Tim mal raketovy start, hned v prvej sezone President´s trophy za najlepsi tim ZC, v PO jazda az do finale, posledny krok sa ale nepodaril a vo finale sme sa museli sklonit pred Blue Angels. Asi by to vtedy bolo byvalo az prilis “rozpravkovo“ jednoduche. V druhej sezone sme zopakovali vybornu ZC, skoncili sme na 2. mieste ale v PO prisiel necakane skory koniec hned v prvom kole. Do tretice vsetko dobre pre nas tiez neplatilo, aj ked 3. miestom v ZC v nasej tretej sezone sme potvrdili prislusnost k najuzsej spicke KTL, v PO nam chybal kusok stastia po extremne tesnej prehre v semifinale proti Evil Insiders (3:4 na zapasy, 3x prehra po predlzeni).
Prisla aktualna stvrta sezona a ta od zaciatku pisala trochu iny pribeh. V ZC to uz nebola ziadna dominantna jednoducho vyzerajuca jazda do PO ako v predchadzajucich sezonach. Na moj vkus az prilis vela kol sme stravili pod ciarou postupu. V poslednych 4 kolach sme ale ziskali 25b a do PO nakoniec bez velkych dram postupili zo 7. miesta. A v nom si to konecne vsetko sadlo! V sutazi kde o vitazovi v podstate vzdy rozhoduju tie najmesie detaily sa neda vyhrat bez potrebnej davky stastia. To tento rok prialo nam. Je uplne zbytocne pisat ake minidetaily museli do seba zapadnut – napr. v ZC sme skoncili o 0,5b za Ice Cats, mozno stacilo v hociktorom kole uhadnut o zapas viac, skoncit v tabulke kola o 1 priecku vyssie, ziskat za to o 1 bod viac, v ZC vdaka tomu skoncit na 6. mieste pred IC, stvrtfinalove a neskor semifinalove dvojice by vyzerali inak a cele PO mohlo dopadnut uplne inak. Ale nedopadlo a titul je nas
Je to mozno trochu aj paradoxne ze v minulych sezonach ked sme do PO vstupovali ako jeden z favoritov to nevyslo a klaplo to prave teraz ked sme boli povazovani za outsiderov. Ja ale na take nalepkovanie neverim. Playoff je uplne nova sutaz kde kazda seria zacina od 0:0 a vsetko je mozne. Favoriti? Outsideri? Bullshit. PO byva casto krute, nikto nema nic iste, kazdy moze porazit kazdeho. Vyhrat titul je sakra tazke, mne sa to teraz podarilo druhykrat po 18r pauze, nasi finalovi superi na svoj prvy po 15 sezonach stale este cakaju... treba si to vazit, nie je to ziadna samozrejmost. Ja som v prvom rade rad za clenov mojho timu, pre kazdeho z nich je to prvy titul a uz im teda nehrozi ze raz (dufam ze az o vela vela rokov) svoju KTL karieru ukoncia bez toho aby si vychutnali pocit vitazstva
PS: ja tento svoj titul venujem in memoriam Ohlundovi s ktorym som v KTL v jednom time odtipoval asi najviac sezon a tymto som sa mu konecne vyrovnal v pocte individualnych titulov (2). snad sa na nas odniekial zhora diva
