od
cepi » sob 18. led 2025 07:49
Vancouver je v kríze a lídri spolu nevedia fungovať. O čom je ich spor a čo to hovorí o budúcnosti.
Vancouver Canucks boli vlani jedným z najpríjemnejších prekvapení NHL. Kanadský tím totiž nielenže po troch podpriemerných sezónach konečne postúpil do play-off, ale dokonca aj ovládol celú Pacifickú divíziu.
Za sebou pritom nechal okrem neskoršieho finalistu Edmontonu aj vtedajšieho obhajcu Vegas Golden Knights.
Vo vyraďovacej fáze Canucks síce vypadli už v druhom kole, no nepodarená 7-zápasová séria s už spomínaným Edmontom sa pri absencii brankárskej jednotky Thatchera Demka nemohla považovať za sklamanie.
Hlavný kouč Canucks Rick Tocchet dokonca dostal Trofej Jacka Adamsa pre najlepšieho trénera a lídri Quinn Hughes s J. T. Millerom zaznamenali najproduktívnejšie sezóny v kariére. Všetko tak nasvedčovalo tomu, že to bude len prvý krok cesty Vancouveru až na vrchol.
Súčasná situácia už ale tak dobre nevyzerá. Canucks nedávno dokonca vypadli z priečok zaisťujúcich play-off. Mnoho odborníkov a fanúšikov preto zisťuje, čo sa teda vo Vancouveri tak pokazilo. Odpoveď znie, že takmer všetko.
Najväčšiu pozornosť médií v posledných týždňoch púta spor medzi ofenzívnymi lídrami tímu J. T. Millerom a Eliasom Pettersonom.
„Vy ste to celé vytvorili. Nič sa nestalo a len tu strácate čas,“ odpovedal Miller vancouverským médiám v jednom z decembrových pozápasových rozhovorov na otázku ohľadom ich údajných nezhôd.
„Všetko je v poriadku. Neviem, prečo sa ľudia snažia vymýšľať hlúposti,“ dodal zas Petterson.
Ich bývalý spoluhráč Brad Richardson si však myslí, že ani jeden z nich nepovedal to, ako sa veci v skutočnosti majú. Podľa neho má byť problém v tom, že Miller už dlhšie príliš kritizuje hru mladšieho Švéda.
„Bol som s nimi v šatni a budem k vám úprimný. J. T. Millera mám strašne rád. Na ľade to je úplné zviera. Ale už som mu predtým vravel, že je na toho mladíka (Petterssona) príliš tvrdý,“ povedal v podcaste Missin Curfew Richardson, ktorý za Vancouver odohral 17 zápasov v závere sezóny 2020/21.
„Vravel som mu: Viem, že hovoríš to, čo si myslím aj ja. Je to ale len mladík, ktorý to nemusí zobrať dobre. Ak v tom budeš pokračovať, tak ho môžeš stratiť,“ dodal.
Kto z koho
Už v októbri si pritom Miller s Pettersonom na jednom z tréningov vymenili niekoľko seknutí hokejkou. Celý incident potom 31-ročný Američan zakončil krosčekom a po pár sekundách sa už znovu pokračovalo v rôznych cvičeniach.
„Veľmi som nad tým nepremýšľal. Chceme proti sebe trénovať tvrdo a niekedy sa niečo také skrátka stane,“ okomentoval to vtedy tréner Rick Tocchet.
Vtedy však mal Vancouver za sebou 3-zápasovú šnúru výhier a obe hviezdy sa pomerne pravidelne zapisovali do listiny strelcov. Na túto situáciu sa tak rýchlo zabudlo a osobný vzťah Millera s Pettersonom už ďalej nikto nerozoberal.
Teraz ale podľa viacerých zámorských médií situácia dospela do bodu, keď zmieňovaná dvojica už nevie vôbec koexistovať. Generálny manažér Vancouveru Patrick Allvin dokonca v rozhovore pre Sportsnet priznal, že čo sa týka zmien v tíme, nevylučuje žiadnu z možností.
Na základe toho sa tak začalo špekulovať o rôznych scenároch, v ktorých by bol Miller alebo Petterson vymenený.
Známy insider Eliotte Friedman napísal, že Canucks na trhu s hráčmi hľadali možnosti pre oboch, no zatiaľ bez jasného výsledku. Jednou z najdiskutovanejších možností bola podľa neho práve výmena Millera za Miku Zibanejada z New Yorku Rangers.
„Pamätáte sa, ako si Miller vzal pauzu kvôli osobným dôvodom. Rangers vtedy hrali vo Vancouveri a z toho, čo viem, tak vedeniu Canucks ponúkli výmenu, ktorej súčasťou bol Zibanejad. Myslím si, že to však mal byť väčší obchod a problémom bol záujem Vancouveru aj o obrancu Bradena Schneidera. Toho ale Rangers vymeniť nechcú,“ zhrnul Friedman vo svojom článku.
Meno Eliasa Pettersona v rámci možných výmen zmieňované príliš nie je. Jeho výhodou je najmä to, že oproti Američanovi je o 5 rokov mladší a takisto len minulý rok podpísal dlhodobú zmluvu na 11,6 milióna dolárov ročne.
Miller tak so svojou 8-miliónovou zmluvou môže zmeniť klub podstatne jednoduchšie.
Uzávierka výmen je v NHL 7. marca, pričom výraznejšia aktivita klubov sa očakáva až po Turnaji štyroch krajín. Ten sa odohrá medzi 12. a 20. februárom.
Problém nemajú len útočníci
Veľká časť úspechu Vancouveru bola vlani postavená na skvelej defenzíve. V základnej časti pustili menej gólov len štyri tímy a na pevnú obranu sa Canucks mohli spoľahnúť aj vo vyraďovacej fáze.
Teraz však v tejto štatistike patria až do druhej polovice profiligy.
Značnú rolu v tom zohrávajú okrem pretrvávajúcich zranení aj nepodarené výkony obrancov. S výnimkou Quinna Hughesa sa totiž ani o jednom z nich nedá povedať, že by zažívali dobrú sezónu. Filip Hronek síce má dobré čísla, no kvôli zraneniu vynechal viac než 20 zápasov a zvyšku sa proste nedarí.
Jedným z príkladov toho je Carson Soucy. Vlani spoľahlivý obranca druhej alebo tretej formácie už od začiatku sezóny hľadá stratenú formu. Počas jeho pobytu na ľade Canucks inkasovali až o 90 striel viac, než sami dali – jeho štatistika plus/mínus je po prvýkrát v kariére v hlbokom mínuse.
To isté sa dá povedať aj o letných defenzívnych posilách: Vincovi Desharnaisovi s Derekom Forbortom.
Keď k tomu pripočítame aj fakt, že okrem Hroneka vynechali aspoň 5 zápasov aj Petterson, Miller, jeden z najlepších strelcov Boeser či brankárska jednotka Demko, tak je jasné, že Vancouver má za sebou naozaj náročnú polovicu sezóny.
Vedenie Canucks však môže tešiť aspoň podarená akvizícia brankárskej dvojky. Zraneného Demka totiž na väčšinu zápasov zaskočil Kevin Lankinen, ktorého si môžeme pamätať z majstrovstiev sveta 2019, keď v Bratislave vychytal Fínom zlatú medailu.
Na pozíciu jednotky v NHL zatiaľ napriek tomu nikdy nedosiahol, no teraz sa jej dočkal aspoň dočasne. Veľkú zodpovednosť v tíme Vancouveru prijal fantasticky, keď z 30 zápasov vychytal až 16 výhier a má druhý najväčší počet čistých kont v celej lige.
Ak by si Lankinen udržal toto tempo do konca sezóny, tak by Canucks pohodlne prekročili 100-bodovú hranicu. Bez neho by ale podľa súčasnej bilancie dosiahli ledva na 60. Momentálne sa po Demkovom návrate v bránkovisku približne rovnomerne striedajú.
„(Lankinen) hrá naozaj veľmi dobre. Užíva si to, ide od zápasu k zápasu a to sa mi na ňom veľmi páči. Bol by som blázon, ak by som ho teraz posadil na lavičku,“ pousmial sa tréner Tocchet nad otázkou, či bude teraz Thatcher Demko pred 29-ročným Fínom uprednostnený.
Okrem Demka sú však teraz už aj všetci zásadní hráči zdravotne v poriadku, a bude tak hlavne na nich, či sa Vancouver po prvýkrát od roku 2013 pozrie do play-off v dvoch sezónach za sebou.
„Myslím si, že to je fér, ak poviete, že od tých najlepších hráčov očakávate, aby boli rozdieloví. Zatiaľ sme to ale, bohužiaľ, od týchto hokejistov úplne nedostali. Či od nich budem čakať (v druhej polovici sezóny) viac? Samozrejme,“ povedal generálny manažér Vancouveru Patrick Allvin. (Martin Koziak,Nko)