O tom, ako sa vyvíja Tour z pohľadu našich borcov ani nemusím písať. Je vcelku úspešná hlavne vďaka Petrovi Saganovi, ktorý vletel medzi profíkov ako kométa, ale snáď nikdy nevyhasne.
Veľmi dobre sa prezentoval aj Martin Velits. Jazdec, ktorý je domestik sa slušnými výkonmi prezentoval v horách a aj v 2 únikoch, kde nehral druhé husle, ale pekne ťahal a pod. To je veľká vec na jeho 1. Tour.
Sklamaný som akurát z Petra Velitsa. Táto Tour mu mala sedieť, pretože tam nie sú také náročné etapy, žiadna nekončí na vrchole kopce, väčšinou po zjazde, alebo na rovinke, kde sa dajú straty zminimalizovať. + k tomu 3 časovky resp. 2 časovky a jeden prológ a Velits, ktorý patrí asi do TOP 10 časovkárov to mal plne využiť. No nestalo sa tak. V časovkách nesklamal, ale v horách nakupoval viac, než by sa patrilo. Vravel, že sa cíti lepšie, ako minulý rok, kedy to bolo 19. miesto, ale bohužiaľ to tak nevyzerá. Mal opäť niekedy aj smolu, ale napr. keď bol v jednom páde, dokázal sa vrátiť a ešte vybojovať tuším pekné 9. miesto. Lenže tie kopce, to mu nejdú. Vravel, že má od dňa voľna bronchitídu, čo je obrovská škoda a nie je možné u cyklistov dosahovať tak 100% výkon. Škoda, Velits premárnil životnú šancu, ale možno sa niekedy zopakuje to, čo na Vuelte, neskutočná súhra hlavne dobrých okolností a bude z toho 1. umiestnenie pre Slováka v TOP 10 na Tour. Možno aj v horách bude mať lepšie dni. Veď po tom súboji s Kessiakoffom na horskej prémii to vyzeralo velice nádejne, ale od vtedy nič.
Na Tour sa dejú dosť veľké príbehy a smekám pred jazdcami, ktorých postihne nešťastie a nevzdajú sa kvôli tomu. Minulý rok Johnnyho Hoogerlanda doprovodné auto zrazilo tak, že vletel do ostnatého plotu a vtedy vlastnil puntíkatý dres. S obidvoma krvavými nohami sa nevzdal a bojoval aj v ďalších etapách. Klobúk dolu.
Dúfam, že Chris Anker Sorensen, môj veľký obľúbenec ho napodobní. Jemu sa stalo niečo o trochu menej vážne, ale tiež nepríjemné. Pred zjazdom si cyklisti zvyknú dávať pod dres noviny, aby ich neprefúklo. On si ich tam išiel dať, ale zamotali sa mu do kolesa, odkiaľ ich chcel vytiahnuť. Strčil tam ruku a z 2 prstov mu to absolútne odsekalo kožu aj mäso. Musí podstúpiť transplantáciu z tej zdravej ruky. Ide svoju životnú Tour, je na parádnom 14. mieste a verím, že to kvôli tomu dokončí. Prezentuje sa bojovným štýlom, čo sa mi veľmi páči a z cudzokrajných cyklistov mu fandím najviac. Verím, že toto ho neodradí, lebo by to bola veľká škoda. Včera s tým odjazdil 80 km pretekov a prišiel len so stratou nejakých 3 a pol minúty na hlavných favoritov, klobúk dolu.


Veľmi dobre sa prezentoval aj Martin Velits. Jazdec, ktorý je domestik sa slušnými výkonmi prezentoval v horách a aj v 2 únikoch, kde nehral druhé husle, ale pekne ťahal a pod. To je veľká vec na jeho 1. Tour.
Sklamaný som akurát z Petra Velitsa. Táto Tour mu mala sedieť, pretože tam nie sú také náročné etapy, žiadna nekončí na vrchole kopce, väčšinou po zjazde, alebo na rovinke, kde sa dajú straty zminimalizovať. + k tomu 3 časovky resp. 2 časovky a jeden prológ a Velits, ktorý patrí asi do TOP 10 časovkárov to mal plne využiť. No nestalo sa tak. V časovkách nesklamal, ale v horách nakupoval viac, než by sa patrilo. Vravel, že sa cíti lepšie, ako minulý rok, kedy to bolo 19. miesto, ale bohužiaľ to tak nevyzerá. Mal opäť niekedy aj smolu, ale napr. keď bol v jednom páde, dokázal sa vrátiť a ešte vybojovať tuším pekné 9. miesto. Lenže tie kopce, to mu nejdú. Vravel, že má od dňa voľna bronchitídu, čo je obrovská škoda a nie je možné u cyklistov dosahovať tak 100% výkon. Škoda, Velits premárnil životnú šancu, ale možno sa niekedy zopakuje to, čo na Vuelte, neskutočná súhra hlavne dobrých okolností a bude z toho 1. umiestnenie pre Slováka v TOP 10 na Tour. Možno aj v horách bude mať lepšie dni. Veď po tom súboji s Kessiakoffom na horskej prémii to vyzeralo velice nádejne, ale od vtedy nič.
Na Tour sa dejú dosť veľké príbehy a smekám pred jazdcami, ktorých postihne nešťastie a nevzdajú sa kvôli tomu. Minulý rok Johnnyho Hoogerlanda doprovodné auto zrazilo tak, že vletel do ostnatého plotu a vtedy vlastnil puntíkatý dres. S obidvoma krvavými nohami sa nevzdal a bojoval aj v ďalších etapách. Klobúk dolu.
Dúfam, že Chris Anker Sorensen, môj veľký obľúbenec ho napodobní. Jemu sa stalo niečo o trochu menej vážne, ale tiež nepríjemné. Pred zjazdom si cyklisti zvyknú dávať pod dres noviny, aby ich neprefúklo. On si ich tam išiel dať, ale zamotali sa mu do kolesa, odkiaľ ich chcel vytiahnuť. Strčil tam ruku a z 2 prstov mu to absolútne odsekalo kožu aj mäso. Musí podstúpiť transplantáciu z tej zdravej ruky. Ide svoju životnú Tour, je na parádnom 14. mieste a verím, že to kvôli tomu dokončí. Prezentuje sa bojovným štýlom, čo sa mi veľmi páči a z cudzokrajných cyklistov mu fandím najviac. Verím, že toto ho neodradí, lebo by to bola veľká škoda. Včera s tým odjazdil 80 km pretekov a prišiel len so stratou nejakých 3 a pol minúty na hlavných favoritov, klobúk dolu.


