Hráči National Hockey League a všetko okolo nich.
Visnovsky je rozvedeny, teraz ma cerstvo tehotnu priatelku.arek píše:na pocasie si zvykne rychlo. Je tam o dost zimsie ale nie je to predsa nic co by sa nedalo prezit a v prvom rade ide predsa o hokej. Verim, ze sa mu u nas bude pacit, k comu dopomozu urcite aj fans, akych Kings nemaju.
Inak ma Lubo zenu?
Snubenicu,pred tyždňom bol o nich članok na 4 strany v Plus 7 dní,daroval jej briliantový prsteň,je naozaj pekná,blondýna,vysoký,štíhla a nevyzerá nafúkanáarek píše:na pocasie si zvykne rychlo. Je tam o dost zimsie ale nie je to predsa nic co by sa nedalo prezit a v prvom rade ide predsa o hokej. Verim, ze sa mu u nas bude pacit
Inak ma Lubo zenu?
Taká v poho vyzerá.No že čakajú malé,to viete,ale veeeľmi im to prajem 
Nech sa vyserie na tie angelské ku*vy 
Stopercentný Ľubo
Hráva 30 min. na zápas to je pre neho typické, strieľa goly v presilovkach ešte keby "konečne" si zahrál v PO 
Cestovanie už máte takmer za sebou. Ste rád? Poriadne som si zahral. Mali sme dosť zranených, dohrávali sme s piatimi obrancami. Pomohlo nám ale, že sme vyhrali posledný zápas - a aj ten pred ním. Sme spokojní. Bola to vaša najdlhšia šnúra po štadiónoch súperov v NHL? To nie, s Los Angeles Kings som zažil aj sedemnásť alebo šestnásťdňové. Tento trip bol štrnásťdňový. Za tie roky som už zvyknutý, tímy, ktoré hrajú na západnom pobreží, cestujú na východ vždy nadlhšie. Ako stačíte oddychovať, keď hráte opakovane dva zápasy za dva dni? Vtedy sa veľmi relaxovať nedá, nie je kedy. To je ťažko. Našťastie manažment vymyslel akciu - k tímu zavolali manželky, priateľky. Bolo super, že prišli, aspoň na posledných päť dní. Šesť sme strávili v New Yorku, na päť prišli rodiny. Mali sme spolu večeru, party, zabavili sme sa. Aspoň sme v tíme nechytili ponorkovú nemoc. Nie sú cesty s manželkami nezvyčajné? Kluby zvykli pozývať skôr otcov než matky a partnerky, či nie? V Los Angeles som nič také nezažil. Sľubovali, sľubovali, ale nič nespravili. Chalani z Edmontonu väčšinou volali manželky, tí čo ešte nemajú, aj maminy. Koho ste zavolali na východ vy? Prišla za mnou (priateľka) Katka. Už je v dosť pokročilom štádiu tehotenstva, lekárka jej ale povolila cestovať. Nemusela ostať v tom krásnom slnečnom Edmontone (smiech). V Edmontone vraj nedávno vztýčili najvyšší vianočný stromček v Kanade. Boli ste sa naň už pozrieť? Nebol - veď už dva týždne som na cestách. Keď som odchádzal, ešte bolo počasie v pluse (s úsmevom). Teraz už určite bude aj sneh. Na stromček sa pôjdem pozrieť - možno tam nájdem aj nejaký darček (uškrnie sa). Slováci V Edmontone nehrali už dlhý čas. Pamätali si v klube ešte na Miroslava Šatana a Zdena Cígera? Veľmi dobre. Tréneri, čo sú v klube už dvadsať rokov, sa na nich pýtali. Mira samozrejme stále poznajú, veď ešte hrá, o Zdenovi som im porozprával, čo má nové. Zdeno Cíger spomínal, že v Edmontone rád chodil v zime na ryby. Čím sa bavíte vy? Ja mám zábavku hľadať dom. Ešte som nenašiel žiaden barák, nie je to jednoduché. Potrebujem ho už nájsť, do rodiny príde čoskoro prírastok. Zatiaľ mám teda takúto zábavku. Ale veľmi ma už nebaví... A hokej? Je iný ako v Los Angeles? Samozrejme. V LA bola atmosféra taká - zábavná. Na štadión sa chodili celebrity odreagovať. Zrelaxovať, dať si suši... V Edmontone ide o hokej. Je cítiť v Edmontone väčší tlak? Mnohí hokejisti v ňom nechcú hrať - okrem zimy im prekáža pozornosť fanúšikov... Tlak je určite väčší. Na hokej chodí oveľa viac novinárov. Na každom tréningu je vždy nejaká televízia, fanúšikovia a diváci sú úplne šialení, poznajú každého hokejistu. Najpopulárnejší je vraj obranca Sheldon Souray. Má povesť elegána... Hej, Shelly. Je trochu model. Veľký elegán, charizmatický hráč, fanúšikovia ho majú radi, ženy ho majú rady.... A ešte je to aj môj partner v obrane (smiech). A ako ste spokojný sám so sebou? Nemôžem sa sťažovať. Tréner ma necháva hrať veľa, ale snaží sa mi aj vyhovieť. Keď som bol v posledných dvoch dňoch trochu chorý, mal som teploty, šetril ma. Hráme úplne iný hokej ako v Los Angeles, stále si ešte trošku zvykám. Ale zdá sa, že to pôjde. Žiadne depresie, myslieť treba pozitívne. Myslieť pozitívne - zachytili ste správu, že hokejistky postúpili na olympiádu? Je to skvelé! Slovensku sa v hokeji už dlho veľmi nedarí, sledujem to, z toho som troška sklamaný... Zrejme to chce čas. Poznáte niektoré z nich? Nepoznám ich veľa. Na Zlatom puku som stretol víťazku ceny pre najlepšiu hráčku (obrankyňa Iveta Karafiátová, pozn. red.), ale osobne ju nepoznám. Poznám iba Martinu Kišovú z Topoľčian. Kedysi ma trénoval jej otec. Pred pár dňami uviedli do Siene slávy Igora Larionova. Ako sa vám proti nemu hrávalo v NHL? Na Igora si spomínam veľmi dobre. Keď som hral v NHL prvý rok, dostali sme sa do playoff a v prvom kole sme vyradili Detroit. Igor vtedy prišiel do kabíny, každému osobne podal ruku, poprial všetko dobré. Veľmi to na mňa zapôsobilo - hráč s takým menom prišiel uznať výkon súpera. Ja som sa vtedy len učil, ako to v NHL chodí, ale odvtedy sa mi zafixoval ako skvelý človek. Skvelý hokejista bol vždy. NHL bude mať zakrátko za sebou štvrtinu zápasov základnej časti. Črtajú sa už favoriti? Zatiaľ sa asi najlepšie rozbehlo San Jose. John Thornton a Patrick Marleau na ľade skvele riadia hru, na východe sa zasa veľmi dobre darí Rangers. Pittsburgh je veľkým favoritom, a samozrejme aj Detroit. Kto ale vyhrá, je ťažko povedať. V play off ide o to, ako kto chytí formu. A hlavne sa tam najprv musíte dostať. Každý môže prekvapiť, tieto tímy sú ale favoritmi. Nedávno ste odohrali päťstý zápas v NHL... (so smiechom) ...a dúfam, že päťsto ešte odohrám! Pre hokejistu je najdôležitejšie, aby mu vydržalo zdravie... Pamätáte si ešte na prvý? Samozrejme, na to sa nedá zabudnúť. Prvý zápas som odohral vo Washingtone. Pri prvom striedaní sme dali gól. Nedal som ho ja, ani som nemal nahrávku. Strelil ho Luc Robitaille, rovno po buly. Pamätám si na všetko - na atmosféru, na hymnu, na všetko (pravda)
"Višňovský si vykĺbil rameno po zrážke s centrom Chicaga Davom Bollandom v súboji pri mantineli za bránkou."Freddie92 píše:
Edmonton má medzi hokejistami povesť najmenej obľúbeného mesta v NHL. Ani vy ste neboli nadšený, keď vás Los Angeles Kings poslali do odľahlého kúta Kanady. Kým to človek nezažije, neuverí. Cez leto je tam pekne. Keď som prišiel, prvý mesiac ešte hrialo slniečko, hrali sme golf. Ale keď sa začala zima, udreli mrazy a Edmonton sa zmenil na šedé mesto, kde nie je čo robiť. Niečo vás aj príjemne prekvapilo? Milí ľudia, ktorí boli ochotní vždy pomôcť. Na rozdiel od Los Angeles je však Edmonton hokejové mesto. To ma tam držalo nad vodou. V Edmontone žijú ľudia ako jedna veľká rodina a Oilers sú ich srdcovka. Tréningy sleduje húf novinárov, majú zmapovaných hráčov, o každom všetko vedia. Keď sa mužstvu nedarí, tak to fanúšikov bolí. Pár kôl pred koncom súťaže už organizovali proti trénerovi McTavishovi petíciu (a kouč napokon aj v klube skončil). Vyjadrili ste sa, že v Edmontone ste mali najlepších spoluhráčov v karére. Čím si vás získali? Bol to skutočne najlepší kolektív, aký som zažil v NHL. Žiadny konflikt, veľa zábavy. Kapitán Ethan Moreau pôsobí v mužstve asi desať rokov a fakt to tam drží. Skvelý chlap. Veľa som sa pri ňom naučil. Dlhší čas ste hľadali dom, kde sa usadíte. Problém bol v tom, že som ho nechcel kupovať a v Edmontone ponúkajú málo domov na prenájom. S Los Angeles sa to nedá porovnať, tam je obrovský trh s nehnuteľnosťami. Dom som napokon našiel, hoci som mal trochu iné predstavy. Hľadal som bývanie v peknej štvrti blízko hokejovej arény Rexall Place, ale boli tam väčšinou staré baráky s garážou mimo. A vytiahnuť bábätko z vykúreného auta do edmontonskej zimy, to sme nechceli riskovať. Podmienkou bola garáž, ktorá je súčasťou domu. Ako ste bývali v Kalifornii? Posledný dom, ktorý som mal v Los Angeles, bol krásny. S bazénom, jakuzzi, pekným pozemkom a kúsok od mora. Najlepšie bývanie v živote. Úvod roka ste mali hektický, priateľka Katka porodila syna Maxima Luka. Ako ste to zvládali? Lekári predpokladali predčasný pôrod, takže na posledné dva zápasy v roku 2008 som mal na letisku v Ottawe a potom v Calgary nachystané súkromné lietadlo. Nevyužil som ho. Silvestra som už nestihol, prišiel som domov hodinu a pol po polnoci. Otvoril som si šampanské, pripil si na nový rok a o pol štvrtej ráno už sme cupitali do nemocnice. Súkromné lietadlo vám dal k dispozícii klub? Vybavil ho vlastník klubu Daryl Katz, lietadlo mu patrí. Mladý úspešný človek, dobre s ním vychádzam. Ako ste si zvykli na rolu otca? Bábo je krásne. Keď je treba, tak ho okúpem, podržím, ale zatiaľ je veľmi závislé na mame. Keď začne behať, bude to veselšie. Vo februári ste si v súboji proti Chicagu vykĺbili rameno. Čo ste si v prvom momente pomysleli? Najskôr som predpokladal, že vynechám pár týždňov a vrátim sa, ale diagnóza znela úplne inak. Mal som možnosť za šesť týždňov znovu hrať, ale s rizikom, že zranenie sa môže kedykoľvek obnoviť. Keďže mám dlhodobý kontrakt, radšej sme sa dohodli na operácii. Minulý rok ste boli pri tom, keď sa Slovensko na majstrovstvách sveta zachraňovalo, teraz dopadli slovenskí hokejisti iba o málo lepšie. Asi ste sa vedeli vcítiť do ich kože. Bolo mi ich ľúto. Je to smutné, ale je zrejme je to obraz slovenského hokeja. Máme možno na ôsme miesto, ale na viac asi nie. Blíži sa zimná olympiáda, zíde sa nás vo Vancouvri hŕstka z NHL. Treba to brať reálne. Už nie sme najmladší, prienik do najlepšej štvorky by bol veľký úspech. Chce to zmenu systému. Stavať štadióny, vytvoriť podmienky mladým. A čo je ďalší veľký problém, treba vzdelávať a vychovávať aj trénerov. U nás sú tréneri podľa tabuliek, ale to už nestačí. Každý rok by bolo dobré vyslať dvoch-troch na stáž do zámoria, hoci aj do juniorskej ligy. To mi chýba. Myslím, že aj v tom sme na Slovensku zaspali. Vy ste sa nebránili myšlienke zahraničného trénera slovenskej reprezentácie, dokonca ste pred štyrmi rokmi na túto tému hovorili s kanadským koučom Andy Murraym. Debatoval som vtedy o tom aj s pánom Filcom, ktorý zodpovedal za reprezentáciu na hokejovom zväze. Rozhodli sa pre inú alternatívu. Andy bol pripravený. Chalani ho majú radi a on miluje slovenských hokejistov. Škoda, že sme to vtedy nevyužili. Olympiáda vo Vancouvri bude pre viacerých hráčov úspešnej generácie možno posledným vrcholným turnajom... Práve preto by bolo dobré v lete spraviť niečo pre utuženie partie. Hokejový zväz už pripravil peknú akciu minulý rok. Zišli sme sa aj s rodinami, podebatovali, bolo to fajn. Nebolo by zlé zopakovať to, rozvinúť. Stačili by tri-štyri dni. Stretnúť sa, potrénovať, odohrať exhibičný zápas. Nepoznám všetkých mladých chalanov, rád by som videl, ako na tom sú výkonnostne, či ma už vytlačia zo zostavy (smiech). Komu ste fandili v semifinálovej sérii Slovana proti Skalici? Držal som palce obom, Slovan je moja srdcovka, v Skalici hrá brat i kamarát Žigo Pálffy. A vo finále už som fandil Skalici. Nevidel som Žiga dlho hrať, ale platí, čo som o ňom už niekoľkokrát povedal. Je to jeden z mála hokejistov, ktorý dokáže spraviť z dobrých hráčov ešte lepších. Bolo by pekné si s ním na olympiáde zahrať. Asi by sme si mali s ním sadnúť a na túto tému sa porozprávať. To isté platí aj o Jožkovi Stümpelovi. Ten hokejový rozum a ruky! Neviem, či ešte máme takého centra. Na olympiáde by sa nám obaja zišli, myslím, že títo páni na to majú. Žigmund Pálffy už viackrát zopakoval, že reprezentácia je pre neho uzavretá kapitola. Žigo povedal, že ho už nikto na svete neprehovorí. Rešpektujem, keď už nechce, alebo sa na to necíti. Ale Vancouver by mohol byť výnimka. Aj Jágr povedal, že už nebude reprezentovať a vidíte...(pravdask)
