Diskuze o reprezentačních týmech a turnajích.
skoda, skoncila jedna velka hokejova osobnost. ale taky je zivot. uvidime ako mu to pojde ako GM SVK repre. Peto vela stastia 
podla mna to tak je !!! neviem ako vy ale tak si myslim 
a takeho frajera v nasom hokeji dlho neuvidíme...alebo ak by si takeho nasiel ty :frajer2: 
..pred zapasom Kosice - Trencin.. (photo - jäzva - hokej.sk)
najskor otocil stav proti kanade ktorej sme prehravali ked v 59 sekunde dal Gol uz neviem ci to bolo v prvej tretine alebo druhej a ci to bol stav na 1:1 alebo 2:1 ale hlavne ze sme presli cez kanadu do 4finale a potom zabodaval proti rusom ked v priblizne 56minute strelil nas vytazny gol a ziskali sme zlato
proste nanho sa nebude dat zabudnut si pametam ako sme hrali z canadou a on to otocil...a si pametam hlavne ako strelil zlaty gooooooool..proste on je nase zlato v nasich srdciach len skoda ze uz je koniec jeho kariery ale tak kazdy raz musi skoncit !!!
„Hrať na šampionáte v Kanade? Vylúčené!“
Čo všetko ste stihli urobiť počas mesiaca, ktorý trávite na Slovensku?
„Urobil som veľa. Vybavil som si všetko, čo sa týkalo môjho súkromia a aj hokejovej práce. Minulý štvrtok som sa stretol s trénerom Slovenska Jánom Filcom a v dlhom rozhovore sme si stanovili plány a ciele na nadchádzajú sezónu, v ktorej opäť budem generálnym manažérom slovenskej reprezentácie.“ V tejto funkcii pôsobíte od novembra minulého roku. Ako by ste zhodnotili prvé mesiace svojej novej práce? „Je úplne iná a nedá sa porovnávať s obdobím, keď som hokej hral. Neočakával som, že bude taká náročná, myslel som si, že ju zvládnem oveľa ľahšie aj čo sa týka komunikácie s médiami. Človek sa svojím spôsobom učí i na vlastných chybách a z tohto pohľadu to boli poučné mesiace. Ukázali mi i to, v čom sa, vrátane mňa, všetci musíme zlepšiť. Aby sme čo najskôr vykorčuľovali zo situácie, do ktorej sme sa dostali trinástym miestom na svetovom šampionáte v Kanade.“ Spomínate komunikáciu s médiami. Znamená to, že sa zmenil váš vzťah s novinármi v porovnaní s obdobím vašej hráčskej kariéry? „Nepochybne. Sklamal ma totiž tak trochu nekompetentný prístup viacerých médií pred odletom do Kanady vzhľadom na to, v akom stave sa naše mužstvo nachádzalo a aká atmosféra sa v ňom vytvorila. Netvrdím, že som sa pred novinármi uzavrel, alebo že som voči nim neprístupný, no naučil som sa, že niekedy je lepšie povedať menej. Zostal som k nim tolerantný, ale trochu som zmenil svoje zásady. Ak z ich strany nebudem cítiť potrebný rešpekt, tak rovnako sa budem správať aj ja.“ Ako funkcionár ste absolvovali svoje prvé majstrovstvá sveta. Čo vám dali? „Aj napriek neúspechu, či skôr práve preň, som sa posunul o poriadny krok dopredu. Keď sa človek dostane do takej situácie, do akej sme sa dostali my, až vtedy si uvedomí, čo všetko jeho práca obsahuje. Dúfam, že to najhoršie už máme za sebou. Ak chceme, aby sme kvalitatívne išli dopredu, musí sa zmeniť veľa vecí. Mali by sme vyžadovať viac profesionality na všetkých úrovniach. Na vzťahu a prístupu k hráčom však nechcem meniť nič. Uvedomujem si, že ja som tým spojivom medzi kabínou, trénermi a vedením. Mojou výhodou pri komunikácii s chalanmi je, že o všetkom s nimi hovorím otvorene, pretože ešte nedávno som s nimi hral v jednom mužstve. Neexistuje medzi nami žiadny mocensko-poddanský vzťah, fungujeme na princípoch kamarátstva. Často viem vycítiť, v akom stave a rozpoložení sa nachádzajú.“ Nestalo sa vám, že niektorí z hráčov tento kamarátsky prístup zneužil a medze prekročil? „Nie, nestalo sa mi, aby si niektorý z hráčov dovolil viac, ako mohol. Nás vzťah síce zakladáme na kamarátskej báze, ale vzájomne sa rešpektujeme. Vychádzajúc z toho, považujem za dobré, že ho máme taký, aký je. Ak majú chalani problém, viac im vyhovuje, že môžu za niekým prísť a hovoriť s ním o ňom otvorene. A to, že nemusia hľadať kľukaté cestičky, je veľké plus.“ Keď ste dostali ponuku na predĺženie spolupráce so zväzom, zobrali ste si čas na rozmyslenie, alebo ste ju prijali hneď? „Odpoviem otvorene, že pre mňa by bolo najjednoduchšie nepokračovať v práci generálneho manažéra. Nie som na ňu odkázaný, neživím sa ňou, práve naopak, okráda ma o voľný čas, ktorý by som mohol stráviť so svojou rodinou. Dal som sa však na niečo, čo sme v minulej sezóne nedorobili, čo nám nevyšlo a ja nerád odchádzam od rozrobenej roboty. Svetový šampionát nedopadol dobre, no dá sa to napraviť. Za tejto situácie by sa mi od reprezentácie odchádzalo veľmi ťažko. S prezidentom zväzu Jurajom Širokým a generálnym sekretárom Igorom Nemečkom sme to viackrát rozoberali zo všetkých uhlov pohľadu. Veľké slovo pri mojom rozhodovaní mal aj tréner Ján Filc. Nakoniec som sa poradil s rodinou, spýtal sa, či jej nebude prekážať, ak v tejto práci budem pokračovať. Manželke bolo hneď jasné, že sa jej nevzdám a ani nechcem vzdať a bolo rozhodnuté. Rozhodovanie bolo teda ľahké a rýchle.“ Určite bola v tom aj výzva odčiniť halifaxský neúspech, všakže? „O tom nepochybujte! Vždy sa riadim zásadou, že ak niečo nevyjde, tak do toho treba vložiť ešte viac úsilia. Nedá sa to porovnať s mojou hráčskou kariérou, ale v princípe je to rovnaké. V žiadnom prípade nie som typ človeka, ktorý sa vopred vzdáva.“ Nebanujete, že ste sa rozhodli vstúpiť do diania slovenského hokeja ako funkcionár? „A prečo by som mal? Vstúpil som doň s tým, že mu chcem pomôcť. Jeden z dôvodov, prečo som do neho vstupoval, bol aj tréner Július Šupler. Aj jemu som chcel pomôcť a takouto formou sa mu poďakovať za to, čo pre mňa urobil v Poprade v mojich hráčskych začiatkoch. Podrobne som si prešiel všetky plusy i mínusy a tie prvé prevažovali. Nebolo a nie je problémom sledovať výkony našich hokejistov v zámorí, zájsť s nimi po zápase na večeru, alebo nadviazať vzťahy s generálnymi manažérmi klubov NHL. Je v mojich silách slovenskému hokeju pomáhať takýmto spôsobom.“ Aké myšlienky vám vírili v hlave tesne po neúspešnom šampionáte? „Nechcem otvárať Pandorinu skrinku a zbytočne rozvirovať vášne, som človek, ktorý sa nepozerá, čo je za ním, ale hľadí dopredu. Mužstvo už na turnaj cestovalo demotivované. Aj pod vplyvom niektorých káuz, ktoré celkovej atmosfére neprospeli. Máme za sebou smoliarsku sezónu. Jednoducho na šampionát neprišlo viacero hráčov, na ktorých mala byť postavená hra. Viacerí kľúčoví hráči, ktorí mali byť oporami na šampionáte, boli zranení, Paľo Demitra bol zase v situácii, keď čakal na nový kontrakt, čo bolo treba akceptovať. My nemáme k dispozícii šesťdesiat špičkových hráčov svetovej extratriedy, z ktorých si môžeme vyberať. Nakoniec sme nemali ani v Kanade slabý tím, dovolím si však povedať, že nám chýbali špičkoví hráči. Hlavy, ktoré by rozmýšľali vo fázach, keď sa zápas láme. V dnešnom hokeji sú zlomovými situáciami presilovky a oslabenia. Ak by sme mali osobnosti, ktoré by dokázali puk podržať a vedieť v správnej chvíli vystreliť, tak som presvedčený o tom, že by sa to skončilo dobre. Žiaľ, nakoniec sa do poslednej bodky naplnil ten najhorší scenár.“ Možno bolo chybou aj to, že sa nám nepodarilo vytvoriť kostru reprezentácie z hráčov, ktorí hrajú v Európe. Teraz je tu možnosť postaviť reprezentáciu na hráčoch z Kontinentálnej hokejovej ligy. Čo vy na to? „Isteže, viacerí chalani z Ameriky budú hrať v KHL a budeme mať viac príležitostí vidieť ich hrať a dať im šancu v reprezentácii aj počas sezóny. Výhodou bude, že tréner Ján Filc bude mať stále širší prehľad o ich výkonnosti, nielen na konci prípravy pred majstrovstvami sveta.“ Ešte ako hráč ste spoločne s ním boli pri najvýraznejších úspechoch nášho hokeja. Tušíte, že nastal čas, že by sa vám znovu mohlo podariť niečo podobné? „Samozrejme, že rozmýšľam takým spôsobom. Aj počas hráčskej kariéry som na každý zápas nastupoval s vedomím, že vyhráme. Túžba víťaziť bola silná a na tom sa nič nezmenilo ani teraz. Nemám dôvod rozmýšľať inak. Najmä vtedy sa to splní, keď človek verí, že má na to, aby uspel. Nebudem vyhlasovať, že získame zlato, striebro či bronz, ale určite máme na to, aby sme nadviazali na predchádzajúce úspechy, ktoré sme dosiahli s Jánom Filcom. Ak budeme mať k dispozícii kostru špičkových hokejistov, ako napríklad Marián Hossa, Zdeno Chára alebo Miroslav Šatan, s takýmto výberom môžeme vyhrať nad hocikým.“ Aký cieľ si dávate do budúcej sezóny? „Cieľ je jasný, dať šancu čo najširšiemu počtu hráčov mladšej generácie, aby oni pocítili chuť medzinárodného hokeja a aby získali poznatky, v čom sa musia zlepšiť a na čom potrebujú pracovať. Počas ročníka sa budeme uberať najmä týmto smerom.“ Obráťme list na iné témy. O vás je známe, že s veľkou obľubou hráte golf. Ktoré golfové ihrisko považujete za svoje domovské? „Som členom klubu Black Stork vo Veľkej Lomnici a tak isto na Táľoch. Na Slovensku je však pomerne málo ihrísk a na každom sa cítim ako doma.“ Hrali ste aj na iných než na tých dvoch, ktoré ste spomenuli? „Napríklad počas festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach som spoločne s Miroslavom Šatanom štartoval na turnaji dvojíc. Vyhrali sme ho aj vďaka siedmim úderom pod par.“ Aký je váš hendikep? „Na Slovensku tesne pod 10 a v Amerike 6,5.“ Darí sa vám ho každoročne zlepšovať? „Darí, no na Slovensku nemám toľko času, aby som si ho mohol ešte viac znížiť.“ Ktoré zo slovenských ihrísk je podľa vás najkrajšie? „Golfové ihrisko Tále je veľmi pekné. Nachádza sa v nádhernom prostredí a je aj obtiažne. U nás v Lomnici sú nádherné a náročné najmä tri ‚deviatky‘ s výhľadom na Vysoké Tatry. Pre začiatočníka je náročné ihrisko v Bernolákove, na na ňom som sa zúčastnil na majstrovstvách Slovenska.“ Používate golfové auto alebo osemnásť jamiek prejdete radšej peši? „Ako kedy. Počas turnajov sa povinne chodí pešo. Ak mám menej času, tak sadnem na auto a odohrám rýchlu hru.“ Aké terény obľubujete, rovinaté alebo členité? „Rád hrám na rôznych ihriskách. Každá jamka je iná, no najradšej hrám tam, kde sa mi darí.“ Ste členom klubov aj v Amerike? „Áno, som. Vo Washingtone som členom klubu v Lake Presidential a na Floride v areáli Ocean Hammock. To je najkrajšie ihrisko, na akom som hral. Päť jamiek je na mori a je na ne krásny výhľad. Človek si popri golfe naplno vychutnáva aj prírodu.“ Hrávate golf i s rodinou? „Hráme ho všetci a súťažíme medzi sebou. Kto prehrá, ten musí počas večere piť len čistú vodu. Pre synov je to veľká výzva a vždy sa na rodinné turnaje pripravujú, neradi totiž prehrávajú. Je to pre nich veľká motivácia.“ Tešia sa vaše deti každé leto na pobyt na Slovensku? „Čím sú staršie, tým menej. Starší syn David už dostal pozvánky do rôznych hokejových kempov v USA, ale ešte sme nesúhlasili s tým, aby zostal v lete doma sám. Stále je vo veku, keď musí poslúchať rodičov.“ Je preňho hokej takou istou vášňou, ako bol pre vás vo veku šestnásť rokov? „Oboch synov hokej baví. Nikdy ich nemusím prehovárať, aby išli na tréning. Snažíme sa im však vysvetliť, že prvoradá musí byť pre nich škola a vzdelanie. Som však rád, že sú pre hokej zapálení. Viacero manažérov mi hovorí, že starší syn má rovnaký štýl hry ako ja a že ma v ňom vidia.“ Akceptujú vaše rady? „Viete, ako to býva medzi rodičom a synom. Nie vždy akceptujú moje rady hneď, ale napokon aj tak prídu na to, že im chcem len dobre. Na všetky tri deti, teda aj na dcéru, sme s manželkou hrdí.“ Kto bol podľa Petra Bondru najlepším hráčom Slovenska na majstrovstvách sveta v Kanade? „Ľubo Višňovský a hneď po ňom Andrej Sekera. Jeho výkony ma tiež očarili. Na mladý vek má neskutočný prehľad v hre a stále hrá s chladnou hlavou. Veľa vecí sa dá počas kariéry natrénovať, ale toto jednoducho nejde, s tým sa musíte narodiť. Andrej má na to, aby to v hokeji dotiahol ďaleko. Podľa mňa ho čaká skvelá kariéra.“
Zaujalo vás niečo konkrétne pred novou sezónou NHL? „Určite je veľkým pozitívom nástup Brendana Shanahana na post šéfa disciplinárnej komisie NHL. Počas prípravných zápasov suspendoval dosť hráčov a snaží sa hru vyčistiť, aby sa hralo bez faulov. Ide hlavne o elimináciu zákrokov na hlavu, ktorých bolo v poslednom čase dosť.“ Kto sú podľa vás favoriti na zisk Stanleyho pohára? „Sily sa v posledných rokoch rozložili. Za mojich čias to boli tri, štyri tímy, teraz je klubov so šancou na výhru desať až pätnásť. Veľmi sa mi páči Los Angeles. Získalo z Philadelphie výborného útočníka Mika Richardsa a môžu ísť tento rok ďaleko. Na východe bude veľmi dobrý Washington. Samozrejme netreba zabúdať na finalistov Boston a Vancouver, ktorí si udržali kľúčových hráčov, čo sa často nestáva pri náročnom finančnom strope.“ Celý život máte blízko k Washingtonu, ktorý v posledných rokoch odohral výborne základnú časť, ale v play off pohorel. Nie je problém tímu, že sa hrá všetko na Alexa Ovečkina? „Nedá sa to povedať, že sa hrá všetko na Ovečkina. V play off sa mu nedarilo z rôznych dôvodov. Vo vyraďovacej časti sa hrá viac defenzívnejšie a mužstvo niekedy vypadne na jednej chybe. Veľa o výkonnosti hovorí aj brankár, ale Washington sa tento rok posilnil. Získali gólmana Tomáša Vokouna a do obrany prišiel skúsený Roman Hamrlík a posilou je aj krídelník Troy Brewer z Chicaga. Mužstvo je teraz viac fyzickejšie a bude mať opäť o čosi väčšiu šancu na úspech. A čo sa týka Ovečkina, v prípravných zápasoch vyzeral výborne.“ Znova sa neprebojoval do prvého tímu žiadny mladý Slovák. Myslíte si, že má niekto šancu pridať sa k tradičným menám? „U mladých hráčov to je stále proces rastu. Myslím si, že najmä u Tomáša Tatara to je otázka zopár týždňov či mesiaca, kým sa prebojuje do prvého tímu Detroitu. Záleží, či bude veľa zranených, aj na tom, koľko hráčov má vedenie Detroitu podpísaných na jednocestný kontrakt. Osobne sa mi ešte páči Tomáš Marcinko a dúfam, že dostane tento rok šancu, lebo má na to, aby už odohral v NHL niekoľko zápasov.“ V NHL máme už menej hráčov, ale v posledných štyroch rokoch priniesli na Slovensko Stanleyho pohár. Znamená to, že ostala za morom hlavne kvalita? „Chlapci dozreli. Marián Hossa či Zdeno Chára sú lídrami mužstva, ktoré vyhráva Stanley Cup. Keď teraz poviete Boston Bruins, tak väčšine fanúšikov napadne Zdeno Chára. Dúfam, že to pôjde takto ďalej a aj ostatní hráči sa dočkajú triumfu v lige.“ Nebojíte sa, že o päť, sedem rokov nebude v lige ani jeden Slovák? „Bojím aj nebojím, nie je to ideálne, konkurencia je veľmi náročná. Náš hokej smeruje niekam, kde možno nevyrastajú hráči, ako sú Gáborík, Šatan, Hossa, ale stále vieme dať na draft dvoch, troch hráčov, čo je úspech.“ Čo hovoríte na návrat tridsaťdeväťročného Jaromíra Jágra po troch rokoch v KHL? „Je to dobrý ťah od Jardu. Hokej ho stále baví a má na to, aby mohol hrať na špičkovej úrovni. V prípravných zápasoch hral výborne a osobne mu držím palce.“ Hlavnou témou pred začiatkom ligy je návrat Sidneyho Crosbyho po zranení. Čo by znamenalo pre NHL, keby skončil s hokejom? „Bol by to obrovský šok a trauma. Dúfam a verím, že sa Sidney vráti na ľad. Aj preto NHL nasadila Brandona Shanahana, aby sa hralo čisto, hráči sa navzájom rešpektovali a nepoľovali po hviezdach. Treba dosiahnuť to, aby v situácii, keď hráč môže druhého zraniť, nešiel do súboja s týmto vedomím. Je to proces, ktorý je pre vedenie prioritou. Kedysi sme sa učili, že nemôžeme hákovať a držať hokejku, teraz sa musia hráči naučiť to, že nemôžu útočiť na hlavu, ale všetko potrebuje čas.“ V čom sa zmenila NHL od čias, keď ste v nej pôsobili? „Určite sa zmenila vo viacerých veciach. V strednom pásme je väčší priestor na korčuľovanie, nemôže sa hákovať a držať. Preto majú aj menší hráči viac šancí sa dostať pred bránku. Hrá sa rýchlejšie. Ak by som teraz začínal v lige, tento štýl by bol pre mňa ideálny. Aj z toho dôvodu, že sa hrá oveľa viac presiloviek. Za mojich čias sme mali tri, štyri presilovky a teraz býva v zápase aj osem, deväť.“ Ostali ste pri hokeji po tom, ako ste skončili na poste generálneho manažéra reprezentácie? „Priznám sa, som prepojený s Washingtonom, ale ťažko sa to vysvetľuje. Som pri mužstve, ale nie som radovým zamestnancom Washingtonu Capitals.“ Máte dvoch synoch, uvidíme ďalšieho Bondru v NHL? „Dúfam, že o rok bude ďalší Bondra na vysokej škole (úsmev). Cieľ Davida, ktorý ma devätnásť, je odohrať dobrú sezónu za juniorský tím Chilliwack Chiefs, aby sa dostal na prestížnu univerzitu. Mladší Nicholas má štrnásť a hrá vo Washingtone za juniorský tím do osemnásť rokov. Oboch hokej baví, určite majú sen hrať v NHL. Cieľom však pre nich je hrať hokej a popritom získať dobré vzdelanie.“ (smesk)
Najväčším prekvapením sú výkony Bostonu, ktorý je posledný vo Východnej konferencii. Myslíte, že sa tím vzchopí? „Určite. Verím tomu, aj Zdeno Chára tomu verí, a to je dôležité. Každý tím sa chce vytiahnuť na šampióna. Na druhej strane Boston nehrá dobre. Vlani ich na začiatku sezóny ťahal sám brankár Tim Thomas, teraz to tak nie je. Možno potrvá chvíľu, kým sa rozohrajú, ale príde to. Zoberte si, akú náročnú sezónu mali. Predsa len hráči nemali takú možnosť na oddych a niečo podobné postihlo aj finalistu z Vancouvru.“ Na čele NHL sú prekvapujúco tímy, s ktorými sa nepočítalo, Dallas, Colorado, Edmonton či Toronto. Prekvapilo vás to? „Dúfam, že príde nejaká zmena. Predsa len je dobré, že hore je Toronto na východe a na západe Edmonton, ktorý má množstvo talentovaných hráčov. Videl som ich, keď hrali s Washingtonom a predvádzali výborný hokej, či už Ryan Nugent-Hopkins, Jordan Eberle, alebo Tyler Hall. Dvaja z nich majú osemnásť, devätnásť rokov a už dokážu hrať v NHL, je to skvelé. Výborne chytá aj veterán Nikolaj Chabibulin, ktorý ich veľa ráz podržal.“ Vstup vyšiel aj vášmu Washingtonu, ktorý je v popredí na Východe, takto ste si to predstavovali? "Super začiatok, vyhrali sedem zápasov za sebou. Aj stretnutia, ktoré prehrali v Edmontone či vo Vancouvri, mohli vyhrať. Verím, že budú pokračovať až do play off.“ Zo slovenských hráčov sú zatiaľ najväčším sklamaním výkony Jaroslava Haláka. Myslíte si, že stratil post jednotky v St. Louis? „Nevyšlo mu pár zápasov, naopak Brian Eliott sa chytil. Osobne Jarovi verím, lebo má na to byť jednotkou a prekonať zlý začiatok. Takisto z pohľadu blues je dobré, že majú kvalitné brankárske duo.“ Vy poznáte Haláka z reprezentácie, dá sa na neho nejako pôsobiť, aby zlomil zlú sériu, lebo predsa len pôsobí ako veľký introvert. „Poznám Jara ako brankára s veľkým sebavedomím, ktorý si verí, a obdivoval som, ako znášal ťažké zápasy. Sebadôveru dával sebe aj mužstvu. Situácia v St. Louis nie je pre neho ľahká, ale možno mu ani mužstvo nepomohlo v dôležitých chvíľach. Môže sa to zlomiť dvoma, troma zákrokmi, ktoré môžu rozhodnúť zápas. Videl som jeho posledné stretnutie proti Edmontonu a chytal už lepšie.“ Kto zo slovenských hokejistov vás najviac zaujal? „Marián Hossa je stabilne dobrý, aj Chicago má dobrý štart. Hlavne bodovo sa drží a takisto je spoľahlivý v defenzíve, za čo u neho hovoria plusové body. Urobí veľa roboty pre tím. Veľmi sa mi páči hra Andreja Sekeru z Buffala. Je výborný v plusových bodov, má ich sedem, čo je najviac z celého tímu a pritom hráva stabilne okolo dvadsať minút proti najlepším. Ostatní sa rozbiehajú trošku pomalšie, ale verím, že pôjdu nahor.“ Je niečo, čo vás extra potešilo v doterajšom priebehu? „Postup Brandona Shanahana. Už sme sa o tom bavili pred sezónou a som rád, že nastavený trend dodržal a tvrdo trestá zákroky na hlavu, ktorých je vďaka tomu menej. A čo sa týka hráčov, veľmi ma zaujal spomínaný Ryan Nugent-Hopkins, ktorý má len osemnásť rokov a hrá v Edmontone fantasticky a takisto som zvedavý, kedy sa vráti Sidney Crosby, predsa len je tvárou NHL.“ Pred pár týždňami ste povedali, že veľmi držíte palce Jaromírovi Jágrovi, splnil vaše očakávania? „Myslím si, že áno. Prípravné zápasy mal výborné, potom sa trošku pribrzdil, ale teraz hrá znovu výborne. Vie dať góly, je platný pre mužstvo. Stále môže hrať hokej na vysokej úrovni, aj keď toto neviem, prečo hovorím (smiech), lebo je očividné, ako dobre hrá. Keď som videl, že prekonal hranicu 650 gólov v NHL, tak som len uznanlivo pozeral. Je pozitívne, že sa mu darí a naďalej mu držím palce.“ 
Mr.Perfecto, Kajo,Eman22, canesman and milos76 in our memories as member's of Evil Insiders 
