, preto viete, že aj vy môžete veci občas odľahčiť. Navyše je priamy. Ak niečo v zápase nešlo dobre, pri ňom viete, že to aj pomenuje,“ opisuje svoje skúsenosti so Slafkovským v Kanade.
Občas sa hovorí, že existujú hráči, ktorí vás dostanú do play-off, a potom takí, ktorí vás dostanú cez play-off. Súhlasili by ste s tým, že Slafkovský patrí do druhej kategórie?
Podľa mňa patrí do obidvoch skupín. Videl som totiž, aký je na seba tvrdý. Môže odohrať aj výborný zápas, v ktorom dá dva góly, no ak tím prehrá, vždy je sklamaný. Vyzerá, že nikdy nie je úplne spokojný, a to je pre mladého hráča výborná vlastnosť, pretože ho núti neustále na sebe pracovať. Zároveň sa však ľahko môže stať, že sa pri toľkej sebakritike presvedčíte o tom, že nie ste dosť dobrý, a to vás už môže aj spomaľovať. Preto si v tom musí nájsť balans. Aby bol na seba prísny, no nie až príliš. Po sezóne povedal, že nebol spokojný s počtom kanadských bodov a že v budúcej sezóne chce začať dobre už od októbra. Očakávam preto, že bude v lete tvrdo pracovať a príde výborne pripravený na novú sezónu.
Bola podľa vás táto snaha mať dobrý štart do novej sezóny hlavným dôvodom, prečo tento raz neprišiel na majstrovstvá sveta?
Áno, treba si uvedomiť, že viacerí hráči Montrealu boli po sezóne dobití. Zažili prvé play-off, no už predtým niekoľko mesiacov bojovali o to, aby sa tam dostali. Keďže boli stále na hrane postupu, hráči nastupovali aj v stave, v akom by si zobrali čas na doliečenie, keby situácia v tabuľke vyzerala inak. Armia hral so zlomenou rukou, so sebazaprením nastupovali Gallagher, Anderson, ale určite aj ďalší, o ktorých sa to verejne nevedelo. K tomu treba prirátať psychologickú záťaž boja o play-off. Bolo to naozaj veľmi intenzívne. Prestávka od hokeja môže preto Jurajovi veľmi pomôcť. Trochu si vydýchne, dobije baterky a naplánuje si kvalitnú letnú prípravu, z ktorej potom bude ťažiť počas sezóny.
Skúste vybrať vaše obľúbené momenty so Slafkovským – jeden z jeho výkonov na ľade a jeden z vašich reportérskych skúseností s ním.
Mimo ľadu by som vyzdvihol prácu s ním ako celok. Je to zábava, neustále totiž vtipkuje. Nie je to tak, že by nebral veci vážne, no vždy má dobrú náladu, preto viete, že aj vy môžete veci občas odľahčiť. Slafkovský je prístupný a ľahko sa s ním vychádza. Ja by som povedal, že s ním mám dobrý vzťah a aj po skončení rozhovoru sem-tam ešte chvíľu hovoríme. Patrí k mojim najobľúbenejším respondentom a navyše je priamy. Ak niečo v zápase nešlo dobre, pri ňom viete, že to aj pomenuje. Ak sa tímu zase darilo, bude usmiaty a povie niečo zábavné.
Z výkonov na ľade vyberám jeho návrat do tímu po prestávke pre Turnaj štyroch krajín. Obzvlášť v prvom zápase proti Ottawe bol absolútne dominantný – dával góly, vytváral šance a hral tvrdo do tela. Vydržalo mu to aj v nasledujúcich zápasoch a vďaka tomu má podľa mňa prvý raz v kariére väčšiu vzorku zápasov, ku ktorým sa môže aj vracať a povedať – takto chcem hrať. Nikto v NHL takto nehrá každý zápas, to sa ani nedá, no pomôžem si parafrázou Martina St. Louisa. Keď máš zápas, v ktorom nevieš predviesť svoju áčkovú hru, predveď aspoň tú béčkovú. Preto tvoja béčková hra musí byť dostatočne dobrá, aby si aj s ňou mal vplyv na zápas. S áčkovou hrou budeš dominovať, s béčkovou budeš solídny a zvládneš základy. Bude to niečo, o čo sa vieš oprieť. Vďaka tomu dostaneš počas väčšiny zápasov zo seba čo najviac.
Boli obdobia, keď tréner Martin St. Louis nenasadzoval Slafkovského v záveroch zápasov, čo je pri mladých hráčoch bežné. Inokedy ho zas počas hernej krízy presunul do prvého útoku, aby mu spoluhráči pomohli. Ako St. Louis zvláda prácu so Slafkovským?
Marty je vždy férový k hráčom. V Montreale sa snaží vybudovať víťaznú kultúru. Ak hráčovi svojím rozhodnutím pošle nejaký odkaz, chce, aby naň zareagoval. Slafkovský ukázal, že to dokáže prijať a vie sa od toho odraziť. Keď ho tréner nechal na striedačke, väčšinou boli dôvodom nesprávne rozhodnutia. Problémom bolo, keď namiesto jednoduchej prihrávky či nahodenia zvolil komplikovanú dlhú prihrávku. V takej situácii súper často vypichne puk a ide do brejku. Tréneri to neznášajú a Slafkovský sa musel naučiť, že to nemá robiť. Dnes to už vie, pomohlo mu k tomu aj pár nedohraných zápasov.
Boli ste osobne na drafte, keď sa Slafkovský stal jednotkou?
Áno, pravdaže. Veľa sa vtedy v meste hovorilo o tom, koho si klub vyberie, pričom sa spomínal najmä Shane Wright. Výber Slafkovského bol veľkým prekvapením a aj Juraj vyzeral prekvapene. Stačilo však, aby začal hovoriť, a hneď sa dalo tušiť, že do montrealského prostredia perfektne zapadne. Nezdá sa totiž, že si robí ťažkú hlavu z médií, rád hovorí a je stále pozitívny. Zdá sa, že má na Montreal vhodnú osobnosť.
Aj väčšina fanúšikov si priala výber Wrighta. Kedy sa ich názor začal meniť a začali byť radi, že v tíme je Slafkovský?
O Wrightovi sa pred draftom veľa písalo a pamätáme si na jeho chladný pohľad smerom k stolu Montrealu po tom, ako si ho klub nevybral. Téma, či sa klub rozhodol dobre, sa najmä na začiatku medzi fanúšikmi preberala, no išlo skôr o ľudí z vonku. Ľudia v klube, ale aj my v médiách, sme sa zameriavali najmä na to, či sa Slafkovskému darí zlepšovať. Z môjho pohľadu spravil vo svojej hre obrovský pokrok. Veľmi mu pomôže prvé play-off. Má hru stavanú na to, aby bol práve v play-off úspešný, no nestačí len mať na to predpoklady, treba to naozaj zažiť. Skúsiť si hokej, keď nemáte veľa priestoru, musíte hrať do tela, tlačiť sa pred bránku. V play-off sa jednoducho vyhráva iným spôsobom ako v základnej časti a Juraj sa to teraz naučil. Platí to aj pri ostatných spoluhráčoch, ktorí zažili play-off prvý raz.
Slafkovský je prvá draftová jednotka Montrealu od roku 1980 a zároveň jediná draftová jednotka zo Slovenska. Zažíva preto obrovský tlak v Montreale aj na Slovensku. Ako ho zvláda?
Zdá sa, že dobre. Vyzerá, že s novinármi hovorí rád a baví ho to. Vtipkuje s nami a túto časť tlaku si užíva. Najväčší tlak je ten, ktorý si na seba kladie sám. Na ľade sa stále snaží vylepšovať svoju hru. Povedal, že chce byť hráčom ako Brady Tkachuk a častejšie sa zrážať, no zároveň chce tvoriť hru a častejšie strieľať. Predvádzať to na dennej báze však nie je pre mladého hráča jednoduché v najťažšej lige na svete. Tréner Martin St. Louis často hovorí, že progres nie je lineárny – nejdete stále len hore, občas aj padnete. Juraj sa dlhodobo zlepšuje a je na správnej ceste, hoci občas zažíva aj ťažšie obdobia.
Dá sa jeho situácia porovnať s Alexom Galchenyukom či Jesperim Kotkaniemim? Obaja boli veľmi talentovaní a pred pár rokmi sa od nich veľa čakalo, no zdá sa, že tlak montrealského prostredia bol pre nich priveľký.
Každý prípad je trošku iný. Pri Slafkovskom sa v klube rozhodli, že ho nechajú od začiatku v prvom tíme aj preto, aby mohol byť na ľade každý deň s trénerom zručností Adamom Nicholasom. Pomohlo by mu, keby si chvíľu zahral na farme v AHL? Možno. Lenže každý hráč má vlastnú cestu. Galchenyuk sa na konci juniorskej kariéry zranil, ale potom mal veľmi dobrý tréningový kemp, a tak ho nechali v prvom tíme. V rovnakom roku začínal v tíme Gallagher, obaja vtedy priniesli do tímu energiu.
Čo by však bolo, keby Galchenyuk spravil krok späť a vyhral sa v AHL, prípadne by si doprial ešte jeden rok v juniorke, aby mohol pracovať na svojej hre? Podobne pri Kotkaniemim sa uvažovalo aj o návrate do Fínska, no mal taký dobrý tréningový kemp, že zostal v prvom tíme. Sú to vždy náročné rozhodnutia, pri ktorých klub zvažuje všetky pre a proti. Canadiens však momentálne pracujú s hráčmi veľmi intenzívne, a to dokonca aj s tými, ktorí sú zranení. Keď napríklad David Reinbacher pre zranenie nemohol hrať, naďalej ho zapájali do tímových mítingov a chodil sa so spoluhráčmi pozerať na videorozbory súperov. V klube robia všetko pre rozvoj mladých hráčov a veľa s nimi komunikujú. Ja si myslím, že sa pri Slafkovskom napokon rozhodli dobre, keď ho nechali v NHL.
Pomáha mu, že v tíme sú obrovské talenty Lane Hutson a Ivan Demidov? Väčšinou sa totiž v kluboch najviac očakáva od draftovej jednotky, no v Montreale je Slafkovský z hľadiska očakávaní až na treťom mieste za ďalšími dvomi výnimočnými mladíkmi.
Viete, ako to chodí – každý rok je tu nová senzácia a nový hráč, od ktorého sa veľa čaká. Montreal je mesto, ktoré túži po výnimočných hráčoch, no dlhé roky v tíme chýbali väčšie hviezdy. Aj preto sa klub pustil do prestavby, aby takýchto hráčov draftoval. Počas Slafkovského prvých dvoch rokov sme si najviac všímali jeho, lenže potom prišiel Lane Hutson, ktorý hral v tejto sezóne tak úžasne, že sa pozornosť zamerala na neho. A potom sa zjavil Ivan Demidov, pri ktorom sa nepočítalo s tým, že príde do Montrealu už v závere minulej sezóny. Lenže zrazu tam bol a všetci z toho boli nadšení, hoci si ešte musí zvyknúť na NHL.
Tá pozornosť sa teda rozloží medzi všetkých troch, čo pre Slafkovského môže byť dobré. Nezabúdajme však, že stále hrá v prvom útoku so Suzukim a Caufieldom, a to je veľmi sledovaná pozícia. Je na nej preto, že robí na ľade správne veci a tréner mu dôveruje. Slafkovský často odvodzuje svoje výkony od produktivity, no jeho úloha je oveľa širšia. Snaží sa naučiť, ako byť na ľade tým chlapíkom, od ktorého sa očakáva, že vyhrá väčšinu súbojov a bude sa tlačiť do bránky. Na to všetko potrebuje získať skúsenosti, a ak vďaka spoluhráčom nebude pod až takým drobnohľadom ako v prvých sezónach, môže mu to pomôcť.
Čo si myslíte o jeho hre do tela? Slafkovský totiž hovorí, že chce hrať ako Brady Tkachuk, no rozdiel je v tom, že Tkachuk sa takto učil hrať už v mladom veku a má tento štýl hry aj v povahe, kým Slafkovský vyrastal v Európe, kde sa hrá inak.
Robí dobrú prácu, hoci – tak ako hovoríte – nemá to vo svojej DNA ako Tkachuk. Slafkovský bol vždy väčší a silnejší ako všetci, takže sa ani nemusel toľko učiť, ako vyhrávať súboje, a mohol sa sústrediť na kreativitu. Až teraz v NHL sa učí, ako pridať do svojej hry aj fyzický aspekt. Je veľký a silný, no ešte nie je taký vyzretý. Časom bude aj v tomto vynikajúci. Jeho hra bude o balanse medzi kreativitou a úlohami hráča, ktorý vyhráva súboje, pracuje pred bránkou a vytvára priestor spoluhráčom. V ideálnom prípade totiž chcete, aby Slafkovský získal puk, Suzuki prihrával a Caufield strieľal. Samozrejme, každý z nich robí aj ostatné veci a Slafkovský je výnimočný práve tým, že dokáže prihrávať, strieľať aj vyhrávať súboje. Využívanie postavy je však kľúčové, aby bol efektívny.
Mladým hráčom v každom tíme pomáhajú tí skúsenejší. Slafkovský mal dobrý vzťah so Seanom Monahanom, ktorého klub vymenil do Columbusu. Josh Anderson je výborný v hre do tela a tiež mu dával pár tipov. Ktorý zo spoluhráčov mu najviac pomohol z vášho pohľadu?
Montreal má veľmi súdržný kolektív, preto sa ťažšie vypichujú jednotlivci. Kapitán Nick Suzuki však v tejto sezóne ukázal líderské kvality napríklad aj vtedy, keď vyzval generálneho manažéra Kenta Hughesa, aby neoslabil tím pred uzávierkou prestupov. Potom túto výzvu podporil skvelými výkonmi. Mať takého hráča v útoku Slafkovskému veľmi pomáha. Veľmi dôležitý v šatni bol David Savard, ktorý išiel všetkým príkladom a staral sa aj o dobrú náladu. Inšpiráciou pre každého je aj Brendan Gallagher. Lenže viete čo? Slafkovský má už za sebou tiež tri sezóny. Áno, je mladý, no v tejto skupine hráčov už bude „mladým veteránom“. Čaká ho veľký rok, počas ktorého sa chce posunúť na vyššiu úroveň a chce ukázať, že aj on sám bude lídrom pre ostatných.
Atmosfére v Bell Centre počas play-off vyzerala neuveriteľne aj z televízie. Existuje v hokeji niečo, čo sa k nej dá prirovnať?
Veru neexistuje. Áno, aj v Bostone je to počas play-off intenzívne a zaujímavým zážitkom sú zápasy v Edmontone, ale v Montreale to bolo ešte na inej úrovni. Dôvodom je aj fakt, že čakali veľmi dlho na zmysluplné zápasy na domácom ľade. Tím postúpil do finále počas covidového roka, keď však boli divácke obmedzenia, preto sme na vypredaný štadión v play-off čakali až osem rokov. Navyše sa tam dostal mladý tím, od ktorého sa to nečakalo, a ktorého výstavbu sledujú ľudia niekoľko rokov. Do toho prirátajte bitku Josha Andersona s Tomom Wilsonom na striedačke v prvom zápase a na tribúnach vypuklo absolútne šialenstvo. Celému tímu a najmä mladým hráčom veľmi pomôže, že si tým spolu prešli. To mi pripomína, že som zabudol vyzdvihnúť Arbera Xhekaja a Kaidena Guhleho ako hráčov, o ktorých sa Slafkovský môže v kabíne oprieť. Sú dobrými kamarátmi a Guhle by pokojne mohol byť kapitánom tohto tímu.
Kapitánom?
Pozor, nehovorím, že Suzuki by nemal byť kapitánom. Obzvlášť v tejto sezóne bol v tejto úlohe skvelý. Chcem len vyzdvihnúť, že Guhle má takisto kapitánske kvality. Je to cítiť z jeho štýlu hry, ale aj z toho, ako sa správa a vyjadruje. Je zjavné, že v tíme patrí k výrazným lídrom.
Súhlasili by ste s tvrdením, že Slafkovský hrá najlepšie, keď ide o veľa? Bol excelentný už ako mladík vo vyraďovacích zápasoch na olympiáde, ale aj teraz v Montreale bol najlepším hráčom v zápase proti Caroline, ktorý Canadiens museli vyhrať, ak chceli postúpiť do play-off. Podobne v play-off bol po adaptácii v prvých dvoch zápasoch výborný.
Vyzerá to tak, tiež si to myslím. Je to skvelá vlastnosť a vracia nás to naspäť k otázke o tlaku a prostredí v Montreale. Ja si myslím, že bol práve pre toto stvorený, a pravdepodobne si to vo vedení klubu všimli, keď sa s ním rozprávali pred draftom. Keď sa s ním rozprávate, vidíte, že je sebavedomý, no zároveň je na seba prísny a vďaka tomu sa neprestáva zlepšovať. Aj menej úspešné obdobia, ktorými si prešiel, mu pomohli k tomu, aby zo seba dostal to najlepšie vo veľkých zápasoch. Je to naozaj tak – keď o niečo ide, môžete sa na neho spoľahnúť.
Juraj Slafkovský. Foto – TASR/AP
Ako sa vám pozdávalo nové zloženie prvej presilovkovej formácie v závere sezóny? Vypadol z nej pre zranenie Patrik Laine a pribudol Ivan Demidov, čo trochu zmenilo aj Slafkovského úlohu. Ten mal celú sezónu pozíciu hráča, ktorý pracuje pred bránkou, prípadne sa zapája do kombinácie z bránkovej čiary. Demidov síce hrá zväčša na pravom kruhu, no rád chodí aj na bránkovú čiaru. Vtedy si vymení miesto so Slafkovským, ktorý sa presunie na pravý kruh, kde hrával v minulosti radšej a odkiaľ môže aj strieľať.
Bola to zábava. Prvú presilovku tvorili len mladí hráči a všetci sú veľmi talentovaní. (Suzuki, Caufield, Slafkovský, Hutson, Demidov – pozn. red.) Na Slafkovskom bolo občas vidno trochu nervozity, keď robil niečo, na čo nebol zvyknutý. Nie je to však len o ňom, spoločne sa všetci zlepšujú a zohrávajú. Môžu hrať spolu veľa rokov a Slafkovský bude vo svojej úlohe v presilovke stále sebavedomejší.
Kariéra Filipa Mešára sa od draftu nevyvíja príliš dobre. Je už podľa vás z hľadiska možnosti hrať niekedy za Montreal „strateným prípadom“?
Neverím na stratené prípady, pretože som už videl veľa hráčov, ktorým sa nedarilo napredovať podľa predstáv, no po pár rokoch na farme sa do NHL dostali. Lenže každý rok klub draftuje nových hráčov, ktorí bojujú o miesta. Či ho mnohí z nich predbehli? Možno áno, no je teraz na ňom, aby zabojoval a pracoval na svojej hre. Na začiatok sa potrebuje zlepšiť, aby bol dôležitým hráčom aspoň pre farmársky Laval. Nemyslím si však, že by to s ním klub či fanúšikovia mali vzdávať.
Na to, aby Montreal mohol útočiť na Stanleyho pohár, potrebuje ešte tím doplniť. Aktuálne sa hovorí najmä o príchode druhého centra počas leta. Je tu však aj otázka, či je vôbec jadro tímu so Suzukim, s Caufieldom, Hutsonom, Demidovom, so Slafkovským či s Guhlem dosť dobré, hoci po tejto sezóne vyzerá o dosť lepšie ako pred rokom. Čo si myslíte vy?
Majú už teraz veľa dobrých dielikov do celkovej skladačky. Tým ďalším je druhý center, čo je veľmi dôležitá pozícia. Keď si totiž pozriete najlepšie tímy v play-off, majú dva až tri špičkové útoky a dve špičkové obrany. Pozrite sa napríklad na zostavu Dallasu, tá je šialená. Šírka kádra bola rozhodujúca aj v sérii medzi Montrealom a Washingtonom. Ak by pridali veľmi dobrého druhého centra, bude všetko vyzerať o dosť nádejnejšie, pretože v tíme je dobrý balans medzi mladíkmi, mladými veteránmi a veteránmi. Dobre navyše chytali aj brankári. Preto si myslím, že ich kvalitný druhý center delí od toho, aby sa opäť dostali do play-off. Lenže bude to ťažké. Pozrite sa, čo sa stalo New York Rangers. Nikto nečakal, že nepostúpia do play-off. Zlepšila sa Ottawa, hore chce ísť Detroit a veľká bitka bude už len o to, aby sa Montreal dostal do play-off. Uvidíme, na čo tento tím bude mať v budúcnosti, no spôsob, akým ho vedenie skladá, je za mňa pôsobivý. (Stefan Bugan,Nko)
Patrick Friolet je kanadský novinár, ktorý celoročne informuje o zápasoch Montrealu Canadiens pre frankofónnu televíziu RDS.
„Neustále má dobrú náladu, preto viete, že aj vy môžete veci občas odľahčiť. Navyše je priamy. Ak niečo v zápase nešlo dobre, pri ňom viete, že to aj pomenuje,“ opisuje svoje skúsenosti so Slafkovským v Kanade.
Občas sa hovorí, že existujú hráči, ktorí vás dostanú do play-off, a potom takí, ktorí vás dostanú cez play-off. Súhlasili by ste s tým, že Slafkovský patrí do druhej kategórie?
Podľa mňa patrí do obidvoch skupín. Videl som totiž, aký je na seba tvrdý. Môže odohrať aj výborný zápas, v ktorom dá dva góly, no ak tím prehrá, vždy je sklamaný. Vyzerá, že nikdy nie je úplne spokojný, a to je pre mladého hráča výborná vlastnosť, pretože ho núti neustále na sebe pracovať. Zároveň sa však ľahko môže stať, že sa pri toľkej sebakritike presvedčíte o tom, že nie ste dosť dobrý, a to vás už môže aj spomaľovať. Preto si v tom musí nájsť balans. Aby bol na seba prísny, no nie až príliš. Po sezóne povedal, že nebol spokojný s počtom kanadských bodov a že v budúcej sezóne chce začať dobre už od októbra. Očakávam preto, že bude v lete tvrdo pracovať a príde výborne pripravený na novú sezónu.
Bola podľa vás táto snaha mať dobrý štart do novej sezóny hlavným dôvodom, prečo tento raz neprišiel na majstrovstvá sveta?
Áno, treba si uvedomiť, že viacerí hráči Montrealu boli po sezóne dobití. Zažili prvé play-off, no už predtým niekoľko mesiacov bojovali o to, aby sa tam dostali. Keďže boli stále na hrane postupu, hráči nastupovali aj v stave, v akom by si zobrali čas na doliečenie, keby situácia v tabuľke vyzerala inak. Armia hral so zlomenou rukou, so sebazaprením nastupovali Gallagher, Anderson, ale určite aj ďalší, o ktorých sa to verejne nevedelo. K tomu treba prirátať psychologickú záťaž boja o play-off. Bolo to naozaj veľmi intenzívne. Prestávka od hokeja môže preto Jurajovi veľmi pomôcť. Trochu si vydýchne, dobije baterky a naplánuje si kvalitnú letnú prípravu, z ktorej potom bude ťažiť počas sezóny.
Skúste vybrať vaše obľúbené momenty so Slafkovským – jeden z jeho výkonov na ľade a jeden z vašich reportérskych skúseností s ním.
Mimo ľadu by som vyzdvihol prácu s ním ako celok. Je to zábava, neustále totiž vtipkuje. Nie je to tak, že by nebral veci vážne, no vždy má dobrú náladu, preto viete, že aj vy môžete veci občas odľahčiť. Slafkovský je prístupný a ľahko sa s ním vychádza. Ja by som povedal, že s ním mám dobrý vzťah a aj po skončení rozhovoru sem-tam ešte chvíľu hovoríme. Patrí k mojim najobľúbenejším respondentom a navyše je priamy. Ak niečo v zápase nešlo dobre, pri ňom viete, že to aj pomenuje. Ak sa tímu zase darilo, bude usmiaty a povie niečo zábavné.
Z výkonov na ľade vyberám jeho návrat do tímu po prestávke pre Turnaj štyroch krajín. Obzvlášť v prvom zápase proti Ottawe bol absolútne dominantný – dával góly, vytváral šance a hral tvrdo do tela. Vydržalo mu to aj v nasledujúcich zápasoch a vďaka tomu má podľa mňa prvý raz v kariére väčšiu vzorku zápasov, ku ktorým sa môže aj vracať a povedať – takto chcem hrať. Nikto v NHL takto nehrá každý zápas, to sa ani nedá, no pomôžem si parafrázou Martina St. Louisa. Keď máš zápas, v ktorom nevieš predviesť svoju áčkovú hru, predveď aspoň tú béčkovú. Preto tvoja béčková hra musí byť dostatočne dobrá, aby si aj s ňou mal vplyv na zápas. S áčkovou hrou budeš dominovať, s béčkovou budeš solídny a zvládneš základy. Bude to niečo, o čo sa vieš oprieť. Vďaka tomu dostaneš počas väčšiny zápasov zo seba čo najviac.
Boli obdobia, keď tréner Martin St. Louis nenasadzoval Slafkovského v záveroch zápasov, čo je pri mladých hráčoch bežné. Inokedy ho zas počas hernej krízy presunul do prvého útoku, aby mu spoluhráči pomohli. Ako St. Louis zvláda prácu so Slafkovským?
Marty je vždy férový k hráčom. V Montreale sa snaží vybudovať víťaznú kultúru. Ak hráčovi svojím rozhodnutím pošle nejaký odkaz, chce, aby naň zareagoval. Slafkovský ukázal, že to dokáže prijať a vie sa od toho odraziť. Keď ho tréner nechal na striedačke, väčšinou boli dôvodom nesprávne rozhodnutia. Problémom bolo, keď namiesto jednoduchej prihrávky či nahodenia zvolil komplikovanú dlhú prihrávku. V takej situácii súper často vypichne puk a ide do brejku. Tréneri to neznášajú a Slafkovský sa musel naučiť, že to nemá robiť. Dnes to už vie, pomohlo mu k tomu aj pár nedohraných zápasov.
Boli ste osobne na drafte, keď sa Slafkovský stal jednotkou?
Áno, pravdaže. Veľa sa vtedy v meste hovorilo o tom, koho si klub vyberie, pričom sa spomínal najmä Shane Wright. Výber Slafkovského bol veľkým prekvapením a aj Juraj vyzeral prekvapene. Stačilo však, aby začal hovoriť, a hneď sa dalo tušiť, že do montrealského prostredia perfektne zapadne. Nezdá sa totiž, že si robí ťažkú hlavu z médií, rád hovorí a je stále pozitívny. Zdá sa, že má na Montreal vhodnú osobnosť.
Aj väčšina fanúšikov si priala výber Wrighta. Kedy sa ich názor začal meniť a začali byť radi, že v tíme je Slafkovský?
O Wrightovi sa pred draftom veľa písalo a pamätáme si na jeho chladný pohľad smerom k stolu Montrealu po tom, ako si ho klub nevybral. Téma, či sa klub rozhodol dobre, sa najmä na začiatku medzi fanúšikmi preberala, no išlo skôr o ľudí z vonku. Ľudia v klube, ale aj my v médiách, sme sa zameriavali najmä na to, či sa Slafkovskému darí zlepšovať. Z môjho pohľadu spravil vo svojej hre obrovský pokrok. Veľmi mu pomôže prvé play-off. Má hru stavanú na to, aby bol práve v play-off úspešný, no nestačí len mať na to predpoklady, treba to naozaj zažiť. Skúsiť si hokej, keď nemáte veľa priestoru, musíte hrať do tela, tlačiť sa pred bránku. V play-off sa jednoducho vyhráva iným spôsobom ako v základnej časti a Juraj sa to teraz naučil. Platí to aj pri ostatných spoluhráčoch, ktorí zažili play-off prvý raz.
Slafkovský je prvá draftová jednotka Montrealu od roku 1980 a zároveň jediná draftová jednotka zo Slovenska. Zažíva preto obrovský tlak v Montreale aj na Slovensku. Ako ho zvláda?
Zdá sa, že dobre. Vyzerá, že s novinármi hovorí rád a baví ho to. Vtipkuje s nami a túto časť tlaku si užíva. Najväčší tlak je ten, ktorý si na seba kladie sám. Na ľade sa stále snaží vylepšovať svoju hru. Povedal, že chce byť hráčom ako Brady Tkachuk a častejšie sa zrážať, no zároveň chce tvoriť hru a častejšie strieľať. Predvádzať to na dennej báze však nie je pre mladého hráča jednoduché v najťažšej lige na svete. Tréner Martin St. Louis často hovorí, že progres nie je lineárny – nejdete stále len hore, občas aj padnete. Juraj sa dlhodobo zlepšuje a je na správnej ceste, hoci občas zažíva aj ťažšie obdobia.
Dá sa jeho situácia porovnať s Alexom Galchenyukom či Jesperim Kotkaniemim? Obaja boli veľmi talentovaní a pred pár rokmi sa od nich veľa čakalo, no zdá sa, že tlak montrealského prostredia bol pre nich priveľký.
Každý prípad je trošku iný. Pri Slafkovskom sa v klube rozhodli, že ho nechajú od začiatku v prvom tíme aj preto, aby mohol byť na ľade každý deň s trénerom zručností Adamom Nicholasom. Pomohlo by mu, keby si chvíľu zahral na farme v AHL? Možno. Lenže každý hráč má vlastnú cestu. Galchenyuk sa na konci juniorskej kariéry zranil, ale potom mal veľmi dobrý tréningový kemp, a tak ho nechali v prvom tíme. V rovnakom roku začínal v tíme Gallagher, obaja vtedy priniesli do tímu energiu.
Čo by však bolo, keby Galchenyuk spravil krok späť a vyhral sa v AHL, prípadne by si doprial ešte jeden rok v juniorke, aby mohol pracovať na svojej hre? Podobne pri Kotkaniemim sa uvažovalo aj o návrate do Fínska, no mal taký dobrý tréningový kemp, že zostal v prvom tíme. Sú to vždy náročné rozhodnutia, pri ktorých klub zvažuje všetky pre a proti. Canadiens však momentálne pracujú s hráčmi veľmi intenzívne, a to dokonca aj s tými, ktorí sú zranení. Keď napríklad David Reinbacher pre zranenie nemohol hrať, naďalej ho zapájali do tímových mítingov a chodil sa so spoluhráčmi pozerať na videorozbory súperov. V klube robia všetko pre rozvoj mladých hráčov a veľa s nimi komunikujú. Ja si myslím, že sa pri Slafkovskom napokon rozhodli dobre, keď ho nechali v NHL.
Pomáha mu, že v tíme sú obrovské talenty Lane Hutson a Ivan Demidov? Väčšinou sa totiž v kluboch najviac očakáva od draftovej jednotky, no v Montreale je Slafkovský z hľadiska očakávaní až na treťom mieste za ďalšími dvomi výnimočnými mladíkmi.
Viete, ako to chodí – každý rok je tu nová senzácia a nový hráč, od ktorého sa veľa čaká. Montreal je mesto, ktoré túži po výnimočných hráčoch, no dlhé roky v tíme chýbali väčšie hviezdy. Aj preto sa klub pustil do prestavby, aby takýchto hráčov draftoval. Počas Slafkovského prvých dvoch rokov sme si najviac všímali jeho, lenže potom prišiel Lane Hutson, ktorý hral v tejto sezóne tak úžasne, že sa pozornosť zamerala na neho. A potom sa zjavil Ivan Demidov, pri ktorom sa nepočítalo s tým, že príde do Montrealu už v závere minulej sezóny. Lenže zrazu tam bol a všetci z toho boli nadšení, hoci si ešte musí zvyknúť na NHL.
Tá pozornosť sa teda rozloží medzi všetkých troch, čo pre Slafkovského môže byť dobré. Nezabúdajme však, že stále hrá v prvom útoku so Suzukim a Caufieldom, a to je veľmi sledovaná pozícia. Je na nej preto, že robí na ľade správne veci a tréner mu dôveruje. Slafkovský často odvodzuje svoje výkony od produktivity, no jeho úloha je oveľa širšia. Snaží sa naučiť, ako byť na ľade tým chlapíkom, od ktorého sa očakáva, že vyhrá väčšinu súbojov a bude sa tlačiť do bránky. Na to všetko potrebuje získať skúsenosti, a ak vďaka spoluhráčom nebude pod až takým drobnohľadom ako v prvých sezónach, môže mu to pomôcť.
Čo si myslíte o jeho hre do tela? Slafkovský totiž hovorí, že chce hrať ako Brady Tkachuk, no rozdiel je v tom, že Tkachuk sa takto učil hrať už v mladom veku a má tento štýl hry aj v povahe, kým Slafkovský vyrastal v Európe, kde sa hrá inak.
Robí dobrú prácu, hoci – tak ako hovoríte – nemá to vo svojej DNA ako Tkachuk. Slafkovský bol vždy väčší a silnejší ako všetci, takže sa ani nemusel toľko učiť, ako vyhrávať súboje, a mohol sa sústrediť na kreativitu. Až teraz v NHL sa učí, ako pridať do svojej hry aj fyzický aspekt. Je veľký a silný, no ešte nie je taký vyzretý. Časom bude aj v tomto vynikajúci. Jeho hra bude o balanse medzi kreativitou a úlohami hráča, ktorý vyhráva súboje, pracuje pred bránkou a vytvára priestor spoluhráčom. V ideálnom prípade totiž chcete, aby Slafkovský získal puk, Suzuki prihrával a Caufield strieľal. Samozrejme, každý z nich robí aj ostatné veci a Slafkovský je výnimočný práve tým, že dokáže prihrávať, strieľať aj vyhrávať súboje. Využívanie postavy je však kľúčové, aby bol efektívny.
Mladým hráčom v každom tíme pomáhajú tí skúsenejší. Slafkovský mal dobrý vzťah so Seanom Monahanom, ktorého klub vymenil do Columbusu. Josh Anderson je výborný v hre do tela a tiež mu dával pár tipov. Ktorý zo spoluhráčov mu najviac pomohol z vášho pohľadu?
Montreal má veľmi súdržný kolektív, preto sa ťažšie vypichujú jednotlivci. Kapitán Nick Suzuki však v tejto sezóne ukázal líderské kvality napríklad aj vtedy, keď vyzval generálneho manažéra Kenta Hughesa, aby neoslabil tím pred uzávierkou prestupov. Potom túto výzvu podporil skvelými výkonmi. Mať takého hráča v útoku Slafkovskému veľmi pomáha. Veľmi dôležitý v šatni bol David Savard, ktorý išiel všetkým príkladom a staral sa aj o dobrú náladu. Inšpiráciou pre každého je aj Brendan Gallagher. Lenže viete čo? Slafkovský má už za sebou tiež tri sezóny. Áno, je mladý, no v tejto skupine hráčov už bude „mladým veteránom“. Čaká ho veľký rok, počas ktorého sa chce posunúť na vyššiu úroveň a chce ukázať, že aj on sám bude lídrom pre ostatných.
Atmosfére v Bell Centre počas play-off vyzerala neuveriteľne aj z televízie. Existuje v hokeji niečo, čo sa k nej dá prirovnať?
Veru neexistuje. Áno, aj v Bostone je to počas play-off intenzívne a zaujímavým zážitkom sú zápasy v Edmontone, ale v Montreale to bolo ešte na inej úrovni. Dôvodom je aj fakt, že čakali veľmi dlho na zmysluplné zápasy na domácom ľade. Tím postúpil do finále počas covidového roka, keď však boli divácke obmedzenia, preto sme na vypredaný štadión v play-off čakali až osem rokov. Navyše sa tam dostal mladý tím, od ktorého sa to nečakalo, a ktorého výstavbu sledujú ľudia niekoľko rokov. Do toho prirátajte bitku Josha Andersona s Tomom Wilsonom na striedačke v prvom zápase a na tribúnach vypuklo absolútne šialenstvo. Celému tímu a najmä mladým hráčom veľmi pomôže, že si tým spolu prešli. To mi pripomína, že som zabudol vyzdvihnúť Arbera Xhekaja a Kaidena Guhleho ako hráčov, o ktorých sa Slafkovský môže v kabíne oprieť. Sú dobrými kamarátmi a Guhle by pokojne mohol byť kapitánom tohto tímu.
Kapitánom?
Pozor, nehovorím, že Suzuki by nemal byť kapitánom. Obzvlášť v tejto sezóne bol v tejto úlohe skvelý. Chcem len vyzdvihnúť, že Guhle má takisto kapitánske kvality. Je to cítiť z jeho štýlu hry, ale aj z toho, ako sa správa a vyjadruje. Je zjavné, že v tíme patrí k výrazným lídrom.
Súhlasili by ste s tvrdením, že Slafkovský hrá najlepšie, keď ide o veľa? Bol excelentný už ako mladík vo vyraďovacích zápasoch na olympiáde, ale aj teraz v Montreale bol najlepším hráčom v zápase proti Caroline, ktorý Canadiens museli vyhrať, ak chceli postúpiť do play-off. Podobne v play-off bol po adaptácii v prvých dvoch zápasoch výborný.
Vyzerá to tak, tiež si to myslím. Je to skvelá vlastnosť a vracia nás to naspäť k otázke o tlaku a prostredí v Montreale. Ja si myslím, že bol práve pre toto stvorený, a pravdepodobne si to vo vedení klubu všimli, keď sa s ním rozprávali pred draftom. Keď sa s ním rozprávate, vidíte, že je sebavedomý, no zároveň je na seba prísny a vďaka tomu sa neprestáva zlepšovať. Aj menej úspešné obdobia, ktorými si prešiel, mu pomohli k tomu, aby zo seba dostal to najlepšie vo veľkých zápasoch. Je to naozaj tak – keď o niečo ide, môžete sa na neho spoľahnúť.
Juraj Slafkovský. Foto – TASR/AP
Ako sa vám pozdávalo nové zloženie prvej presilovkovej formácie v závere sezóny? Vypadol z nej pre zranenie Patrik Laine a pribudol Ivan Demidov, čo trochu zmenilo aj Slafkovského úlohu. Ten mal celú sezónu pozíciu hráča, ktorý pracuje pred bránkou, prípadne sa zapája do kombinácie z bránkovej čiary. Demidov síce hrá zväčša na pravom kruhu, no rád chodí aj na bránkovú čiaru. Vtedy si vymení miesto so Slafkovským, ktorý sa presunie na pravý kruh, kde hrával v minulosti radšej a odkiaľ môže aj strieľať.
Bola to zábava. Prvú presilovku tvorili len mladí hráči a všetci sú veľmi talentovaní. (Suzuki, Caufield, Slafkovský, Hutson, Demidov – pozn. red.) Na Slafkovskom bolo občas vidno trochu nervozity, keď robil niečo, na čo nebol zvyknutý. Nie je to však len o ňom, spoločne sa všetci zlepšujú a zohrávajú. Môžu hrať spolu veľa rokov a Slafkovský bude vo svojej úlohe v presilovke stále sebavedomejší.
Kariéra Filipa Mešára sa od draftu nevyvíja príliš dobre. Je už podľa vás z hľadiska možnosti hrať niekedy za Montreal „strateným prípadom“?
Neverím na stratené prípady, pretože som už videl veľa hráčov, ktorým sa nedarilo napredovať podľa predstáv, no po pár rokoch na farme sa do NHL dostali. Lenže každý rok klub draftuje nových hráčov, ktorí bojujú o miesta. Či ho mnohí z nich predbehli? Možno áno, no je teraz na ňom, aby zabojoval a pracoval na svojej hre. Na začiatok sa potrebuje zlepšiť, aby bol dôležitým hráčom aspoň pre farmársky Laval. Nemyslím si však, že by to s ním klub či fanúšikovia mali vzdávať.
Na to, aby Montreal mohol útočiť na Stanleyho pohár, potrebuje ešte tím doplniť. Aktuálne sa hovorí najmä o príchode druhého centra počas leta. Je tu však aj otázka, či je vôbec jadro tímu so Suzukim, s Caufieldom, Hutsonom, Demidovom, so Slafkovským či s Guhlem dosť dobré, hoci po tejto sezóne vyzerá o dosť lepšie ako pred rokom. Čo si myslíte vy?
Majú už teraz veľa dobrých dielikov do celkovej skladačky. Tým ďalším je druhý center, čo je veľmi dôležitá pozícia. Keď si totiž pozriete najlepšie tímy v play-off, majú dva až tri špičkové útoky a dve špičkové obrany. Pozrite sa napríklad na zostavu Dallasu, tá je šialená. Šírka kádra bola rozhodujúca aj v sérii medzi Montrealom a Washingtonom. Ak by pridali veľmi dobrého druhého centra, bude všetko vyzerať o dosť nádejnejšie, pretože v tíme je dobrý balans medzi mladíkmi, mladými veteránmi a veteránmi. Dobre navyše chytali aj brankári. Preto si myslím, že ich kvalitný druhý center delí od toho, aby sa opäť dostali do play-off. Lenže bude to ťažké. Pozrite sa, čo sa stalo New York Rangers. Nikto nečakal, že nepostúpia do play-off. Zlepšila sa Ottawa, hore chce ísť Detroit a veľká bitka bude už len o to, aby sa Montreal dostal do play-off. Uvidíme, na čo tento tím bude mať v budúcnosti, no spôsob, akým ho vedenie skladá, je za mňa pôsobivý. (Stefan Bugan,Nko)
