Zdravím
Vopred sa ospravedlňujem za off topic, ale nenapadá ma nič iné, kde by som to mohol napísať.
27.12. okolo 22:00 nás na večné časy opustil Ohlund , krstným menom Martin vo veku 31 rokov. Premňa znamenal veľmi veľa, mali sme blízky vzťah a roky rokúce sme boli v blízkom kontakte, takmer denne sme si vždy niečo napísali, bol mi skoro až ako naj kamoš zároveň. Ťažko aj vybrať čo je vhodné a čo nie vôbec napísať oňom, ale chcel by som opísať ako prežil posledné roky života v úplnej skratke. Poslednú robotu mal v Bratislave , kde odrobil cca 7 rokov, výpoveď dal okolo februára 2020. Potom poberal pol roka podporu a potom aj bez nej žil v našom rodinnom dome v obci Úľany nad Žitavou s mamou. Mával veľké depresie a často aj samovražedné myšlienky, hlavne tieto posledné 2 roky. On si vyslovene prial a želal, odísť čo najpriatelnejším spôsobom na druhý svet. Veľmi pribral a ako keby ktomu kráčal naproti a toho pohybu mával veľmi málo. Posledné dni sa docela zadýchal a spotil aj pri menšej prechádzke, zrejme už mal takmer upchatú alebo ťažko priechodnú cievu. Ku koncu života mi aj písaval, že normálne odpadával ako vrece zemiakov, keď sa čoilen prudko postavil a potom si len pamätal ako sa prebral z podlahy. Presne takto pred rokom aj strávil Vianoce v nemocnici a mával podobné problémy, mal aj zápaľ plúc a neskôr tam aj chytil covid. Smutné je že natú nemocnicu nemal vôbec dobré spomienky a v zlom ťažkom čase, keď ledva dýchal, musel čakať v čakárni v poradovníku a ešte s rúškom na tvári, keď sa mu aj bez toho ťažko dýchalo. Vtedy ho zobrali a stabilizovali len až keď omdlel v čakárni. A aj ten prístup, liečba, opatera, len lamentoval ako to tam všetko bolo, posledné týždne sa natrápil veľmi veľa a aj mi často písaval, že nechce ísť ani za Boha do žiadnej nemocnice s ohladom aj na jeho predchadzajuce spomienky. Aj tá spoločnosť sa dosť dipolarizuje za tento covid a jeho slová boli, že nechcel ako "neopichanec" zaberať lôžka "opichancom" dosť čo aj bez toho sú tie nemocnice tak natom, že ledva fungujú s kapacitami. Ja žijem posledné asi 3 a pol roka v UK, naposledy som sním bol aspoň mesiac tento september počas mojej dovolenky keď mal najstarší brat Marek svadbu. Tak aj preto často píšem že sme boli aspoň v písomnom kontakte dlhé roky a skoro na dennej báze sme si furt niečo napísali. Najhoršie je, že ani neprídem na pohreb, ktorý bude tento piatok, za tento cirkus s PCR testami, karanténemi (i ked sú vínimky v takýchto pripadoch) a toho stresu je vela aj bez toho cestovania. Ani finančne som neni natom najlepšie, ale to zato, že velke peniaze som požičiaval rodine a kamarátom. Už nám ho nič nevráti, miesto toho aby som tam stál osobne, radšej prispejem takto rodine na pohreb, než platit ten chorý biznis s pcr testami a áno písali sme si davnejšie, že keby náhodou "odíde" tak ani sám si neželal aby som cestoval, vie aké komplikácie sú stým. Keby nebola pandémia tak by to nebolo očom vycestovať a prvým lietadlom by som letel. Ja budem mať kopu výčitiek, nie len že nebudem na pohrebe ale, že som to aj neposunul viac dalej ako sa mal a cítil posledné dni i keď aj doma vedeli že nieje natom najlepšie, nechcel som mu zle a sklamat jeho dôveru, pritom si nezelal ist naspet do žiadnej nemocnice tak to bola aj vnútorná dilema ako mu pomôcť. Teraz mám len kopu otázok keby bolo keby, rovnako aj najstarší brat, ale už je neskoro takto polemizovať, už ho nič nevráti.
Kosatky pozerával skoro každý zápas ak sa dalo, ajtak mával problemy so spánkom a ako sám písaval, posledné týždne až mesiace ledva zaspal na 2-3 hodiny a vzdy sa zobudil, taky ten hlboky najlepši spanok sa mu nedalo nikdy zaspať ten REM spánok, proste plúca, cievy, srdce a neviem aj čo mu to ani nedovolilo a vždy sa prebral.
Bol velkým fanúšikom Canucks a v Premier League Newcastle, žial obe tímy mu väčšinou len prehrávali a ani tam nemal aspon kúsok radosti. Newcastle ide na zostup, ale kúpili ich arabi tak snad o par rokov sa vyšvihnú, ale to už je jedno. Potešilo ho, že konečne Green a Benning dostali padáka a pod Brucom Boudreaoum mali/majú 6 zápasovú víťaznú šnúru, tak aspoň kosatky mu spravil trocha radosti v jeho posledných chvílach života.
R.I.P. Martin, česť jeho pamiatke. Ja si prechádzam neopísatelnou bolestou.
Povedal som si, žeby sa patrilo dať aj sem vedieť na Hokejfórum, neviem kde inde by som mohol takto napísať a jedine Canucks téma mi prišla vhodná nato.
Oficiálna správa je: Myokarditída , ževraj zlyhanie srdca
Naposledy aktivní: stř 22. pro 2021 17:01 na HF
Pridám, ešte posledný obrázok čo mi posielal ohladom Canucks
Vopred sa ospravedlňujem za off topic, ale nenapadá ma nič iné, kde by som to mohol napísať.
27.12. okolo 22:00 nás na večné časy opustil Ohlund , krstným menom Martin vo veku 31 rokov. Premňa znamenal veľmi veľa, mali sme blízky vzťah a roky rokúce sme boli v blízkom kontakte, takmer denne sme si vždy niečo napísali, bol mi skoro až ako naj kamoš zároveň. Ťažko aj vybrať čo je vhodné a čo nie vôbec napísať oňom, ale chcel by som opísať ako prežil posledné roky života v úplnej skratke. Poslednú robotu mal v Bratislave , kde odrobil cca 7 rokov, výpoveď dal okolo februára 2020. Potom poberal pol roka podporu a potom aj bez nej žil v našom rodinnom dome v obci Úľany nad Žitavou s mamou. Mával veľké depresie a často aj samovražedné myšlienky, hlavne tieto posledné 2 roky. On si vyslovene prial a želal, odísť čo najpriatelnejším spôsobom na druhý svet. Veľmi pribral a ako keby ktomu kráčal naproti a toho pohybu mával veľmi málo. Posledné dni sa docela zadýchal a spotil aj pri menšej prechádzke, zrejme už mal takmer upchatú alebo ťažko priechodnú cievu. Ku koncu života mi aj písaval, že normálne odpadával ako vrece zemiakov, keď sa čoilen prudko postavil a potom si len pamätal ako sa prebral z podlahy. Presne takto pred rokom aj strávil Vianoce v nemocnici a mával podobné problémy, mal aj zápaľ plúc a neskôr tam aj chytil covid. Smutné je že natú nemocnicu nemal vôbec dobré spomienky a v zlom ťažkom čase, keď ledva dýchal, musel čakať v čakárni v poradovníku a ešte s rúškom na tvári, keď sa mu aj bez toho ťažko dýchalo. Vtedy ho zobrali a stabilizovali len až keď omdlel v čakárni. A aj ten prístup, liečba, opatera, len lamentoval ako to tam všetko bolo, posledné týždne sa natrápil veľmi veľa a aj mi často písaval, že nechce ísť ani za Boha do žiadnej nemocnice s ohladom aj na jeho predchadzajuce spomienky. Aj tá spoločnosť sa dosť dipolarizuje za tento covid a jeho slová boli, že nechcel ako "neopichanec" zaberať lôžka "opichancom" dosť čo aj bez toho sú tie nemocnice tak natom, že ledva fungujú s kapacitami. Ja žijem posledné asi 3 a pol roka v UK, naposledy som sním bol aspoň mesiac tento september počas mojej dovolenky keď mal najstarší brat Marek svadbu. Tak aj preto často píšem že sme boli aspoň v písomnom kontakte dlhé roky a skoro na dennej báze sme si furt niečo napísali. Najhoršie je, že ani neprídem na pohreb, ktorý bude tento piatok, za tento cirkus s PCR testami, karanténemi (i ked sú vínimky v takýchto pripadoch) a toho stresu je vela aj bez toho cestovania. Ani finančne som neni natom najlepšie, ale to zato, že velke peniaze som požičiaval rodine a kamarátom. Už nám ho nič nevráti, miesto toho aby som tam stál osobne, radšej prispejem takto rodine na pohreb, než platit ten chorý biznis s pcr testami a áno písali sme si davnejšie, že keby náhodou "odíde" tak ani sám si neželal aby som cestoval, vie aké komplikácie sú stým. Keby nebola pandémia tak by to nebolo očom vycestovať a prvým lietadlom by som letel. Ja budem mať kopu výčitiek, nie len že nebudem na pohrebe ale, že som to aj neposunul viac dalej ako sa mal a cítil posledné dni i keď aj doma vedeli že nieje natom najlepšie, nechcel som mu zle a sklamat jeho dôveru, pritom si nezelal ist naspet do žiadnej nemocnice tak to bola aj vnútorná dilema ako mu pomôcť. Teraz mám len kopu otázok keby bolo keby, rovnako aj najstarší brat, ale už je neskoro takto polemizovať, už ho nič nevráti.
Kosatky pozerával skoro každý zápas ak sa dalo, ajtak mával problemy so spánkom a ako sám písaval, posledné týždne až mesiace ledva zaspal na 2-3 hodiny a vzdy sa zobudil, taky ten hlboky najlepši spanok sa mu nedalo nikdy zaspať ten REM spánok, proste plúca, cievy, srdce a neviem aj čo mu to ani nedovolilo a vždy sa prebral.
Bol velkým fanúšikom Canucks a v Premier League Newcastle, žial obe tímy mu väčšinou len prehrávali a ani tam nemal aspon kúsok radosti. Newcastle ide na zostup, ale kúpili ich arabi tak snad o par rokov sa vyšvihnú, ale to už je jedno. Potešilo ho, že konečne Green a Benning dostali padáka a pod Brucom Boudreaoum mali/majú 6 zápasovú víťaznú šnúru, tak aspoň kosatky mu spravil trocha radosti v jeho posledných chvílach života.
R.I.P. Martin, česť jeho pamiatke. Ja si prechádzam neopísatelnou bolestou.
Povedal som si, žeby sa patrilo dať aj sem vedieť na Hokejfórum, neviem kde inde by som mohol takto napísať a jedine Canucks téma mi prišla vhodná nato.
Oficiálna správa je: Myokarditída , ževraj zlyhanie srdca
Naposledy aktivní: stř 22. pro 2021 17:01 na HF
Pridám, ešte posledný obrázok čo mi posielal ohladom Canucks