stř 22. dub 2009 08:39
Tak sezóna sa pre nás žiaľbohu skončila. Ale ja nie som sklamaný ja som naopak spokojný, že aj napriek všetkým tým problémom sme si predĺžili sezónu účasťou v playoff. Nad naše sily bol Vancouver, ktorý je veľmi nepríjemný tím a v bráne im stojí jeden z najlepších brankárov na svete čo sa zrejme ukázalo aj ako rozhodujúci fakt. Napriek prehre 4:0 na zápasy mi to až také jednoznačné nepripadalo. Všetky zápasy boli vyrovnané ba dokonca si dovolím tvrdiť, že v niektorých prípadoch sme kosatky predčili. Nuž nestačilo nám to. Ja chlapcom ďakujem za krásne momenty v celej sezóne, že od začiatku išlo všetko proti nám od zranení cez slabú formu niektorích opôr (Legace) až po prehry najmä v strede sezóny. Mužstvo opustilo aj solídne pravé krídlo Lee Stempniak no ako protihodnota prišiel center Alex Steen a najmä vynikajúci zadák Carlo Colaiacovo. Zranenia našich hráčov otvorili dvierka novím chlapcom ako Mike Weaver, Jeff Woywitka, Tyson Strachan, Brad Winchester, Brandon Crombeen a hlavne Roman Polák. Väčšina z týchto chlapcov sa ukázala vo výbornom svetle a aj oni veľkou mierou prispeli k tomu, že sezóna sa pre nás neskončila už po základnej časti. Lepšie zajtrajšky nám ukázali aj mladíci David Perron, T.J. Oshie a Patrik Berglund z ktorích som bol doslova nadšení. Poslední dvaja hrali vôbec prvú sezónu v profilige. Je fantastické ako rýchlo si títo mladíci zvykli na hokej aký sa produkuje v NHL. Verím, že aj táto účasť v playoff im pomôže v ďaľšom vývoji. Hrdo si poviem, že o budúcnosť máme postarané. Tím sa samozrejme mohol aj naďalej oprieť aj o výkony svojich starších hráčov Barreta Jackmana, Keitha Tkachuka a pred aj po zranení sa v dobrom svetle ukazoval aj Andy McDonald. Veľká škoda zranenia Paula Kariyu. Pri ňom by bol podľa mňa inak vynikajúci Brad Boyes ešte gólovo plodnejší. Za zmienku stoji aj David Backes ktorý predviedol najväčší progres zo všetkých. Patril k oporám tímu, nastrielal 31 gólov pridal 23 asistencií. Podľa mňa je to momentálne najkomplexnejší hráč Blues. Je to vodcovský tip, bráni, útočí rozdáva hity, sem tam sa aj pobije. Skratka paráda. No moje najväčšie ďakujem patrí Chrisovi Masonovi, ktorý nás v tom fantastickom finiši držal zrejme najviac a hlavne vďaka nemu sme sa do playoff pozreli. Hoci playoff mu priliš nevyšlo ale u mňa to má odpustené. Cením si najmä to, že bol na to prakticky sám čo sa týka brankárov. Moje uznanie patrí aj Andymu Murraymu. Dlho dlho som tomuto trénerovi nemohol prísť na meno. Musím sa priznať, že pre mňa bol synonymum neúspechu (LA Kings). Ale získal si ma a dokázal, že je to výborný odborník keď to v tejto sezóne mal zo vštkých trénerov možno najťažšie. Naučil mužstvo presilovky a myslím, že aj napriek trochu defenzívnejšiemu štýlu sme strelili slušných 233 gólov. Tak už len konštatujem, že aj keď sa sezóna skončila, ja som spokojný. Možno by to bolo za iných okolností iné a toto dobrodružstvo by sme si užívali aj naďalej ale netreba zúfať. Ja verím, že budeme veľmi silní a náš čas ešte len príde. A nemusí to byť o rok, dva ale viem, že príde. V tejto sezóne hľadám prevažne pozitíva a myslím si, že tie aj prevládaju. Mužstvo dalo celému St. Louis nádej, že by playoff mohlo byť pre nás opäť samozrejmosť. Takže ešte raz ĎAKUJEM 
Potom ešte zaujala naša presilovka v samom závere tretiny, keď sme sa snažili ale nič produktívne sme nevymysleli, to bol na trestnej Mitchel. Pomer striel bol v tejto časti hry 9:8.
to som nevedel veľmi tráviť a mal som chuť to vypnúť. Po chvíli sa ale začali diať veci. Naši sa akoby naštartovali a predvádzali pekný hokej. V 34. min si nakorčuľoval znova do pásma Boyes vystreli, Luongo vyrazil pred seba, ale Boyes už na druhý krát dokázal zavesiť. 1:2 
, to bola paráda. Našich to dostalo do zaujímavého tlaku, z ktorého si vypracovávali ďalšie šance. v závere sme dali ešte jeden gól. V skrumáži pred Luongom sa podarilo dostať puk za bránkovú čiaru, čo bolo evidentné aj z kamery v bránke, ale rozhodca po dohovore s videom gól neuznal. Vraj sa už snažil hru prerušiť a dvíhal ruku. Pozeral som si to potom ešte viackrát, rozhodca bol celý čas za bránou, ruku nedvíhal a ani nepískal, takže neviem. Z mojej strany to bola troška krivda, lebo gól mal platiť, ankoľko padol v čase keď hra nebola prerušená a hotovo. 
Potom sme si vypracoali ešte jednu zaujímavú šancu, za bránu si nakorčuľoval McDonald, našiel pred Luongom Perrona a ten z jednej trafil do Luongových betónov, škoda. V podstate s protiútoku nám mohol zavsiť Kessler, ktorý ušiel a sám pred Masonom našťastie nedal.
a aj tak to nestačilo.
Naozaj zrejme sme si to všetko vybili tým finišom základnej časti.
.
Náš tím "posilnil" 
ale herne odvádzal dobrú prácu, to sa musí nechať. Uvidíme čo budúcu sezónu. 
), pretože vidí, že budúcu sezónu tento tím má na to, aby reálne o SC zabojoval. 
